Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 202/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti TESATEL, s. r. o., Závodie 394,

Žilina, zastúpenej JUDr. Milanom Rojčekom, Advokátska kancelária, Bottova 7, Žilina,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na právnu pomoc podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina

č. k. -25 z 8. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti TESATEL, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. novembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti TESATEL, s. r. o.,

Závodie 394, Žilina (ďalej len „sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na právnu pomoc podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -25 z 8. októbra 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„... Sťažovateľ sa svojím návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným

Okresnému súdu v Žiline dňa 17. 5. 2013 domáhal zaplatenia dlžnej sumy vo výške 42,50

eur s prísl. za nezaplatenie poplatku za káblovú televíziu. Vo veci súd vydal platobný rozkaz

č. k. zo dňa 15. 8. 2013. Odporkyňa na základe platobného rozkazu podala

dňa 5. 9. 2013 odvolanie proti výroku o náhrade trov konania a zároveň dňa 1. 10. 2013

uhradila sťažovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a právnemu zástupcovi

sťažovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 48,02 eur stanovené citovaným platobným

rozkazom. Sťažovateľ oznámil túto skutočnosť súdu a zobral návrh v časti náhrady trov

konania späť a žiadal súd, aby konanie v časti trov zastavil. Súd sa však týmto

dispozitívnym úkonom sťažovateľa vôbec nezaoberal a uznesením č. k. zo

dňa 8. 10. 2013 platobný rozkaz Okresného súdu v Žiline č. k. zo dňa 15. 8.

2013 v napadnutej časti výroku o trovách konania zmenil tak, že navrhovateľovi náhradu

trov konania nepriznal. Okresný súd v tomto prípade ako súd odvolací dôvodil toto

uznesenie tým, že navrhovateľ ako úspešný účastník v spore by mal právo na náhradu trov

konania, túto si však voči odporkyne neuplatnil a že navrhovateľ súdu nepreukázal riadnym

spôsobom svoje tvrdenia o tom, že odporkyňa mu trovy konania uhradila, predložil súdu len

interný doklad navrhovateľa - výkaz dlžníčky.

Takýto postup súdu považujeme za nezákonný a rozhodnutie za zmätočné...“

Sťažovateľka vo veci samej navrhuje, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

ústavný súd vydal takéto rozhodnutie:

„Základné právo sťažovateľa spoločnosti: TESATEL, s. r. o. Závodie 394, Žilina

uvedené v SR, právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl.

47 ods. 2 SR, v Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

bolo postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod č. k.

porušené.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Okresného súdu v Žiline č. k.

a vec vracia súdu na nové konanie.

Sťažovatelia si zároveň uplatňujú trovy konania z titulu právneho zastúpenia

JUDr. Milana Rojčeka, advokáta, vo výške 254,88 eur (2 úkony á 120,23 eur - prevzatie

zastúpenia + podanie ústavnej sťažnosti + 2 x režijný paušál á 7,81), ktoré je Okresný súd

v Žiline povinný zaplatiť na účet JUDr. Milana Rojčeka, advokáta... do dvoch mesiacov od

doručenia nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na právnu pomoc podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu

č. k. -25 z 8. októbra 2013. Okresný súd označeným rozhodnutím zmenil

platobný rozkaz okresného súdu č. k. -17 z 15. augusta 2013 v napadnutej

časti výroku o trovách konania tak, že sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal

z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania v časti súdneho poplatku a trov právneho

zastúpenia a odporkyni náhradu trov konania o odvolaní nepriznal.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to

za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné

posudzovať spoločne.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich

občianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd,

do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko

v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva z 21. februára 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé

prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,

právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné

požiadavky spravodlivého procesu ().

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ústavné právo na súdnu ochranu však

neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom, teda

za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu)

v konaní pred všeobecným súdom (napr. , , ).

Vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu č. k. -25 z 8. októbra 2013,

ktorým okresný súd zmenil platobný rozkaz č. k. -17 z 15. augusta 2013

v napadnutej časti výroku o trovách konania tak, že nepriznal sťažovateľovi náhradu trov

konania a odporkyni náhradu trov konania o odvolaní, sťažovateľka namieta, že okresný súd

týmto uznesením rozhodol v rozpore s ustanoveniami , čím

porušil ústavné práva sťažovateľky. Okresný súd podľa názoru sťažovateľky uskutočnil

svojvoľný výklad zákona v neprospech účastníka konania. Sťažovateľka považuje

napadnuté uznesenie za arbitrárne.

Okresný súd v uznesení č. k. -25 z 8. októbra 2013 dospel k týmto

právnym záverom:

„... Navrhovateľ dňa 4. 10. 2013 doručil súdu podanie, v ktorom na základe

podaného odvolania odporkyne ohľadom trov konania zobral návrh v časti zaplatenia

súdneho poplatku 16,50 eur a trov právneho zastúpenia 48,82 eur späť, nakoľko odporkyňa

dňa 1. 10. 2013 uhradila navrhovateľovi súdny poplatok 16,50 eur a právnemu zástupcovi

trovy právneho zastúpenia vo výške 48,82 eur. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd konanie

v časti trov zastavil. Zároveň uviedol, že odporkyňa uhradila žalovanú istinu a úroky

z omeškania dňa 2. 9. 2013...

Okresný súd v tomto prípade ako súd odvolací v zmysle veta druhá

po oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporkyne, ako i prejavom navrhovateľa, v zmysle

ktorého náhradu trov konania už neuplatňuje, rozhodol o odvolaní odporkyne tak, že zmenil

výrok platobného rozkazu v časti o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia. Navrhovateľ ako úspešný účastník v spore by mal právo na náhradu trov

konania, túto si však voči odporkyni neuplatnil.

O trovách konania o odvolaní súd rozhodol v zmysle veta prvá ,

podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal. Navrhovateľ nepreukázal riadnym spôsobom, svoje tvrdenia o tom,

že odporkyňa mu trovy konania uhradila, predložil súdu len interný doklad navrhovateľa

-výkaz dlžníčky. Odporkyňa si neuplatnila v konaní o odvolaní voči navrhovateľovi náhradu

trov konania, preto súd pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia odporkyni náhradu

trov konania o odvolaní nepriznal...“

Z citovanej časti odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd sa

štandardným a ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovnal s otázkou späťvzatia návrhu

sťažovateľky na začatie konania v časti súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu nevykazuje znaky

arbitrárnosti, je ústavne akceptovateľné a nezistil existenciu skutočností svedčiacich o tom,

že by ho bolo možné považovať za popierajúce zmysel práva na súdnu ochranu, keďže

okresný súd zrozumiteľne vysvetlil právne závery, ku ktorým dospel. Uvedené platí aj

v prípade, keď sa vnútorná intencionalita právnych úvah sťažovateľky uberala iným

smerom ako právny názor okresného súdu, ktorý síce rozhodol spôsobom, s ktorým

sťažovateľka nesúhlasí, avšak rozhodnutie dostatočne odôvodnil na základe vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený a ani povinný

nahrádzať. K tomu ústavný súd obdobne poznamenáva, že ak sa konanie pred všeobecným

súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym

základom pre namietnutie porušenia základného práva (napr. ).

K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými

sťažovateľkou ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že

všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie

(m. m. , ).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd napadnutým

uznesením č. k. -25 z 8. októbra 2013 neporušil sťažovateľkou označené

základné právo na súdnu ochranu podľa , základné právo na právnu

pomoc podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

Ústavný súd preto sťažnosť vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu

č. k. -25 z 8. októbra 2013 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde považujúc ju za zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti

rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v danej veci stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2014