Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 75/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť V. P., zastúpenej advokátom

JUDr. Petrom Škultétym, Advokátska kancelária, Heydukova 3, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra

2013 doručená sťažnosť V. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým

vedenom pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:

„(...) Dňa 27. 08. 2004 som podala na Okresný súd Čadca žalobu o určenie, že nie

sú dané dôvody vydedenia.

Dňa 22. 02. 2007 som podala sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, pretože

Okresný súd Čadca od začatia konania nariadil len dve pojednávania, naposledy na deň

12. 09. 2005 a od tej doby, hoci uplynulo 17 mesiacov, nebolo vytýčené ďalšie

pojednávanie. (...)

Vo svojej odpovedi zo dňa 15. 03. 2007 Okresný súd Čadca priložil zoznam

vykonaných procesných úkonov s tým, že odporcovia nepreberajú zásielky a skonštatoval,

že sťažnosť bola preto z objektívnych príčin nedôvodná. (...)

Keďže Okresný súd Čadca ani ďalej nekonal, podala som dňa 24. 09. 2007 opätovnú

sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. V tom čase ubehlo od posledného pojednávania už

24 mesiacov. (...)

Vo svojej odpovedi zo dňa 02. 10. 2007 Okresný súd Čadca len zopakoval svoje

dôvody z predchádzajúceho vyjadrenia. (...)

Rozsudkom z dňa 16. 04. 2008 bol môj návrh zamietnutý, proti čomu som sa dňa

02. 06. 2008 odvolala. Krajský súd v Žiline dňa 22. 10. 2009 vydal uznesenie, ktorým

rozsudok Okresného súdu Čadca zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Dňa 20. 09. 2010

Okresný súd Čadca rozhodol rozsudkom, že nie sú dané dôvody vydedenia. Proti tomuto

rozsudku sa odporcovia odvolali.

Dňa 3. 6. 2011 bol Krajskému súdu v Žiline postúpený spis v predmetnej veci na

rozhodnutie o odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového súdu. Dňa 5. 12. 2011 som podala

sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní, pretože do tohto času súd v uvedenej veci neurobil

žiadny úkon s výnimkou vydania opravného uznesenia č. 12C972004 z dôvodu opravy

pisárskych chýb súdu. (...)

V odpovedi zo dňa 27. 1. 2012 uvádza Krajský súd v Žiline ako dôvod časté

personálne zmeny súdneho oddelenia Co a v poslednom bode si sám stanovil

predpokladaný termín prejednania a rozhodnutia veci odvolacím súdom február 2012 a ako

hraničný termín prvú polovicu marca 2012. Napriek svojim vyjadreniam Krajský súd v

Žiline tento termín nedodržal, čím založil neprimerané prieťahy v konaní. (...)

Dňa 31. 7. 2012 som podala opätovnú sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na

Krajskom súde v Žiline, pretože v uvedenej právnej veci súd od postúpenia veci nevykonal

žiadny úkon smerujúci k vydaniu meritórneho rozhodnutia, napriek mojej viacnásobnej

žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania. (...)

Vo svojej odpovedi zo dňa 8. 8. 2012 sa Krajský súd v Žiline za túto situáciu

ospravedlnil avšak naďalej v predmetnej veci nekonal. Oznámil len, že vec bola dňa

01. 08. 2012 daná na expedovanie na prvostupňový súd. (...)

Dňa 03. 12. 2012 som podala opätovnú sťažnosť na Okresný súd Čadca, ktorý

nevyznačil právoplatnosť rozsudku zo dňa 20. 09. 2010 napriek rozhodnutiu

Krajského súdu v Žiline. (...)

Vo svojej odpovedi zo dňa 06. 12. 2012 Okresný súd Čadca poukázal na skutočnosť,

že Krajský súd v Žiline zatiaľ stále nerozhodol o odvolaní odporcov proti rozsudku

a v dôsledku toho nemôže vyznačiť právoplatnosť. (...)

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 27. 06. 2013 rozhodol, že rozsudok

Okresného súdu Čadca potvrdzuje. (...)

Vyššie uvedené prieťahy v konaní Okresného súdu Čadca, spis. zn.:

a Krajského súdu v Žiline, spis. zn.: (a predtým spis. zn. )

možno kvalifikovať ako zbytočné, ktoré zakladajú porušenie základného ústavného práva

sťažovateľa podľa .

(...) Ústavný súd SR pri posudzovaní rýchlosti súdneho konania z hľadiska čl. 48

ods. 2 vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov na základe nasledovných kritérií: zložitosť veci, správania účastníkov konania

a postup súdu (napr. rozhodnutia spis. zn. II. ÚS . , ,

).

a) zložitosť veci:

Vec nebola natoľko zložitá, aby odôvodňovala celkovú dĺžku konania v trvaní deväť

rokov a dva mesiace. Naopak, ide o vec, v ktorej konanie by na prvom aj druhom stupni

spolu nemalo presiahnuť jeden rok.

b) správanie sťažovateľa:

Sťažovateľ sa počas celého konania a to ako prvostupňového, tak aj

druhostupňového správal takým spôsobom, aby mohla byť vec prejednaná a rozhodnutá

v čo najkratšom čase. Sťažovateľ nezapríčinil prieťahy v konaní, naopak, snažil sa

rozhodovanie súdov urýchliť aj tým, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu

opakovane žiadal súdy o odstránenie prieťahov v konaní.

c) postup súdu v konaní:

Ako vyplýva z(...) tejto sťažnosti, Okresný súd Čadca, ako aj Krajský súd v Žiline boli

dlhodobo nečinní bez objektívneho dôvodu, pretože vyriešenie problémov s doručovaním

písomností odporcom a ani personálne zmeny súdneho oddelenia nemôžu byť na ťarchu

účastníkom konania. Okresný súd Čadca meritórne rozhodol až po štyroch rokov od

podania návrhu po opakovaných písomných sťažnostiach. Krajský súd v Žiline o odvolaní

rozhodol po roku a pol. V následnom ďalšom konaní Okresný súd Čadca rozhodol po

jednom roku. Krajský súd v Žiline meritórne rozhodol o odvolaní až po troch rokoch odo

dňa, kedy mu bol spis postúpený a po opakovaných písomných sťažnostiach. (...)

Odôvodnenie výšky primeraného zadosťučinenia.

Z vyššie uvedených dôvodov si uplatňujem primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 7.700 € z nasledovných dôvodov:

Od začatia konania do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia uplynulo viac ako

deväť rokov, čo je vo veci, ktorá nie je natoľko právne zložitá, aby ju nebolo možné

rozhodnúť v neporovnateľne kratšej dobe (na prvom a druhom stupni maximálne do

jedného roka), neprimerane dlho a je preto zjavným porušením práva v zmysle čl. 48 ods. 2

. V dôsledku takto dlho trvajúceho stavu právnej neistoty v

dedičskej záležitosti sa vzťahy v rodine, už tak dosť zlé, ešte zhoršili. Dĺžka konania mala

negatívny dopad aj na predmet dedičstva a na vzťahy k tretím osobám, pretože deväť rokov

nebolo právne isté, kto je vlastníkom dedenej nehnuteľnosti.

Na porušení práva sťažovateľa v zmysle sa

podieľali obidva súdy - Okresný súd Čadca aj Krajský súd v Žiline. Vychádzajúc z dĺžky

konania v prvostupňovom a odvolacom konaní, mieru zavinenia vzniknutej situácie je

možné vyhodnotiť v pomere 6:4 a v tomto pomere by mali obidva právne subjekty znášať aj

náklady na plnenie navrhovaného finančného zadosťučinenia, t. j. Okresný súd Čadca za

neprimerané ním spôsobené prieťahy v prvostupňovom konaní vo výške 4.620 € a Krajský

súd v Žiline za neprimerané ním spôsobené prieťahy v odvolacom konaní vo výške 3.080 €,

resp. mali by byť zaviazané k povinnosti mi ich vyplatiť. (...)

Petit.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

v zmysle ustanovenia o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov prijal toto uznesenie

Ústavný súd Slovenskej republiky prijíma na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa,

V. P.(...)

(...) Po preskúmaní sťažnosti navrhujeme prijať toto rozhodnutie vo veci samej:

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod spis. zn. o určenie, že nie

sú dané dôvody na vydedenie porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v .

Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod spis. zn. (a predtým

) o určenie, že nie sú dané dôvody na vydedenie porušil základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

Slovenskej republiky.

2. Sťažovateľovi priznáva proti Okresnému súdu Čadca primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4.620 €, ktoré je Okresný súd Čadca povinný sťažovateľovi vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi priznáva proti Krajskému súdu v Žiline primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3.080 €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľovi vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Čadca a Krajský súd v Žiline sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia právneho zástupcu sťažovateľa

vo výške 580,36 €, na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Petra Škultétyho(...), do

15 dní od právoplatnosti tohto nálezu. (...)“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. ).

1. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti

(, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľka „dozvedela“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom

zásahu“ okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého tiež označila

za účastníka tohto konania. Keďže v uvedenom napadnutom konaní, ako to uviedla sama

sťažovateľka vo svojej sťažnosti, okresný súd rozhodol rozsudkom 20. septembra 2010,

sťažovateľka sa o namietaných zbytočných prieťahoch mohla dozvedieť najneskôr už

v uvedený deň. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase

(23. októbra 2013), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok

uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť vo vzťahu

ku konaniu okresného súdu sp. zn. ako návrh podaný oneskorene.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľky vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. bolo

na krajskom súde skončené 27. júna 2013. Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd

obrátila so svojou sťažnosťou až podaním z 21. októbra 2013, t. j. v čase, keď porušenie

označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľka označila za účastníka konania, už

netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (mutatis mutandis ).

Samozrejme, uvedené sa a fortiori vzťahuje na napadnuté konanie krajského súdu sp. zn.

, ktoré bolo už dávno pred uvedeným konaním ukončené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označených konaniach pred krajským súdom namietané porušenie práva už netrvalo,

a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej

ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2014