Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 230/2012
PDF · 95.27 KB
No categories available
I. ÚS 230/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., Š., zastúpenej advokátom JUDr.
F. G., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/05 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 5. apríla
2012 doručená sťažnosť spoločnosti D., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 670/05.
2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka podala
30. decembra 2005 na okresnom súde, ktorou sa domáhala náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom. Sťažovateľka v sťažnosti stručne opísala priebeh
doterajšieho konania, pričom poukázala na opakujúce sa obdobia nečinnosti okresného súdu
v trvaní aj niekoľkých mesiacov. Ako posledný úkon vo veci sťažovateľka označila vydanie
uznesenia o pripustení zmeny návrhu na začatie konania zo 17. januára 2008 a v tejto
súvislosti zdôraznila, že okresný súd od vykonania tohto úkonu ďalej vo veci vôbec nekoná.
Podľa jej názoru nečinnosť súdu viac ako 74 mesiacov v spojení s celkovou dĺžkou konania,
ktorá je viac ako 6 rokov, možno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré majú za následok
porušenie jej označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
3. V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala vydať nález, ktorým by ústavný súd
vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému
súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal primerané zadosťučinenie vo výške
3 500 € a náhradu trov konania.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
9. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľkou označenému
základnému právu, je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“). Z obsahu samotnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka nevyužila túto
zákonnú možnosť ochrany svojho základného práva a sťažnosť na prieťahy predsedovi
okresného súdu nepodala.
10. Ústavný súd opakovane rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníkov konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľka preukáže, že využila
označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že
sťažovateľka túto podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2
zákona o ústavnom súde). Takéto dôvody však sťažovateľka v danej veci neuviedla a ani
ústavný súd ich nezistil. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na jednu zo základných
zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus iuris“, teda bdelým patrí právo alebo nech si každý
stráži svoje práva vrátane označeného základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantovaného ústavou.
11. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti
uzatvára, že sťažnosť je neprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože
sťažovateľka nevyčerpala účinný prostriedok nápravy, ako jej to umožňuje už spomínaný
zákon o súdoch.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd
sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.
13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľke nebráni,
aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne
a plynulo, podala v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2012