Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 2/2014
PDF · 242.54 KB
No categories available
PL. ÚS 2/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. februára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť O. P., zastúpeného advokátom JUDr. JCLic. Tomášom
Majerčákom, PhD., Advokátska kancelária, Južná trieda 28, Košice, vo veci namietanej
neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho
kraja konaných 9. novembra 2013, za účasti Ing. Emila Ďurovčíka, Viliama Zahorčáka,
MUDr. Františka Farkaša, MUDr. Jána Mihalečka, PhDr. Jany Cibereovej, PhDr. Ľubice
Roškovej, MUDr. Jozefa Makohusa a MUDr. Jána Paľovčíka, a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra
2013 doručená sťažnosť O. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť
a nezákonnosť volieb poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (ďalej len
„samosprávny kraj“) konaných 9. novembra 2013 vo volebnom obvode č. 7 – Michalovce
(ďalej len „voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja“), z dôvodu porušenia ústavného
princípu rovnosti pri uchádzaní sa o volenú funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho
kraja, ako aj z dôvodu porušenia § 27 ods. 4 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov
samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do samosprávnych krajov“), ku ktorému malo dôjsť
priebežným zverejňovaním výsledkov volieb na internetovej stránke Štatistického úradu
Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ kandidoval ako nezávislý
kandidát vo voľbách konaných 9. novembra 2013 za poslanca zastupiteľstva samosprávneho
kraja vo volebnom obvode č. 7 (Michalovce) spolu s ďalšími 53 kandidátmi. Za tento
volebný obvod sa volili 8 poslanci. Za poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja
vo volebnom obvode č. 7 boli zvolení: 1. Ing. Emil Ďurovčík (SMER-SD) s počtom hlasov
6 679 (ďalej len „odporca v 1. rade“), 2. Viliam Zahorčák (SMER-SD) s počtom hlasov
6 522 (ďalej len „odporca v 2. rade“), 3. MUDr. František Farkaš (SMER-SD) s počtom
hlasov 4 645 (ďalej len „odporca v 3. rade“), 4. MUDr. Ján Mihalečko (SMER-SD)
s počtom hlasov 4 630 (ďalej len „odporca vo 4. rade“), 5. PhDr. Jana Cibereová (SMER-
SD) s počtom hlasov 4 512 (ďalej len „odporkyňa v 5. rade“), 6. PhDr. Ľubica Rošková
(SMER-SD) s počtom hlasov 4 061 (ďalej len „odporkyňa v 6. rade“), 7. MUDr. Jozef
Makohus (SMER-SD) s počtom hlasov 3 271 (ďalej len „odporca v 7. rade“) a 8. MUDr.
Ján Paľovčík (KDH, SDKÚ-DS, MOST-HÍD) s počtom hlasov 2 784 (ďalej len „odporca
v 8. rade“, spolu ďalej len „odporcovia“). Zo 17 658 platných hlasovacích lístkov
odovzdaných pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja sťažovateľ získal 2 783,
teda rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom a ostatným zvoleným poslancom
zastupiteľstva samosprávneho kraja predstavuje 1 hlas.
Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol:
«Každá politická strana, ktorá predložila kandidátnu listinu vo volebnom obvode
č. 7, mohla delegovať do každej okrskovej volebnej komisie, aj do obvodnej volebnej
komisie jedného člena a jedného náhradníka. Takúto možnosť nemal sťažovateľ, ako
nezávislý kandidát, nakoľko nemohol sám menovať ani člena ani náhradníka, a ani
pozorovateľa do okrskových volebných komisií, ani do obvodnej volebnej komisie. Preto
nemal možnosť kontrolovať činnosť týchto komisií, ich postup pri spočítavaní hlasov,
vyhodnocovaní hlasov (platných, neplatných) a prideľovaní hlasov. Nemal možnosť
prostredníctvom svojich delegátov, alebo zástupcov kontrolovať to, či zápisnice okrskových
volebných komisií zodpovedajú pravde, či hlasy boli správne spočítané, či neplatné
hlasovacie lístky boli správne posúdené.
Ak členov volebných komisií delegujú len politické strany, nezávislí kandidáti môžu
byť poškodení nesprávnym spočítaním hlasov, alebo manipuláciou s hlasmi. A to ešte zvlášť
vtedy, ak chýbajúcich členov komisie menuje starosta, ktorý je členom tej politickej strany,
ktorá delegovala svojich zástupcov, i zloženie okrskovej volebnej komisie môže byť
jednofarebné, to znamená, že všetci členovia mohli byť zástupcovia jednej politickej strany.
Takýmto poškodeným bol aj sťažovateľ, preto došlo k porušeniu princípu rovnosti.
Naviac, niektorí kandidáti na poslancov KSK vo volebnom obvode č. 7, sú aj
starostami v obciach, a mohli ovplyvniť zloženie okrskovej volebnej komisie, a to:
- Arpád Csuri (KDH, SDKÚ-DS a MOST-HÍD) - starosta obce Oborín
- Ján Čuchran, Ing.(KDH, SDKÚ-DS a MOST-HÍD) - starosta obce Kaluža
- Vladimír Dunajčák, Ing.(ĽS-HZDS) primátor mesta Strážske
- Valéria Eľková, Mgr. (nezávislá) - starostka obce Markovce
- Matej Šarocký, Mgr. (KDH, SDKÚ-DS a MOST-HÍD) - starosta obce Stretávka
- Viliam Zahorčák (SMER-SD) - primátor mesta Michalovce.
...
Ovplyvniť zloženie okrskových volebných komisii mohli aj starostovia obci, ktorí sú
kandidátmi politických strán, nakoľko do týchto komisii mohli delegovať „svojich“ ľudí.
Okrskové volebné komisie následne mohli manipulovať s hlasmi voličov, a to zvlášť
tie v ktorých mala zastúpenie len jedná politická strana ale dve politické strany,
a odovzdávali zápisnice obvodnej volebnej komisií medzi poslednými.
Sťažovateľ je presvedčený, že pri voľbách, ktoré sa konali dňa 9. 11. 2013... ústavný
princíp rovnosti bol porušený a zásadným spôsobom to ovplyvnilo aj výsledok...
Navrhovateľ, nakoľko nemal „svojho človeka“, ktorý by bol členom okrskovej
volebnej komisie a dohliadal na priebeh volieb, spočítavania hlasov, má vážne pochybnosti
o správnosti sčítania hlasov. Pochybnosti navrhovateľa sú o to väčšie, že navrhovateľa delí
od zvoleného kandidáta za poslanca zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja Jána
Paľovčíka len 1 hlas...
Všetci zvolení kandidáti za poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja
sú kandidáti politických strán, a to 7 za politickú stranu SMER-SD a 1 za koalíciu SDKÚ-
DS, KDH, MOST-HÍD.»
V súvislosti s námietkou porušenia § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych
krajov sťažovateľ uviedol:
«Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 303/2001 Z. z., členovia volebných komisií a členovia
odborných (sumarizačných) útvaroch nesmú poskytovať informácie o priebehu a výsledku
volieb až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania. Zmyslom tohto ustanovenia je to,
aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu voličov, ale aj k manipuláciám s výsledkami volieb
okrskovými komisiami. ...
Navrhovateľ v súvislostí s týmto ustanovením chce poukázať na jednu všeobecne
známu skutočnosť a to, že Štatistický úrad SR od 22.00 h, teda po uzatvorení volebných
miestnosti priebežne zverejňoval výsledky volieb na internetovej stránke.
Štatistický úrad SR, ako ústredný orgán štátnej správy... mohol mať informácie
o priebežných volebných výsledkoch od obvodných volebných komisií, volebných komisií
samosprávnych krajov, alebo ústrednej volebnej komisie.
V tejto súvislosti je potrebné ale konštatovať, že ak ktorákoľvek z vyššie uvedených
volebných komisií podávala Štatistickému úradu SR priebežne výsledky volieb, podľa toho,
ako im prichádzali z jednotlivých okrskov, tak došlo k porušeniu § 27 ods. 4 zákona
Uvedené porušenie zákona mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť výsledok volieb.
Členovia okrskových volebných komisií mohli cez stránku Štatistického úradu SR
sledovať priebežné výsledky, vývoj volieb, a počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých
kandidátov. Ak poznali priebežné výsledky volieb, tak následne mohli tomu prispôsobiť
svoju zápisnicu, kde mohli pozmeniť skutočné výsledky volieb a prideliť hlasy kandidátom,
ktorí ich nezískali a ubrať hlasy tým, ktorí ich mali.
Takýto postup bol možný najmä v tých okrskoch, kde členovia okrskovej volebnej
komisie boli z jednej alebo dvoch politických spektier, k čomu mohlo dôjsť najmä vtedy, ak
chýbajúcich členov menovali starostovia a odovzdávali zápisnice obvodnej volebnej komisii
medzi poslednými.»
Podľa tvrdenia sťažovateľa „Všetci kandidáti, ktorí boli zvolení za poslancov
zastupiteľstva KSK boli zvýhodnení oproti navrhovateľovi, lebo kandidovali za politickú
stranu SMER-SD a koalíciu politických strán SDKÚ-DS, KDH a MOST-HÍD, boli
zvýhodnený tým, že prostredníctvom delegátov vo velebných komisiách mali zabezpečenú
ich kontrolu, mali zabezpečené to, že nebude sa manipulovať s výsledkami volieb v ich
neprospech, alebo že nedôjde k omylom pri spočítavaní hlasov v ich neprospech.
Podozrenie navrhovateľa s možnou manipuláciou s výsledkami volieb okrskových
volebných komisií je o to väčšie, že prostredníctvom stránky Štatistického úradu SR sledoval
priebežne výsledky volieb, a až do 2 h po polnoci bol na zvoliteľnom mieste. Po druhej
hodine po polnoci sa výsledok náhle zmenil a hneď na to, boli aj výsledky hlasovania
ukončené.
... došlo aj k závažným pochybeniam pri sčítavaní hlasovacích lístkov, pretože
okrskové volebné komisie mohli vyhodnotiť za neplatné aj platne upravené hlasovacie
lístky, ktoré boli odovzdané v prospech sťažovateľa. A to mohlo mať zásadný vplyv na
výsledok volieb, nakoľko rozdiel medzi počtom hlasov pre sťažovateľa a posledným
zvoleným poslancom Jánom Paľovčíkom je len 1 hlas.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal volebnú sťažnosť na
ďalšie konanie a po vykonanom dokazovaní rozhodol týmto nálezom:
„Rozhodnutie volebnej komisie košického samosprávneho kraja, zapísané v zápisnici
o výsledku volieb do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konaných dňa
9. 11. 2013, v časti týkajúcej sa poslancov za volebný obvod č. 7, to znamená poslancov Ján
Paľovčík, Emil Ďurovčík, Viliam Zahorčák, František Farkaš, Ján Mihalečko, Jana
Cibereová, Ľubica Rošková, Jozef Makohus zrušuje, a súčasne vyhlasuje Emila Ďurovčíka,
Viliama Zahorčáka, Františka Farkaša, Jána Mihalečka, Janu Cibereovú, Ľubicu Roškovú,
Jozefa Makohusa a O. P. za riadne zvoleného poslanca zastupiteľstva Košického
samosprávneho kraja.
alternatívne
Voľby do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konané 9. 11. 2013
vo volebnom obvode č. 7 vyhlasuje za neplatné.“
Sťažovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhol vyžiadať zápisnice všetkých
okrskových volebných komisií v rámci volebného obvodu č. 7 (Michalovce) a zápisnicu
obvodnej volebnej komisie; vykonať dôkaz vyjadrením štatistického úradu k priebežnému
zverejňovaniu výsledkov napadnutých volieb a prepočítať hlasovacie lístky všetkých
okrskových volebných komisií.
Na výzvu ústavného súdu z 26. a 27. novembra 2013 sa k volebnej sťažnosti v rámci
prípravy na jej predbežné prerokovanie vyjadrili odporcovia a štatistický úrad.
Odporca v 1. rade vo vyjadrení z 10. decembra 2013 uviedol, že nemá vedomosť
o porušení zákona o voľbách do samosprávnych krajov počas volieb konaných 9. novembra
2013, preto považuje výsledky volieb uvedené v zápisnici volebnej komisie samosprávneho
kraja za platné.
Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení zo 6. decembra 2013 k veci uviedol:
„1. V zmysle § 13 ods. 1 zák. č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych
krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len zákon) deleguje do okrskovej
volebnej komisie jedného zástupcu a jedného náhradníka politická strana, ktorá podáva
kandidátnu listinu.
Chcem však poukázať na § 34 zákona, kde pri sčítaní hlasov môžu byť prítomné aj
osoby (pozorovatelia), ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia. Túto
možnosť sťažovateľ mohol využiť.
V meste Michalovce nebol v žiadnom okrsku člen komisie, ktorého by delegoval
primátor mesta, k ostatným obciam sa vyjadriť neviem. Podľa mojich vedomostí bolo
do väčšiny okrskov vo volebnom obvode delegovaných 13 členov volebnej komisie, v meste
Michalovce v každej, čo je podľa mňa dostatočný počet na zákonné zabezpečenie priebehu
volieb a sčítania hlasov.
2. Poskytovanie informácií o priebehu a výsledku volieb je vecou volebných komisií
a odborných sumarizačných útvarov a tieto sa zverejňujú v rámci každých volieb rovnako,
ako za volebný obvod, kde som kandidoval a kde to sťažovateľ namieta. Podľa môjho
názoru, sumarizačný útvar obvodnej volebnej komisie, zverejňuje zápisnice okrskových
volebných komisií, ktoré sú už podpísané, a teda v zmysle § 27 ods. 4 zákona možno
poskytovať informácie o priebehu a výsledku volieb v jednotlivých okrskoch.
Na základe uvedeného mám za to, že zákon č. 303/2001 Z. z. v napadnutom rozsahu
nebol porušený a rozhodnutie volebnej komisie Košického samosprávneho kraja, zapísané
v zápisnici o výsledku volieb do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, konaných
dňa 9. 11. 2013, je platné.“
Odporcovia v 3., 4., 5., 6. a 7. rade vo svojich vyjadreniach z 11., 6., 10., 12.
a 11. decembra 2013 k volebnej sťažnosti zhodne uviedli, že nemajú vedomosť o porušení
zákona o voľbách do samosprávnych krajov počas volieb konaných 9. novembra 2013,
preto považujú výsledky volieb uvedené v zápisnici volebnej komisie samosprávneho kraja
za platné.
Odporca v 8. rade vo svojom vyjadrení z 12. decembra 2013 uviedol:
„- rešpektujem výsledky volieb, ktoré prebehli bez problémov
- podľa môjho názoru nedošlo k porušeniu volebného poriadku.“
Štatistický úrad vo svojom vyjadrení z 5. decembra 2013 ku skutočnostiam, ktoré sa
týkali priebežného zverejňovania výsledkov volieb, uviedol:
«Štatistický úrad SR v zmysle § 8 ods. 7 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách
do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) na prípravu spracovania a na spracovanie
výsledkov volieb vytvára pre Ústrednú volebnú komisiu, volebné komisie samosprávnych
krajov a pre obvodné volebné komisie odborné (sumarizačné) útvary.
Odborný sumarizačný útvar Ústrednej volebnej komisie na základe Uznesenia
Ústrednej volebnej komisie pre voľby do orgánov samosprávnych krajov zo dňa
29. 10. 2013 bodu 5 (citácia „5. Ústredná volebná komisia berie na vedomie informáciu
predsedníčky Štatistického úradu Slovenskej republiky o utvorení odborných
(sumarizačných) útvarov volebných komisií a o príprave spracovania výsledkov hlasovania
vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov.“) a Projektu automatizovaného spracovania
výsledkov volieb do orgánov samosprávnych krajov 2013 zabezpečoval priebežné
zverejňovanie výsledkov hlasovania na podklade podpísaných zápisníc okrskových
volebných komisií o hlasovaní v zmysle § 37 ods. 1 zákona a po ukončení činnosti okrskovej
volebnej komisie v zmysle § 38 zákona.
Projekt automatizovaného spracovania výsledkov volieb do orgánov samosprávnych
krajov 2013, ktorý Ústredná volebná komisia pre voľby do orgánov samosprávnych krajov
zobrala na vedomie bez výhrad, rieši spracovanie výsledkov volieb a prezentáciu
priebežných a definitívnych výsledkov v časti „2.2. Príprava Oracle prostredia pre
databázovú časť spracovania“ str. 12 „Spracovanie výsledkov volieb na úrovni OSÚ ÚVK
bude zabezpečené centrálnym informačným systémom IVIS. Celé prostredie IVIS bude mať
zabezpečenú vysokú dostupnosť služieb od aplikačnej úrovne až po geografickú
redundanciu výpočtových centier. Priebežné a definitívne výsledky volieb budú
prezentované na URL: http://www.volbysr.sk a http://www.statistics.sk“.»
Ústavný súd si zároveň vyžiadal zápisnicu volebnej komisie samosprávneho kraja
o výsledku volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja konaných 9. novembra 2013,
zápisnicu obvodnej volebnej komisie o výsledku hlasovania vo volebnom obvode č. 7
(Michalovce) a zápisnice všetkých okrskových volebných komisií v rámci volebného
obvodu č. 7 (Michalovce) o hlasovaní vo voľbách do zastupiteľstva samosprávneho kraja
konaných 9. novembra 2013. Z predloženej volebnej dokumentácie ústavný súd zistil, že
- vo volebnom obvode č. 7 sa volilo v 129 volebných okrskoch, obálky boli vydané
17 960 voličom, odovzdaných bolo 17 954 obálok a platných hlasovacích lístkov bolo
17 658,
- v okrskových volebných komisiách bolo v čase volieb prítomných
od 6 do 13 členov, do obvodnej volebnej komisie bolo delegovaných a v čase volieb
prítomných 7 členov a volebná komisia samosprávneho kraja pozostávala zo 14 členov,
- okrem členov volebných komisií a ich zapisovateľov neboli vo volebných
komisiách prítomné iné osoby (napr. dobrovoľní pozorovatelia) a
- uvedené zápisnice bez výhrad podpísali všetci členovia uvedených volebných
komisií.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánu územnej samosprávy.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstata argumentácie sťažovateľa, ktorou odôvodňuje namietanú neústavnosť
a nezákonnosť volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja, spočíva v jeho tvrdení
o porušení princípu rovnosti pasívneho volebného práva zaručeného v čl. 30 ods. 4 ústavy
a v porušení ustanovenia § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych krajov.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis
mutandis napr. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa konštantnej judikatúry
ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť
v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku
porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé, závažné alebo
opätovné porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou pre
uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom
zistené nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných
volieb. Túto skutočnosť však sťažovateľ musí nielen tvrdiť, ale musí ju aj doložiť
exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03,
Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu
prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho
sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také
dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia
o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné,
a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom
dôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený.
1. Porušenie princípu rovnosti pri uchádzaní sa o volenú funkciu poslanca vidí
sťažovateľ v tom, že na rozdiel od kandidátov, ktorí kandidovali na kandidátke niektorej
z politických strán, resp. ich koalícií, si sťažovateľ nemohol nominovať „svojho“
delegáta/zástupcu do okrskových volebných komisií, keďže kandidoval ako nezávislý
kandidát. Z tohto dôvodu nemal možnosť kontrolovať činnosť okrskových volebných
komisií, najmä ich postup pri sčítavaní a vyhodnocovaní hlasov. Pretože sťažovateľa
od ostatného zvoleného kandidáta delí len 1 hlas, má vážne pochybnosti o správnosti
sčítania hlasov a o regulárnom priebehu volieb.
Kreovanie volebných komisií upravuje § 8 až § 13 zákona o voľbách
do samosprávnych krajov, pričom v zásade platí, že tieto sú tvorené z rovnakého počtu
zástupcov politických strán, politických hnutí alebo ich koalícií, ktoré vo voľbách podávajú
samostatnú kandidátnu listinu. Každá kandidujúca politická strana (politické hnutie), resp.
ich koalícia deleguje jedného zástupcu a jedného náhradníka do príslušných volebných
komisií (okrsková, obvodná a volebná komisia samosprávneho kraja), ktoré musia mať
najmenej päť členov.
Už samotný spôsob kreovania volebných komisií, v ktorých v zásade majú (resp.
môžu mať) zastúpenie všetky kandidujúce politické strany a hnutia, resp. ich koalície,
je podľa názoru ústavného súdu zárukou korektného a zákonného priebehu hlasovania
a zisťovania výsledkov volieb. K obdobnému záveru dospel ústavný súd aj v rozhodnutí
sp. zn. PL. ÚS 36/03 z 1. júla 2004, keď konštatoval, že okrsková volebná komisia
vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohu garanta ústavnosti a zákonnosti
samostatného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov.
V súvislosti s námietkou zloženia volebných komisií je potrebné uviesť, že
starostovia obcí (ako kandidáti politických strán kandidujúcich vo voľbách) majú možnosť
menovať chýbajúcich členov okrskovej volebnej komisie len v prípade, ak táto nie je
vytvorená v minimálnom počte 5 členov zo zástupcov delegovaných kandidujúcimi
politickými stranami (§ 13 ods. 2 zákona o voľbách do samosprávnych krajov). Vzhľadom
na ústavným súdom zistený počet členov okrskových volebných komisií v napadnutých
voľbách (od 6 do 13) je v zásade nemožné, aby v okrskovej volebnej komisii mala
zastúpenie len jedna, resp. dve kandidujúce politické strany, ako to tvrdí sťažovateľ.
Argumentáciu sťažovateľa v tomto smere preto ústavný súd nepovažoval za dôvodnú.
Podľa § 31 ods. 2 tretej vety zákona o voľbách do samosprávnych krajov predseda
okrskovej volebnej komisie alebo v jeho neprítomnosti podpredseda umožní prítomnosť
pozorovateľov volieb, ak to nie je na prekážku priebehu hlasovania. Pokiaľ preto sťažovateľ
chcel mať svojho zástupcu/zástupcov v okrskových volebných komisiách, mohol ich
v rozsahu citovanej zákonnej úpravy mať vo forme pozorovateľov, ktorí by dohliadali
na priebeh hlasovania a zisťovania volebných výsledkov. To, že sťažovateľ túto zákonnú
možnosť nevyužil, resp. že v okrskových volebných komisiách neboli prítomní žiadni
pozorovatelia, nemôže byť dôvodom na spochybňovanie regulárneho priebehu a výsledkov
volieb.
2. Sťažovateľ tiež poukázal na okolnosti priebežného zverejňovania výsledkov volieb
na internetovej stránke štatistického úradu, ktoré podľa neho indikujú porušenie ustanovenia
§ 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych krajov.
Podľa § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych krajov členovia volebných
komisií a členovia odborných (sumarizačných) útvarov nesmú poskytovať informácie
o priebehu a výsledku volieb až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.
Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov po sčítaní hlasov
a podpísaní oboch rovnopisov zápisnice o hlasovaní vyhlási predseda okrskovej volebnej
komisie výsledok hlasovania a jeden rovnopis zápisnice odovzdá bezodkladne obvodnej
volebnej komisii a vyčká na jej pokyn na ukončenie činnosti.
Z vyjadrenia štatistického úradu k okolnostiam priebežného zverejňovania výsledkov
volieb vyplýva, že odborný sumarizačný útvar Ústrednej volebnej komisie zabezpečoval
priebežné zverejňovanie výsledkov hlasovania na podklade podpísaných zápisníc
okrskových volebných komisií o hlasovaní a po ukončení ich činnosti (§ 37 ods. 1 a § 38
zákona o voľbách do samosprávnych krajov), teda až po voľbách. Na základe uvedeného
ústavný súd považuje námietku porušenia § 27 ods. 4 zákona o voľbách do samosprávnych
krajov za zjavne neodôvodnenú.
Vzhľadom na uvádzané skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že vykonaným
dokazovaním neboli preukázané sťažovateľom tvrdené porušenia ústavy a zákona o
voľbách do samosprávnych krajov, ktoré by viedli ústavný súd k tomu, aby prijal sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie a následne vyhlásil voľby poslancov do zastupiteľstva
samosprávneho kraja za neplatné, resp. zrušil napadnutý výsledok volieb.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre
ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom
súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných
ustanovení volebného zákona, platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí
dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63
ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je
na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom
prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne
okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú
reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať tak
intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom
výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).
Sťažovateľ navrhol prepočítať hlasovacie lístky odovzdané pre jednotlivých
kandidátov na poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja vo všetkých okrskoch
volebného obvodu č. 7 (Michalovce), a to s ohľadom na rozdiel hlasov získaných
vo voľbách do zastupiteľstva samosprávneho kraja medzi ostatným zvoleným poslancom
a sťažovateľom, ktorý predstavuje 1 hlas.
Volebná sťažnosť nie je všeobecným opravným prostriedkom na preskúmanie
výsledkov volieb. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým
sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí
nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi
(m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011).
Dôkazy označené sťažovateľom vo volebnej sťažnosti však treba považovať za také, ktoré
nijakým spôsobom nepreukazujú porušenie volebného zákona. Všetky tvrdenia sťažovateľa
uvádzané v sťažnosti majú len všeobecnú hypotetickú povahu bez preukázania relevantných
dôkazov.
Obvinenia sťažovateľa z manipulácie s výsledkami volieb volebnými komisiami
v príslušných okrskoch volebného obvodu nie sú ničím podložené. Ústavný súd
z predloženej volebnej dokumentácie zistil, že volebné zápisnice vo všetkých 129
volebných okrskoch volebného obvodu č. 7, ako aj zápisnica obvodnej volebnej komisie
boli podpísané bez výhrad všetkými členmi volebných komisií (vrátane zapisovateľov), čím
jednoznačne osvedčili výsledky dosiahnuté vo voľbách.
V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa založenou najmä na domnelom porušení
zákona o voľbách ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už
vyslovil, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie
ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03).
Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je však preukázanie takých porušení
volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99,
V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu
ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom
dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných
volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne
formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces
Ústavný súd za základ svojho rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa proti výsledkom
napadnutých volieb považoval oficiálny výsledok sčítania, ku ktorému dospela obvodná
volebná komisia a ktorý nebol spochybnený žiadnym jej členom, naopak, zápisnicu
podpísali všetci členovia volebnej komisie bez využitia možnosti odmietnutia podpisu
s uvedením, či bez uvedenia dôvodov takéhoto odmietnutia. Takto zistený výsledok volieb
nemožno spochybňovať alebo považovať za nezákonný bez toho, že by existovali konkrétne
dôkazy o manipulácii s hlasmi voličov, resp. dôkazy preukazujúce nesprávne sčítanie
hlasov.
So zreteľom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažovateľ dostatočným spôsobom
neoznačil a ani nepredložil kvalifikované dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by
mohli mať priamy vplyv na vyhlásený výsledok volieb poslancov zastupiteľstva
samosprávneho kraja konaných 9. novembra 2013 vo volebnom obvode č. 7 (Michalovce).
Sťažovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno a dôvody namietanej neústavnosti
a nezákonnosti napadnutých volieb založil len na hypotetických tvrdeniach. Len samotná
skutočnosť rozdielu jedného hlasu medzi ostatným zvoleným poslancom a sťažovateľom
bez súčasného preukázania porušenia zákona o voľbách do samosprávnych krajov nemôže
spochybniť zákonnosť priebehu a výsledku napádaných volieb.
Uvedené závery boli podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť
sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2014