Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 99/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Serekom,

Závodná 288, Nižná, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 4. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. novembra 2013 doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 4. septembra

2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania

na Okresnom súde Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“), predmetom ktorého bolo

„určenie, že nehnuteľnosť – pozemok zobrazený ako KN - E parcela č..., záhrady vo výmere

40 m², zapísaný na LV... patrí do novobjaveného dedičstva po právnych predchodcoch

sťažovateľa.

Vlastnícke právo svojich právnych predchodcov sťažovateľ odvodzoval od zápisu v

pozemkovej knihe a následného zákonného dedenia.

Spornou otázkou v tomto konaní bola práve identifikácia pôvodnej pk parcely č...

zapísanej v pk protokole č... na právneho predchodcu žalovanej v rade 1/ R. K...!“.

Okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. -440 z 18. októbra 2012 tak,

„že žalobný návrh zamietol, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevyjadril ku

skutočnosti, že zápis spornej katastrálnej parcely č... podľa pozemnostného hárku svedčal

práve právnym predchodcom žalobcov, do ktorých dedičstva žalobcovia žiadali určiť, že

sporný pozemok patrí, uspokojil sa len s identifikáciou vykonanou podľa diela ROEP, ktorá

sporný pozemok KN-E parcela č... identifikovala ako časť pôvodnej pk parcele č... a najmä

z dôvodu absencie nadobúdacieho titulu v prospech právnych predchodcov žalobcov,

žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.“.

O podanom odvolaní z 26. novembra 2012 rozhodol krajský súd napadnutým

rozsudkom tak, že predmetný rozsudok okresného súdu potvrdil.

Krajský súd sa však podľa sťažovateľa «nezaoberal otázkou správnosti identifikácie

pôvodných pk parciel podľa parciel pozemkového katastra, keď sporný pozemok parc. č...

bola v katastrálnom stave v držbe právnych predchodcov žalobcov ako pozemnoknižných

vlastníkov pk parcele č... a ... a vyhotoviteľom ROEP napriek tomu bola táto parcela...

pridelená k pk vlastníkovi pk parcele č... Bolo v kompetencii odvolacieho súdu rozhodnutie

súdu prvého stupňa podľa vyššie uvedeného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s

poukazom na ust. , ods. 1, písm. h) a nariadiť mu vykonanie znaleckého

dokazovania na účely presnej identifikácie predmetných pk parciel podľa stavu daného

pozemkovým katastrom...

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie je dostatočne zrejmé,

prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu sťažovateľa v odvolaní voči

prvostupňovému rozhodnutiu a prečo nepovažuje vyššie uvedené námietky sťažovateľa za

opodstatnené. Preto je podľa nášho názoru takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov. Predmetné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky, že bolo vydané

spôsobom neporušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivé súdne konanie.

Súdy vôbec vo svojich rozhodnutiach nehodnotili evidenciu v pozemkovom katastri

na strane jednej a pozemnoknižnú evidenciu na strane druhej, hoci na ňu sťažovateľ

odkazoval a nevysporiadali sa vo svojich rozhodnutiach so skutočnosťou, že podľa

evidencie pozemkového katastra bola sporná parcela č... vedená v prospech právnych

predchodcov sťažovateľa a ostatných žalobcov.

Domnievame sa, že v prípade, ak by súd nariadil znalecké dokazovanie odôvodňujúc

potrebu vykonania tohto dôkazu práve na podklade predmetnej evidencie nehnuteľností v

pozemnostných hárkoch a pozemkovom katastri, ktorá svedčala v prospech právnych

predchodcov žalobcov a sporná nehnuteľnosť by bola znalecky identifikovaná ako vzniknutá

z pk parcely ... a nie z pk parcely ... tak, ako ju identifikoval vyhotoviteľ diela ROEP, mohol

byť žalobný návrh sťažovateľa ako jedného zo žalobcov dôvodný. Išlo teda o námietku,

ktorá bola podstatná pre meritórne rozhodnutie vo veci a bolo potrebné, aby sa s touto

námietkou súd právne relevantným spôsobom vo svojom rozhodnutí vysporiadal. Právnym

predchodcom žalobcov svedčal podľa zápisov v pozemkovej knihe nadobúdací titul práve

na pk parcely č... a ...».

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vydať vo veci takéto

rozhodnutie:

„1. Základné právo sťažovateľa V. K.… priznané v SR a

ods. 1 Európskeho dohovoru… rozsudkom Krajského súdu Žilina so sp. zn.:

zo dňa 04. 09. 2013 porušené bolo.

2. Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn.: zo dňa

04. 09. 2013 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Žilina na ďalšie konanie.

3. Krajský súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi V. K. trovy právneho

zastúpenia… v celkovej výške 275,94 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa môže ústavný

súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej a tiež prípad, keď v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú. Ak teda ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,

vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. ,

, ).

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov, a podstatou jeho námietok je nesúhlas s odôvodnením

napadnutého rozsudku, v ktorom sa krajský súd podľa jeho názoru nevysporiadal s

argumentáciou ním predloženou v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, nevykonal

riadne dokazovanie a nedal presvedčivú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd poznamenáva, že v obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

a jemu porovnateľného práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností a je ich potrebné posudzovať spoločne.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich

občianskych práv a záväzkov na súd. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd,

do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods.

1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne

zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva z 21. februára 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prejednanie veci

zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť

prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky

spravodlivého procesu ().

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa , ako

aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. , , ), t. j.

na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania

na spravodlivý proces (m. m. , ). Judikatúra ESĽP nevyžaduje,

aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento

argument (Georgidias c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998).

Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie

návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. ).

Za súčasť označeného základného práva však nemožno považovať aj povinnosť súdu

vykonať všetky dôkazy označené (resp. navrhnuté) účastníkom súdneho konania, pretože

princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou

spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho

uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (m. m. ). Právo na spravodlivý

proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)

skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,

že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

Krajský súd sa v rozsudku, ktorým rozsudok okresného súdu v časti výroku

napadnutého odvolaním potvrdil, v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku

okresného súdu č. k. -440 z 18. októbra 2012 (citoval z neho na strane 2,

strane 3 a strane 4 svojho rozsudku) a s odkazom na § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku uviedol:

„Námietka navrhovateľov o nesprávnosti záverov prvostupňového súdu vo vzťahu k

zápisu a rozdeleniu parciel PK č... a ... neobstojí. Je síce pravdou, že vo vložke ... (pod...) je

zápis z roku 1912, že pôvodná parcela PK sa rozdeľuje na PK ... a ..., ale ďalší zápis vo

vložke ... (pod...) svedčí o tom, že Z. K., rod. Č. darovacou zmluvou z 09. 01. 1928 (č. d.

28/1928) darovala PK parcelu ..., t. j. sporný pozemok právnemu predchodcovi odporkyne v

rade 1/ O. K., po ktorom označený pozemok nadobudli na základe D 27/1955 zo dňa 16. 05.

1955 manželka M. K., rod. P. (v jednej polovici) a syn L. K. (v jednej polovici) a na základe

D 556/1972 zo dňa 25. 04. 1975 L. K. v celosti, po ktorom na základe

nadobudla dedením sporný pozemok odporkyňa v rade 1/. Z uvedeného je zrejmé, že sporný

pozemok bol viac ako 80 rokov vlastnícky vedený na právnych predchodcov odporkyne v

rade 1/, ktorá je v súčasnej dobe aktuálne vedená ako jeho vlastnícka. Odvolací súd

považuje zároveň za správne závery prvostupňového súdu, že navrhovatelia nepreukázali,

že by oni sami alebo ich právni predchodcovia si niekedy v minulosti robili nárok na

vlastníctvo k spornému pozemku. Za uvedenej situácie a pokiaľ sa navrhovatelia domáhali

určenia, že ich právni predchodcovia O. K. (zomrelý dňa ...), Z. K. (zomrelá dňa ...), J. K.

(zomrelý ...), P. K. (zomrelý ...) a J. K. (zomrelý ...) boli ku dňu svojej smrti spoluvlastníkmi

sporného pozemku, skutočnosť, že sa tak stalo titulom ich oprávnenej držby, nebola ani

podľa odvolacieho súdu preukázaná. Pokiaľ sa navrhovatelia v podanom odvolaní

odvolávali na kúpnu zmluvu zo dňa 26. 01. 1910 ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva

k spornému pozemku, odvolací súd uvádza, že označená zmluva je uvedená v protokole ...,

kde je zapísaná PK parcela č..., t. j. nemá vzťah k spornému pozemku, ktorý bol vytvorený z

PK parcele č... Neobstojí ani námietka navrhovateľa v rade 1/, že ohliadka zo dňa 17. 10.

2011 nemohla byť vykonaná z dôvodu, že pre hospitalizáciu požiadal ojej odročenie. Zo

spisového materiálu je zrejmé, že právny zástupca navrhovateľa v rade 1/ bol na ohliadke

prítomný a naviac ohliadka nebola z hľadiska záverov prvostupňového súdu dôkazom, ktorá

by ovplyvnila napadnutý rozsudok. Pokiaľ navrhovatelia nakoniec namietali, že okresný súd

si nesplnil povinnosť podľa , odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako

všeobecné konštatovanie, nakoľko bližšie neuviedli, ktoré právne významné skutkové

tvrdenia mal okresný súd uviesť účastníkom ako zhodné, resp. sporné a aký to malo vplyv

na výsledok predmetného sporu. Naviac odvolací súd dospel k záveru, že nejde o vadu,

ktorá by v prejednávanej veci mala za následok nesprávne právne posúdenie veci.“

Ústavný súd k tomu uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať skutkové zistenia

všeobecných súdov a spochybňovať výsledky záverov vyplývajúcich z nimi vykonaných

dôkazov, a to aj za predpokladu vzniku možnosti určitých faktických pochybení v procese

vykonávania a posudzovania dôkazov, pokiaľ tieto výsledky hodnotenia dôkazov

a posudzovania výsledkov procesu dokazovania zodpovedajú pravidlám právnej a formálnej

logiky, nie sú navzájom rozporuplné a vytvárajú celistvý rámec ako podklad na rozhodnutie

(m. m. ). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež pripomína, že jeho úlohou nie je

pôsobiť ako tzv. štvrtá inštancia súdnictva a poskytovať ochranu pred skutkovými a/alebo

právnymi omylmi všeobecných súdov. Napokon ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou nie

je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu

z hľadiska formálnych požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných

právnych predpisov a z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“, ale posúdenie jeho ústavnej

udržateľnosti (m. m. , ).

Sťažovateľove námietky týkajúce sa nedostatkov odôvodnenia napadnutého

rozsudku krajského súdu a spočívajúce v tom, že v napádanom rozsudku krajského súdu

nebolo odpovedané na všetky ním predkladané argumenty (odvolacie dôvody),

neodôvodňujú zásah ústavného súdu, keďže z napadnutého rozhodnutia v spojení

s rozsudkom okresného súdu vyplýva, že konajúce súdy sa zaoberali všetkými kľúčovými

otázkami sporu.

Na naplnenie princípov spravodlivého procesu sa ani nevyžaduje, aby v odôvodnení

rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument procesnej strany, ale len na argument,

ktorý je pre rozhodnutie kľúčový. Ústavný súd zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia spĺňa nároky kladené na rozhodnutia odvolacích súdov platnými

procesnoprávnymi predpismi ( a )

a sťažovateľom formulované námietky nie sú spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť

rozsudku krajského súdu z hľadiska namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

Navyše, zo samotného predmetu konania vyplýva, že ide o malichernú vec (o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo výmere 40 m², ktorá má trhovú hodnotu podľa

právneho zástupcu sťažovateľov vyjadrenú v odvolaní proti rozsudku okresného súdu iba

480 € a sťažovateľ bol pritom iba jedným zo siedmich spoluvlastníkov - žalobcov).

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd hodnotí predmetnú sťažnosť vo vzťahu

k napadnutému rozsudku krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú, na základe čoho ju

odmietol podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd bližšie

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2014