Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 586/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., N., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., N.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2012

doručená sťažnosť M. K., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom exekučného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení

oprávneného. Konanie začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie okresnému súdu

15. februára 2006 na vymoženie bežného a zročného výživného proti povinnému (otec

sťažovateľa) a je vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: «Dňa 15. 02. 2006 som ako oprávnený

podal na Okresný súd Nitra návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia bežného a

zročného výživného voči môjmu otcovi Doc. Mgr. P. K..., L. (ďalej len „povinný“). Dňa 27.

02. 2005 podala súdna exekútorka JUDr. S. S. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Dňa 14. 03. 2006 vydal Okresný súd Nitra poverenie súdnej exekútorke na vykonanie

exekúcie.

Dňa 12. 04. 2006 vydala súdna exekútorka upovedomenie o začatí exekúcie a príkaz

na začatie exekučného konania prikázaním pohľadávky z účtu povinného.

Dňa 27. 04. 2006 povinný podal na súd námietky proti zaujatosti súdnej exekútorky

a proti trovám exekúcie a následne dňa 05. 05. 2006 podal námietky proti exekúcii. Ako

oprávnený som sa vyjadril k týmto námietkam bezodkladne dňa 11. 05. 2006. Súd rozhodol

o námietke zaujatosti súdnej exekútorky uznesením zo dňa 30. 10. 2006, sp. zn.:

-61, teda viac, než päť mesiacov po ich podaní, pričom takúto neprimerane

dlhú dobu rozhodovania v danom uznesení nijako neodôvodnil.»

Sťažovateľ tvrdí, že po rozhodnutí o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie „súd až

do 12. 08. 2010 žiadnym spôsobom vo veci nekonal, keď vyzval súdnu exekútorku na

oznámeniu stavu vymoženej pohľadávky, a to vzhľadom na podaný návrh povinného na

zastavenie exekúcie, doručený na súd 05. 03. 2009. Súd získal tieto informácie až po

opätovnej urgencii zo dňa 07. 12. 2010, ktorá bola teda zaslaná až takmer štyri mesiace po

zaslaní prvej výzvy. Súd opakovane zisťoval stav pohľadávky u exekútorky v apríli 2011,

pričom medzi týmito dvomi obdobiami nevydal žiadne rozhodnutie. Súd rozhodol o návrhu

na zastavenie exekúcie až uznesením zo dňa 28. 06. 2011 č. k. -147, pričom

proti rozhodnutiu podal povinný odvolanie dňa 02. 08. 2011, ktoré mi bolo zaslané na

vyjadrenie s vyše mesačným omeškaním a ku ktorému som sa vyjadril podaním zo dňa

05. 10. 2011. Spis bol napriek kompletnosti podaní postúpený na Krajský súd v Nitre až

12. 12. 2011, teda vyše dva mesiace po doručení môjho vyjadrenia, hoci počas tohto

obdobia nebol vykonaný žiadny ďalší procesný úkon.

Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. 12. 2011, sp. zn.:

159, bolo Okresnému súdu Nitra doručené dňa 26. 01. 2012, pričom však Okresný súd

Nitra doručil mne ako oprávnenému predmetné uznesenie odvolacieho súdu až dňa 28. 05.

2012, teda viac ako štyri mesiace po tom, ako ho mal súd k dispozícii, hoci som sa žiadnym

spôsobom nevyhýbal jeho doručeniu. Ako som sa informoval v deň podania tejto sťažnosti,

predmetné uznesenie ešte stále nenadobudlo právoplatnosť, a to z dôvodu, že ešte stále,

teda šesť mesiacov po odovzdaní rozhodnutia Okresnému súdu Nitra, nebolo toto

rozhodnutie doručené povinnému.“.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ požiadal o ochranu svojich základných práv aj

verejného ochrancu práv, ktorý reagujúc na jeho podnet v liste z 22. marca 2012 označenom

ako „Upovedomenie o výsledkoch vybavenia podnetu“ okrem iného uviedol:

„... výsledkami vybavenia podnetu je preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom

súde Nitra pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo M. K.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Slovenskej

republiky.

Nariaďuje sa Okresnému súdu Nitra prejednanie veci bez ďalších prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 22.000,- Eur.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd zo sťažnosti a z k nej pripojenej dokumentácie, ako aj z vyjadrenia

podpredsedníčky okresného súdu č. Spr 877/2012 z 24. septembra 2012 zistil, že

vykonaním exekúcie bola v sťažovateľovej veci okresným súdom poverená súdna

exekútorka JUDr. S. S. (poverenie okresného súdu zo 14. marca 2006). Povinný 27. apríla

2006 doručil okresnému súdu námietky proti trovám exekúcie, ako aj námietku zaujatosti

proti súdnej exekútorke a následne 5. mája 2006 aj námietky proti exekúcii. Sťažovateľ sa

k námietkam povinného vyjadril podaním z 11. mája 2006. Okresný súd 30. októbra 2006

zamietol námietku zaujatosti vznesenú povinným proti súdnej exekútorke a uznesením

sp. zn. z 11. januára 2007 zamietol aj jeho námietku proti exekúcii a proti

trovám exekúcie. Proti označenému uzneseniu okresného súdu vydanému vyššou súdnou

úradníčkou podal povinný odvolanie. Na účely rozhodnutia o odvolaní povinného bol spis

predložený Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), ktorý o ňom nerozhodol a 31.

mája 2007 vrátil spis okresnému súdu na rozhodnutie. O námietkach následne rozhodla

sudkyňa okresného súdu 31. októbra 2007 tak, že ich zamietla; toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 31. decembra 2007.

Povinný 18. decembra 2007 požiadal o odklad exekúcie z dôvodu, že podal podnet

na podanie mimoriadneho dovolania. Okresná prokuratúra si vyžiadala exekučný spis,

pričom povinnému bolo 5. marca 2009 oznámené, že jeho podnet na mimoriadne dovolanie

bol odložený. Po vrátení spisu okresný súd uznesením sp. zn. z 1. júla 2009

(v spojení s opravnými uzneseniami z 18. novembra 209 a 20. januára 2010, pozn.)

rozhodol o návrhu povinného na odklad exekúcie tak, že ho nepovolil.

Povinný podal 4. marca 2009 návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd

rozhodol uznesením sp. zn. z 28. júna 2011 tak, že mu nevyhovel; proti

tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. z 22. decembra 2011 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie

okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu z 28. júna 2011 v spojení

s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 28. mája 2012.

Povinný 7. júna 2012 podal proti tomuto rozhodnutiu dovolanie. O dovolaní povinného

Najvyšší súd Slovenskej republiky dosiaľ nerozhodol (spis mu bol okresným súdom

predložený 12. septembra 2012, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sa

stále nachádzal na dovolacom súde, pozn.).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného

štátneho orgánu (m. m. , , , ). Súčasťou

rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (napr. , ,

, ), že ochrana základnému právu podľa sa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom

prípade okresným súdom) ešte trvalo, resp. mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť

ústavnému súdu doručená, už nedochádza, resp. nemôže dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

totiž požiadavka, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby

sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále

trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. ,

, ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre vyslovil tiež právny názor, podľa ktorého zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

tento súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1

(m. m. ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd konštatoval, že v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu (31. júla 2012) už nemohlo postupom okresného súdu

v namietanom konaní dochádzať k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, keďže o v poradí ostatnom návrhu účastníkov konania (návrh povinného na

zastavenie exekúcie) rozhodol uznesením z 28. júna 2011, ktoré krajský súd v odvolacom

konaní svojím uznesením z 22. decembra 2011 potvrdil, pričom označené uznesenie

nadobudlo právoplatnosť ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu (28. júla 2012). Na

tomto závere nič nemení skutočnosť, že povinný podal proti tomuto rozhodnutiu dovolanie,

o ktorom dovolací súd ešte nerozhodol.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012