Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 103/2014
PDF · 140.53 KB
No categories available
I. ÚS 103/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť F. N., zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Olosom, M.
R. Štefánika 71, Žilina, vo veci namietaného porušenia základných práv na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em/4/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť F. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. novembra 2013 doručená sťažnosť F. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em/4/2012.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je „... účastníkom konania (oprávneným)
v konaní o výkon rozhodnutia vedenom Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 9 Em 4/2012
na základe rozsudku Okresného súdu v Žiline sp. zn. 33 C 126/2009 zo dňa 09. 07. 2012
(výkon určeného styku s mal. deťmi). Konanie o výkon prebieha cca 11 mesiacov, pričom
súd cca 3 mesiace po podaní návrhu nevykonal ani žiaden úkon. Stav konania je navyše po
11 mesiacoch vedenia konania taký, že doposiaľ nebolo vykonané súdne rozhodnutie
o styku s mal. deťmi. Súd prakticky nekoná resp. jeho postup v rámci personálnej exekúcie
nie je efektívny a nesmeruje k realizácii výkonu rozsudku...“.
Sťažovateľ je toho právneho názoru, že postupom okresného súdu dochádza
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa F. N... na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em 4/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Em 4/2012
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi F. N... do tridsať dní od
právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 331,15 EUR... na účet advokáta JUDr.
Martina Olosa...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
8. Predmetom konania pred všeobecným súdom je návrh sťažovateľa na výkon
rozhodnutia určeného styku s maloletými deťmi, ktorý bol podaný na okresnom súde
31. decembra 2012.
9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
10. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu sťažnosti
a pripojených listín zistil, že predmetné konanie začalo 31. decembra 2012 na okresnom
súde podaním návrhu na súdny výkon rozhodnutia sťažovateľom a je vedené pod
sp. zn. 9 Em/4/2012. Návrh bol doplnený podaním doručeným okresnému súdu 26. februára
2013, v ktorom bola upresnená adresa matky maloletých detí. Okresný súd priebežne
(primerane okolnostiam danej veci) konal vo veci, keď 26. marca 2013 uznesením ustanovil
maloletým deťom kolízneho opatrovníka. Následne zaslal návrh na vyjadrenie matke
maloletých a kolíznemu opatrovníkovi. Okresný súd si zabezpečil pripojenie spisu sp. zn.
33 C/123/2009 a 30. júla 2013 vyzval matku maloletých detí na dobrovoľné plnenie
právoplatného a vykonateľného rozsudku a zároveň požiadal Úrad práce, sociálnych veci
a rodiny Žilina, referát poradensko-psychologických služieb, o vykonanie pohovoru
s maloletými deťmi.
11. Sťažovateľ v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním podal listom z 11. júla
2013 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť
predseda okresného súdu v liste sp. zn. 1 SprS/415/2013 zo 16. septembra 2013 oznámil, že
sťažnosť nie je dôvodná, pretože okresný súd vo veci koná.
12. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania
(11 mesiacov) ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho
a koncentrovanejšieho konania zo strany okresného súdu – bez významnejších prieťahov,
a preto nezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Až pokračujúca
nečinnosť okresného súdu v – pre sťažovateľa existenčne významnej veci – by eventuálne
mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže
posúdiť.
13. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd posúdil, že v konaní vedenom
na okresnom súde vo veci sp. zn. 9 Em/4/2012 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu
do práva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
14. Nad rámec posudzovanej veci pozornosti ústavného súdu neušla vada svedčiaca
o nekoncentrovanom návrhu spočívajúca v tom, že v petite požadované trovy konania
sťažovateľ žiada priznať od Krajského súdu v Žiline, ktorého však neoznačil
za porušovateľa základného práva.
15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný
súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. marca 2014