Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 186/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť A. Š., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou,

Jakubovo námestie č. 9, Bratislava, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Š. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2013 doručená sťažnosť A. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd viedol konanie vo veci

exekúcie sťažovateľky proti povinnému F. Š. (bývalému manželovi) o vymoženie uloženej

povinnosti umožniť sťažovateľke užívať byt v rodinnom dome nachádzajúcom sa v B. až do

právoplatnosti skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. V súvislosti s uvedeným konaním sťažovateľka uvádza, že okresný súd porušil

zákonom ustanovené povinnosti v zmysle § 50 ods. 2 druhej vety v spojení s § 50 ods. 3

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, keď pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii

nerozhodol v zákonom ustanovenej lehote 60 dní odo dňa ich doručenia tomuto súdu

a zároveň uvedené rozhodnutie doručil po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia

o námietkach exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie len na základe urgencie

sťažovateľky.

3. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a následne o nej rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej

základné právo ustanovené v , a aby jej v tejto súvislosti priznal

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 600 €, ktoré je jej okresný súd povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Sťažovateľka v závere petitu

požaduje náhradu trov konania zo strany okresného súdu tak, ako budú vyčíslené

v písomnom vyhotovení nálezu ústavného súdu, na účet jej právnej zástupkyne, a to

do 15 dní odo dňa doručenia nálezu.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. V zmysle

uvedeného návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

5. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie

sp. zn. a v ňom citovaná ďalšia judikatúra). Inými slovami, ústavný súd

môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

6. Zo sťažnosti, ktorej obsahom a rozsahom je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3

), ako aj z jej príloh ústavný súd zistil, že po tom, ako sťažovateľka

viackrát urgovala rozhodnutie o jej námietkach, okresný súd začal následne vo veci konať

a uznesením č. k. -32 z 15. mája 2013 o týchto námietkach povinného proti

exekúcii rozhodol.

7. V súvislosti s namietaným porušením práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov vyplýva záver, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní či

nerozhodnutie v zákonnej lehote má nevyhnutne za následok aj porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, , ,

, ). V tomto prípade ústavný súd zistil, že postup všeobecného

súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , preto nevyslovil porušenie tohto

základného práva, ale ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, , ).

V danom prípade dĺžka exekučného konania vo fáze rozhodovania o námietkach

povinného trvala iba 1 rok, čiže nedosiahla takú kvalifikovanú úroveň, ktorá by mohla

znamenať porušenie tohto základného práva (, ).

8. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

9. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní finančného

zadosťučinenia či náhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia základného

práva alebo slobody sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd o týchto

častiach sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014