Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 274/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť L. C. a K. C., zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou

Balalovou, Advokátska kancelária, Ružová dolina 10, Bratislava, pre namietané porušenie

, ich základného práva vlastniť majetok podľa

, na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, neidentifikovaného základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu Pezinok

sp. zn. z 24. novembra 2011 a postupom a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo 17. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. C. a K. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

13. februára 2014 doručená sťažnosť L. C. a K. C. (ďalej len ,,sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie (ďalej len ,a“), svojho

základného práva vlastniť majetok podľa , na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , neidentifikovaného základného práva podľa

ods. 2 a práva na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)

postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. novembra 2011 a postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. a jeho

rozsudkom zo 17. októbra 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 24. novembra 2011 bol ich návrh na určenie ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

zamietnutý. Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podali sťažovatelia odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Sťažovatelia sú toho názoru, že „rozhodnutím

Okresného súdu Pezinok aj Krajského súdu v Bratislave boli, porušené základné práva

slobody uvedené v , a zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd“.

Namietané porušenie svojich označených práv sťažovatelia v sťažnosti odôvodňovali

výlučne skutkovými tvrdeniami, pričom poskytli svoj výklad na vec vzťahujúcich sa

právnych noriem a poskytli aj právne posúdenie skutkového stavu plynúceho z vykonaného

dokazovania. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd, ako aj krajský súd ich vec nesprávne

právne posúdil. V tejto súvislosti napádali závery okresného súdu a krajského súdu

o nedostatku ich dobromyseľnosti, a tým aj oprávnenosti ich držby ako predpokladu

vydržania vlastníckeho práva.

Sťažovatelia v závere svojej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo L. C. a K. C. na spravodlivý proces podľa ,2/

SR, / SR, / SR a čl 48 ods. 21 SR zaručeného

v čl. 6 ods. 1 / Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn.

porušené bolo.

2. Ústavný súd SR napadnuté právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Pezinok

sp. zn. a Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. zrušuje a vracia vec

na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Ústavný súd sa v prvom rade musel vysporiadať s nedostatkami navrhnutého petitu

sťažnosti, ktorým je podľa viazaný. Vychádzajúc však

z celkového obsahu sťažnosti, prihliadajúc na požiadavku procesnej ekonómie ustálil

predmet tohto konania tak, ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, aj bez

predchádzajúcej výzvy na odstránenie nedostatkov petitu, keďže ani prípadné doplnenie

nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k jej prijatiu na ďalšie konanie

z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.

1. K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. novembra 2011

Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity podľa , z ktorého

vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať

napadnutý postup okresného súdu a jeho rozsudok sp. zn. z 24. novembra 2011,

keďže ho už preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň

povinný poskytnúť sťažovateľom ochranu ich právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudku z 24. novembra 2011 odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

).

2. 1 Pokiaľ ide o napadnutý postup krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudok zo 17. októbra 2013, ústavný súd

zo systematického hľadiska považoval za vhodné venovať sa najprv namietanému porušeniu

základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom

a rozsudkom krajského súdu. Pritom vzhľadom na to, že ide o potvrdzujúci rozsudok, musel

ústavný súd brať do úvahy aj právne závery obsiahnuté v rozsudku okresného súdu, keďže

sa s nimi krajský súd stotožnil.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Ústavný súd vo vzťahu k a k dohovoru už judikoval,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Odhliadnuc od faktu, že sťažovatelia ústavnému súdu nepredostreli ústavnoprávne

námietky vo vzťahu k napadnutému postupu krajského súdu a jeho rozsudku, ústavný súd

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z hľadiska možného porušenia označených

práv a konštatuje, že argumentácia krajského súdu uvedená v odôvodnení napadnutého

rozsudku je prima facie dostatočná a presvedčivá. V žiadnom prípade argumentáciu

nemožno považovať za arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú. Niet teda ani dôvodu na to, aby

ústavný súd do veci zasiahol. Na tomto závere nemôže nič zmeniť okolnosť, že sťažovatelia

majú na celú vec odlišný názor a s napadnutým rozsudkom krajského súdu nesúhlasia. Táto

okolnosť totiž sama osebe nemôže spôsobiť porušenie označených práv sťažovateľov.

Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom označeného

základného práva nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka

súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (, resp. ), sťažnosť

sťažovateľov, ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým

postupom krajského súdu a jeho napadnutým rozsudkom, odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

2. 2 Pokiaľ ide o namietané porušenie napadnutým postupom

krajského súdu a jeho rozsudkom, ústavný súd konštatuje, že namietaný článok má

charakter všeobecného ústavného princípu a primárne neformuluje základné právo ani

slobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Ústavný súd v prípade

stabilne judikuje, že tu ide o pozitívny záväzok štátu premietnuť do právneho poriadku tie

antidiskriminačné zásady a opatrenia, ktoré uvedený článok obsahuje, a nie je teda priamo

aplikovateľný orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky v individuálnych prípadoch

(, ). Ústavný súd preto nemá dostatok právomoci konať

a rozhodnúť o porušení uvedenej ústavnej normy v konaní podľa .

Z uvedeného dôvodu ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľov odmietol pre nedostatok

svojej právomoci.

2. 3 Sťažovatelia ďalej namietali aj porušenie svojho základného práva vlastniť

majetok zaručeného napadnutým postupom krajského súdu a jeho

napadnutým rozsudkom. Ide o základné právo hmotnej povahy.

Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46

až . V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou

voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové

a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal

dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne

napr. , ). Keďže ústavný súd sťažnosť v časti pre namietané

porušenie základného práva podľa označeným rozsudkom krajského

súdu a jeho predchádzajúcim postupom odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,

odmietnutie ďalšej časti sťažnosti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie základného

práva podľa , bolo už len nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim

zo vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho charakteru a ústavno-procesnými

princípmi z perspektívy ich možného porušenia.

2. 4 V neposlednom rade ústavný súd rozhodol aj o namietanom porušení základného

práva podľa napadnutým postupom krajského súdu a jeho napadnutým

rozsudkom.

Ústavný súd vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti konštatuje, že sťažovatelia

jednak neoznačili žiadne z uvedených základných práv upravených v predmetnom článku

a ani z obsahu sťažnosti nie je zrejmé, ktoré z uvedených základných práv mali

na mysli. V kontexte toho, že k označenému článku v sťažnosti chýba akákoľvek

argumentácia, z ktorej by bolo možné identifikovať konkrétne základné práva, berúc

do úvahy skutočnosť, že sťažovatelia sú v tomto konaní pred ústavným súdom zastúpení

kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý by mal byť spôsobilý skoncipovať podanie,

ktoré by malo byť objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady, je

vylúčené, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný

vykonávať odborne. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov,

ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Na základe uvedeného ústavný súd so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľov dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov v tejto časti nespĺňa náležitosti

predpísané , pretože nie je identifikované konkrétne základné

právo podľa uvedeného článku a taktiež v sťažnosti absentuje argumentácia

vo vzťahu k namietanému porušeniu článku , preto ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní túto časť sťažnosť sťažovateľov odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí ( ).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014