Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 577/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o.,

Cintorínska 2, Šamorín, zastúpenej JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát, s. r. o., Šafárikovo

námestie 2, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jána Floriána

Gajniaka, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

DEBUT, s. r. o., trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur

a deväťdesiatštyri centov) na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Ján Florián Gajniak,

advokát, s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľka doručila 30. decembra 2005 okresnému súdu žalobu, ktorou sa

domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Sťažovateľka v sťažnosti chronologicky opisuje doterajší priebeh namietaného

konania, pričom poukazuje na opakujúce sa obdobia nečinnosti okresného súdu v trvaní aj

niekoľkých mesiacov, čo možno podľa jej názoru považovať za zbytočné prieťahy, ktoré

majú za následok porušenie jej základného práva podľa .

Sťažovateľka poukazuje i na uznesenie ústavného súdu sp. zn.

zo 16. mája 2012, ktorým bola jej predchádzajúca sťažnosť vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

odmietnutá ako neprípustná, a na uznesenie sp. zn. zo 17. októbra 2012,

ktorým bola jej ďalšia sťažnosť odmietnutá ako neopodstatnená pre jej predčasnosť,

a uvádza, že napriek podaniu sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

predsedovi okresného súdu nedošlo k náprave a okresný súd naďalej podľa

jej názoru v predmetnej veci koná so zbytočnými prieťahmi.

Priznanie požadovaného finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € odôvodňuje

sťažovateľka tým, že „... súd o našom návrhu nekoná, vznikla nám majetková ujma nielen

na finančných prostriedkoch, ktoré sú predmetom súdneho sporu č. , ale aj

ochromenie celej podnikateľskej činnosti“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po

prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o., upravené v čl. 48, ods. 2

SR v konaní vedenom pod spis. zn. na Okresnom súde v Bratislave I.

porušené bolo

2/ Okresnému súdu v Bratislave I. prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn.

aby konal bez zbytočných prieťahov

3/ DEBUT-u, s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 4.000.- Eur, ktoré

je Okresný súd v Bratislave I. povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4/ Ústavný súd SR priznáva obchodnej spoločnosti DEBUT, s. r. o. úhradu trov

konania sumou 361,96 Eur, ktoré je povinná kancelária Ústavného súdu SR zaplatiť na účet

jej právneho zástupcu JUDr. Jána Floriána Gajniaka..., do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal

predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu

reagovala podpredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3537/2013 zo 16. júla

2013, v ktorom po analýze doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní

uviedla:

„... S poukazom na vyššie uvedený postup súdu musím konštatovať, že konanie

v predmetnej veci je v období od 14. 02. 2008 do 19. 05. 2011 poznačené zbytočnými

prieťahmi, ku vzniku ktorých došlo z objektívnych dôvodov, v dôsledku odchodu zákonnej

sudkyne JUDr. G. P. na materskú dovolenku a následných zmien zákonných sudcov, ktorým

bola vec v zmysle Rozvrhu práce pridelená na konania a rozhodnutie. Mimo uvedeného

obdobia súd vo veci priebežne koná.

Dospela som k záveru, že samotná dĺžka konania sa predĺžila nielen pre uvedenú

nečinnosť súdu vo veci, ale aj pre skutkovú náročnosť sporu a s tým súvisiacu potrebu

dokazovania vo veci, ako aj potrebu rozhodnutia o viacerých procesných návrhoch

účastníkov. Ďalej poukazujem na vyššie uvedené žiadosti navrhovateľa (sťažovateľa),

v ktorých ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach súdu a požiadal súd o ich

odročenie, ktoré vzhľadom na potrebu ústneho prejednania veci tiež prispeli k predĺženiu

konania vo veci.

Pokiaľ ide o existenciu možných prekážok postupu súdu podľa ust. § 107 a nasl.

v predmetnej veci, tieto zistené neboli.

Záverom si dovoľujem požiadať, aby v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky

príjme sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie a následne dospeje k záveru, že právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, bolo vzaté do

úvahy, že zákonná sudkyňa svojím postupom vznik zbytočných prieťahov v konaní

nezavinila. Rovnako si dovoľujem požiadať, aby Ústavný súd Slovenskej republiky pri

rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy všetky vyššie uvedené

dôvody, ktoré mali za následok, že predmetné konanie vo veci nebolo doposiaľ právoplatne

skončené.“

Ústavný súd uznesením č. k. -24 z 23. septembra 2013 prijal

sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň

oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného

súdu v prípise sp. zn. Spr. 3850/2013 doručenom ústavnému súdu 14. novembra 2013

oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, pričom svoje

predchádzajúce vyjadrenie už nedoplnila.

Dňa 22. novembra 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa

vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3537/2013 zo 16. júla 2013 a sp. zn.

Spr. 3850/2013 zo 6. novembra 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 9. decembra

2013 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom možnosť zaujať

stanovisko k vyjadreniam predsedníčky okresného súdu nevyužil.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. a z písomných

vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Dňa 30. decembra 2005 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na začatie

konania, ktorým sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 11. septembra 2006 vyzval sťažovateľku

na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania a 11. októbra 2006 písomne vyzval

odporcov na zaujatie stanoviska k návrhu. Vyjadrenia odporcov následne okresný súd zaslal

sťažovateľke 19. januára 2007. Pojednávanie nariadené na 27. september 2007 bolo

z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu zrušené. Ďalšie pojednávanie nariadené na

13. december 2007 bolo odročené na žiadosť sťažovateľky z dôvodu, že pred prerokovaním

veci žiadala rozhodnúť o návrhu na zmenu petitu. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 19. januára 2008 pripustil zmenu petitu žaloby. Dňa 19. mája 2011

okresný súd zisťoval, v akom štádiu sa nachádzajú súvisiace konania vedené pod sp. zn.

a sp. zn. . Pojednávanie nariadené na 6. december 2012 bolo na

žiadosť sťažovateľky odročené z dôvodu práceneschopnosti jej konateľky. Okresný súd

9. januára 2013 vyzval sťažovateľku na predloženie listinných dôkazov v súvislosti

s rozhodovaním o jej povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Uznesením sp. zn.

z 26. februára 2013 rozhodol okresný súd o oslobodení sťažovateľky od

súdnych poplatkov. Následne okresný súd uznesením sp. zn. z 18. apríla

2013 zamietol návrh odporcov na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na

trovy konania. Výzvami z 10. mája 2013 a 2. októbra 2013 žiadal okresný súd sťažovateľku

o oznámenie, či jej bol ustanovený právny zástupca z radov advokátov. Dňa 3. decembra

2013 bol okresnému súdu doručený návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby. Okresný súd

17. decembra 2013 písomne vyzval právneho zástupcu odporcu v 2. rade, aby oznámil, či si

uplatňuje náhradu trov konania.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že

predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľky, ktorou sa domáha

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Obdobné spory tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike

existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd preto

nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Ani skutkovou zložitosťou veci nemožno

ospravedlňovať doterajšiu dĺžku namietaného konania, keďže vec nebola dosiaľ

prerokovaná na pojednávaní, pričom nebolo vykonané ani dokazovanie.

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníčky tohto

konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

namietaného konania došlo jednak k obdobiam dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti (od

30. decembra 2005 do 11. septembra 2006, od 19. januára 2008 do 19. mája 2011, od

19. mája 2011 do 26. novembra 2012), ako aj k viacerým obdobiam krátkodobej nečinnosti

okresného súdu.

Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky namietaného konania (osem

rokov), ktorá je z ústavného hľadiska neakceptovateľná, v spojení s obdobiami dlhodobejšej

i krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti, ústavný súd dospel k záveru, že v ňom došlo

postupom okresného súdu k zbytočným prieťahom, a teda aj porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozri

napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy (odchod zákonnej sudkyne na materskú dovolenku) totiž nemôžu byť

na ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť

súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka žiada, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €,

ktoré zdôvodňuje tým, že „... súd o našom návrhu nekoná, vznikla nám majetková ujma

nielen na finančných prostriedkoch, ktoré sú predmetom súdneho sporu č. ,

ale aj ochromenie celej podnikateľskej činnosti“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru,

že len vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv neprestavuje pre ňu dostatočné

zadosťučinenie. Ústavný súd preto, zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania

a obdobia, v ktorých bol okresný súd dlhodobejšie či krátkodobo nečinný, rozhodol, že

priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € bude v posudzovanej veci primerané

(bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle citovaného znenia

rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát, s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní

o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a)

a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 130,16 €, čo

predstavuje spolu s režijným paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 €

(bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014