Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 78/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Lacovou,

Pražská 4, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Košice I č. k. -112 z 30. júla 2012 a uznesením

Krajského súdu v Košiciach č. k. -140 z 1. júla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. novembra 2013 doručená sťažnosť M. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. Annou Lacovou, Pražská 4, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -112 z 30. júla 2012

(ďalej len „uznesenie z 30. júla 2012“) a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -140 z 1. júla 2013 (ďalej len „uznesenie z 1. júla 2013“).

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý

bol ústavným súdom vyžiadaný, vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca 18. júla 2011 doručil

Okresnému súdu Humenné žalobu, ktorou sa domáhal proti J. H. (ďalej len „žalovaný v 1.

rade“) a A. P. (ďalej len „žalovaný v 2. rade“) zaplatenia sumy 241 200 € s príslušenstvom a

proti žalovanému v 1. rade aj nariadenia predbežného opatrenia.

Okresný súd Humenné viedol konanie o tejto žalobe pod sp. zn. .

Následne bola vec z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená okresnému súdu, ktorý vo veci

koná od 7. septembra 2011 a vec je ním vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľ sa v predmetnom konaní domáha od žalovaného v 1. rade (pôvodne aj

od žalovaného v 2. rade) zaplatenia sumy 241 000 € z dôvodu, že nehnuteľnosti, ku ktorým

bolo určené vlastnícke právo sťažovateľa v podiele 1/3 k celku (rozsudkom Okresného súdu

Košice II č. k. -169 z 21. októbra 2008 právoplatným 4. februára 2011

v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu č. k. -212,

zo 16. decembra 2010), boli v exekučnom konaní vedenom proti

žalovanému v 1. rade ako povinnému vydražené za cenu 21 800 000 Sk (723 627,43 €).

Dražobná cena nehnuteľností aj v časti zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu

sťažovateľa na nehnuteľnostiach bola použitá na plnenie záväzku žalovaného v 1. rade.

Pokiaľ celá dražobná cena nebola použitá na plnenie vymáhaného záväzku, sťažovateľovi

nie je známe, komu bol nepoužitý zostatok uhradený, keďže jemu takýto zostatok ani jeho

pomerná časť uhradené neboli. Spoluvlastníckemu podielu sťažovateľa vo veľkosti 1/3

k celku na dražených nehnuteľnostiach zodpovedá suma 1/3 z celkovej dražobnej ceny,

t. j. suma 241 209,14 €, ktorej sa domáha proti žalovanému v 1. rade z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia.

Nehnuteľnosti, ku ktorým sa sťažovateľ domáhal určenia svojho vlastníckeho práva

v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , boli v katastri

nehnuteľností vedené vo vlastníctve žalovaného v 1. rade J. H., pričom počas označeného

súdneho konania prebiehalo aj exekučné konanie proti žalovanému v 1. rade ako

povinnému. V tomto exekučnom uznesení okresného súdu č. k. -65

z 10. septembra 2008 právoplatným 22. septembra 2008 bol schválený príklep udelený

na exekučnej dražbe označených nehnuteľností. K schváleniu príklepu v exekučnej dražbe

v prospech vydražiteľa došlo teda skôr, ako sa stal právoplatným (aj skôr, ako bol

vyhlásený) rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. -169 z 21. októbra 2008,

ktorým bolo určené vlastnícke právo sťažovateľa k nehnuteľnostiam v podiele 1/3 k celku.

V dôsledku uvedeného v katastri nehnuteľností bol v čase, keď sa sťažovateľ domáhal

zápisu svojho vlastníckeho práva na základe právoplatného rozsudku, už zapísaný ako nový

vlastník vydražiteľ nehnuteľností, resp. následne na základe prevodu vlastníckeho práva

jeho právny nástupca. Príslušný katastrálny úrad preto vklad vlastníckeho práva sťažovateľa

na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. -169

z 21. októbra 2008 odmietol vykonať, keďže tento rozsudok nesmeroval proti vlastníkovi

vedenému v katastri nehnuteľností.

V konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. bolo

právoplatne rozhodnuté vo veci samej, teda o určení vlastníckeho práva sťažovateľa.

Vo veci samej bol sťažovateľ úspešný vo vzťahu k žalovaným v 2., 3. a vo 4. rade

a neúspešný vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, proti ktorej bola žaloba zamietnutá. Okresný

súd Košice II o trovách konania právoplatne rozhodol len vo vzťahu k žalovanej v 1. rade

(uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. -184 z 5. novembra 2008

právoplatné v časti výroku o povinnosti sťažovateľa zaplatiť trovy konania žalovanej

v 1. rade v sume 4 859 Sk). Dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o trovách konania

vo vzťahu medzi sťažovateľom a žalovanými v 2., 3. a vo 4. rade (uznesenie Okresného

súdu Košice II č. k. -184 z 5. novembra 2008 v časti výroku o povinnosti

žalovaných v 2., 3. a vo 4. rade zaplatiť sťažovateľovi trovy konania v sume 79 243 Sk bolo

zrušené rozsudkom krajského súdu č. k. -212, zo 16. decembra

2010 a vrátené na ďalšie konanie. Okresný súd Košice II opätovne rozhodol uznesením

č. k. -249 zo 17. októbra 2011 tak, že žalovaných v 2., 3. a vo 4. rade

zaviazal na náhradu trov konania úspešnému sťažovateľovi v sume 6 316 €, ktoré dosiaľ nie

je právoplatné).

Okresný súd uznesením č. k. -76 zo 7. októbra 2011

právoplatným 3. februára 2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu

č. k. -98 z 23. januára 2012 zamietol návrh sťažovateľa na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovanému v 1. rade nakladať

s nehnuteľnosťami v jeho výlučnom vlastníctve pre účely zabezpečenia vymožiteľnosti

pohľadávky sťažovateľa uplatnenej proti žalovanému v 1. rade v samotnom návrhu

na začatie konania.

Okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie vád jeho žaloby, ktoré sťažovateľ

odstránil podaním doručeným 5. marca 2012 tak, že zobral späť svoju žalobu proti

žalovanému v 2. rade a okresný súd následne unesením č. k. -126

zo 17. októbra 2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského súdu

č. k. -136 z 27. mája 2013 konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zastavil

a sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania v sume

1 824,04 €.

Okresný súd výzvou zo 14. marca 2012 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní

od doručenia výzvy dokladoval svoje pomery pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov (ktorá bola súčasťou jeho žaloby), a to v súlade s § 138

ods. 2 (ďalej len „OSP“) vyplneným vzorovým tlačivom

(ktoré okresný súd k výzve pripojil) alebo rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných

predpisov. Predmetná výzva bola doručená aj s prílohou právnej zástupkyni sťažovateľa

20. marca 2012 a lehota na dokladovanie pomerov sťažovateľa uplynula 4. apríla 2012.

Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným okresnému súdu 18. apríla 2012

žiadala o opätovné zaslanie vzorového tlačiva a poskytnutie ďalšej lehoty na jeho vyplnenie

a predloženie súdu s odôvodnením, že predchádzajúce tlačivo zaslala sťažovateľovi poštou,

zásielka však sťažovateľovi dosiaľ nebola doručená.

Okresný súd prípisom z 15. mája 2012 opätovne zaslal právnej zástupkyni

sťažovateľa požadované vzorové tlačivo a poskytol dodatočnú 30-dňovú lehotu na vrátenie

vyplneného tlačiva od jeho prevzatia. Tento prípis okresného súdu bol právnej zástupkyni

sťažovateľa doručený 21. mája 2012 a 30-dňová lehota uplynula 20. júna 2012.

Po márnom uplynutí aj dodatočnej lehoty na dokladovanie pomerov sťažovateľa

okresný súd napadnutým uznesením z 30. júla 2012 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov a svoje rozhodnutie s poukazom na a odôvodnil

takto:

„Navrhovateľ návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18. 7. 2011

sa domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 241.200,- EUR s príslušenstvom

titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania. Spolu

s návrhom na začatie konania doručil navrhovateľ súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Okresný súd Košice I výzvou zo dňa 14. 3. 2012 vyzval navrhovateľa

na zdokladovanie pomerov účastníka konania a zároveň mu v prílohe tejto výzvy zaslal

v zmysle ust. Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania,

ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (FYZICKÁ

OSOBA) spolu s Pokynmi k tlačivu pre dokladovanie pomerov účastníka konania – fyzickej

osoby s tým, aby toto tlačivo riadne vyplnené vrátil súdu v lehote 15 dní. Právnej zástupkyni

navrhovateľa bola predmetná výzva spolu s uvedenou prílohou doručená dňa 20. 3. 2012.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 4. 2012 právna zástupkyňa

navrhovateľa požiadala súd o opätovné zaslanie tlačiva pre zdokladovanie pomerov

účastníka konania a pokynov k tlačivu pre zdokladovanie pomerov, pretože tlačivo zaslala

poštou navrhovateľovi a toto mu nebolo doručené.

Okresný súd Košice I v prílohe podania zo dňa 15. 5. 2012 opätovne zaslal právnej

zástupkyni navrhovateľa tlačivo na dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý

navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, spolu s Pokynmi

k tlačivu pre dokladovanie pomerov účastníka konania stým, aby toto tlačivo riadne

vyplnené vrátila tunajšiemu súdu v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Právnej

zástupkyni navrhovateľa bolo predmetné tlačivo spolu s pokynmi na jeho vyplnenie

doručené dňa 21. 5. 2012. Navrhovateľ doposiaľ na predmetnú výzvu nereagoval a svoje

osobné, majetkové a zárobkové pomery nijakým spôsobom nezdokladoval.

Podľa ust. , na návrhy môže súd priznať účastníkovi celkom

alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak

nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva.

Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť;

poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa ust. , v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované

a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom

webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

Navrhovateľ nijakým spôsobom nezdokladoval svoje osobné, majetkové a zárobkové

pomery, preto súd nemohol posúdiť, či osobné, majetkové a zárobkové pomery

navrhovateľa odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a to napriek tomu,

že súd navrhovateľa vyzval na zdokladovanie jeho pomerov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenie, súd

rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a navrhovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov nepriznal.“

Proti uzneseniu okresného súdu z 30. júla 2012 podal sťažovateľ odvolanie

zo 17. augusta 2012, v ktorom uviedol, že „Toto uznesenie považuje žalobca za nesprávne

z dôvodu, že vychádza z nesprávnych podkladov.

Právna zástupkyňa žalobcu tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania,

ktorý obdržala od súdu odovzdala žalobcovi a ten ho po vyplnení osobne odoslal súdu.

Kópiu podacieho lístka o podaní zásielky k preprave poštou, žiaľ sudu toho času predložiť

nevie. Preto opätovne predkladá súdu žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

v tomto konaní spolu s vyplneným tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania,

keď sumou, ktorú by mal zaplatiť ako súdny poplatok v tomto konaní nedisponuje, a ani celý

jeho majetok nemá nedosahuje hodnotu výšky súdneho poplatku.

V konaní predložil všetky doklady z ktorých je zrejmé, že úkonmi, ktoré beli vykonané

žalovaným, bolo zasiahnuté do jeho ústavných práv vlastniť majetok a že bol zbavený

svojho majetku a nepriznaním oslobodenia od súdnych poplatkov, bez posúdenia

relevantných dokladov by žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom pre

nedostupnosť súdu z finančných dôvodov...“, a pripojil k odvolaniu vyplnené vzorové

tlačivo zo 17. augusta 2012.

Krajský súd napadnutým uznesením z 1. júla 1013 potvrdil uznesenie okresného súdu

zo 17. augusta 2012 a v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol:

„Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov navrhovateľovi v podstate tohto dôvodu, že nijakým spôsobom nezdokladoval

svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery a preto vzhľadom na nemožno

vyhovieť jeho návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, tlačivo bolo zaslané, aby

doplnil svoje pomery právnej zástupkyni navrhovateľa 21. 5. 2012.

Odvolací súd postupom podľa (bez nariadenia odvolacieho

pojednávania) zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219

ods. 1, 2 , keď odvolací súd súhlasí s dôvodmi v uznesení súdu prvého stupňa.

Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade s touto (Ústava SR, zavedená

v znení neskorších predpisov).

Odvolací súd dospel preto k záveru, že napadnuté uznesenie je správne, a preto

ho potvrdil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Podľa veta prvá v znení neskorších

predpisov, na návrh môže súd priznať účastníkov celkom alebo sčasti oslobodenie

od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva.

Odvolací súd zistil z uznesenia súdu prvého stupňa v konaní o náhrade trov konania

sp. zn. z 27. 5. 2013, ktorým bolo potvrdené uznesenie vo výroku o trovách

konania, že právoplatne sa rozhodlo vo výroku o trovách konania a navrhovateľ nebol

úspešný vo veci (potvrdením uznesenia súdu prvého stupňa zo 17. 10. 2012

sp. zn. ). Okrem toho Krajský súd v Košiciach vo veci samej v konaní

o určenie neplatnosti právnych úkonov vo veciach a taktiež

rozhodol o odvolaniach tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorými žalobe bolo

vyhovené a aplikácia podľa neprichádzala do úvahy vo veci sp. zn.

vo výroku o trovách konania. V tomto konaní teda išlo o bezúspešne

uplatňovanie alebo bránenia práva a preto správne súd prvého stupňa rozhodol, keď

nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov navrhovateľovi, keďže pomery účastníka musia

byť zdokladované a naviac aj po odvolaní prípadné doplnenie dokladov už je bez právnej

relevancie, pretože nebol úspešný v konaní navrhovateľ, po čiastočnom späť vzatí návrhu

vo veci sp. zn. a vo veci sp. zn. uznesením z 23. januára 2012

aj návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý právoplatne

v spojení s uznesením zo dňa 7. 10. 2011 súdu prvého stupňa...“

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil, že okresný súd 14. januára

2014 (po doručení sťažnosti ústavnému súdu) vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku z návrhu vo veci samej v sume 14 472€ s povinnosťou uhradiť tento poplatok

do 10 dní od doručenia výzvy. Ďalšou výzvou zo 14. januára 2014 okresný súd vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia

v sume 33 € a za podanie odvolania v sume 33 € s povinnosťou uhradiť tieto poplatky

do 3 dní od doručenia výzvy.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv uznesením

okresného súdu z 30. júla 2012 a uznesením krajského súdu z 1. júla 1013 a v podstatnej

časti svojej sťažnostnej argumentácie uvádza:

„Sťažovateľ považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nezákonné a tým, že

Krajský súd v Košiciach sa nezaoberal zákonným dôvodmi, rozhodnými pre rozhodnutie

o veci porušil jeho ústavné práva a svojim rozhodnutím mu znemožnil prístup k súdu.

Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I,

sp. zn. -112 zo dňa 30. 07. 2012, ktorým súd navrhovateľovi nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov...

Súdny poplatok za žalobný návrh je vo výške 14.472,- €. Sťažovateľ sa od roku 2004

domáha cestou súdu domáha určenia svojich práv, a po takmer 10 rokov trvajúcich

súdnych sporoch je isté, že už nikdy nebudem vlastniť svoju nehnuteľnosť a pre svoju

nemajetnosť ani sa nemôže domáhať vrátenia finančnej náhrady získanej jej predajom,

ktorú si ponechal nevlastník budovy...

Sťažovateľ... poukazuje na skutočnosť, že na základe neúspechu v návrhu na vydanie

predbežného opatrenia o zákaze disponovania s majetkom vo vlastníctve žalovaného

do času skončenia súdneho sporu nemohol odvolací súd prejudikovať neúspešnosť nároku

sťažovateľa v celom konaní a na základe tejto nesprávnej úvahy dospieť názoru, že sa jedná

o zrejmé bezúspešne bránenie práva a tým sa nezaoberať ďalšími zákonnými dôvodmi pre

oslobodenie od platenia súdneho poplatku v konaní...

Sťažovateľ má za to, že ak by súdy zobrali do úvahy rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych

poplatkov preukázané (viď Návrh a Tlačivo) a dôsledne by vykonali všetky predložené

dôkazy, potom by mali dospieť k zisteniu, že ani príjmy ani majetkové pomery sťažovateľa

mu neumožňujú zaplatiť súdny poplatok vo výške 14.472,- €.

Sťažovateľ je presvedčený, že výška súdneho poplatku vzhľadom na jeho majetkové

a príjmové pomery predstavuje reálnu a objektívnu prekážku k súdu, čo je v rozpore

s účelom a zmyslom jeho práv zaručených v článku 46 ods. 1 SR a v článku 6 ods. 1

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Krajský súd sa pri rozhodovaní o otázke súdneho poplatku dôsledne nevyrovnal

s konkrétnymi okolnosťami prípadu a vychádzal iba z formálnej citácie príslušných

ustanovení právnych predpisov. Nezohľadnil miesto základného práva na súdnu ochranu

v demokratickej spoločnosti a nezaistil primeranú vyváženosť medzí záujmami štátu

na vyberaní súdnych poplatkov na jednej strane a záujmom sťažovateľa na obhájení svojho

práva prostredníctvom všeobecného súdu...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa ... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a právo na spravodlivý súdny proces podľa ods. I Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach,

sp. zn. -140 zo dňa 01. 07. 2013 a uznesením Okresného súdu Košice I,

sp. zn. -112 zo dňa 30. 07. 201 2 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. -140 zo dňa 01. 07.

2013 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský sud v Košiciach je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

vo výške 1.000,- €... k rukám právnej zástupkyne sťažovateľa.

4. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

275,94 €... do 15 dní od doručenia tohto nálezu k rukám právnej zástupkyne sťažovateľky.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu z 30. júla 2012

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jeho dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

O ochrane práv sťažovateľa, ktorých porušenie namietal vo vzťahu k uzneseniu

okresného súdu, mal právomoc rozhodovať v odvolacom konaní krajský súd. Vzhľadom

na uvedenú zásadu subsidiarity preto nie je v právomoci ústavného súdu preskúmať

uznesenie okresného súdu, a ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu z 1. júla 2013

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom uznesení nepriznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov z jediného dôvodu, a to že sťažovateľ

nezdokladoval svoje osobné a majetkové pomery.

O odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu, ku ktorému sťažovateľ

pripojil zdokladovanie svojich osobných a majetkových pomerov, rozhodol krajský súd

napadnutým uznesením tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Krajský súd

v napadnutom uznesení vyslovil záver, že zdokladovanie osobných a majetkových pomerov

súčasne s podaním odvolania proti uzneseniu okresného súdu „už je bez právnej

relevancie“. Krajský súd vyslovuje aj záver o tom, že zo strany sťažovateľa ide o zrejme

bezúspešné uplatňovanie práva, a už z toho dôvodu okresný súd správne rozhodol, keď

sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku z návrhu. Z formulácie

odôvodnenia krajského súdu nie je možné ustáliť, či záver o irelevantnosti zdokladovania

osobných a majetkových pomerov spolu s podaním odvolania učinil krajský súd

v nadväznosti na svoj záver o zrejme bezúspešnom uplatňovaní práva alebo nezávisle

od tohto svojho záveru.

Krajský súd záver o zrejmej bezúspešnosti uplatnenia práva sťažovateľom vo veci

samej učinil s poukazom na rozhodnutie krajského súdu v inom konaní (vedenom

Okresným súdom Košice II pod sp. zn. ), ktoré vylučuje aplikáciu

v namietanom konaní (krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazoval

na svoj rozsudok č. k. -212, zo 16. decembra 2010, ktorým bol

potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. -169 z 21. októbra 2008

v časti o určení vlastníckeho práva sťažovateľa a o určení neplatnosti právnych úkonov, čím

bolo žalobe sťažovateľa vyhovené, a zároveň ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného

súdu Košice II č. k. -184 z 5. novembra 2008 v časti výroku o povinnosti

žalovaných v 2., 3. a vo 4. rade zaplatiť úspešnému sťažovateľovi trovy konania v sume

79 243 Sk a vec vrátená na ďalšie konanie).

Ďalej krajský súd svoj záver o zrejmej bezúspešnosti uplatnenia práva sťažovateľom

vo veci samej učinil s poukazom na uznesenie o zastavení konania proti žalovanému

v 2. rade a uznesenie o zamietnutí návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia

v namietanom konaní (na základe späťvztia žaloby okresný súd unesením

č. k. -126 zo 17. októbra 2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením

krajského súdu č. k. -136 z 27. mája 2013 zastavil konanie vo vzťahu

k žalovanému v 2. rade a sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade

trovy konania v sume 1 824,04 €; uznesením okresného súdu č. k. -76

zo 7. októbra 2011 právoplatným 3. februára 2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením

krajského súdu č. k. -98 z 23. januára 2012 bol zamietnutý návrh sťažovateľa

na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovanému

v 1. rade nakladať s nehnuteľnosťami v jeho výlučnom vlastníctve pre účely zabezpečenia

vymožiteľnosti pohľadávky sťažovateľa uplatnenej proti žalovanému v 1. rade v samotnom

návrhu na začatie konania).

Podstatou námietok sťažovateľa sú právne závery okresného súdu v jeho uznesení

z 30. júla 2012 a krajského súdu v jeho uznesení z 1. júla 2013 pri posudzovaní spĺňania

predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov u sťažovateľa. Podľa sťažovateľa tým,

že mu nebolo napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov, došlo v podstate k zásahu do jeho práva na prístup súdu,

keďže v zmysle prvej vety na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom

alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak

nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, a v prípade

nezaplatenia súdneho poplatku, t. j. neodstránenia vady konania, je súd povinný konanie

zastaviť podľa .

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom

uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú

povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

tých práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovaných prípadoch už na prvý pohľad

zrejmé, že napadnutými uzneseniami k neprípustnému zásahu do označeného základného

práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutých uznesení, ale ani nadobudnutie

právoplatnosti týchto uznesení nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu

pre sťažovateľa. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľ v sťažnosti poukazuje, by totiž mohlo

dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania podľa

z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom.

Proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu proti

prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza

do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený .

Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľ možnosť uplatňovať

všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Všeobecné súdy preto budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku v konaní, v ktorom sťažovateľovi nebolo na základe jeho

žiadosti priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, je v danom prípade zlučiteľné s tým

základným právom, porušenie ktorého sťažovateľ namieta.

Na základe uvedeného ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní podľa rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľa

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014