Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 186/2014
PDF · 93.27 KB
No categories available
I. ÚS 186/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť A. Š., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou,
Jakubovo námestie č. 9, Bratislava, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.
15 Er 2126/2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. Š. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. novembra 2013 doručená sťažnosť A. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 2126/2012.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd viedol konanie vo veci
exekúcie sťažovateľky proti povinnému F. Š. (bývalému manželovi) o vymoženie uloženej
povinnosti umožniť sťažovateľke užívať byt v rodinnom dome nachádzajúcom sa v B. až do
právoplatnosti skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. V súvislosti s uvedeným konaním sťažovateľka uvádza, že okresný súd porušil
zákonom ustanovené povinnosti v zmysle § 50 ods. 2 druhej vety v spojení s § 50 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, keď pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii
nerozhodol v zákonom ustanovenej lehote 60 dní odo dňa ich doručenia tomuto súdu
a zároveň uvedené rozhodnutie doručil po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
o námietkach exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie len na základe urgencie
sťažovateľky.
3. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a následne o nej rozhodol nálezom,
v ktorom vysloví, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 2126/2012 porušil jej
základné právo ustanovené v čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby jej v tejto súvislosti priznal
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 600 €, ktoré je jej okresný súd povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Sťažovateľka v závere petitu
požaduje náhradu trov konania zo strany okresného súdu tak, ako budú vyčíslené
v písomnom vyhotovení nálezu ústavného súdu, na účet jej právnej zástupkyne, a to
do 15 dní odo dňa doručenia nálezu.
4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. V zmysle
uvedeného návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
5. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie
sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra). Inými slovami, ústavný súd
môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
6. Zo sťažnosti, ktorej obsahom a rozsahom je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde), ako aj z jej príloh ústavný súd zistil, že po tom, ako sťažovateľka
viackrát urgovala rozhodnutie o jej námietkach, okresný súd začal následne vo veci konať
a uznesením č. k. 15 Er 2126/2012-32 z 15. mája 2013 o týchto námietkach povinného proti
exekúcii rozhodol.
7. V súvislosti s namietaným porušením práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov vyplýva záver, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní či
nerozhodnutie v zákonnej lehote má nevyhnutne za následok aj porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V tomto prípade ústavný súd zistil, že postup všeobecného
súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, preto nevyslovil porušenie tohto
základného práva, ale ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01,
I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
V danom prípade dĺžka exekučného konania vo fáze rozhodovania o námietkach
povinného trvala iba 1 rok, čiže nedosiahla takú kvalifikovanú úroveň, ktorá by mohla
znamenať porušenie tohto základného práva (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
8. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
9. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní finančného
zadosťučinenia či náhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia základného
práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto
častiach sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2014