Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

mohlo byť v prospech ochrany základných práv a slobôd (napr. IV. ÚS 50/2010, IV. ÚS 40/2014). Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa sťažnosťou

činiteľa (m. m. PL. ÚS 7/02, III. ÚS 392/2010, II. ÚS 140/2011, I. ÚS 353/2013, IV. ÚS 40/2014). Disciplinárne sankcie podľa zákona o sudcoch sú vo všeobecnosti určené

mohlo byť v prospech ochrany základných práv a slobôd (napr. IV. ÚS 50/2010, IV. ÚS 40/2014). Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa sťažnosťou

porušiteľom základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 383/08, IV. ÚS 879/2013, IV. ÚS 40/2014). Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol sťažnosť v tejto časti podľa §

porušiteľom základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 383/08, IV. ÚS 879/2013, IV. ÚS 40/2014). Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol sťažnosť v tejto časti podľa §

porušiteľom základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 383/08, IV. ÚS 879/2013, IV. ÚS 40/2014). Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti smerujúcej

porušiteľom základných práv alebo slobôd (IV. ÚS 383/08, IV. ÚS 879/2013, IV. ÚS 40/2014). 27. Pokiaľ ide o tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa na spravodlivý