Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 179/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudcu Jána Lubyho a sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) predbežne prerokoval sťažnosť Š. K., P. K., V. O.

a M. H., zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík s. r. o., Sládkovičova 13,

Žilina, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Dušana Chlapíka, vo veci

namietaného porušenia ich základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.

-592 z 28. marca 2013 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu,

ako aj základného práva podľa a

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. K., P. K., V. O. a M. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2013

doručená sťažnosť Š. K., P. K., V. O. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“), a M. H. ďalej

spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -592 z 28. marca 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ako aj základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia boli

odporcami v súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. .

V označenom súdnom konaní sa navrhovatelia pôvodne v 1. až 23. rade (ďalej len

„navrhovatelia“) žalobou „domáhali voči odporcom v rade 1-5, t. j. štyrom

sťažovateľom a v piatom rade proti V. a. s. zaplatenia súdnych cien za odpredané pozemky

a vyvlastňovacej náhrady v úschove súdu s odôvodnením, že odporcovia v rade 1-5

nie sú ochotní kúpnu cenu a vyvlastňovaciu náhradu rozdeliť v prospech navrhovateľov

1-23, spolu v sume 943.481,50.- Sk“.

Okresný súd po tom, ako vec prerokoval, rozsudkom č. k. -524

zo 6. júna 2012 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) rozhodol o povinnosti sťažovateľov

„zaplatiť navrhovateľom finančné plnenie predstavujúce časť obdržanej kúpnej ceny

za odpredaj pozemkov, predstavujúcich vyrovnanie z dedičstva po poručiteľovi J. K. Súd

priznal aj úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 15. 2. 1996. Návrh navrhovateľky

v rade 4b) Z. T. zamietol tiež návrh, ktorým mal nahradiť súhlas odporcov v rade 1) až 4)

k vydaniu vyvlastňovacej náhrady zloženej zložiteľom V., a. s. T. z úschovy Okresného súdu

Žilina v konaní č. Nc/a/54/95. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné

uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“.

Rozsudok okresného súdu v zákonom ustanovenej lehote napadli odvolaním

navrhovatelia a sťažovateľka v 3. rade. Sťažovateľka v 3. rade podala odvolanie v časti,

v ktorej okresný súd rozhodol o povinnosti platiť úroky z omeškania z jednotlivých plnení,

pričom v odvolaní poukázala na to, že okresný súd pochybil, keď neuznal vznesenú

námietku premlčania. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok

okresného súd v časti výroku o povinnosti sťažovateľov zaplatiť úrok z omeškania tak,

že v tejto časti žalobný návrh zamietne.

O odvolaní navrhovateľov a sťažovateľky v 3. rade krajský súd rozhodol svojím

rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti ako vecne

správny potvrdil.

Po tom, ako rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu

nadobudol právoplatnosť (14. mája 2013), okresný súd uznesením č. k. -602

z 20. júna 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) rozhodol o trovách konania.

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie nimi označených práv, ktoré

odôvodňujú najmä vysokým stupňom arbitrárnosti rozsudkov obidvoch súdov a z toho

odvodzujú ich ústavnú neudržateľnosť, pretože všeobecné súdy zásadným spôsobom popreli

„... výklad a aplikáciu Notárskeho poriadku najmä jeho ustanovenie § 39 pri rozhodovaní

o dedičstve, podľa ktorého (v tom čase platného) nároky ustupujúcich dedičov musia byť

určené konkrétnou peňažnou sumou podľa hodnoty dedičstva v náväznosti na výšku

dedičských podielov. Splatnosť peňažných podielov podlieha buď všeobecnej peňažnej

dobe, alebo môže byť odkladacou podmienkou presne ohraničená, v danom prípade

okamihom ak budú pozemky vyňaté zo spoločného hospodárenia...“.

Sťažovatelia odôvodňujú namietané porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, najmä neprimeranú dĺžku

napadnutého konania.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné práva Š. K., P. K., V. O., M. H. na súdnu ochranu ako aj základného

práva vlastniť majetok, základného práva na ochranu majetku a práva na pokojné užívanie

majetku podľa a podľa v spojení

s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. porušené boli.

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. z 28. 3. 2013 zrušuje a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

Základné práva Š. K., P. K., V. O., M. H. na prerokovanie veci zbytočných prieťahov

a práv na prejednanie ich záležitostí v primeranej lehote podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Žilina vedenom v konaní pod sp. zn. porušené boli.

Š. K., P. K., V. O., M. H. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur

(slovom desaťtisíc eur) každému jednému, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd je povinný nahradiť Š. K., P. K., V. O., M. H. trovy konania

tak ako budú priznané, na účet ich právnych zástupcov do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľov

na súdnu ochranu podľa , základného práva vlastniť majetok podľa

ods. 1 a práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu rozsudkom

krajského súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu a namietané porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v namietanom konaní

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti preskúmal časť sťažnosti,

ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny,

ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a listiny osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (m. m. , ).

Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa (a rovnako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd

vychádza zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte

mohlo trvať (m. m. , , , ). Ak v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva podľa , ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ), pretože konanie o takej

sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou ESĽP (m. m. Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Ústavný súd taktiež už opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote), to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor

vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný

prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu

došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. ,

, , ).

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že okresný súd vo veci

samej rozhodol rozsudkom č. k. -524 zo 6. júna 2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť spolu s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 28. marca 2013

dňa 14. mája 2013, s tým, že vo výroku rozsudku okresného súdu je výslovne uvedené,

že „O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“.

O súvisiacom výroku o trovách konania okresný súd rozhodol samostatným

uznesením č. k. -602 z 20. júna 2013, t. j. jeden a pol mesiaca po rozhodnutí

právoplatnosti rozsudku okresného súdu. Proti uzneseniu okresného súdu sa sťažovatelia

odvolali 17. júla 2013. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu o odvolaní nebolo ešte

právoplatne rozhodnuté a vec sa nachádzala na okresnom súde, ktorý urobil procesné úkony

spojené s odvolaním. O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením č. k. -628

z 30. decembra 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. februára 2014.

Keďže sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny,

ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v konaní, ktoré bolo pred doručením ich sťažnosti ústavnému súdu vo veci samej

právoplatne skončené, je zrejmé, že v čase predbežného prerokovávania sťažnosti

na ústavnom súde bola už ich právna neistota odstránená a tvrdené porušovanie

sťažovateľmi označených práv už netrvalo.

Vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania ústavný súd nezistil taký postup

okresného súdu v konaní, ktorý by zakladal príčinnú súvislosť s namietaným porušením

sťažovateľmi označených práv (rozhodovanie na okresnom súde trvalo jeden a pol

mesiaca), ktorá by zakladala dôvod na vyslovenie ich porušenia po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti

v tejto časti dospel k záveru, že podmienky na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie splnené

neboli, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

).

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu

a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu

Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zaoberal aj tou časťou

sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva vlastniť

majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu rozsudkom krajského

súdu č. k. -592 z 28. marca 2013 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri

napr. , , ).

Ústavný súd zistil, že rozsudok krajského súdu č. k. -592

z 28. marca 2013 nadobudol právoplatnosť 14. mája 2013, pričom sťažnosť sťažovateľov

bola ústavnému súdu doručená 25. júla 2013, teda zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej

v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľov podľa odmietol v tejto časti ako podanú

oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2014