Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 94/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. D., zastúpenej advokátom JUDr. Alojzom Baránikom,

Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 10. júla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2013 doručená a podaním z 2. októbra 2013 doplnená sťažnosť J. D. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp.

zn. z 10. júla 2013.

2. Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila tým, že je „... účastníkom súdneho

konania vedeného na Okresnom súde... pod sp. zn. v procesnom postavení

navrhovateľky. Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede a uplatnenie nárokov

z neplatného skončenia pracovného pomeru, t. j. predmet konania s osobitným významom

pre sťažovateľku...

Predmetné konanie sa začalo podaním návrhu na okresný súd dňa 22. 3. 2006...

Vzhľadom na to, že kvôli opakovanému nezákonnému postupu súdu nebolo o veci

sťažovateľky rozhodnuté ani po šiestich rokoch od podania jej návrhu, podala táto

medzitým dňa 18. 4. 2012 na Ústavný súd... sťažnosť na prieťahy v konaní... ústavný súd

v náleze č. k. -44 konštatoval, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a z tohto dôvodu priznal sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie...

V dôsledku presvedčenia sťažovateľky, že prieťahy v jej súdnom konaní boli

zapríčinené sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, podala sťažovateľka Kancelárii verejného

ochrancu práv podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči zákonnej

sudkyni...

Sťažovateľka po tom, ako sa dozvedela o krokoch podniknutých verejnou

ochrankyňou práv, podala v ten istý deň (t. j. dňa 21. 6. 2013) na okresný súd námietku

zaujatosti voči zákonnej sudkyni...

Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením napriek

uvedeným skutočnostiam rozhodol, že námietka zaujatosti nie je dôvodná...“.

3. Sťažovateľka je toho právneho názoru, že uznesením krajského súdu

sp. zn. bolo porušené jej právo na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci samej vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie v bode 1 označených práv, zruší napadnuté rozhodnutie krajského súdu

a prizná trovy právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

8. Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie v sťažnosti

označených práv uznesením krajského súdu, ktorým nevyhovel podnetu sťažovateľky

a nevylúčil sudkyňu okresného súdu z prejedania a rozhodovania veci vedenej pod

sp. zn. . Podľa názoru sťažovateľky krajský súd vôbec nezohľadnil jej

námietky a svoje rozhodnutie založil iba na zjavne nepravdivom tvrdení dotknutej sudkyne.

9. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

10. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie ňou označených práv

napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej

veci nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo

následne iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho

rozhodnutím sp. zn. z 10. júla 2013 sú zlučiteľné s označeným článkom

, resp. dohovoru.

11. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým rozhodol, že sudkyňa okresného súdu

JUDr. Alena Roštárová nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci na okresnom súde

vedenej pod sp. zn. , vydal v rámci jeho pôsobnosti a uvedené rozhodnutie aj

primerane odôvodnil. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného

uviedol: „... podľa názoru krajského súdu samotná skutočnosť, že žalobkyňa podala voči

zákonnej sudkyni podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, nemôže

zakladať dôvodnosť vylúčenia sudkyne z prejednávania a rozhodovania vo veci bez

jednoznačného preukázania podmienok stanovených v Samotné podanie

podnetu voči zákonnej sudkyni na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania

účastníkom konania totiž nezakladá medzi sudkyňou a účastníkom konania vzťah v zmysle

, nejde o osobný vzťah medzi sudcom a účastníkom konania.

Krajský súd má za to, že v prejednávanej veci neboli preukázané skutočnosti, ktoré

by spochybňovali pravdivosť vyjadrenia zákonnej sudkyne, že sa necíti byť zaujatá

v prejednávanej veci a preukazovali jej pomer účastníkom konania či ich právnym

zástupcom resp. pomer k veci v zmysle Preto podľa krajského súdu

nebola preukázaná existencia takýchto objektívnych skutočností, ktoré by umožňovali prijať

záver, že napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť sudkyňa Okresného súdu

Bratislava II JUDr. Alena Roštárová rozhodovať nezávisle a nestranne.

K ďalším dôvodom uvádzaným žalobkyňou vo vznesenej námietke zaujatosti krajský

súd uvádza, že meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôžu byť pocity účastníka,

ktoré sú spravidla motivovane tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv.

Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi

konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Rovnako prieťahy

v konaní, procesný postup sudcu v konaní resp. jeho predošlé rozhodovanie vo veci nemôže

byť v zmysle dôvodom na vylúčenie sudcu, nakoľko ide o okolnosti

spočívajúce v postupe súdu v konaní o prejednávanej veci. Krajský súd v tejto súvislosti

dodáva, že na odstránenie prípadnej procesnej nesprávnosti, ktorej by sa sudca v konaní

dopustil a na dosiahnutie nápravy rozhodnutí súdov slúži systém opravných prostriedkov,

nie však námietka zaujatosti, ktorej účel je úplne odlišný.“

12. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Aj podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sťažovateľka podala

podnet ombudsmanovi na podanie disciplinárneho návrhu proti sudkyni, že ústavným

súdom boli konštatované prieťahy v konaní, resp. že namietaná sudkyňa mala iný právny

názor na vec ako krajský súd, nemôže byť sama osebe dôvodom na vylúčenie zákonného

sudcu z prejednania a rozhodnutia veci. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodnúť v súlade s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

13. Ústavný súd poznamenáva, že odôvodnenie uznesenia krajského súdu

sp. zn. z 10. júla 2013 je zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle. Konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, k čomu krajský

súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd

nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne aj , ). Ústavný

súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme

všeobecného súdnictva.

14. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru.

S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že

obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie)

nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.

právo na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

15. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014