Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 578/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti M. B., zastúpenej Bardač s. r. o., Búdková

4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Róberta Bardača, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Nitra, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur),

ktoré jej j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť M. B. trovy konania v sume 275,94 €

(slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet Advokátskej

kancelárie Bardač s. r. o., Búdková 4, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2013

doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou dedičského konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. . Okresný súd vo veci samej rozhodol

uznesením č. k. -49 z 10. decembra 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť

4. mája 2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -80

z 31. decembra 2008. Zo sťažnosti a z vyžiadaného spisu sp. zn. ústavný súd

zistil, že o priznaní odmeny a náhrady hotových výdavkov notárovi nebolo do dňa

doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresným súdom právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... celé konanie o určení výšky odmeny notára trvá viac ako 6 rokov a sťažovateľka

doposiaľ nevie, v akej výške má notárovi ako súdnemu komisárovi zaplatiť jeho odmenu za

dedičstvo, ktoré zdedila, okresný súd o odmene notára rozhodoval doposiaľ trikrát, pričom

trikrát bolo toto uznesenie odvolacím súdom zrušené, krajský súd o veci v štádiu

odvolacieho konania rozhodoval trikrát, pričom vec je po viac ako 6 rokoch opäť v štádiu

konania pred súdom prvého stupňa a okresný súd vykonával viaceré úkony, ktoré svojou

povahou a účinkami nesmerovali k skončeniu veci. Takými úkonmi boli napríklad

opakované neúčinné doručovanie súdnych písomností určených účastníkovi konania iným

osobám než sú účastníci konania a nedoručenie písomnosti účastníkom konania, ktorým

boli tieto písomnosti určené... Pre úplnosť sťažovateľka dodáva, že na prieťahy v konaní sa

sťažovala u predsedu okresného súdu sťažnosťou zo dňa 22. mája 2008, na čo reagoval

predseda okresného súdu listom zo dňa 10. júna 2008, Spr. 1925/2008, v ktorom

skonštatoval narušenie plynulosti konania. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného popisu, stav

prieťahov v konaní napriek prísľubu plynulosti konania napokon stále trvá.“

Podľa názoru sťažovateľky:

„... okresný súd ponechal sťažovateľku v právnej neistote ohľadom výšky odmeny,

ktorú má zaplatiť notárovi za prejednanie dedičstva viac ako šesť rokov, čo s ohľadom na

jednoduchosť výpočtu odmeny notára a jeho rozdelenia medzi účastníkov predstavuje

zjavne neprimeranú dobu. S prihliadnutím na doterajší postup okresného súdu a na

pravdepodobnosť opakovania sa faktických a procesných pochybení, ktoré sa v konaní už

vyskytli, sa javí sťažovateľke ako veľmi pravdepodobné, že obdobie tejto právnej neistoty

sťažovateľky bude trvať aj naďalej. Namietaným postupom okresný súd porušil základné

právo sťažovateľky podľa , resp. podľa dohovoru, na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.“

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po

prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

2. Okresnému súdu Nitra sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

28 D/427/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke M. B. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.500 eur (slovom

štyritisícpäťsto eur), ktoré jej je Okresný súd Nitra povinný zaplatiť do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu,

4. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť sťažovateľke, M. B., náhradu trov právneho

zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala podpredsedníčka okresného

súdu v prípise sp. zn. Spr 845/2013 zo 7. augusta 2013, v ktorého úvodnej časti popisuje

doterajší priebeh namietaného konania, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:

„V dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. ,

po poručiteľke M. T., zomrelej dňa 10. 06. 2007..., bol dňa 10. 07. 2007 poverený úkonmi

súdneho komisára JUDr. M. Ch. Konanie začalo vydaním uznesenia dňa 10. 07. 2007 č. k.

-3. Vo veci bolo vydané meritórne rozhodnutie č. k. -49 dňa

10. 12. 2007, ktorým súd určil všeobecnú cenu majetku a schválil dohodu dedičov.

Uznesenie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 05. 2009, okrem výroku o

náhrade trov dedičského konania resp. odmene súdneho komisára.

Voči uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 07. 2007 č. k. ,

bolo dňa 17. 01. 2008 podané odvolanie dedičmi M. B. a C. T. Spis bol z dôvodu podania

odvolania predložený Krajskému súdu v Nitre dňa 11. 06. 2008. Dňa 08. 07. 2008 bol na

Krajský súd Nitra podaný návrh M. B. na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods.

1 písm. c) . Podaním zo dňa 14. 07. 2008 zobrali odvolatelia späť odvolanie v časti

výroku o dohode dedičov. Naďalej trvali na odvolaní podanom proti výroku č. I. a III.

uznesenia č. k. -49 dňa 10. 12. 2007.

Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -80 zo dňa 31. 12. 2008 potvrdil

uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. -49 dňa 10. 12. 2007 vo veci samej

a v časti odmeny notára a náhrady hotových výdavkov uznesenie zrušil. Návrh odvolateľky

M. B. na prerušenie odvolacieho konania z dôvodu podania prejudiciálnej otázky na Súdny

dvor Európskych spoločenstiev, zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 05.

2009.

Spis sa vrátil tunajšiemu súdu dňa 5. 2. 2009 a po doručení rozhodnutia účastníkom

konania hol spis dňa 26. 06. 2009 predložený na opätovné rozhodnutie o náhrade trov

a odmene súdneho komisára JUDr. M. Ch. Návrhom zo dňa 16. 09. 2009 žiadala ďalšia

dedička C. T..., prerušenie konania podľa . Súdny komisár

predložil dňa 23. 10. 2009 spis s návrhom uznesenia o náhrade trov konania a odmene.

Uznesenie bolo podpísané sudkyňou dňa 30. 11. 2009 a doručované dedičom. Voči

uzneseniu zo dňa 30. 11. 2009 č. k. -89 bolo dňa 19. 01. 2010 podané

odvolanie dedičkou M. B.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 12. 2010 č. k. -97

napadnuté uznesenie zrušil a spis vrátil súdu prvého stupňa dňa 4. 2. 2011. Po doručení

uvedeného uznesenia dedičom v dňoch 7. 04. 2011, 08. 04. 2011 a 11. 04. 2011, bol spis

opätovne vrátený na ďalší postup notárovi dňa 13. 05. 2011.

Z dôvodu žiadosti M. B. o vrátenie zaplateného súdneho poplatku, ktorá bola na súd

podaná dňa 29. 04. 2011, bol spis vyžiadaný od notára. Notár predložil spis aj spolu s

rozhodnutím o odmene na Okresný súd Nitra dňa 03. 02. 2012. Uznesenie bolo podpísané

sudkyňou dňa 13. 02. 2012 a doručované dedičom. Dňa 05. 04. 2012 bolo podané voči

nemu odvolanie dedičom I. T. a dňa 25. 04. 2012 bolo podané odvolanie dedičkou M. B.

Spis bol opätovne dňa 3. 5. 2012 predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému

súdu v Nitre, ktorý uznesením zo dňa 27. 06. 2012 č. k. -115 odvolaniu

vyhovel a uznesenie zrušil. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 17. 7. 2012 a po doručení

rozhodnutia dedičom opätovne predložený notárovi dňa 30. 10. 2012 na ďalší postup.

Na základe oznámenia R. B., doručeného súdu dňa 03. 01. 2013 o nesprávnom

doručovaní rozhodnutia, bol spis vyžiadaný od notára, ktorý ho predložil súdu dňa 12. 03.

2013. Na základe úpravy vyššieho súdneho úradníka bolo uznesenie Krajského súdu v Nitre

opätovne doručované dňa 26. 4. 2013 dedičom C. T. a M. B. Doručenky sa vrátili v júni

2013 a spis bude opätovne predložený notárovi na ďalší postup.“

V ďalšej časti označeného prípisu podpredsedníčka uvádza, že „je pravda, že

odvolací súd každé rozhodnutie o odmene notára zrušil...“ a „na základe upozornenia R. B.

zo dňa 31. 12. 2012 na nesprávne doručovanie, si súd vyžiadal od notára spis sp. zn.

, prekontroloval správnosť doručenia písomností a vykonal nápravu tým, že

rozhodnutie z čl. 115 doručil dedičke M. B. dňa 7. 6. 2013“.

Ústavný súd uznesením č. k. -21 z 23. septembra 2013 prijal

sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti obsiahnuté v prípise sp. zn.

Spr. 845/2013 zo 7. augusta 2013 a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie. Podpredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 845/2013

zo 4. novembra 2013 doručenom ústavnému súdu 11. novembra 2013 oznámila, že netrvá

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a pridržiava sa svojho pôvodného

vyjadrenia k sťažnosti.

Dňa 13. novembra 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa

vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia

podpredsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 845/2013 zo 7. augusta 2013 a sp. zn.

Spr. 845/2013 zo 4. novembra 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právny

zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 12. decembra 2013 oznámil, že

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom uviedol, že „vyjadrenia okresného

súdu potvrdzujú dôvodnosť samotnej sťažnosti. Sám okresný súd sa totiž vo vyjadrení zo

dňa 7. augusta 2013 hlási k tomu, že súdne rozhodnutia doručoval podľa údajov uvedených

v záhlaví, t. j. bez toho, aby po právnej stránke skúmal, komu má byť rozhodnutie doručené.

Za neakceptovateľné z hľadiska záruk garantovaných podľa Slovenskej

republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. )

považuje sťažovateľka okolnosť, že okresný súd považoval za postačujúce, že sa

o rozhodnutí odvolacieho súdu dozvedela prostredníctvom ad hoc splnomocneného

zástupcu nahliadnutím do spisu dňa 4. februára 2009, nakoľko uvedené je jednak

nedostatočné a nahliadnutím do spisu sa nenahrádza riadne doručenie rozhodnutia

a jednak sa nemôže týkať odvolacích uznesení vydaných po uvedenom dátume (napr.

uznesenie č. k. -115). Z uvedených dôvodov sťažovateľka zotrváva na svojej

sťažnosti v celom rozsahu.“.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a podpredsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony notára

ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť

zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd ().

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na

odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že

vo veci samej už okresný súd právoplatne rozhodol uznesením č. k. -49

z 10. decembra 2007, a teda predmetom namietaného konania je už len rozhodovanie

o odmene a náhrade hotových výdavkov notára ako súdneho komisára. Rozhodovanie

o odmene a náhrade hotových výdavkov notárov pôsobiacich v dedičských veciach ako

súdni komisári tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom

k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov.

Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Obsah súdneho spisu

sp. zn. nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť veci. Na tomto základe ústavný

súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať

doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníčky tohto

konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že pochybenie okresného súdu

nespočíva v dlhodobej či krátkodobej nečinnosti, ale v tom, že je ako celok poznačené

neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou súvisiacou s rozhodovaním o odmene

a náhrade hotových výdavkov notára. Okresný súd rozhodoval o odmene a náhrade

hotových výdavkov notára spolu trikrát, pričom všetky tri uznesenia odvolací súd zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie okresného súdu č. k. -49

z 10. decembra 2007 odvolací súd vo výroku o odmene a náhrade hotových výdavkov

notára zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, ako aj z dôvodu absencie jeho riadneho

odôvodnenia. Ďalšie uznesenie okresného súdu o odmene a náhrade hotových výdavkov

notára č. k. -89 z 30. novembra 2009 súd druhého stupňa zrušil z dôvodu, že

v jeho odôvodnení nebolo uvedené, ako súd prvého stupňa dospel k výpočtu odmeny

súdneho komisára, neuviedol, z čoho pozostávali jeho hotové výdavky, neodôvodnil ich ani

z hľadiska účelnosti a neurčil platcu odmeny súdnemu komisárovi. Aj v poradí tretie

uznesenie okresného súdu o odmene a náhrade výdavkov notára ako súdneho komisára č. k.

-108 z 13. februára 2012 odvolací súd zrušil z dôvodu, že súd prvého stupňa

zaviazal dedičov spoločne a nerozdielne zaplatiť odmenu a hotové výdavky súdneho

komisára, čo je „v rozpore a ustanovením “.

Ako neefektívnu považuje ústavný súd aj činnosť okresného súdu súvisiacu

s (nedôsledným) doručovaním súdnych písomností, ktorá taktiež spôsobila predĺženie

namietaného konania, a tým aj zbytočné prieťahy v ňom.

Takýto postup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka

konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou a nesústredenou

činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a jej práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €,

keďže „okresný súd ponechal sťažovateľku v právnej neistote ohľadom výšky odmeny, ktorú

má zaplatiť notárovi za prejednanie dedičstva viac ako šesť rokov, čo s ohľadom na

jednoduchosť výpočtu odmeny notára a jeho rozdelenia medzi účastníkov predstavuje

zjavne neprimeranú dobu“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru,

že len vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv neprestavuje pre ňu dostatočné

zadosťučinenie. Ústavný súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného

zadosťučinenia zohľadňoval konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu

zjavne neprimeranú dĺžku namietaného konania, dĺžku obdobia, v ktorom okresný súd konal

neefektívne, ale aj skutočnosť, že predmetom namietaného konania je už len rozhodovanie

o odmene notára a náhrade hotových jeho výdavkov. Vychádzajúc predovšetkým

z predmetu konania (t. j. z toho, čo je v tomto prípade „v stávke“ — „at stake“), ústavný súd

dospel k záveru, že sťažovateľkou požadovaný rozsah finančného zadosťučinenia je zjavne

neprimeraný, a preto ho priznal len v sume 300 €.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním

Advokátskou kanceláriou Bardač s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania

vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku

2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za každý úkon sumu 130,16 €, čo predstavuje spolu s režijným paušálom

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Za úkon právnej služby – podanie právneho zástupcu sťažovateľky z 9. decembra

2013 (doručené ústavnému súdu 12. decembra 2013) – ústavný súd úhradu nepriznal,

vzhľadom na jeho obsah (opakovanie argumentácie uvedenej v sťažnosti).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014