Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 315/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť V. H., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva základných

slobôd Slovenskou republikou z dôvodu existencie právnej úpravy neumožňujúcej osobám

vo výkone trestu odňatia slobody voliť prezidenta Slovenskej republiky, a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. mája 2014

doručené podanie V. H. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Ústavná sťažnosť podľa

článku SR – “. Ústavný súd podanie sťažovateľa podľa označenia a

tiež podľa jeho obsahu kvalifikoval ako sťažnosť podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) Slovenskou republikou

z dôvodu existencie právnej úpravy neumožňujúcej osobám vo výkone trestu odňatia

slobody voliť prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).

Sťažovateľ v úvodnej časti sťažnosti uvádza, že jeho „Ústavná sťažnosť sa týka

nepripustenia osoby vo výkone trestu odňatia slobody k voľbe prezidenta Slovenskej

republiky z dôvodu existencie prekážky aktívneho volebného práva.“.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ju podal v súvislosti s ostatnými voľbami

prezidenta uskutočnenými 15. marca 2014 a 29. marca 2014 (II. kolo volieb) v nadväznosti

na skutočnosť, že mu bolo okrskovou volebnou komisiou oznámené, že „voľby prezidenta

Slovenskej republiky sa zúčastniť nemôžem, z dôvodu existencie prekážky, ktorá mi

neumožňuje sa volieb zúčastniť. Podľa vysvetlenia volebnej okrskovej komisie mi prekážka

vznikla novelizáciou voľby prezidenta zo dňa 26. 2. 2014...“ (sťažovateľ bol právoplatne

odsúdený za spáchanie obzvlášť závažného trestného činu a bol mu uložený výkon trestu

odňatia slobody na doživotie, pričom v predchádzajúcich voľbách prezidenta mohol

prezidenta voliť napriek tomu, že sa už vtedy nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody,

pozn.).

Sťažovateľ zastáva názor, že „Štát Slovenská republika prostredníctvom svojich

delegovaných orgánov porušila u svojho občana H. V. právo na slobodné voľby oslabením

právnej istoty nesplnením si pozitívneho záväzku a legislatívnym opomenutím keď

diskriminačným spôsobom došlo účelovým konaním štátu k efektívnemu neodôvodnenému

odňatiu priznaného volebného práva...“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd o nej rozhodol tak, že vysloví, že Slovenská republika „modifikovaním úpravy

volebného práva pri voľbe prezidenta porušila princíp právnej istoty a... právo garantované

článkom 30 SR a... článkom 3 Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru“.

Sťažovateľ sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 1 000 € „navýšenú o akúkoľvek daň“ a tiež ustanovenia právneho zástupcu na jeho

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení je síce na viacerých miestach

nezrozumiteľná, ale z jej obsahu možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dodatkového protokolu

z dôvodu existencie právnej úpravy neumožňujúcej (niektorým) osobám vo výkone trestu

odňatia slobody voliť prezidenta.

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame s tajným

hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 3 dodatkového protokolu (označeného nadpisom „Právo na slobodné

voľby“) Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú konať v rozumných intervaloch slobodné

voľby s tajným hlasovaním za podmienok, ktoré zabezpečia slobodné vyjadrenie názorov

ľudu pri voľbe zákonodarného zboru.

Podľa druhej vety právo voliť prezidenta majú občania, ktorí

majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § ods. 2 písm. b) o voľbách do Národnej rady

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) prekážkou

vo výkone práva voliť je výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť

závažného zločinu.

Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného je zjavné, že podstatou sťažnosti je namietanie

nesúladu právnej úpravy, ktorá vytvára prekážku výkonu práva voliť prezidenta pre osoby,

ktorým bol uložený výkon trestu odňatia slobody za spáchanie obzvlášť závažného zločinu,

o výkone, t. j. § 2 ods. 2 písm. b) volebného zákona v spojení s čl. 102 ods. 2 druhej vety

, s a dodatkového protokolu.

Sťažovateľ sa teda sťažnosťou podľa (takto je jeho podanie

označené, pozn.) domáha konania o súlade právnych predpisov podľa .

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyplývajúci z jeho ustálenej

judikatúry, podľa ktorého „každé konanie možno začať len ako samostatné konanie a len

na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu

konania pred ústavným súdom a na základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná

úprava konaní pred ústavným súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania

a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní)

pred ústavným súdom“ (, tiež , , ).

Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa

nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o súlade právnych

predpisov podľa . Záver vyplývajúci z citovaného právneho názoru má

nesporne aj ústavnú relevanciu a to zvlášť v prípadoch, ak by sa v konaní, ktoré patrí

v zmysle do pôsobnosti senátu ústavného súdu, mala uplatniť

právomoc, ktorú zveruje do pôsobnosti pléna ( ), čo je aj prípad

sťažovateľa. Aj ústavný súd je totiž viazaný , a preto si senát ústavného

súdu nemôže v rozpore s ústavnou úpravou atrahovať právomoc pléna ústavného súdu, a to

ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu mohlo byť v prospech ochrany základných práv

a slobôd (porovnaj ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa sťažnosťou

podľa domáha rozhodnutia o veci, o ktorej ústavný súd v tomto type

konania nie je oprávnený rozhodnúť. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade,

ak by podanie sťažovateľa kvalifikoval ako návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov podľa , musel by ho taktiež odmietnuť pri predbežnom prerokovaní

ako podané zjavne neoprávnenou osobou. Z [ až f) ]

a [ v spojení s a až f) zákona o ústavnom

súde] totiž vyplýva, že oprávnením iniciovať tento typ konania pred ústavným súdom môže

len najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej

republiky, vláda Slovenskej republiky, súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,

generálny prokurátor Slovenskej republiky a verejný ochranca práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2014