Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 2/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. februára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť O. P., zastúpeného advokátom JUDr. JCLic. Tomášom

Majerčákom, PhD., Advokátska kancelária, Južná trieda 28, Košice, vo veci namietanej

neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho

kraja konaných 9. novembra 2013, za účasti Ing. Emila Ďurovčíka, Viliama Zahorčáka,

MUDr. Františka Farkaša, MUDr. Jána Mihalečka, PhDr. Jany Cibereovej, PhDr. Ľubice

Roškovej, MUDr. Jozefa Makohusa a MUDr. Jána Paľovčíka, a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2013 doručená sťažnosť O. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť

a nezákonnosť volieb poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (ďalej len

„samosprávny kraj“) konaných 9. novembra 2013 vo volebnom obvode č. 7 – Michalovce

(ďalej len „voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja“), z dôvodu porušenia ústavného

princípu rovnosti pri uchádzaní sa o volenú funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho

kraja, ako aj z dôvodu porušenia o voľbách do orgánov

samosprávnych krajov a o doplnení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do samosprávnych krajov“), ku ktorému malo dôjsť

priebežným zverejňovaním výsledkov volieb na internetovej stránke Štatistického úradu

Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ kandidoval ako nezávislý

kandidát vo voľbách konaných 9. novembra 2013 za poslanca zastupiteľstva samosprávneho

kraja vo volebnom obvode č. 7 (Michalovce) spolu s ďalšími 53 kandidátmi. Za tento

volebný obvod sa volili 8 poslanci. Za poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja

vo volebnom obvode č. 7 boli zvolení: 1. Ing. Emil Ďurovčík (SMER-SD) s počtom hlasov

6 679 (ďalej len „odporca v 1. rade“), 2. Viliam Zahorčák (SMER-SD) s počtom hlasov

6 522 (ďalej len „odporca v 2. rade“), 3. MUDr. František Farkaš (SMER-SD) s počtom

hlasov 4 645 (ďalej len „odporca v 3. rade“), 4. MUDr. Ján Mihalečko (SMER-SD)

s počtom hlasov 4 630 (ďalej len „odporca vo 4. rade“), 5. PhDr. Jana Cibereová (SMER-

SD) s počtom hlasov 4 512 (ďalej len „odporkyňa v 5. rade“), 6. PhDr. Ľubica Rošková

(SMER-SD) s počtom hlasov 4 061 (ďalej len „odporkyňa v 6. rade“), 7. MUDr. Jozef

Makohus (SMER-SD) s počtom hlasov 3 271 (ďalej len „odporca v 7. rade“) a 8. MUDr.

Ján Paľovčík (KDH, SDKÚ-DS, MOST-HÍD) s počtom hlasov 2 784 (ďalej len „odporca

v 8. rade“, spolu ďalej len „odporcovia“). Zo 17 658 platných hlasovacích lístkov

odovzdaných pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja sťažovateľ získal 2 783,

teda rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom a ostatným zvoleným poslancom

zastupiteľstva samosprávneho kraja predstavuje 1 hlas.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol:

«Každá politická strana, ktorá predložila kandidátnu listinu vo volebnom obvode

č. 7, mohla delegovať do každej okrskovej volebnej komisie, aj do obvodnej volebnej

komisie jedného člena a jedného náhradníka. Takúto možnosť nemal sťažovateľ, ako

nezávislý kandidát, nakoľko nemohol sám menovať ani člena ani náhradníka, a ani

pozorovateľa do okrskových volebných komisií, ani do obvodnej volebnej komisie. Preto

nemal možnosť kontrolovať činnosť týchto komisií, ich postup pri spočítavaní hlasov,

vyhodnocovaní hlasov (platných, neplatných) a prideľovaní hlasov. Nemal možnosť

prostredníctvom svojich delegátov, alebo zástupcov kontrolovať to, či zápisnice okrskových

volebných komisií zodpovedajú pravde, či hlasy boli správne spočítané, či neplatné

hlasovacie lístky boli správne posúdené.

Ak členov volebných komisií delegujú len politické strany, nezávislí kandidáti môžu

byť poškodení nesprávnym spočítaním hlasov, alebo manipuláciou s hlasmi. A to ešte zvlášť

vtedy, ak chýbajúcich členov komisie menuje starosta, ktorý je členom tej politickej strany,

ktorá delegovala svojich zástupcov, i zloženie okrskovej volebnej komisie môže byť

jednofarebné, to znamená, že všetci členovia mohli byť zástupcovia jednej politickej strany.

Takýmto poškodeným bol aj sťažovateľ, preto došlo k porušeniu princípu rovnosti.

Naviac, niektorí kandidáti na poslancov KSK vo volebnom obvode č. 7, sú aj

starostami v obciach, a mohli ovplyvniť zloženie okrskovej volebnej komisie, a to:

- Arpád Csuri (KDH, SDKÚ-DS a MOST-HÍD) - starosta obce Oborín

- Ján Čuchran, Ing.(KDH, SDKÚ-DS a MOST-HÍD) - starosta obce Kaluža

- Vladimír Dunajčák, Ing.(ĽS-HZDS) primátor mesta Strážske

- Valéria Eľková, Mgr. (nezávislá) - starostka obce Markovce

- Matej Šarocký, Mgr. (KDH, SDKÚ-DS a MOST-HÍD) - starosta obce Stretávka

- Viliam Zahorčák (SMER-SD) - primátor mesta Michalovce.

...

Ovplyvniť zloženie okrskových volebných komisii mohli aj starostovia obci, ktorí sú

kandidátmi politických strán, nakoľko do týchto komisii mohli delegovať „svojich“ ľudí.

Okrskové volebné komisie následne mohli manipulovať s hlasmi voličov, a to zvlášť

tie v ktorých mala zastúpenie len jedná politická strana ale dve politické strany,

a odovzdávali zápisnice obvodnej volebnej komisií medzi poslednými.

Sťažovateľ je presvedčený, že pri voľbách, ktoré sa konali dňa 9. 11. 2013... ústavný

princíp rovnosti bol porušený a zásadným spôsobom to ovplyvnilo aj výsledok...

Navrhovateľ, nakoľko nemal „svojho človeka“, ktorý by bol členom okrskovej

volebnej komisie a dohliadal na priebeh volieb, spočítavania hlasov, má vážne pochybnosti

o správnosti sčítania hlasov. Pochybnosti navrhovateľa sú o to väčšie, že navrhovateľa delí

od zvoleného kandidáta za poslanca zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja Jána

Paľovčíka len 1 hlas...

Všetci zvolení kandidáti za poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja

sú kandidáti politických strán, a to 7 za politickú stranu SMER-SD a 1 za koalíciu SDKÚ-

DS, KDH, MOST-HÍD.»

V súvislosti s námietkou porušenia § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych

krajov sťažovateľ uviedol:

«Podľa , členovia volebných komisií a členovia

odborných (sumarizačných) útvaroch nesmú poskytovať informácie o priebehu a výsledku

volieb až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania. Zmyslom tohto ustanovenia je to,

aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu voličov, ale aj k manipuláciám s výsledkami volieb

okrskovými komisiami. ...

Navrhovateľ v súvislostí s týmto ustanovením chce poukázať na jednu všeobecne

známu skutočnosť a to, že Štatistický úrad SR od 22.00 h, teda po uzatvorení volebných

miestnosti priebežne zverejňoval výsledky volieb na internetovej stránke.

Štatistický úrad SR, ako ústredný orgán štátnej správy... mohol mať informácie

o priebežných volebných výsledkoch od obvodných volebných komisií, volebných komisií

samosprávnych krajov, alebo ústrednej volebnej komisie.

V tejto súvislosti je potrebné ale konštatovať, že ak ktorákoľvek z vyššie uvedených

volebných komisií podávala Štatistickému úradu SR priebežne výsledky volieb, podľa toho,

ako im prichádzali z jednotlivých okrskov, tak došlo k porušeniu § 27 ods. 4 zákona

č.

Uvedené porušenie zákona mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť výsledok volieb.

Členovia okrskových volebných komisií mohli cez stránku Štatistického úradu SR

sledovať priebežné výsledky, vývoj volieb, a počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých

kandidátov. Ak poznali priebežné výsledky volieb, tak následne mohli tomu prispôsobiť

svoju zápisnicu, kde mohli pozmeniť skutočné výsledky volieb a prideliť hlasy kandidátom,

ktorí ich nezískali a ubrať hlasy tým, ktorí ich mali.

Takýto postup bol možný najmä v tých okrskoch, kde členovia okrskovej volebnej

komisie boli z jednej alebo dvoch politických spektier, k čomu mohlo dôjsť najmä vtedy, ak

chýbajúcich členov menovali starostovia a odovzdávali zápisnice obvodnej volebnej komisii

medzi poslednými.»

Podľa tvrdenia sťažovateľa „Všetci kandidáti, ktorí boli zvolení za poslancov

zastupiteľstva KSK boli zvýhodnení oproti navrhovateľovi, lebo kandidovali za politickú

stranu SMER-SD a koalíciu politických strán SDKÚ-DS, KDH a MOST-HÍD, boli

zvýhodnený tým, že prostredníctvom delegátov vo velebných komisiách mali zabezpečenú

ich kontrolu, mali zabezpečené to, že nebude sa manipulovať s výsledkami volieb v ich

neprospech, alebo že nedôjde k omylom pri spočítavaní hlasov v ich neprospech.

Podozrenie navrhovateľa s možnou manipuláciou s výsledkami volieb okrskových

volebných komisií je o to väčšie, že prostredníctvom stránky Štatistického úradu SR sledoval

priebežne výsledky volieb, a až do 2 h po polnoci bol na zvoliteľnom mieste. Po druhej

hodine po polnoci sa výsledok náhle zmenil a hneď na to, boli aj výsledky hlasovania

ukončené.

... došlo aj k závažným pochybeniam pri sčítavaní hlasovacích lístkov, pretože

okrskové volebné komisie mohli vyhodnotiť za neplatné aj platne upravené hlasovacie

lístky, ktoré boli odovzdané v prospech sťažovateľa. A to mohlo mať zásadný vplyv na

výsledok volieb, nakoľko rozdiel medzi počtom hlasov pre sťažovateľa a posledným

zvoleným poslancom Jánom Paľovčíkom je len 1 hlas.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal volebnú sťažnosť na

ďalšie konanie a po vykonanom dokazovaní rozhodol týmto nálezom:

„Rozhodnutie volebnej komisie košického samosprávneho kraja, zapísané v zápisnici

o výsledku volieb do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konaných dňa

9. 11. 2013, v časti týkajúcej sa poslancov za volebný obvod č. 7, to znamená poslancov Ján

Paľovčík, Emil Ďurovčík, Viliam Zahorčák, František Farkaš, Ján Mihalečko, Jana

Cibereová, Ľubica Rošková, Jozef Makohus zrušuje, a súčasne vyhlasuje Emila Ďurovčíka,

Viliama Zahorčáka, Františka Farkaša, Jána Mihalečka, Janu Cibereovú, Ľubicu Roškovú,

Jozefa Makohusa a O. P. za riadne zvoleného poslanca zastupiteľstva Košického

samosprávneho kraja.

alternatívne

Voľby do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konané 9. 11. 2013

vo volebnom obvode č. 7 vyhlasuje za neplatné.“

Sťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhol vyžiadať zápisnice všetkých

okrskových volebných komisií v rámci volebného obvodu č. 7 (Michalovce) a zápisnicu

obvodnej volebnej komisie; vykonať dôkaz vyjadrením štatistického úradu k priebežnému

zverejňovaniu výsledkov napadnutých volieb a prepočítať hlasovacie lístky všetkých

okrskových volebných komisií.

Na výzvu ústavného súdu z 26. a 27. novembra 2013 sa k volebnej sťažnosti v rámci

prípravy na jej predbežné prerokovanie vyjadrili odporcovia a štatistický úrad.

Odporca v 1. rade vo vyjadrení z 10. decembra 2013 uviedol, že nemá vedomosť

o porušení zákona o voľbách do samosprávnych krajov počas volieb konaných 9. novembra

2013, preto považuje výsledky volieb uvedené v zápisnici volebnej komisie samosprávneho

kraja za platné.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení zo 6. decembra 2013 k veci uviedol:

„1. V zmysle o voľbách do orgánov samosprávnych

krajov a o doplnení (ďalej len zákon) deleguje do okrskovej

volebnej komisie jedného zástupcu a jedného náhradníka politická strana, ktorá podáva

kandidátnu listinu.

Chcem však poukázať na § 34 zákona, kde pri sčítaní hlasov môžu byť prítomné aj

osoby (pozorovatelia), ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia. Túto

možnosť sťažovateľ mohol využiť.

V meste Michalovce nebol v žiadnom okrsku člen komisie, ktorého by delegoval

primátor mesta, k ostatným obciam sa vyjadriť neviem. Podľa mojich vedomostí bolo

do väčšiny okrskov vo volebnom obvode delegovaných 13 členov volebnej komisie, v meste

Michalovce v každej, čo je podľa mňa dostatočný počet na zákonné zabezpečenie priebehu

volieb a sčítania hlasov.

2. Poskytovanie informácií o priebehu a výsledku volieb je vecou volebných komisií

a odborných sumarizačných útvarov a tieto sa zverejňujú v rámci každých volieb rovnako,

ako za volebný obvod, kde som kandidoval a kde to sťažovateľ namieta. Podľa môjho

názoru, sumarizačný útvar obvodnej volebnej komisie, zverejňuje zápisnice okrskových

volebných komisií, ktoré sú už podpísané, a teda v zmysle § 27 ods. 4 zákona možno

poskytovať informácie o priebehu a výsledku volieb v jednotlivých okrskoch.

Na základe uvedeného mám za to, že v napadnutom rozsahu

nebol porušený a rozhodnutie volebnej komisie Košického samosprávneho kraja, zapísané

v zápisnici o výsledku volieb do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, konaných

dňa 9. 11. 2013, je platné.“

Odporcovia v 3., 4., 5., 6. a 7. rade vo svojich vyjadreniach z 11., 6., 10., 12.

a 11. decembra 2013 k volebnej sťažnosti zhodne uviedli, že nemajú vedomosť o porušení

zákona o voľbách do samosprávnych krajov počas volieb konaných 9. novembra 2013,

preto považujú výsledky volieb uvedené v zápisnici volebnej komisie samosprávneho kraja

za platné.

Odporca v 8. rade vo svojom vyjadrení z 12. decembra 2013 uviedol:

„- rešpektujem výsledky volieb, ktoré prebehli bez problémov

- podľa môjho názoru nedošlo k porušeniu volebného poriadku.“

Štatistický úrad vo svojom vyjadrení z 5. decembra 2013 ku skutočnostiam, ktoré sa

týkali priebežného zverejňovania výsledkov volieb, uviedol:

«Štatistický úrad SR v zmysle o voľbách

do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) na prípravu spracovania a na spracovanie

výsledkov volieb vytvára pre Ústrednú volebnú komisiu, volebné komisie samosprávnych

krajov a pre obvodné volebné komisie odborné (sumarizačné) útvary.

Odborný sumarizačný útvar Ústrednej volebnej komisie na základe Uznesenia

Ústrednej volebnej komisie pre voľby do orgánov samosprávnych krajov zo dňa

29. 10. 2013 bodu 5 (citácia „5. Ústredná volebná komisia berie na vedomie informáciu

predsedníčky Štatistického úradu Slovenskej republiky o utvorení odborných

(sumarizačných) útvarov volebných komisií a o príprave spracovania výsledkov hlasovania

vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov.“) a Projektu automatizovaného spracovania

výsledkov volieb do orgánov samosprávnych krajov 2013 zabezpečoval priebežné

zverejňovanie výsledkov hlasovania na podklade podpísaných zápisníc okrskových

volebných komisií o hlasovaní v zmysle § 37 ods. 1 zákona a po ukončení činnosti okrskovej

volebnej komisie v zmysle § 38 zákona.

Projekt automatizovaného spracovania výsledkov volieb do orgánov samosprávnych

krajov 2013, ktorý Ústredná volebná komisia pre voľby do orgánov samosprávnych krajov

zobrala na vedomie bez výhrad, rieši spracovanie výsledkov volieb a prezentáciu

priebežných a definitívnych výsledkov v časti „2.2. Príprava Oracle prostredia pre

databázovú časť spracovania“ str. 12 „Spracovanie výsledkov volieb na úrovni OSÚ ÚVK

bude zabezpečené centrálnym informačným systémom IVIS. Celé prostredie IVIS bude mať

zabezpečenú vysokú dostupnosť služieb od aplikačnej úrovne až po geografickú

redundanciu výpočtových centier. Priebežné a definitívne výsledky volieb budú

prezentované na URL: http://www.volbysr.sk a http://www.statistics.sk“.»

Ústavný súd si zároveň vyžiadal zápisnicu volebnej komisie samosprávneho kraja

o výsledku volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja konaných 9. novembra 2013,

zápisnicu obvodnej volebnej komisie o výsledku hlasovania vo volebnom obvode č. 7

(Michalovce) a zápisnice všetkých okrskových volebných komisií v rámci volebného

obvodu č. 7 (Michalovce) o hlasovaní vo voľbách do zastupiteľstva samosprávneho kraja

konaných 9. novembra 2013. Z predloženej volebnej dokumentácie ústavný súd zistil, že

- vo volebnom obvode č. 7 sa volilo v 129 volebných okrskoch, obálky boli vydané

17 960 voličom, odovzdaných bolo 17 954 obálok a platných hlasovacích lístkov bolo

17 658,

- v okrskových volebných komisiách bolo v čase volieb prítomných

od 6 do 13 členov, do obvodnej volebnej komisie bolo delegovaných a v čase volieb

prítomných 7 členov a volebná komisia samosprávneho kraja pozostávala zo 14 členov,

- okrem členov volebných komisií a ich zapisovateľov neboli vo volebných

komisiách prítomné iné osoby (napr. dobrovoľní pozorovatelia) a

- uvedené zápisnice bez výhrad podpísali všetci členovia uvedených volebných

komisií.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánu územnej samosprávy.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata argumentácie sťažovateľa, ktorou odôvodňuje namietanú neústavnosť

a nezákonnosť volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja, spočíva v jeho tvrdení

o porušení princípu rovnosti pasívneho volebného práva zaručeného v

a v porušení ustanovenia § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych krajov.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis

mutandis napr. alebo ), pričom podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku

porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis napr. alebo

).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé, závažné alebo

opätovné porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou pre

uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa , pričom

zistené nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných

volieb. Túto skutočnosť však sťažovateľ musí nielen tvrdiť, ale musí ju aj doložiť

exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. , ,

, ).

Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu

prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho

sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také

dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia

o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné,

a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom

dôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený.

1. Porušenie princípu rovnosti pri uchádzaní sa o volenú funkciu poslanca vidí

sťažovateľ v tom, že na rozdiel od kandidátov, ktorí kandidovali na kandidátke niektorej

z politických strán, resp. ich koalícií, si sťažovateľ nemohol nominovať „svojho“

delegáta/zástupcu do okrskových volebných komisií, keďže kandidoval ako nezávislý

kandidát. Z tohto dôvodu nemal možnosť kontrolovať činnosť okrskových volebných

komisií, najmä ich postup pri sčítavaní a vyhodnocovaní hlasov. Pretože sťažovateľa

od ostatného zvoleného kandidáta delí len 1 hlas, má vážne pochybnosti o správnosti

sčítania hlasov a o regulárnom priebehu volieb.

Kreovanie volebných komisií upravuje § 8 až § 13 zákona o voľbách

do samosprávnych krajov, pričom v zásade platí, že tieto sú tvorené z rovnakého počtu

zástupcov politických strán, politických hnutí alebo ich koalícií, ktoré vo voľbách podávajú

samostatnú kandidátnu listinu. Každá kandidujúca politická strana (politické hnutie), resp.

ich koalícia deleguje jedného zástupcu a jedného náhradníka do príslušných volebných

komisií (okrsková, obvodná a volebná komisia samosprávneho kraja), ktoré musia mať

najmenej päť členov.

Už samotný spôsob kreovania volebných komisií, v ktorých v zásade majú (resp.

môžu mať) zastúpenie všetky kandidujúce politické strany a hnutia, resp. ich koalície,

je podľa názoru ústavného súdu zárukou korektného a zákonného priebehu hlasovania

a zisťovania výsledkov volieb. K obdobnému záveru dospel ústavný súd aj v rozhodnutí

sp. zn. z 1. júla 2004, keď konštatoval, že okrsková volebná komisia

vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohu garanta ústavnosti a zákonnosti

samostatného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov.

V súvislosti s námietkou zloženia volebných komisií je potrebné uviesť, že

starostovia obcí (ako kandidáti politických strán kandidujúcich vo voľbách) majú možnosť

menovať chýbajúcich členov okrskovej volebnej komisie len v prípade, ak táto nie je

vytvorená v minimálnom počte 5 členov zo zástupcov delegovaných kandidujúcimi

politickými stranami (§ 13 ods. 2 zákona o voľbách do samosprávnych krajov). Vzhľadom

na ústavným súdom zistený počet členov okrskových volebných komisií v napadnutých

voľbách (od 6 do 13) je v zásade nemožné, aby v okrskovej volebnej komisii mala

zastúpenie len jedna, resp. dve kandidujúce politické strany, ako to tvrdí sťažovateľ.

Argumentáciu sťažovateľa v tomto smere preto ústavný súd nepovažoval za dôvodnú.

Podľa § 31 ods. 2 tretej vety zákona o voľbách do samosprávnych krajov predseda

okrskovej volebnej komisie alebo v jeho neprítomnosti podpredseda umožní prítomnosť

pozorovateľov volieb, ak to nie je na prekážku priebehu hlasovania. Pokiaľ preto sťažovateľ

chcel mať svojho zástupcu/zástupcov v okrskových volebných komisiách, mohol ich

v rozsahu citovanej zákonnej úpravy mať vo forme pozorovateľov, ktorí by dohliadali

na priebeh hlasovania a zisťovania volebných výsledkov. To, že sťažovateľ túto zákonnú

možnosť nevyužil, resp. že v okrskových volebných komisiách neboli prítomní žiadni

pozorovatelia, nemôže byť dôvodom na spochybňovanie regulárneho priebehu a výsledkov

volieb.

2. Sťažovateľ tiež poukázal na okolnosti priebežného zverejňovania výsledkov volieb

na internetovej stránke štatistického úradu, ktoré podľa neho indikujú porušenie ustanovenia

§ 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych krajov.

Podľa § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych krajov členovia volebných

komisií a členovia odborných (sumarizačných) útvarov nesmú poskytovať informácie

o priebehu a výsledku volieb až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov po sčítaní hlasov

a podpísaní oboch rovnopisov zápisnice o hlasovaní vyhlási predseda okrskovej volebnej

komisie výsledok hlasovania a jeden rovnopis zápisnice odovzdá bezodkladne obvodnej

volebnej komisii a vyčká na jej pokyn na ukončenie činnosti.

Z vyjadrenia štatistického úradu k okolnostiam priebežného zverejňovania výsledkov

volieb vyplýva, že odborný sumarizačný útvar Ústrednej volebnej komisie zabezpečoval

priebežné zverejňovanie výsledkov hlasovania na podklade podpísaných zápisníc

okrskových volebných komisií o hlasovaní a po ukončení ich činnosti (§ 37 ods. 1 a § 38

zákona o voľbách do samosprávnych krajov), teda až po voľbách. Na základe uvedeného

ústavný súd považuje námietku porušenia § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych

krajov za zjavne neodôvodnenú.

Vzhľadom na uvádzané skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že vykonaným

dokazovaním neboli preukázané sťažovateľom tvrdené porušenia a zákona o

voľbách do samosprávnych krajov, ktoré by viedli ústavný súd k tomu, aby prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie a následne vyhlásil voľby poslancov do zastupiteľstva

samosprávneho kraja za neplatné, resp. zrušil napadnutý výsledok volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre

ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona, platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí

dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63

ods. 1 rozhodne inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je

na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom

prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne

okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú

reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať tak

intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom

výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. ).

Sťažovateľ navrhol prepočítať hlasovacie lístky odovzdané pre jednotlivých

kandidátov na poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja vo všetkých okrskoch

volebného obvodu č. 7 (Michalovce), a to s ohľadom na rozdiel hlasov získaných

vo voľbách do zastupiteľstva samosprávneho kraja medzi ostatným zvoleným poslancom

a sťažovateľom, ktorý predstavuje 1 hlas.

Volebná sťažnosť nie je všeobecným opravným prostriedkom na preskúmanie

výsledkov volieb. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým

sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí

nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi

(m. m. , , , , ).

Dôkazy označené sťažovateľom vo volebnej sťažnosti však treba považovať za také, ktoré

nijakým spôsobom nepreukazujú porušenie volebného zákona. Všetky tvrdenia sťažovateľa

uvádzané v sťažnosti majú len všeobecnú hypotetickú povahu bez preukázania relevantných

dôkazov.

Obvinenia sťažovateľa z manipulácie s výsledkami volieb volebnými komisiami

v príslušných okrskoch volebného obvodu nie sú ničím podložené. Ústavný súd

z predloženej volebnej dokumentácie zistil, že volebné zápisnice vo všetkých 129

volebných okrskoch volebného obvodu č. 7, ako aj zápisnica obvodnej volebnej komisie

boli podpísané bez výhrad všetkými členmi volebných komisií (vrátane zapisovateľov), čím

jednoznačne osvedčili výsledky dosiahnuté vo voľbách.

V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa založenou najmä na domnelom porušení

zákona o voľbách ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už

vyslovil, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie

ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (, ).

Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je však preukázanie takých porušení

volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (,

).

V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu

ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom

dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných

volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne

formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces

().

Ústavný súd za základ svojho rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa proti výsledkom

napadnutých volieb považoval oficiálny výsledok sčítania, ku ktorému dospela obvodná

volebná komisia a ktorý nebol spochybnený žiadnym jej členom, naopak, zápisnicu

podpísali všetci členovia volebnej komisie bez využitia možnosti odmietnutia podpisu

s uvedením, či bez uvedenia dôvodov takéhoto odmietnutia. Takto zistený výsledok volieb

nemožno spochybňovať alebo považovať za nezákonný bez toho, že by existovali konkrétne

dôkazy o manipulácii s hlasmi voličov, resp. dôkazy preukazujúce nesprávne sčítanie

hlasov.

So zreteľom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažovateľ dostatočným spôsobom

neoznačil a ani nepredložil kvalifikované dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by

mohli mať priamy vplyv na vyhlásený výsledok volieb poslancov zastupiteľstva

samosprávneho kraja konaných 9. novembra 2013 vo volebnom obvode č. 7 (Michalovce).

Sťažovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno a dôvody namietanej neústavnosti

a nezákonnosti napadnutých volieb založil len na hypotetických tvrdeniach. Len samotná

skutočnosť rozdielu jedného hlasu medzi ostatným zvoleným poslancom a sťažovateľom

bez súčasného preukázania porušenia zákona o voľbách do samosprávnych krajov nemôže

spochybniť zákonnosť priebehu a výsledku napádaných volieb.

Uvedené závery boli podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2014