Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 577/2013
PDF · 209.6 KB
No categories available
IV. ÚS 577/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o.,
Cintorínska 2, Šamorín, zastúpenej JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát, s. r. o., Šafárikovo
námestie 2, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jána Floriána
Gajniaka, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/2005, za účasti
Okresného súdu Bratislava I, takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/2005 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
27 Cb 670/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
DEBUT, s. r. o., trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur
a deväťdesiatštyri centov) na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Ján Florián Gajniak,
advokát, s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2013
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Z obsahu sťažnosti a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 670/2005
vyplýva, že sťažovateľka doručila 30. decembra 2005 okresnému súdu žalobu, ktorou sa
domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Sťažovateľka v sťažnosti chronologicky opisuje doterajší priebeh namietaného
konania, pričom poukazuje na opakujúce sa obdobia nečinnosti okresného súdu v trvaní aj
niekoľkých mesiacov, čo možno podľa jej názoru považovať za zbytočné prieťahy, ktoré
majú za následok porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľka poukazuje i na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 230/2012
zo 16. mája 2012, ktorým bola jej predchádzajúca sťažnosť vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
odmietnutá ako neprípustná, a na uznesenie sp. zn. I. ÚS 504/2012 zo 17. októbra 2012,
ktorým bola jej ďalšia sťažnosť odmietnutá ako neopodstatnená pre jej predčasnosť,
a uvádza, že napriek podaniu sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.
27 Cb 670/2005 predsedovi okresného súdu nedošlo k náprave a okresný súd naďalej podľa
jej názoru v predmetnej veci koná so zbytočnými prieťahmi.
Priznanie požadovaného finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € odôvodňuje
sťažovateľka tým, že „... súd o našom návrhu nekoná, vznikla nám majetková ujma nielen
na finančných prostriedkoch, ktoré sú predmetom súdneho sporu č. 27 Cb 670/05, ale aj
ochromenie celej podnikateľskej činnosti“.
Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po
prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1/ Základné právo obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., upravené v čl. 48, ods. 2
Ústavy SR v konaní vedenom pod spis. zn. 27 Cb 670/05 na Okresnom súde v Bratislave I.
porušené bolo
2/ Okresnému súdu v Bratislave I. prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn.
27 Cb 670/05 aby konal bez zbytočných prieťahov
3/ DEBUT-u, s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 4.000.- Eur, ktoré
je Okresný súd v Bratislave I. povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4/ Ústavný súd SR priznáva obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o. úhradu trov
konania sumou 361,96 Eur, ktoré je povinná kancelária Ústavného súdu SR zaplatiť na účet
jej právneho zástupcu JUDr. Jána Floriána Gajniaka..., do 2 mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal
predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu
reagovala podpredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3537/2013 zo 16. júla
2013, v ktorom po analýze doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní
uviedla:
„... S poukazom na vyššie uvedený postup súdu musím konštatovať, že konanie
v predmetnej veci je v období od 14. 02. 2008 do 19. 05. 2011 poznačené zbytočnými
prieťahmi, ku vzniku ktorých došlo z objektívnych dôvodov, v dôsledku odchodu zákonnej
sudkyne JUDr. G. P. na materskú dovolenku a následných zmien zákonných sudcov, ktorým
bola vec v zmysle Rozvrhu práce pridelená na konania a rozhodnutie. Mimo uvedeného
obdobia súd vo veci priebežne koná.
Dospela som k záveru, že samotná dĺžka konania sa predĺžila nielen pre uvedenú
nečinnosť súdu vo veci, ale aj pre skutkovú náročnosť sporu a s tým súvisiacu potrebu
dokazovania vo veci, ako aj potrebu rozhodnutia o viacerých procesných návrhoch
účastníkov. Ďalej poukazujem na vyššie uvedené žiadosti navrhovateľa (sťažovateľa),
v ktorých ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach súdu a požiadal súd o ich
odročenie, ktoré vzhľadom na potrebu ústneho prejednania veci tiež prispeli k predĺženiu
konania vo veci.
Pokiaľ ide o existenciu možných prekážok postupu súdu podľa ust. § 107 a nasl.
Občianskeho súdneho poriadku v predmetnej veci, tieto zistené neboli.
Záverom si dovoľujem požiadať, aby v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky
príjme sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie a následne dospeje k záveru, že právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, bolo vzaté do
úvahy, že zákonná sudkyňa svojím postupom vznik zbytočných prieťahov v konaní
nezavinila. Rovnako si dovoľujem požiadať, aby Ústavný súd Slovenskej republiky pri
rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy všetky vyššie uvedené
dôvody, ktoré mali za následok, že predmetné konanie vo veci nebolo doposiaľ právoplatne
skončené.“
Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 577/2013-24 z 23. septembra 2013 prijal
sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/2005, na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného
súdu, aby prípadne doplnila svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň
oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného
súdu v prípise sp. zn. Spr. 3850/2013 doručenom ústavnému súdu 14. novembra 2013
oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, pričom svoje
predchádzajúce vyjadrenie už nedoplnila.
Dňa 22. novembra 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa
vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia
predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3537/2013 zo 16. júla 2013 a sp. zn.
Spr. 3850/2013 zo 6. novembra 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 9. decembra
2013 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom možnosť zaujať
stanovisko k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu nevyužil.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 670/2005 a z písomných
vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:
Dňa 30. decembra 2005 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na začatie
konania, ktorým sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Okresný súd uznesením sp. zn. 27 Cb 670/2005 z 11. septembra 2006 vyzval sťažovateľku
na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania a 11. októbra 2006 písomne vyzval
odporcov na zaujatie stanoviska k návrhu. Vyjadrenia odporcov následne okresný súd zaslal
sťažovateľke 19. januára 2007. Pojednávanie nariadené na 27. september 2007 bolo
z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu zrušené. Ďalšie pojednávanie nariadené na
13. december 2007 bolo odročené na žiadosť sťažovateľky z dôvodu, že pred prerokovaním
veci žiadala rozhodnúť o návrhu na zmenu petitu. Okresný súd uznesením sp. zn.
27 Cb 670/2005 z 19. januára 2008 pripustil zmenu petitu žaloby. Dňa 19. mája 2011
okresný súd zisťoval, v akom štádiu sa nachádzajú súvisiace konania vedené pod sp. zn.
7 C 107/2007 a sp. zn. 12 C 160/2005. Pojednávanie nariadené na 6. december 2012 bolo na
žiadosť sťažovateľky odročené z dôvodu práceneschopnosti jej konateľky. Okresný súd
9. januára 2013 vyzval sťažovateľku na predloženie listinných dôkazov v súvislosti
s rozhodovaním o jej povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Uznesením sp. zn.
27 Cb 670/2005 z 26. februára 2013 rozhodol okresný súd o oslobodení sťažovateľky od
súdnych poplatkov. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 27 Cb 670/2005 z 18. apríla
2013 zamietol návrh odporcov na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na
trovy konania. Výzvami z 10. mája 2013 a 2. októbra 2013 žiadal okresný súd sťažovateľku
o oznámenie, či jej bol ustanovený právny zástupca z radov advokátov. Dňa 3. decembra
2013 bol okresnému súdu doručený návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby. Okresný súd
17. decembra 2013 písomne vyzval právneho zástupcu odporcu v 2. rade, aby oznámil, či si
uplatňuje náhradu trov konania.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/2005.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo
upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na
odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že
predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky, ktorou sa domáha
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Obdobné spory tvoria
štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike
existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd preto
nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Ani skutkovou zložitosťou veci nemožno
ospravedlňovať doterajšiu dĺžku namietaného konania, keďže vec nebola dosiaľ
prerokovaná na pojednávaní, pričom nebolo vykonané ani dokazovanie.
2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho
štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníčky tohto
konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 670/2013 k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo súdneho spisu sp. zn. 27 Cb 670/2005 vyplýva, že v doterajšom priebehu
namietaného konania došlo jednak k obdobiam dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti (od
30. decembra 2005 do 11. septembra 2006, od 19. januára 2008 do 19. mája 2011, od
19. mája 2011 do 26. novembra 2012), ako aj k viacerým obdobiam krátkodobej nečinnosti
okresného súdu.
Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky namietaného konania (osem
rokov), ktorá je z ústavného hľadiska neakceptovateľná, v spojení s obdobiami dlhodobejšej
i krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti, ústavný súd dospel k záveru, že v ňom došlo
postupom okresného súdu k zbytočným prieťahom, a teda aj porušeniu základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).
Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne
príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri
napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval.
Personálne problémy (odchod zákonnej sudkyne na materskú dovolenku) totiž nemôžu byť
na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť
súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/2005 bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľka žiada, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €,
ktoré zdôvodňuje tým, že „... súd o našom návrhu nekoná, vznikla nám majetková ujma
nielen na finančných prostriedkoch, ktoré sú predmetom súdneho sporu č. 27 Cb 670/05,
ale aj ochromenie celej podnikateľskej činnosti“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru,
že len vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv neprestavuje pre ňu dostatočné
zadosťučinenie. Ústavný súd preto, zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania
a obdobia, v ktorých bol okresný súd dlhodobejšie či krátkodobo nečinný, rozhodol, že
priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € bude v posudzovanej veci primerané
(bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle citovaného znenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát, s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní
o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej
služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie
a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a)
a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 130,16 €, čo
predstavuje spolu s režijným paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 €
(bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. januára 2014