Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 520/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

11. septembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca),

zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť

M. D., zastúpenej advokátkou doc. JUDr. Soňou Kubincovou, PhD., Ulica M. Rázusa 20,

Banská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2

a , práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 17 Charty základných práv

Európskej únie, ako aj porušenie a prijatím zákona

č. o nadobudnutí vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene

a doplnení niektorých zákonov Národnou radou Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. D. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. júla 2014

doručené podanie M. D. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

doc. JUDr. Soňou Kubincovou, PhD., Ulica M. Rázusa 20, Banská Bystrica, označené ako

„Sťažnosť podľa čl. 49 a nasl. zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky...,

ktorou namietame porušovanie základných práv a slobôd podľa Slovenskej

republiky“. Sťažovateľka v záhlaví svojho podania za porušovateľa „základného práva

alebo slobody“ označila Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).

Vychádzajúc z označenia a tiež obsahu podania sťažovateľky, ho ústavný súd

kvalifikoval ako sťažnosť podľa (ďalej len

„ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 20

, práv podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a základného práva podľa čl. 17

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj porušenie čl. 12 a čl. 13

prijatím o nadobudnutí vlastníctva poľnohospodárskeho

pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

národnou radou.

Sťažovateľka v úvodnej časti sťažnosti okrem iného uvádza:

„... Prijatím o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho

pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov...

Namietam porušenie najmä , podľa ktorého iné zásahy do vlastníckeho

práva (ako zásahy umožnené ) možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok

nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie

nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku,

mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Ďalej namietam porušenie:

- , podľa ktorého...

- , podľa ktorého...

- , podľa ktorého...

Prijatím boli porušené moje práva vyplývajúce z Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd a tiež z Charty základných práv EÚ.

Namietam porušenie najmä čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie.“

V nadväzujúcich častiach sťažnosti sťažovateľka odôvodňuje svoje tvrdenie

o porušení ňou označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru,

dodatkového protokolu a charty prijatím národnou radou, pričom

v tejto súvislosti najmä uvádza:

«... Som vlastníčkou viacerých poľnohospodárskych pozemkov, čo preukazujem

priloženým výpisom z katastra nehnuteľností...

Prijatím bol v prvom rade porušený ... došlo

k obmedzeniu môjho vlastníckeho práva, resp. k obmedzeniu jeho integrálnej súčasti, a to

k obmedzeniu môjho práva nakladať s poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré sú v mojom

vlastníctve...

Povinnosť pri prevode vlastníckeho práva dodržať zložitý postup vyplývajúci

zo zákona, ktorý pre predávajúceho (t. j. vlastníka) predstavuje veľkú záťaž, znamená

obmedzenie vlastníckeho práva pre všetkých vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov.

Prijatím došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva aj v tom, že

súčasným vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov sa obmedzila možnosť vybrať si

osobu, na ktorú prevedú vlastnícke právo k svojim pozemkov, pričom zo zákona vyplýva, že

vlastnícke právo k poľnohospodárskym pozemkom nie je možné previesť na osobu, ktorá

nemá na území SR trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov.

Zakotvením povinnosti previesť vlastnícke právo k poľnohospodárskym pozemkom

na osobu, ktorá spĺňa podmienky určené zákonom, ak sa prihlási na ponuku, sa de facto

znemožňuje vlastníkom poľnohospodárske pozemky darovať nimi vybraným osobám, ktoré

podľa zákona nemajú „prednostné právo“ na ich kúpu, čo je nesporne tiež obmedzením

vlastníckeho práva.

Prijatím došlo k porušeniu aj , podľa ktorého...

Prijatím došlo k uloženiu viacerých povinností pre vlastníkov

poľnohospodárskych pozemkov v prípade, ak sa rozhodnú tieto pozemky predať alebo

darovať. Vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov bola stanovená napríklad povinnosť

zverejniť ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v Registri

zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a súčasne zverejniť

túto ponuku na úradnej tabuli v obci. umožňuje povinnosti uložiť zákonom, avšak

len pri zachovaní základných práv a slobôd, čo v danom prípade nie je splnené.

Prijatím došlo aj k porušeniu , podľa

ktorého... Prijatím došlo pre vlastníkov poľnohospodárskych

pozemkov k stanoveniu povinnosti v rámci zverejnenej ponuky uviesť okrem údajov

o poľnohospodárskom pozemku aj identifikačné údaje osoby, ktorá je predávajúcim a tiež

2

cenu požadovanú predávajúcim za mpozemku...

Prijatím boli porušené aj základné práva, ktoré vyplývajú

z Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, a to konkrétne:

- právo vyplývajúce z čl. 8, podľa ktorého...

- právo vyplývajúce z čl. 14, podľa ktorého

- právo vyplývajúce z čl. 1 Dodatkového protokolu...

Prijatím zákona došlo k porušeniu aj základného práva vyplývajúceho z Charty

základných práv Európskej únie, a to konkrétne:

- právo vyplývajúce z čl. 17, podľa ktorého...

Okrem toho, že obmedzuje základné práva v rozpore

sústavou, v takomto znení, v akom bol prijatý, jednoznačne obchádza aj článok 63 Zmluvy

o fungovaní európskej únie, ako aj Rozhodnutie komisie zo dňa 14. apríla 2011, ktorým

bolo do 30. apríla 2014 predĺžené prechodné obdobie týkajúce sa možných obmedzení

nadobúdania poľnohospodárskej pôdy fyzickým a právnickými osobami z ostatných

členských štátov EU, ktoré ani nemajú sídlo, ani nie sú registrované, ani nemajú pobočku

alebo sprostredkovateľa na Slovensku... Prijatím došlo k ešte

k väčšiemu obmedzeniu pri nadobúdaní poľnohospodárskych pozemkov občanmi iných

členských štátov...

V závere považujem a potrebné uviesť, že som vlastníctvo k poľnohospodárskym

pozemkom získala v súlade so zákonom a riadne na nich hospodárim, ako aj mnoho ďalších

vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov. Prijatie zákona, ktorý obmedzuje moje

vlastnícke právo a ktorý zasahuje aj do ďalších základných práv, ktoré dodržiavanie mi

garantuje a medzinárodne zmluvy, z dôvodu akejsi predpokladanej špekulácie

s poľnohospodárskymi pozemkami je podľa môjho názoru absolútnym výsmechom pojmu

právny štát...

V danom prípade došlo k porušeniu mojich práv iným zásahom ako právoplatným

rozhodnutím, resp. opatrením.»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby

„Ústavný súd tento iný zásah zrušil, a to pozastavením účinnosti

alebo vydaním nálezu o nesúlade s SR, resp.

s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaných častí sťažnosti vrátane sťažovateľkou navrhovaného petitu zjavne

vyplýva, že jej podstatou je namietanie nesúladu národnou radou prijatého zákona

č. s viacerými ustanoveniami , dohovoru, dodatkového protokolu

a charty.

Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa sťažnosťou podľa

domáha konania o súlade právnych predpisov podľa .

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyplývajúci z jeho ustálenej

judikatúry, podľa ktorého „každé konanie možno začať len ako samostatné konanie a len

na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu

konania pred ústavným súdom a na základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná

úprava konaní pred ústavným súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania

a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní)

pred ústavným súdom“ (, tiež , , ,

atď.). Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa

nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní

o súlade právnych predpisov podľa . Záver vyplývajúci z citovaného právneho

názoru má nesporne aj ústavnú relevanciu, a to zvlášť v prípadoch, ak by sa v konaní, ktoré

patrí v zmysle do pôsobnosti senátu ústavného súdu, mala uplatniť

právomoc, ktorú zveruje do pôsobnosti pléna ( ), čo je aj prípad

sťažovateľky. Aj ústavný súd je totiž viazaný , a preto si senát ústavného

súdu nemôže v rozpore s ústavnou úpravou atrahovať právomoc pléna ústavného súdu, a to

ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu mohlo byť v prospech ochrany základných práv

a slobôd (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa sťažnosťou

podľa domáha rozhodnutia o veci, o ktorej ústavný súd v tomto type

konania nie je oprávnený rozhodnúť. Ústavný súd preto jej sťažnosť

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade,

ak by podanie sťažovateľky kvalifikoval ako návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov podľa , musel by ho taktiež odmietnuť pri predbežnom prerokovaní

ako podané zjavne neoprávnenou osobou. Z [ až f) ]

a [ v spojení s a až f) zákona o ústavnom

súde] totiž vyplýva, že oprávnením iniciovať tento typ konania pred ústavným súdom

disponuje len najmenej pätina poslancov národnej rady, prezident Slovenskej republiky,

vláda Slovenskej republiky, súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, generálny

prokurátor Slovenskej republiky a verejný ochranca práv, a teda nie fyzická osoba alebo

právnická osoba.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2014