Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 574/2013
PDF · 291.29 KB
No categories available
III. ÚS 574/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. februára 2014
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika,
v konaní o sťažnosti M. O. a J. O., oboch zastúpených obchodnou spoločnosťou STEHURA
& partners, s. r. o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Celestín
Stehura, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/34/2003 takto
rozhodol:
1. Základné právo M. O. a J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C/34/2003 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C/34/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. O. a J. O. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume 1 500 €
(tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť M. O. a J. O. trovy konania v sume
349,86 € (slovom tristoštyridsaťdeväť eur a osemdesiatšesť centov) na účet ich právnej
zástupkyne, obchodnej spoločnosti STEHURA & partners, s. r. o., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra
2013 doručená sťažnosť M. O. (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“) a J. O. (ďalej aj „sťažovateľ
v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/34/2003.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Sťažovatelia síce mali počas
konania navrhovať súdny zmier, tento ale nebol schválený konajúcim okresným súdom.
Krajský súd v Žiline mal následne uznesením z 3. marca 2011 uznesenie okresného sudu
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie „s odôvodnením, že okresný súd sa neoboznámil
s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovali navrhovatelia, hoc bol tak povinný vykonať v každom
štádiu konania. Navrhovateľ v priebehu konania požiadal o zmenu návrhu z dôvodu
nesprávnosti podkladov na rozhodnutie (pôvodná identifikácia v geometrickom pláne bola
nesprávna ), preto navrhovateľ využil svoje zákonné právo a požiadal zmeniť návrh, aby
súd vo svojom rozsudku reflektoval skutočný stav. Súd mohol v zmysle § 95 OSP túto zmenu
pripustiť, no nevykonal tak, a to napriek tomu, že výsledky doterajšieho dokazovania mohli
byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu. Okresný súd sa s právnym názorom
Krajského súdu Žilina vysporiadal len čiastočne, teda doplnil dokazovanie, ale uvedený
návrh nepripustil, nakoľko vychádzal z názoru, že nebol daný okruh účastníkov konania.
Okresný súd opäť bez nariadenia pojednávania nevykonal žiadne dokazovanie a rozhodol o
neschválení súdneho zmieru.“.
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci vydal
rozhodnutie, v ktorom vysloví porušenie ich základného práva „na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy... postupom Okresného súdu
Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 10 C/34/2003“, prikáže okresnému súdu
vo veci „konať bez zbytočných prieťahov“, prizná každému zo sťažovateľov „finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000,- eur“ a zaviaže okresný súd uhradiť sťažovateľom trovy
konania v sume 349,86 € na účet ich právneho zástupcu v lehote do 2 mesiacov
od doručenia nálezu.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 574/2013-10 z 19. novembra 2013 prijal
sťažnosť na ďalšie konanie.
Okresný súd podal k sťažnosti vyjadrenie sp. zn. Spr/2146/13 zo 4. novembra 2013,
v ktorom predsedníčka okresného súdu konštatovala, že v danej veci boli v určitých
časových úsekoch spôsobené prieťahy v konaní čiastočne zavinené samotnými účastníkmi
konania a tým, že vec bola viackrát prideľovaná na konanie inému sudcovi. Zároveň uviedla
takýto podrobný prehľad procesných úkonov vo veci:
„- 21. 11. 2002 - podaný návrh na Okresný súd Žilina o zrušenie a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
- 13. 3. 2003 - spis postúpený tunajšiemu súdu, pridelený na konanie JUDr.
Marťákovi
- 21. 3. 2003 - referát - sudca nariadil zaslať žalobu na vyjadrenie, nariadil
pripojiť súvisiace dedičské spisy
- 25. 8. 2003 - doručené posledné vyjadrenie k žalobe od odporcov
- 2. 10. 2003 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 18. 11. 2003,
pojednávanie odročené na 11. 12. 2003 (nedostavil sa odporca v
1. rade L. P. a jeho právny zástupca (zaslali ospravedlnenie,
odporca sa vtom čase zdržiaval v zahraničí), bola žiadaná správa
od OÚ Kysucký Lieskovec
- 5. 12. 2003 - doručená žiadaná správa
- 11. 12. 2003 - pojednávanie - odročené na neurčito za účelom ohliadky na
mieste samom, výzva pre účastníkov na predloženie ďalších
návrhov na vykonanie dokazovania
- 11. 2. 2004 - žiadaná správa od OÚ Kysucký Lieskovec, správa doručená 18. 3.
2004
- 21. 5. 2004 - uznesenie - výzva na zloženie preddavku na trovy ohliadky
- 3. 6. 2004 - odvolanie odporcu v 1. rade proti uzneseniu (vykonanie ohliadky
navrhoval navrhovateľ a nie odporca v 1.rade)
- 9. 6. 2004 - spis predložený sudcovi
- 11. 6. 2004 - sudca nariadil vyhotoviť predkladaciu správu, odvolanie doručiť
účastníkom konania
- 7. 9. 2004 - spis doručený Krajskému súdu v Žiline
- 16. 11. 2004 - návrat spisu bez meritórneho rozhodnutia (o odvolaní mal
rozhodnúť sudca, rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník)
- 19. 11. 2004 - uznesenie - výzva na zloženie preddavku na vykonanie ohliadky
-zaviazaní boli navrhovateľ i odporca 1/
- 27. 1. 2005 - odvolanie odporcu v 1. rade (v dôvodoch opätovne uvedené, že
vykonanie dokazovania ohliadkou na mieste samom navrhoval
výlučne navrhovateľ, preto odporca 1/ nie je ochotný uhradiť
preddavok)
- 3. 2. 2005 - vyhotovená predkladacia správa
- 3. 6. 2005 - návrat spisu z Krajského súdu Žilina - uznesenie OS bolo
potvrdené
- 10. 6. 2005 - sudca nariadil zaslať rozhodnutie KS účastníkom konania,
nariadil zistiť, či bol zložený preddavok preddavok bol zložený
dňa 25. 8. 2005
- 19. 9. 2005 - sudca vytýčil termín ohliadky na deň 17. 10. 2005, termín zrušený,
nový termín 19. 10. 2005, tento termín navrhoval zrušiť právny
zást. odporcu 1/ z dôvodu kolízie pojednávaní, taktiež sa
ospravedlnil právny zástupcu navrhovateľa, nový termín ohliadky
16. 11. 2005
- 4. 1. 2006 - opatrením spis pridelený na konanie JUDr. Kičurovi z dôvodu
pozastavenia výkonu funkcie sudcu JUDr. Marťákovi
- 26. 4. 2006 - sudca nariadil spis predložiť vyššej súdnej úradníčke za účelom
vyhotovenia konceptu uznesenia o nariadení znaleckého
dokazovania, koncept vyhotovený 7. 6. 2006
- 29. 9. 2006 - súdny znalec zaslal svoje vyjadrenie
- 10. 1. 2007 - spis predložený sudcovi
- 11. 1. 2007 - sudca nariadil VSÚ vyhotoviť koncept uznesenia o zmene súdneho
znalca
- 14. 2. 2007 - sudca nariadil termín pojednávania na deň 23. 4. 2007
- 27. 3. 2007 - právny zástupca navrhovateľa zaslal opravenú žalobu
- 23. 4. 2007 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o
pripustení zmeny návrhu ako i za účelom vyjadrenia sa k tomuto
návrhu
- 21. 5. 2007 - vyjadrenie odporcu 1/
- 21. 5. 2007 - uznesenie - súd pripustil zmenu návrhu
- Opatrením bol spis pridelený dňa 4. 7. 2007 na konanie Mgr. Golisovi (prevzal
spisy po JUDr. Marťákovi)
- 22. 9. 2008 vytýčený termín pojednávania na deň 15. 10. 2008
- 2. 10. 2008 právny zást. odporcu 1/ žiadal o odročenie pojednávania z
dôvodu kolízie pojednávaní
- 15. 10. 2008 - ospravedlnenie odporcu 1/
- 15. 10. 2008 - pojednávanie - odročené na neurčito
- 13. 1. 2009 - referát sudcu - výzva pre právneho zást. odporcu 1/
- 12. 2. 2009 - doručené vyjadrenie
- 6. 5. 2009 - uznesenie - súd zrušil uznesenie zo dňa 7. 6. 2006 - nariadil
nového znalca na vykonanie znaleckého dokazovania,
- 16. 7. 2009 - súdny znalec požiadal o upresnenie znaleckej úlohy
- 30. 7. 2009 - súdny znalec požiadal o predĺženie lehoty, lehota predĺžená do
10. 9. 2009
- 10. 9. 2009 - doručený znalecký posudok
- 16. 9. 2009 - uznesenie - priznaná odmena za podaný znalecký posudok
- 16. 9. 2009 - sudca nariadil doručiť ZP účastníkom konania + uznesenie o
priznaní odmeny, žiadal pripojiť dedičské rozhodnutia
- 8. 10. 2009 - k ZP sa vyjadril právny zást. navrhovateľa 1/
- 21. 10. 2009 - vyjadrenie práv. zást. navrhovateľa
- Opatrením zo dňa 7. 12. 2009 bol spis opätovne pridelený na konanie JUDr.
Marťákovi
- 19. 1. 2010 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 22. 2. 2010,
pojednávanie odročené na neurčito s tým, že bude vyžiadané
dedičské rozhodnutie po neb. L. P., ktorý zomrel dňa ..., prípadne
zistenie okruhu dedičov
- v ded. kancelárii zistené, že konania sa na našom súde nevedie, príslušný je OS
Žilina
- 2. 3. 2010 - žiadaná správa od OS Žilina
- 26. 3. 2010 - odpoveď doručená súdu
- 29. 3. 2010 - referát sudcu
- 30. 3. 2010 - referát VSÚ
- Opatrením zo dňa 18. 5. 2010 spis pridelený na konanie JUDr. Plichtíkovej z
dôvodu nástupcu JUDr. Marťáka na výkon trestu
- 20. 5. 2010 - referát sudkyne
- 31. 5. 2010 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 15. 6. 2010,
odročené na 1. 7. 2010 za účelom opätovného predvolania
účastníkov konania
- 23. 6. 2010 - právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby bol uzavretý súdny
zmier
- 1. 7. 2010 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom písomného
vyhotovenia uznesenia - zmier neschválený
- 14. 7. 2010 - vyhotovené uznesenie
- 9. 8. 2010 - odvolanie právneho zást. navrhovateľa proti uzneseniu
- 27. 8. 2010 - sudkyňa nariadila doručiť odvolanie účastníkom konania
- 6. 10. 2010 - referát sudkyne
- 12. 10. 2010 - spis predložený KS Žilina
- 13. 6. 2011 - návrat spisu, KS uznesenie OS zrušil
- 15. 6. 2011 - sudkyňa nariadila doručiť uznesenie KS účastníkom konania
- 15. 6. 2011 - výzva pre práv. zást. navrhovateľa
- 28. 6. 2011 - referát sudkyne, žiadané správy a dôkazy
- 28. 6. 2011- práv. zást. reagoval na výzvu súdu
- 29. 9. 2011 - doručená správa od Správy katastra Kysucké Nové Mesto
- 30. 1. 2012 - referát sudkyne - výzva pre práv. zást. navrhovateľa a odporcov
- 27. 3. 2012 - spis predložený sudkyni
- 29. 3. 2012 - referát sudkyne - výzva na predloženie aktualizovaného GO plánu
- 13. 4. 2012 - práv. zást. navrhovateľa požiadal o predĺženie lehoty
- 3. 5. 2012 - doručený návrh na zmenu návrhu na začatie konania
- 9. 5. 2012 - sudkyňa nariadila doručiť návrh odporcom
- 26. 6. 2012 - uznesenie - zmena návrhu sa nepripúšťa
- 18. 7. 2012 - odvolanie navrhovateľa
- 7. 9. 2012 - výzva na zaplatenie sup za odvolanie
- 27. 9. 2012 - sup zaplatený
- 24. 10. 2012 - VSU Mgr. Stehurová žiadala o vylúčenie z konania vo veci
- 25. 10. 2012 - VSÚ vylúčená
- 21. 11. 2012 - referát sudkyne - žiadané doklady z katastra
- 13. 2. 2013 - doručená odpoveď
- 16. 4. 2013 - referát sudkyne
- 21. 5. 2013 - spis doručená na KS Žilina
- 11. 9. 2013 - návrat spisu, rozhodnutie - odvolanie navrhovateľa proti výroku,
ktorým súd nepripustil zmenu návrh odmietol, vo výroku, ktorým
súd neschválil zmier prijatý účastníkmi konania dňa 1. 7. 2010
potvrdil
- 20. 9. 2013 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie KS účastníkom konania.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu zistil aj ústavný súd
prešetrením obsahu zapožičaného spisu okresného súdu, ktorý mu bol 22. januára 2014
predložený na previerku. Okrem uvedeného ústavný súd zistil, že 23. mája 2003 bol
okresným súdom vydaný pokyn urgovať pripojenie dedičských spisov z archívu okresného
súdu. Dňa 12. júna 2003 konajúci sudca vydal pokyn na doručovanie opraveného návrhu
ostatným účastníkom konania, ďalej 12. augusta 2009 vydal konajúci sudca pokyn
na doručenie prípisu s požadovaným vysvetlením ustanovenej znalkyni. Pojednávanie
vykonané 15. júna 2010 bolo odročené na 1. júl 2010 na základe žiadosti právneho zástupcu
sťažovateľa v 1. rade o poskytnutie lehoty na mimosúdnu dohodu, s čím súhlasil aj
sťažovateľ v 2. rade. Na základe pokynu zákonnej sudkyne z 20. novembra 2011 okresný
súd žiadal vyjadrenia katastra o zaslanie správy, žiadaná správa bola doručená
19. januára 2012. Napokon úkonom okresného súdu nezaznamenaným v prehľade úkonov
je aj pokyn zákonnej sudkyne zo 17. decembra 2013, ktorým bolo nariadené pojednávanie
na 21. január 2014. Súčasne bolo ústavným súdom zistené, že po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie zobral právny zástupca sťažovateľa v 1. rade 3. januára 2014 návrh v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Okresný súd preto 15. januára 2014 vydal uznesenie
č. k. 10 C/34/2003-340, ktorým konanie zastavil a ktoré nadobudlo právoplatnosť
8. februára 2014.
K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia v podaní z 27. januára 2014 uviedli,
že trvajú na podanej sťažnosti a súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde v danej veci upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v zmysle
ktorého má každý právo na to, aby bola jeho záležitosť spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 308/09).
Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu
pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne
orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce
plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie
a stav právnej istoty.
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, a ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu označených práv, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka
súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05, III. ÚS 81/07).
1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, ústavný súd zobral do úvahy skutkový stav
a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci. Predmetom
konania je návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré tvorí
štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru ústavného súdu
nemožno napadnuté konanie hodnotiť ako skutkovo zložité, a to ani z dôvodu, že sa
sťažovateľ v 1. rade domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva len
k časti pozemku alebo že vo veci bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Preto dĺžka
namietaného konania v zásade nemohla byť závislá od zložitosti veci.
2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom
pri rozhodovaní, či v konaní pred krajským súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Pri hodnotení priebehu
konania podľa tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že z dôvodov na strane sťažovateľov
bolo na základe návrhu na poskytnutie lehoty pre účely uzavretia mimosúdnej dohody
o riešení sporu odročené pojednávanie konané 15. júna 2010. Ako okolnosť predlžujúcu
súdne konanie možno hodnotiť aj opravu návrhu zo 4. júna 2003, ktorá si vyžiadala
opakované doručenie opraveného návrhu ostatným účastníkom na vyjadrenie, ako aj návrhu
na zmenu návrhu z 27. marca 2007, o ktorého pripustení bol okresný súd nútený rozhodnúť
uznesením č. k. 10 C/34/2003-124 z 21. mája 2007, a ďalšieho návrhu na zmenu návrhu
z 3. mája 2012, o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. 10 C/34/2003-293 z 26. júna 2012.
Na dĺžku konania malo vplyv aj využívanie opravných prostriedkov účastníkov
konania proti niektorým rozhodnutiam okresného súdu. V danom prípade je potrebné
prihliadať na využitie práva sťažovateľom v 1. rade podať odvolanie proti uzneseniam
o neschválení navrhovaného súdneho zmieru, a to najmä pokiaľ ide o jeho odvolanie proti
uzneseniu č. k. 10 C/34/2003-293 z 23. júna 2012, ktoré z hľadiska výsledku odvolacieho
konania nebolo pre sťažovateľa v 1. rade úspešné, keďže označené uznesenie bolo
potvrdené Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k.
9 Co 247/2013-330 z 27. júna 2013. Na základe uvedeného teda nemožno považovať
argumentáciu sťažovateľov uvedenú v sťažnosti vo vzťahu k tejto okolnosti ako dôvodnú.
Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľov bral do úvahy, že ako účastníci
konania majú nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobili. Ak v dôsledku uplatnenia
procesných práv účastníkom konania dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť
za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu
konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). Ústavný súd opierajúc sa o svoju
judikatúru však k tomu poznamenáva, že procesné návrhy, ktoré sú procesným právom
účastníka konania, nemôžu byť dôvodom nekonania v merite veci (podobne napr.
Zodpovednosť za vznik tých prekážok postupu konania, ktoré vznikli sčasti aj
na strane sťažovateľov (osobitne sťažovateľa v 1. rade), nemôže znášať len okresný súd,
a preto tieto okolnosti ústavný súd zohľadnil v súvislosti s rozhodovaním o výške
primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj procesným postupom samotného okresného
súdu. Pri hodnotení tretieho kritéria na posúdenie existencie prípadných prieťahov v konaní
všeobecného súdu ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v priebehu napadnutého
konania okresný súd nedisponoval vecou v obdobiach od 21. februára 2005 do 3. júna 2005
z dôvodu rozhodovania o odvolaní jedného z odporcov proti uzneseniu o povinnosti zložiť
preddavok na trovy dôkazu, ďalej od 25. októbra 2010 do 13. júna 2011 z dôvodu
rozhodovania o odvolaní sťažovateľa v 1. rade proti uzneseniu o neschválení uzavretého
súdneho zmieru a ani od 21. mája 2013 do 11. septembra 2013 rovnako z dôvodu
rozhodovania o odvolaní sťažovateľa v 1. rade proti uzneseniu o neschválení uzavretého
súdneho zmieru. Okresný súd tak len z týchto dôvodov vecou nedisponoval viac ako jeden
rok.
V postupe okresného súdu však ústavný súd identifikoval obdobie procesnej
nečinnosti zapríčinenej pridelením spisu do súdnych oddelení iných sudcov z dôvodu
pozastavenia činnosti sudcu, ktorému bola vec pôvodne pridelená na konanie a rozhodnutie.
Ide predovšetkým o obdobie od 8. novembra 2005 do 26. apríla 2006 (viac ako 5 mesiacov),
obdobie od 21. mája 2007 do 22. septembra 2008 (1 rok a 4 mesiace) a obdobie
od 16. septembra 2009 do 19. januára 2010 (4 mesiace). V priebehu konania boli zistené aj
iné kratšie obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu, napríklad od 11. júna 2004
do 7. septembra 2004 (skoro 3 mesiace) alebo od 13. januára 2009 do 6. mája 2009 (takmer
4 mesiace).
Z previerky spisu vedeného vo veci sťažovateľov však vyplýva, že pre procesný
postup realizovaný okresným súdom je sčasti príznačný aj neefektívny postup, ktorý
nesvedčí o dôslednom úsilí spor meritórne rozhodnúť, a ukončiť tak stav právnej neistoty
účastníkov konania. Uvedená nesústredenosť sa prejavila napríklad pri predložení spisu
krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní jedného z účastníkov 7. septembra 2004 bez
splnenia zákonných podmienok na využitie takéhoto postupu (spis bol vrátený bez
rozhodnutia krajského súdu 16. novembra 2004), a rovnako tak vydaním uznesenia
o neschválení súdneho zmieru č. k. 10 C/34/2003-216 z 1. júla 2010, ktoré bolo uznesením
krajského súdu č. k. 9 Co/362/2010-228 z 3. marca 2011 zrušené z dôvodu, že postupom
okresného súdu bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.
Ústavný súd už viackrát uviedol (pozri napr. I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03),
že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Námietka neprimeraného
zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo
znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci (III. ÚS 155/2010). To isté platí aj
pre prípad organizačných zmien v súdnictve, ktoré nemôže byť dôvodom na ospravedlnenie
prípadného porušenia označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu k zbytočným prieťahom v konaní, a teda
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen samotnou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,
ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04,
IV. ÚS 182/08). Rovnako tak môže porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zapríčiniť aj nesprávna činnosť štátneho
orgánu (m. m. II. ÚS 33/99).
Zhrňujúco ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu vo veci sťažovateľov
zistil nedostatky, ktoré vo svojom súhrne dosahujú ústavnú relevanciu. Nečinnosťou
okresného súdu v určitých obdobiach, ako aj jeho neefektívnou činnosťou sa okresný súd
podieľal na predĺžení posudzovaného konania v rozsahu približne troch rokov. To má za
následok porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(bod 1 výrokovej časti nálezu).
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Keďže okresný súd
uznesením zastavil konanie, avšak toto uznesenie ešte v čase rozhodovania ústavného súdu
nebolo právoplatné, ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného
práva sťažovateľov v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal
okresnému súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby ďalej konal
bez zbytočných prieťahov (2. bod výroku tohto nálezu). Ústavným súdom vyslovený príkaz
konať vo veci bez zbytočných prieťahov je povinný rešpektovať okresný súd, aj pokiaľ
bude tento v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný v budúcnosti vykonať ďalšie
úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutí odvolacieho súdu účastníkom
konania.
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa
pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia
nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných
podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).
Priznanie finančného zadosťučinenia (každému zo sťažovateľov v sume po 3 000 €)
sťažovatelia odôvodnili poukazom na svoj vysoký vek a nevyhnutnosť zmiernenia svojej
nemajetkovej ujmy vzniknutej dĺžkou konania.
Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal z celkovej dĺžky
konania, ktoré presiahlo 11 rokov, zohľadňujúc najmä zistené obdobia úplnej nečinnosti
okresného súdu, rozsah jeho neefektívnej činnosti, ale súčasne prihliadajúc aj na existenciu
prekážok v procesnom postupe okresného súdu, ktorých príčina spočívala v postupe
sťažovateľov a čiastočne mali vplyv na priebeh konania. Ústavný súd zároveň pri
rozhodovaní o finančnom zadosťučinení reflektoval na vydanie uznesenia o zastavení
konania po prijatí sťažnosti na základe späťvzatia návrhu jedného zo sťažovateľov, z čoho
možno vyvodiť záver zoslabení reálnej potreby sťažovateľov na meritórnom rozhodnutí
prípadu. Ústavný súd preto považoval za primerané priznať sťažovateľom vzhľadom
na celkový dopad zisteného porušenia označeného základného práva finančné
zadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (bod 3 výrokovej časti nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli
z dôvodu právneho zastúpenia sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom právnou
zástupkyňou, obchodnou spoločnosťou STEHURA & partners, s. r. o.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovatelia si v sťažnosti z 24. októbra 2013 uplatnili náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 349,86 €, a to za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia,
podanie ústavnej sťažnosti) vykonané pre sťažovateľov, čo zodpovedá odmene, ako aj sume
paušálnych náhrad podľa § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Vychádzajúc
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2012, t. j. zo sumy 781 €, predstavuje odmena za 1 úkon právnej služby sumu 130,16 €
a paušálna náhrada za 1 úkon sumu 7,81 €. Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch osôb, základnú sadzbu tarifnej odmeny bolo potrebné v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky
znížiť o 50 % (t. j. na sumu 65,08 €).
Ústavný súd vzhliadol za dôvodné sťažovateľom priznať uplatnenú sumu trov
právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za vykonané právne úkony v sume 2 x 2 x
65,08 € a paušálnej náhrady nákladov v sume 2 x 2 x 7,81 €, ako aj zo zvýšenia o daň
z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 20 %, teda o sumu 58,30 €. Preto
ústavný súd porušovateľa základného práva zaviazal na zaplatenie ich úhrady v celkovej
sume 349,86 €, tak ako to vyplýva z bodu 4 výrokovej časti tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2014