Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 160/2014
PDF · 159.3 KB
No categories available
I. ÚS 160/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, spol.
s r. o., Košická 37, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,
L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 61/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, spol. s r. o.,
o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, spol. s r. o.,
Košická 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 61/2008 (ďalej len „namietané
konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„V predmetnej veci má sťažovateľka postavenie navrhovateľky.
Konanie sa začalo dňa 20. 07. 2007 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Konanie je poznačené zjavnými prieťahmi zapríčinenými súdom, nekonaním v súlade
so zásadou rýchlosti konania ako aj inými procesnoprávnymi pochybeniami
(nezabezpečenie spisu z OS BA 1, nevypočutie svedka – údajne sa zdržujúceho v zahraničí,
ktorý má však trvalý pobyt na Slovensku a tu sa aj aktuálne zdržuje ), pričom sťažovateľ
zastáva právny názor, že na podklade skutkového stavu veci a ak by súd nekonal tzv. ad hoc
úkonmi s výraznými časovými odstupmi, navyše v tak jednoduchej veci, tak mohol vo veci
meritórne rozhodnúť v tomto tzv. spore už v r. 2008.
Sám porušovateľ listom zo dňa 13. 02. 2014 (príloha č. 1) deklaruje,
že v predmetnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, takže porušovateľovi nič
nebránilo/nebráni, aby vo veci konal a rozhodol. Predmetný skutkový stav veci bol ustálený
už v r. 2008.
Sťažovateľka sa pojednávaní nezúčastnila iba v čase PN konateľa, resp. v prípade
kolízie s termínom pojednávania na iných súdoch, ktoré boli vytýčené skôr ako
porušovateľom.
To všetko aj vzhľadom ku skutočnosti, že stav právnej neistoty, bezmocnosti
a beznádeje sťažovateľky o výsledok konania iba na prvom stupni trvá už viac ako 6 rokov
a 8 mesiacov, čo v právnom štáte nie je možné a dovolené. Vec má pre sťažovateľku
mimoriadny význam. Vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.
Sťažovateľka má zato a tvrdí, že extrémna dĺžka doterajšieho konania v trvaní viac
ako 6 rokov a 8 mesiacov (od 20. 07. 2007) nesplnila požiadavku primeranej lehoty podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sťažnosť podáva sťažovateľka aplikujúc judikatúru ESĽP vo veci Ištván a Ištvánová
p. Slovensku z r. 2012, Komanický (č. 6) p. Slovensku z r. 2012, ktorou je ústavný súd
viazaný.“
Na základe uvedeného poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu
pri posudzovaní zbytočných prieťahov v postupe všeobecných súdov sťažovateľka navrhla,
aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o.
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá
Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave v konaní
č. k. 10C 61/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava V v Bratislave sa prikazuje konať bez zbytočných
prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva primerané
finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- € (slovom: tritisíc euro), ktoré je Okresný súd
Bratislava V v Bratislave povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia.
4. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva úhradu trov
právneho zastúpenia v sume 283,62 € (slovom: dvestoosemdesiattri eur a 62/100 centov),
ktoré je Okresný súd Bratislava V v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr.
Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 zákona
o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú
dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu
ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou všeobecného súdu považuje
ústavný súd za účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má
sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi súdu.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať
účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti
porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo
zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom
zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby
sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo
svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou
je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba
za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok
nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi
okresného súdu sťažovateľkou podaná nebola, pričom sťažovateľka bez bližšieho
odôvodnenia poukazuje na dva rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“) z 12. júna 2012 (Ištván, Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický proti
Slovenskej republike), ktoré sú pre ústavný súd podľa jej názoru záväzné.
Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou
(napr. IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012) zastáva názor, že na požiadavke využitia
prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy
dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však
v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho
konštatovať.
Sťažovateľka zároveň v sťažnosti neuvádza žiadne argumenty, ktorými by
preukázala, že podmienku nevyužitia tohto prostriedku ochrany svojho základného práva
nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto jej ústavný súd nemôže nesplnenie
tejto podmienky v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde odpustiť.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti konštatoval, že sťažovateľka nevyužila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
účinný právny prostriedok nápravy proti porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru, a nepreukázala ani to, že uvedenú podmienku nesplnila
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom
existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti. Uvedené skutočnosti
zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky pre jej neprípustnosť.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v rámci svojej rozhodovacej
činnosti v podaniach sťažovateľky, resp. jej konateľa (zatiaľ viac ako 60 sťažností),
disponuje poznatkami, že sťažovateľka využíva svoje procesné práva v konaniach
pred všeobecnými súdmi aj preto, aby následne podávala ústavnému súdu sťažnosti
na zbytočné prieťahy v týchto konaniach (porovnaj napr. I. ÚS 767/2013). Uvedené
správanie sťažovateľky vyvoláva otázku, či jej postup nenesie znaky účelovosti.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľky nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2014