Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 578/2013
PDF · 332.87 KB
No categories available
IV. ÚS 578/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti M. B., zastúpenej Bardač s. r. o., Búdková
4, Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Róberta Bardača, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 427/2007, za
účasti Okresného súdu Nitra, takto
rozhodol:
1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 427/2007 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
28 D 427/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur),
ktoré jej j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť M. B. trovy konania v sume 275,94 €
(slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet Advokátskej
kancelárie Bardač s. r. o., Búdková 4, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2013
doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 427/2007.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou dedičského konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 28 D 427/2007. Okresný súd vo veci samej rozhodol
uznesením č. k. 28 D 427/2007-49 z 10. decembra 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť
4. mája 2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 8 CoD 8/2008-80
z 31. decembra 2008. Zo sťažnosti a z vyžiadaného spisu sp. zn. 28 D 427/2007 ústavný súd
zistil, že o priznaní odmeny a náhrady hotových výdavkov notárovi nebolo do dňa
doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresným súdom právoplatne rozhodnuté.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:
„... celé konanie o určení výšky odmeny notára trvá viac ako 6 rokov a sťažovateľka
doposiaľ nevie, v akej výške má notárovi ako súdnemu komisárovi zaplatiť jeho odmenu za
dedičstvo, ktoré zdedila, okresný súd o odmene notára rozhodoval doposiaľ trikrát, pričom
trikrát bolo toto uznesenie odvolacím súdom zrušené, krajský súd o veci v štádiu
odvolacieho konania rozhodoval trikrát, pričom vec je po viac ako 6 rokoch opäť v štádiu
konania pred súdom prvého stupňa a okresný súd vykonával viaceré úkony, ktoré svojou
povahou a účinkami nesmerovali k skončeniu veci. Takými úkonmi boli napríklad
opakované neúčinné doručovanie súdnych písomností určených účastníkovi konania iným
osobám než sú účastníci konania a nedoručenie písomnosti účastníkom konania, ktorým
boli tieto písomnosti určené... Pre úplnosť sťažovateľka dodáva, že na prieťahy v konaní sa
sťažovala u predsedu okresného súdu sťažnosťou zo dňa 22. mája 2008, na čo reagoval
predseda okresného súdu listom zo dňa 10. júna 2008, Spr. 1925/2008, v ktorom
skonštatoval narušenie plynulosti konania. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného popisu, stav
prieťahov v konaní napriek prísľubu plynulosti konania napokon stále trvá.“
Podľa názoru sťažovateľky:
„... okresný súd ponechal sťažovateľku v právnej neistote ohľadom výšky odmeny,
ktorú má zaplatiť notárovi za prejednanie dedičstva viac ako šesť rokov, čo s ohľadom na
jednoduchosť výpočtu odmeny notára a jeho rozdelenia medzi účastníkov predstavuje
zjavne neprimeranú dobu. S prihliadnutím na doterajší postup okresného súdu a na
pravdepodobnosť opakovania sa faktických a procesných pochybení, ktoré sa v konaní už
vyskytli, sa javí sťažovateľke ako veľmi pravdepodobné, že obdobie tejto právnej neistoty
sťažovateľky bude trvať aj naďalej. Namietaným postupom okresný súd porušil základné
právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.“
Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po
prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D/427/2007 porušené
bolo.
2. Okresnému súdu Nitra sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
28 D/427/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke M. B. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.500 eur (slovom
štyritisícpäťsto eur), ktoré jej je Okresný súd Nitra povinný zaplatiť do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu,
4. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť sťažovateľke, M. B., náhradu trov právneho
zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.“
Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu
o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala podpredsedníčka okresného
súdu v prípise sp. zn. Spr 845/2013 zo 7. augusta 2013, v ktorého úvodnej časti popisuje
doterajší priebeh namietaného konania, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:
„V dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28 D 427/2007,
po poručiteľke M. T., zomrelej dňa 10. 06. 2007..., bol dňa 10. 07. 2007 poverený úkonmi
súdneho komisára JUDr. M. Ch. Konanie začalo vydaním uznesenia dňa 10. 07. 2007 č. k.
28 D 427/2007-3. Vo veci bolo vydané meritórne rozhodnutie č. k. 28 D 427/2007-49 dňa
10. 12. 2007, ktorým súd určil všeobecnú cenu majetku a schválil dohodu dedičov.
Uznesenie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 05. 2009, okrem výroku o
náhrade trov dedičského konania resp. odmene súdneho komisára.
Voči uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 07. 2007 č. k. 28 D 427/200749,
bolo dňa 17. 01. 2008 podané odvolanie dedičmi M. B. a C. T. Spis bol z dôvodu podania
odvolania predložený Krajskému súdu v Nitre dňa 11. 06. 2008. Dňa 08. 07. 2008 bol na
Krajský súd Nitra podaný návrh M. B. na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods.
1 písm. c) OSP. Podaním zo dňa 14. 07. 2008 zobrali odvolatelia späť odvolanie v časti
výroku o dohode dedičov. Naďalej trvali na odvolaní podanom proti výroku č. I. a III.
uznesenia č. k. 28 D 427/2007-49 dňa 10. 12. 2007.
Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8 CoD 8/2008-80 zo dňa 31. 12. 2008 potvrdil
uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 28 D 427/2007-49 dňa 10. 12. 2007 vo veci samej
a v časti odmeny notára a náhrady hotových výdavkov uznesenie zrušil. Návrh odvolateľky
M. B. na prerušenie odvolacieho konania z dôvodu podania prejudiciálnej otázky na Súdny
dvor Európskych spoločenstiev, zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 05.
2009.
Spis sa vrátil tunajšiemu súdu dňa 5. 2. 2009 a po doručení rozhodnutia účastníkom
konania hol spis dňa 26. 06. 2009 predložený na opätovné rozhodnutie o náhrade trov
a odmene súdneho komisára JUDr. M. Ch. Návrhom zo dňa 16. 09. 2009 žiadala ďalšia
dedička C. T..., prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Súdny komisár
predložil dňa 23. 10. 2009 spis s návrhom uznesenia o náhrade trov konania a odmene.
Uznesenie bolo podpísané sudkyňou dňa 30. 11. 2009 a doručované dedičom. Voči
uzneseniu zo dňa 30. 11. 2009 č. k. 28 D 427/2007-89 bolo dňa 19. 01. 2010 podané
odvolanie dedičkou M. B.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 12. 2010 č. k. 8 CoD 15/2010-97
napadnuté uznesenie zrušil a spis vrátil súdu prvého stupňa dňa 4. 2. 2011. Po doručení
uvedeného uznesenia dedičom v dňoch 7. 04. 2011, 08. 04. 2011 a 11. 04. 2011, bol spis
opätovne vrátený na ďalší postup notárovi dňa 13. 05. 2011.
Z dôvodu žiadosti M. B. o vrátenie zaplateného súdneho poplatku, ktorá bola na súd
podaná dňa 29. 04. 2011, bol spis vyžiadaný od notára. Notár predložil spis aj spolu s
rozhodnutím o odmene na Okresný súd Nitra dňa 03. 02. 2012. Uznesenie bolo podpísané
sudkyňou dňa 13. 02. 2012 a doručované dedičom. Dňa 05. 04. 2012 bolo podané voči
nemu odvolanie dedičom I. T. a dňa 25. 04. 2012 bolo podané odvolanie dedičkou M. B.
Spis bol opätovne dňa 3. 5. 2012 predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému
súdu v Nitre, ktorý uznesením zo dňa 27. 06. 2012 č. k. 8 CoD 4/2012-115 odvolaniu
vyhovel a uznesenie zrušil. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 17. 7. 2012 a po doručení
rozhodnutia dedičom opätovne predložený notárovi dňa 30. 10. 2012 na ďalší postup.
Na základe oznámenia R. B., doručeného súdu dňa 03. 01. 2013 o nesprávnom
doručovaní rozhodnutia, bol spis vyžiadaný od notára, ktorý ho predložil súdu dňa 12. 03.
2013. Na základe úpravy vyššieho súdneho úradníka bolo uznesenie Krajského súdu v Nitre
opätovne doručované dňa 26. 4. 2013 dedičom C. T. a M. B. Doručenky sa vrátili v júni
2013 a spis bude opätovne predložený notárovi na ďalší postup.“
V ďalšej časti označeného prípisu podpredsedníčka uvádza, že „je pravda, že
odvolací súd každé rozhodnutie o odmene notára zrušil...“ a „na základe upozornenia R. B.
zo dňa 31. 12. 2012 na nesprávne doručovanie, si súd vyžiadal od notára spis sp. zn.
28 D 427/2013, prekontroloval správnosť doručenia písomností a vykonal nápravu tým, že
rozhodnutie z čl. 115 doručil dedičke M. B. dňa 7. 6. 2013“.
Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 578/2013-21 z 23. septembra 2013 prijal
sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 427/2007.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,
aby prípadne doplnil vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti obsiahnuté v prípise sp. zn.
Spr. 845/2013 zo 7. augusta 2013 a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo
ústne pojednávanie. Podpredsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 845/2013
zo 4. novembra 2013 doručenom ústavnému súdu 11. novembra 2013 oznámila, že netrvá
na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a pridržiava sa svojho pôvodného
vyjadrenia k sťažnosti.
Dňa 13. novembra 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa
vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia
podpredsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 845/2013 zo 7. augusta 2013 a sp. zn.
Spr. 845/2013 zo 4. novembra 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právny
zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 12. decembra 2013 oznámil, že
súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom uviedol, že „vyjadrenia okresného
súdu potvrdzujú dôvodnosť samotnej sťažnosti. Sám okresný súd sa totiž vo vyjadrení zo
dňa 7. augusta 2013 hlási k tomu, že súdne rozhodnutia doručoval podľa údajov uvedených
v záhlaví, t. j. bez toho, aby po právnej stránke skúmal, komu má byť rozhodnutie doručené.
Za neakceptovateľné z hľadiska záruk garantovaných podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.)
považuje sťažovateľka okolnosť, že okresný súd považoval za postačujúce, že sa
o rozhodnutí odvolacieho súdu dozvedela prostredníctvom ad hoc splnomocneného
zástupcu nahliadnutím do spisu dňa 4. februára 2009, nakoľko uvedené je jednak
nedostatočné a nahliadnutím do spisu sa nenahrádza riadne doručenie rozhodnutia
a jednak sa nemôže týkať odvolacích uznesení vydaných po uvedenom dátume (napr.
uznesenie č. k. 8 CoD/4/2012-115). Z uvedených dôvodov sťažovateľka zotrváva na svojej
sťažnosti v celom rozsahu.“.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a podpredsedníčky
okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd
v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od
ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 427/2007 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony notára
ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť
zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo
upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na
odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že
vo veci samej už okresný súd právoplatne rozhodol uznesením č. k. 28 D 427/2007-49
z 10. decembra 2007, a teda predmetom namietaného konania je už len rozhodovanie
o odmene a náhrade hotových výdavkov notára ako súdneho komisára. Rozhodovanie
o odmene a náhrade hotových výdavkov notárov pôsobiacich v dedičských veciach ako
súdni komisári tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom
k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov.
Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Obsah súdneho spisu
sp. zn. 28 D 427/2007 nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť veci. Na tomto základe ústavný
súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať
doterajšiu dĺžku napadnutého konania.
2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho
štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníčky tohto
konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 28 D 427/2007 k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo súdneho spisu sp. zn. 28 D 427/2007 vyplýva, že pochybenie okresného súdu
nespočíva v dlhodobej či krátkodobej nečinnosti, ale v tom, že je ako celok poznačené
neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou súvisiacou s rozhodovaním o odmene
a náhrade hotových výdavkov notára. Okresný súd rozhodoval o odmene a náhrade
hotových výdavkov notára spolu trikrát, pričom všetky tri uznesenia odvolací súd zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie okresného súdu č. k. 28 D 427/2007-49
z 10. decembra 2007 odvolací súd vo výroku o odmene a náhrade hotových výdavkov
notára zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, ako aj z dôvodu absencie jeho riadneho
odôvodnenia. Ďalšie uznesenie okresného súdu o odmene a náhrade hotových výdavkov
notára č. k. 28 D 427/2007-89 z 30. novembra 2009 súd druhého stupňa zrušil z dôvodu, že
v jeho odôvodnení nebolo uvedené, ako súd prvého stupňa dospel k výpočtu odmeny
súdneho komisára, neuviedol, z čoho pozostávali jeho hotové výdavky, neodôvodnil ich ani
z hľadiska účelnosti a neurčil platcu odmeny súdnemu komisárovi. Aj v poradí tretie
uznesenie okresného súdu o odmene a náhrade výdavkov notára ako súdneho komisára č. k.
28 D 427/2007-108 z 13. februára 2012 odvolací súd zrušil z dôvodu, že súd prvého stupňa
zaviazal dedičov spoločne a nerozdielne zaplatiť odmenu a hotové výdavky súdneho
komisára, čo je „v rozpore a ustanovením § 140 ods. 2 OSP“.
Ako neefektívnu považuje ústavný súd aj činnosť okresného súdu súvisiacu
s (nedôsledným) doručovaním súdnych písomností, ktorá taktiež spôsobila predĺženie
namietaného konania, a tým aj zbytočné prieťahy v ňom.
Takýto postup nesmeruje efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka
konania, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou a nesústredenou
činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a teda aj
k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 28 D 427/2007 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €,
keďže „okresný súd ponechal sťažovateľku v právnej neistote ohľadom výšky odmeny, ktorú
má zaplatiť notárovi za prejednanie dedičstva viac ako šesť rokov, čo s ohľadom na
jednoduchosť výpočtu odmeny notára a jeho rozdelenia medzi účastníkov predstavuje
zjavne neprimeranú dobu“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru,
že len vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv neprestavuje pre ňu dostatočné
zadosťučinenie. Ústavný súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného
zadosťučinenia zohľadňoval konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu
zjavne neprimeranú dĺžku namietaného konania, dĺžku obdobia, v ktorom okresný súd konal
neefektívne, ale aj skutočnosť, že predmetom namietaného konania je už len rozhodovanie
o odmene notára a náhrade hotových jeho výdavkov. Vychádzajúc predovšetkým
z predmetu konania (t. j. z toho, čo je v tomto prípade „v stávke“ — „at stake“), ústavný súd
dospel k záveru, že sťažovateľkou požadovaný rozsah finančného zadosťučinenia je zjavne
neprimeraný, a preto ho priznal len v sume 300 €.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním
Advokátskou kanceláriou Bardač s. r. o. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania
vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za
prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku
2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie
sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to za každý úkon sumu 130,16 €, čo predstavuje spolu s režijným paušálom
(§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Za úkon právnej služby – podanie právneho zástupcu sťažovateľky z 9. decembra
2013 (doručené ústavnému súdu 12. decembra 2013) – ústavný súd úhradu nepriznal,
vzhľadom na jeho obsah (opakovanie argumentácie uvedenej v sťažnosti).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. januára 2014