Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 160/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, spol.

s r. o., Košická 37, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, spol. s r. o.,

o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, spol. s r. o.,

Košická 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„V predmetnej veci má sťažovateľka postavenie navrhovateľky.

Konanie sa začalo dňa 20. 07. 2007 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Konanie je poznačené zjavnými prieťahmi zapríčinenými súdom, nekonaním v súlade

so zásadou rýchlosti konania ako aj inými procesnoprávnymi pochybeniami

(nezabezpečenie spisu z OS BA 1, nevypočutie svedka – údajne sa zdržujúceho v zahraničí,

ktorý má však trvalý pobyt na Slovensku a tu sa aj aktuálne zdržuje ), pričom sťažovateľ

zastáva právny názor, že na podklade skutkového stavu veci a ak by súd nekonal tzv. ad hoc

úkonmi s výraznými časovými odstupmi, navyše v tak jednoduchej veci, tak mohol vo veci

meritórne rozhodnúť v tomto tzv. spore už v r. 2008.

Sám porušovateľ listom zo dňa 13. 02. 2014 (príloha č. 1) deklaruje,

že v predmetnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, takže porušovateľovi nič

nebránilo/nebráni, aby vo veci konal a rozhodol. Predmetný skutkový stav veci bol ustálený

už v r. 2008.

Sťažovateľka sa pojednávaní nezúčastnila iba v čase PN konateľa, resp. v prípade

kolízie s termínom pojednávania na iných súdoch, ktoré boli vytýčené skôr ako

porušovateľom.

To všetko aj vzhľadom ku skutočnosti, že stav právnej neistoty, bezmocnosti

a beznádeje sťažovateľky o výsledok konania iba na prvom stupni trvá už viac ako 6 rokov

a 8 mesiacov, čo v právnom štáte nie je možné a dovolené. Vec má pre sťažovateľku

mimoriadny význam. Vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.

Sťažovateľka má zato a tvrdí, že extrémna dĺžka doterajšieho konania v trvaní viac

ako 6 rokov a 8 mesiacov (od 20. 07. 2007) nesplnila požiadavku primeranej lehoty podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažnosť podáva sťažovateľka aplikujúc judikatúru ESĽP vo veci Ištván a Ištvánová

p. Slovensku z r. 2012, Komanický (č. 6) p. Slovensku z r. 2012, ktorou je ústavný súd

viazaný.“

Na základe uvedeného poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu

pri posudzovaní zbytočných prieťahov v postupe všeobecných súdov sťažovateľka navrhla,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá

a v Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave v konaní

č. k. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave sa prikazuje konať bez zbytočných

prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- € (slovom: tritisíc euro), ktoré je Okresný súd

Bratislava V v Bratislave povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.

4. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva úhradu trov

právneho zastúpenia v sume 283,62 € (slovom: dvestoosemdesiattri eur a 62/100 centov),

ktoré je Okresný súd Bratislava V v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr.

Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považuje

ústavný súd za účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má

sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi súdu.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať

účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo

porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo

zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom

zaručeným a dohovoru, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby

sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo

svojou nečinnosťou (m. m. , ). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou

je namietané porušenie základného práva podľa , koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok

nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi

okresného súdu sťažovateľkou podaná nebola, pričom sťažovateľka bez bližšieho

odôvodnenia poukazuje na dva rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) z 12. júna 2012 (Ištván, Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický proti

Slovenskej republike), ktoré sú pre ústavný súd podľa jej názoru záväzné.

Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

(napr. , ) zastáva názor, že na požiadavke využitia

prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy

dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však

v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho

konštatovať.

Sťažovateľka zároveň v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by

preukázala, že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany svojho základného práva

nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto jej ústavný súd nemôže nesplnenie

tejto podmienky v zmysle odpustiť.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti konštatoval, že sťažovateľka nevyužila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

účinný právny prostriedok nápravy proti porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, a nepreukázala ani to, že uvedenú podmienku nesplnila

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ), pričom

existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti. Uvedené skutočnosti

zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky pre jej neprípustnosť.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v rámci svojej rozhodovacej

činnosti v podaniach sťažovateľky, resp. jej konateľa (zatiaľ viac ako 60 sťažností),

disponuje poznatkami, že sťažovateľka využíva svoje procesné práva v konaniach

pred všeobecnými súdmi aj preto, aby následne podávala ústavnému súdu sťažnosti

na zbytočné prieťahy v týchto konaniach (porovnaj napr. ). Uvedené

správanie sťažovateľky vyvoláva otázku, či jej postup nenesie znaky účelovosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25

ods. 2 odmietol pre jej neprípustnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2014