Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 574/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. februára 2014

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika,

v konaní o sťažnosti M. O. a J. O., oboch zastúpených obchodnou spoločnosťou STEHURA

& partners, s. r. o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorej koná advokát JUDr. Celestín

Stehura, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. O. a J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. O. a J. O. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume 1 500 €

(tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť M. O. a J. O. trovy konania v sume

349,86 € (slovom tristoštyridsaťdeväť eur a osemdesiatšesť centov) na účet ich právnej

zástupkyne, obchodnej spoločnosti STEHURA & partners, s. r. o., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2013 doručená sťažnosť M. O. (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“) a J. O. (ďalej aj „sťažovateľ

v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Sťažovatelia síce mali počas

konania navrhovať súdny zmier, tento ale nebol schválený konajúcim okresným súdom.

Krajský súd v Žiline mal následne uznesením z 3. marca 2011 uznesenie okresného sudu

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie „s odôvodnením, že okresný súd sa neoboznámil

s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovali navrhovatelia, hoc bol tak povinný vykonať v každom

štádiu konania. Navrhovateľ v priebehu konania požiadal o zmenu návrhu z dôvodu

nesprávnosti podkladov na rozhodnutie (pôvodná identifikácia v geometrickom pláne bola

nesprávna ), preto navrhovateľ využil svoje zákonné právo a požiadal zmeniť návrh, aby

súd vo svojom rozsudku reflektoval skutočný stav. Súd mohol v zmysle túto zmenu

pripustiť, no nevykonal tak, a to napriek tomu, že výsledky doterajšieho dokazovania mohli

byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu. Okresný súd sa s právnym názorom

Krajského súdu Žilina vysporiadal len čiastočne, teda doplnil dokazovanie, ale uvedený

návrh nepripustil, nakoľko vychádzal z názoru, že nebol daný okruh účastníkov konania.

Okresný súd opäť bez nariadenia pojednávania nevykonal žiadne dokazovanie a rozhodol o

neschválení súdneho zmieru.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci vydal

rozhodnutie, v ktorom vysloví porušenie ich základného práva „na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 ... postupom Okresného súdu

Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou “, prikáže okresnému súdu

vo veci „konať bez zbytočných prieťahov“, prizná každému zo sťažovateľov „finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000,- eur“ a zaviaže okresný súd uhradiť sťažovateľom trovy

konania v sume 349,86 € na účet ich právneho zástupcu v lehote do 2 mesiacov

od doručenia nálezu.

Ústavný súd uznesením č. k. -10 z 19. novembra 2013 prijal

sťažnosť na ďalšie konanie.

Okresný súd podal k sťažnosti vyjadrenie sp. zn. Spr/2146/13 zo 4. novembra 2013,

v ktorom predsedníčka okresného súdu konštatovala, že v danej veci boli v určitých

časových úsekoch spôsobené prieťahy v konaní čiastočne zavinené samotnými účastníkmi

konania a tým, že vec bola viackrát prideľovaná na konanie inému sudcovi. Zároveň uviedla

takýto podrobný prehľad procesných úkonov vo veci:

„- 21. 11. 2002 - podaný návrh na Okresný súd Žilina o zrušenie a vysporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti

- 13. 3. 2003 - spis postúpený tunajšiemu súdu, pridelený na konanie JUDr.

Marťákovi

- 21. 3. 2003 - referát - sudca nariadil zaslať žalobu na vyjadrenie, nariadil

pripojiť súvisiace dedičské spisy

- 25. 8. 2003 - doručené posledné vyjadrenie k žalobe od odporcov

- 2. 10. 2003 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 18. 11. 2003,

pojednávanie odročené na 11. 12. 2003 (nedostavil sa odporca v

1. rade L. P. a jeho právny zástupca (zaslali ospravedlnenie,

odporca sa vtom čase zdržiaval v zahraničí), bola žiadaná správa

od OÚ Kysucký Lieskovec

- 5. 12. 2003 - doručená žiadaná správa

- 11. 12. 2003 - pojednávanie - odročené na neurčito za účelom ohliadky na

mieste samom, výzva pre účastníkov na predloženie ďalších

návrhov na vykonanie dokazovania

- 11. 2. 2004 - žiadaná správa od OÚ Kysucký Lieskovec, správa doručená 18. 3.

2004

- 21. 5. 2004 - uznesenie - výzva na zloženie preddavku na trovy ohliadky

- 3. 6. 2004 - odvolanie odporcu v 1. rade proti uzneseniu (vykonanie ohliadky

navrhoval navrhovateľ a nie odporca v 1.rade)

- 9. 6. 2004 - spis predložený sudcovi

- 11. 6. 2004 - sudca nariadil vyhotoviť predkladaciu správu, odvolanie doručiť

účastníkom konania

- 7. 9. 2004 - spis doručený Krajskému súdu v Žiline

- 16. 11. 2004 - návrat spisu bez meritórneho rozhodnutia (o odvolaní mal

rozhodnúť sudca, rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník)

- 19. 11. 2004 - uznesenie - výzva na zloženie preddavku na vykonanie ohliadky

-zaviazaní boli navrhovateľ i odporca 1/

- 27. 1. 2005 - odvolanie odporcu v 1. rade (v dôvodoch opätovne uvedené, že

vykonanie dokazovania ohliadkou na mieste samom navrhoval

výlučne navrhovateľ, preto odporca 1/ nie je ochotný uhradiť

preddavok)

- 3. 2. 2005 - vyhotovená predkladacia správa

- 3. 6. 2005 - návrat spisu z Krajského súdu Žilina - uznesenie OS bolo

potvrdené

- 10. 6. 2005 - sudca nariadil zaslať rozhodnutie KS účastníkom konania,

nariadil zistiť, či bol zložený preddavok preddavok bol zložený

dňa 25. 8. 2005

- 19. 9. 2005 - sudca vytýčil termín ohliadky na deň 17. 10. 2005, termín zrušený,

nový termín 19. 10. 2005, tento termín navrhoval zrušiť právny

zást. odporcu 1/ z dôvodu kolízie pojednávaní, taktiež sa

ospravedlnil právny zástupcu navrhovateľa, nový termín ohliadky

16. 11. 2005

- 4. 1. 2006 - opatrením spis pridelený na konanie JUDr. Kičurovi z dôvodu

pozastavenia výkonu funkcie sudcu JUDr. Marťákovi

- 26. 4. 2006 - sudca nariadil spis predložiť vyššej súdnej úradníčke za účelom

vyhotovenia konceptu uznesenia o nariadení znaleckého

dokazovania, koncept vyhotovený 7. 6. 2006

- 29. 9. 2006 - súdny znalec zaslal svoje vyjadrenie

- 10. 1. 2007 - spis predložený sudcovi

- 11. 1. 2007 - sudca nariadil VSÚ vyhotoviť koncept uznesenia o zmene súdneho

znalca

- 14. 2. 2007 - sudca nariadil termín pojednávania na deň 23. 4. 2007

- 27. 3. 2007 - právny zástupca navrhovateľa zaslal opravenú žalobu

- 23. 4. 2007 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o

pripustení zmeny návrhu ako i za účelom vyjadrenia sa k tomuto

návrhu

- 21. 5. 2007 - vyjadrenie odporcu 1/

- 21. 5. 2007 - uznesenie - súd pripustil zmenu návrhu

- Opatrením bol spis pridelený dňa 4. 7. 2007 na konanie Mgr. Golisovi (prevzal

spisy po JUDr. Marťákovi)

- 22. 9. 2008 vytýčený termín pojednávania na deň 15. 10. 2008

- 2. 10. 2008 právny zást. odporcu 1/ žiadal o odročenie pojednávania z

dôvodu kolízie pojednávaní

- 15. 10. 2008 - ospravedlnenie odporcu 1/

- 15. 10. 2008 - pojednávanie - odročené na neurčito

- 13. 1. 2009 - referát sudcu - výzva pre právneho zást. odporcu 1/

- 12. 2. 2009 - doručené vyjadrenie

- 6. 5. 2009 - uznesenie - súd zrušil uznesenie zo dňa 7. 6. 2006 - nariadil

nového znalca na vykonanie znaleckého dokazovania,

- 16. 7. 2009 - súdny znalec požiadal o upresnenie znaleckej úlohy

- 30. 7. 2009 - súdny znalec požiadal o predĺženie lehoty, lehota predĺžená do

10. 9. 2009

- 10. 9. 2009 - doručený znalecký posudok

- 16. 9. 2009 - uznesenie - priznaná odmena za podaný znalecký posudok

- 16. 9. 2009 - sudca nariadil doručiť účastníkom konania + uznesenie o

priznaní odmeny, žiadal pripojiť dedičské rozhodnutia

- 8. 10. 2009 - k sa vyjadril právny zást. navrhovateľa 1/

- 21. 10. 2009 - vyjadrenie práv. zást. navrhovateľa

- Opatrením zo dňa 7. 12. 2009 bol spis opätovne pridelený na konanie JUDr.

Marťákovi

- 19. 1. 2010 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 22. 2. 2010,

pojednávanie odročené na neurčito s tým, že bude vyžiadané

dedičské rozhodnutie po neb. L. P., ktorý zomrel dňa ..., prípadne

zistenie okruhu dedičov

- v ded. kancelárii zistené, že konania sa na našom súde nevedie, príslušný je OS

Žilina

- 2. 3. 2010 - žiadaná správa od OS Žilina

- 26. 3. 2010 - odpoveď doručená súdu

- 29. 3. 2010 - referát sudcu

- 30. 3. 2010 - referát VSÚ

- Opatrením zo dňa 18. 5. 2010 spis pridelený na konanie JUDr. Plichtíkovej z

dôvodu nástupcu JUDr. Marťáka na výkon trestu

- 20. 5. 2010 - referát sudkyne

- 31. 5. 2010 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 15. 6. 2010,

odročené na 1. 7. 2010 za účelom opätovného predvolania

účastníkov konania

- 23. 6. 2010 - právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby bol uzavretý súdny

zmier

- 1. 7. 2010 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom písomného

vyhotovenia uznesenia - zmier neschválený

- 14. 7. 2010 - vyhotovené uznesenie

- 9. 8. 2010 - odvolanie právneho zást. navrhovateľa proti uzneseniu

- 27. 8. 2010 - sudkyňa nariadila doručiť odvolanie účastníkom konania

- 6. 10. 2010 - referát sudkyne

- 12. 10. 2010 - spis predložený KS Žilina

- 13. 6. 2011 - návrat spisu, KS uznesenie OS zrušil

- 15. 6. 2011 - sudkyňa nariadila doručiť uznesenie KS účastníkom konania

- 15. 6. 2011 - výzva pre práv. zást. navrhovateľa

- 28. 6. 2011 - referát sudkyne, žiadané správy a dôkazy

- 28. 6. 2011- práv. zást. reagoval na výzvu súdu

- 29. 9. 2011 - doručená správa od Správy katastra Kysucké Nové Mesto

- 30. 1. 2012 - referát sudkyne - výzva pre práv. zást. navrhovateľa a odporcov

- 27. 3. 2012 - spis predložený sudkyni

- 29. 3. 2012 - referát sudkyne - výzva na predloženie aktualizovaného GO plánu

- 13. 4. 2012 - práv. zást. navrhovateľa požiadal o predĺženie lehoty

- 3. 5. 2012 - doručený návrh na zmenu návrhu na začatie konania

- 9. 5. 2012 - sudkyňa nariadila doručiť návrh odporcom

- 26. 6. 2012 - uznesenie - zmena návrhu sa nepripúšťa

- 18. 7. 2012 - odvolanie navrhovateľa

- 7. 9. 2012 - výzva na zaplatenie sup za odvolanie

- 27. 9. 2012 - sup zaplatený

- 24. 10. 2012 - VSU Mgr. Stehurová žiadala o vylúčenie z konania vo veci

- 25. 10. 2012 - VSÚ vylúčená

- 21. 11. 2012 - referát sudkyne - žiadané doklady z katastra

- 13. 2. 2013 - doručená odpoveď

- 16. 4. 2013 - referát sudkyne

- 21. 5. 2013 - spis doručená na KS Žilina

- 11. 9. 2013 - návrat spisu, rozhodnutie - odvolanie navrhovateľa proti výroku,

ktorým súd nepripustil zmenu návrh odmietol, vo výroku, ktorým

súd neschválil zmier prijatý účastníkmi konania dňa 1. 7. 2010

potvrdil

- 20. 9. 2013 - sudkyňa nariadila doručiť rozhodnutie KS účastníkom konania.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu zistil aj ústavný súd

prešetrením obsahu zapožičaného spisu okresného súdu, ktorý mu bol 22. januára 2014

predložený na previerku. Okrem uvedeného ústavný súd zistil, že 23. mája 2003 bol

okresným súdom vydaný pokyn urgovať pripojenie dedičských spisov z archívu okresného

súdu. Dňa 12. júna 2003 konajúci sudca vydal pokyn na doručovanie opraveného návrhu

ostatným účastníkom konania, ďalej 12. augusta 2009 vydal konajúci sudca pokyn

na doručenie prípisu s požadovaným vysvetlením ustanovenej znalkyni. Pojednávanie

vykonané 15. júna 2010 bolo odročené na 1. júl 2010 na základe žiadosti právneho zástupcu

sťažovateľa v 1. rade o poskytnutie lehoty na mimosúdnu dohodu, s čím súhlasil aj

sťažovateľ v 2. rade. Na základe pokynu zákonnej sudkyne z 20. novembra 2011 okresný

súd žiadal vyjadrenia katastra o zaslanie správy, žiadaná správa bola doručená

19. januára 2012. Napokon úkonom okresného súdu nezaznamenaným v prehľade úkonov

je aj pokyn zákonnej sudkyne zo 17. decembra 2013, ktorým bolo nariadené pojednávanie

na 21. január 2014. Súčasne bolo ústavným súdom zistené, že po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie zobral právny zástupca sťažovateľa v 1. rade 3. januára 2014 návrh v celom

rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Okresný súd preto 15. januára 2014 vydal uznesenie

č. k. -340, ktorým konanie zastavil a ktoré nadobudlo právoplatnosť

8. februára 2014.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia v podaní z 27. januára 2014 uviedli,

že trvajú na podanej sťažnosti a súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde v danej veci upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v zmysle

ktorého má každý právo na to, aby bola jeho záležitosť spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. , ).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce

plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie

a stav právnej istoty.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, a ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu označených práv, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) zohľadnil tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka

súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, ústavný súd zobral do úvahy skutkový stav

a platnú právnu úpravu relevantnú na rozhodnutie, ako aj charakter veci. Predmetom

konania je návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru ústavného súdu

nemožno napadnuté konanie hodnotiť ako skutkovo zložité, a to ani z dôvodu, že sa

sťažovateľ v 1. rade domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva len

k časti pozemku alebo že vo veci bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Preto dĺžka

namietaného konania v zásade nemohla byť závislá od zložitosti veci.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v konaní pred krajským súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu ich základného práva podľa . Pri hodnotení priebehu

konania podľa tohto kritéria ústavný súd konštatuje, že z dôvodov na strane sťažovateľov

bolo na základe návrhu na poskytnutie lehoty pre účely uzavretia mimosúdnej dohody

o riešení sporu odročené pojednávanie konané 15. júna 2010. Ako okolnosť predlžujúcu

súdne konanie možno hodnotiť aj opravu návrhu zo 4. júna 2003, ktorá si vyžiadala

opakované doručenie opraveného návrhu ostatným účastníkom na vyjadrenie, ako aj návrhu

na zmenu návrhu z 27. marca 2007, o ktorého pripustení bol okresný súd nútený rozhodnúť

uznesením č. k. -124 z 21. mája 2007, a ďalšieho návrhu na zmenu návrhu

z 3. mája 2012, o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. -293 z 26. júna 2012.

Na dĺžku konania malo vplyv aj využívanie opravných prostriedkov účastníkov

konania proti niektorým rozhodnutiam okresného súdu. V danom prípade je potrebné

prihliadať na využitie práva sťažovateľom v 1. rade podať odvolanie proti uzneseniam

o neschválení navrhovaného súdneho zmieru, a to najmä pokiaľ ide o jeho odvolanie proti

uzneseniu č. k. -293 z 23. júna 2012, ktoré z hľadiska výsledku odvolacieho

konania nebolo pre sťažovateľa v 1. rade úspešné, keďže označené uznesenie bolo

potvrdené Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k.

-330 z 27. júna 2013. Na základe uvedeného teda nemožno považovať

argumentáciu sťažovateľov uvedenú v sťažnosti vo vzťahu k tejto okolnosti ako dôvodnú.

Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľov bral do úvahy, že ako účastníci

konania majú nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobili. Ak v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť

za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (, ). Ústavný súd opierajúc sa o svoju

judikatúru však k tomu poznamenáva, že procesné návrhy, ktoré sú procesným právom

účastníka konania, nemôžu byť dôvodom nekonania v merite veci (podobne napr.

, ).

Zodpovednosť za vznik tých prekážok postupu konania, ktoré vznikli sčasti aj

na strane sťažovateľov (osobitne sťažovateľa v 1. rade), nemôže znášať len okresný súd,

a preto tieto okolnosti ústavný súd zohľadnil v súvislosti s rozhodovaním o výške

primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj procesným postupom samotného okresného

súdu. Pri hodnotení tretieho kritéria na posúdenie existencie prípadných prieťahov v konaní

všeobecného súdu ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v priebehu napadnutého

konania okresný súd nedisponoval vecou v obdobiach od 21. februára 2005 do 3. júna 2005

z dôvodu rozhodovania o odvolaní jedného z odporcov proti uzneseniu o povinnosti zložiť

preddavok na trovy dôkazu, ďalej od 25. októbra 2010 do 13. júna 2011 z dôvodu

rozhodovania o odvolaní sťažovateľa v 1. rade proti uzneseniu o neschválení uzavretého

súdneho zmieru a ani od 21. mája 2013 do 11. septembra 2013 rovnako z dôvodu

rozhodovania o odvolaní sťažovateľa v 1. rade proti uzneseniu o neschválení uzavretého

súdneho zmieru. Okresný súd tak len z týchto dôvodov vecou nedisponoval viac ako jeden

rok.

V postupe okresného súdu však ústavný súd identifikoval obdobie procesnej

nečinnosti zapríčinenej pridelením spisu do súdnych oddelení iných sudcov z dôvodu

pozastavenia činnosti sudcu, ktorému bola vec pôvodne pridelená na konanie a rozhodnutie.

Ide predovšetkým o obdobie od 8. novembra 2005 do 26. apríla 2006 (viac ako 5 mesiacov),

obdobie od 21. mája 2007 do 22. septembra 2008 (1 rok a 4 mesiace) a obdobie

od 16. septembra 2009 do 19. januára 2010 (4 mesiace). V priebehu konania boli zistené aj

iné kratšie obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu, napríklad od 11. júna 2004

do 7. septembra 2004 (skoro 3 mesiace) alebo od 13. januára 2009 do 6. mája 2009 (takmer

4 mesiace).

Z previerky spisu vedeného vo veci sťažovateľov však vyplýva, že pre procesný

postup realizovaný okresným súdom je sčasti príznačný aj neefektívny postup, ktorý

nesvedčí o dôslednom úsilí spor meritórne rozhodnúť, a ukončiť tak stav právnej neistoty

účastníkov konania. Uvedená nesústredenosť sa prejavila napríklad pri predložení spisu

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní jedného z účastníkov 7. septembra 2004 bez

splnenia zákonných podmienok na využitie takéhoto postupu (spis bol vrátený bez

rozhodnutia krajského súdu 16. novembra 2004), a rovnako tak vydaním uznesenia

o neschválení súdneho zmieru č. k. -216 z 1. júla 2010, ktoré bolo uznesením

krajského súdu č. k. -228 z 3. marca 2011 zrušené z dôvodu, že postupom

okresného súdu bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Ústavný súd už viackrát uviedol (pozri napr. , , ),

že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Námietka neprimeraného

zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo

znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci (). To isté platí aj

pre prípad organizačných zmien v súdnictve, ktoré nemôže byť dôvodom na ospravedlnenie

prípadného porušenia označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu k zbytočným prieťahom v konaní, a teda

k porušeniu základného práva podľa môže dôjsť nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

). Rovnako tak môže porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa zapríčiniť aj nesprávna činnosť štátneho

orgánu (m. m. ).

Zhrňujúco ústavný súd konštatuje, že v postupe okresného súdu vo veci sťažovateľov

zistil nedostatky, ktoré vo svojom súhrne dosahujú ústavnú relevanciu. Nečinnosťou

okresného súdu v určitých obdobiach, ako aj jeho neefektívnou činnosťou sa okresný súd

podieľal na predĺžení posudzovaného konania v rozsahu približne troch rokov. To má za

následok porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(bod 1 výrokovej časti nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Keďže okresný súd

uznesením zastavil konanie, avšak toto uznesenie ešte v čase rozhodovania ústavného súdu

nebolo právoplatné, ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného

práva sťažovateľov v zmysle prikázal

okresnému súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby ďalej konal

bez zbytočných prieťahov (2. bod výroku tohto nálezu). Ústavným súdom vyslovený príkaz

konať vo veci bez zbytočných prieťahov je povinný rešpektovať okresný súd, aj pokiaľ

bude tento v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný v budúcnosti vykonať ďalšie

úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutí odvolacieho súdu účastníkom

konania.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa

pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

Priznanie finančného zadosťučinenia (každému zo sťažovateľov v sume po 3 000 €)

sťažovatelia odôvodnili poukazom na svoj vysoký vek a nevyhnutnosť zmiernenia svojej

nemajetkovej ujmy vzniknutej dĺžkou konania.

Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal z celkovej dĺžky

konania, ktoré presiahlo 11 rokov, zohľadňujúc najmä zistené obdobia úplnej nečinnosti

okresného súdu, rozsah jeho neefektívnej činnosti, ale súčasne prihliadajúc aj na existenciu

prekážok v procesnom postupe okresného súdu, ktorých príčina spočívala v postupe

sťažovateľov a čiastočne mali vplyv na priebeh konania. Ústavný súd zároveň pri

rozhodovaní o finančnom zadosťučinení reflektoval na vydanie uznesenia o zastavení

konania po prijatí sťažnosti na základe späťvzatia návrhu jedného zo sťažovateľov, z čoho

možno vyvodiť záver zoslabení reálnej potreby sťažovateľov na meritórnom rozhodnutí

prípadu. Ústavný súd preto považoval za primerané priznať sťažovateľom vzhľadom

na celkový dopad zisteného porušenia označeného základného práva finančné

zadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (bod 3 výrokovej časti nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré vznikli

z dôvodu právneho zastúpenia sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom právnou

zástupkyňou, obchodnou spoločnosťou STEHURA & partners, s. r. o.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovatelia si v sťažnosti z 24. októbra 2013 uplatnili náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 349,86 €, a to za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia,

podanie ústavnej sťažnosti) vykonané pre sťažovateľov, čo zodpovedá odmene, ako aj sume

paušálnych náhrad podľa § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Vychádzajúc

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2012, t. j. zo sumy 781 €, predstavuje odmena za 1 úkon právnej služby sumu 130,16 €

a paušálna náhrada za 1 úkon sumu 7,81 €. Keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní

dvoch osôb, základnú sadzbu tarifnej odmeny bolo potrebné v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky

znížiť o 50 % (t. j. na sumu 65,08 €).

Ústavný súd vzhliadol za dôvodné sťažovateľom priznať uplatnenú sumu trov

právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za vykonané právne úkony v sume 2 x 2 x

65,08 € a paušálnej náhrady nákladov v sume 2 x 2 x 7,81 €, ako aj zo zvýšenia o daň

z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 20 %, teda o sumu 58,30 €. Preto

ústavný súd porušovateľa základného práva zaviazal na zaplatenie ich úhrady v celkovej

sume 349,86 €, tak ako to vyplýva z bodu 4 výrokovej časti tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014