Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 284/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. A., D. A. a D. A.,

zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Natália Borsosová, s. r. o., Ul. biskupa Királya

6, Komárno, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Natálie Borsosovej,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. A., D. A. a D. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2014

doručená sťažnosť Ľ. A., D. A. a D. A. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

Advokátskou kanceláriou JUDr. Natália Borsosová, s. r. o., Ul. biskupa Királya 6,

Komárno, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. Natálie Borsosovej,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Levice

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. po 9. marci 2011

(ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov sa

žalobou doručenou okresnému súdu 14. augusta 2001 domáhali zaplatenia peňažného

plnenia spolu s príslušenstvom.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Na základe sťažnosti sťažovateľov pre porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ústavný súd SR nálezom č. k.

45 z 9. 3. 2011 rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom

Okresného súdu Levice v konaní sp. zn. porušené bolo. Okresnému súdu

Levice bolo ďalším výrokom uvedeného nálezu prikázané konať v uvedenej veci bez

zbytočných prieťahov a tretím výrokom bolo každému zo sťažovateľov priznané primerané

finančné zadosťučinenie po 3 000,- eur. Ostatným výrokom bola sťažovateľom priznaná

náhrada trov právneho zastúpenia.“

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že po

vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -45 z 9. marca 2011 okresný súd vec

prerokoval na pojednávaní 17. marca 2011, ktorého sa sťažovatelia nezúčastnili a svoju

neúčasť nijako neospravedlnili. Dňa 4. mája 2011 vykonal okresný súd ohliadku na mieste

samom a 27. júna 2011 na pojednávaní vyhlásil rozsudok č. k. -753.

Odvolanie sťažovateľov z 5. augusta 2011 zákonný sudca doručoval protistrane 11. augusta

2011. Spis bol predložený Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) 31. augusta

2011. Krajský súd uznesením sp. zn. z 27. januára 2012 zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa s poukazom na a

(ďalej len „OSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na pojednávaní 20. marca 2012 sudca

vypočul prítomných účastníkov konania a pojednávanie odročil z dôvodu zabezpečenia

listinných dôkazov. Na pojednávaní 22. mája 2012 bola vec prerokovaná a odročená na

12. jún 2012 na vyhlásenie rozsudku. Rozsudok č. k. -971 z 12. júna 2012

sťažovatelia napadli odvolaním 3. júla 2012. Po doručení odvolania na vyjadrenie

protistrane bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 2. augusta 2012.

Krajský súd 29. novembra 2012 vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní

s pokynom na vydanie opravného uznesenia. Po vydaní opravného uznesenia sp. zn.

zo 7. decembra 2012 okresný súd opätovne predložil spis 16. januára 2013

krajskému súdu, ktorý napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa v spojení s opravným uznesením

potvrdil svojím rozsudkom sp. zn. z 25. apríla 2012. Dňa 2. júla 2013

zákonný sudca písomne vyzval právnych zástupcov účastníkov na špecifikáciu trov konania

a 5. novembra 2013 vykonal verifikáciu prepočtu uplatnených trov. Na žiadosť Okresnej

prokuratúry Levice jej bol 10. januára 2014 zaslaný spisový materiál. Okresná prokuratúra

Levice vrátila spis okresnému súdu 31. marca 2014. Uznesením sp. zn.

zo 7. apríla 2014 okresný súd rozhodol o náhrade trov konania.

Podľa názoru sťažovateľov „Neefektívne správanie porušovateľa, ktoré v spojitosti

s celkovou dĺžkou súdneho konania a už Ústavným súdom SR konštatovanými prieťahmi

majú za následok ďalšie prieťahy v konaní, keďže aj rozhodovanie o trovách konania požíva

ústavnoprávnu ochranu. Porušovateľ, vzhľadom na celkovú dĺžku konania a už zistené

prieťahy, naďalej po 9. 3. 2011 nekoná sústredene a efektívne, teda nekoná tak, aby

odstránil stav právnej neistoty sťažovateľov, najmä keď odvolací súd zrušil aj v poradí

druhý rozsudok vo veci a po predložení veci na odvolacie konanie o v poradí treťom

rozsudku vo veci, odvolací súd spis vrátil porušovateľovi za účelom vydania opravného

rozhodnutia, pričom sťažovatelia už vo svojom odvolaní proti uvedenému rozsudku na

nesprávnosť označenia predmetu konania v záhlaví uvedeného rozsudku poukázali. Napriek

právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, súd od nadobudnutia jeho právoplatnosti dňa

3. 9. 2013 do dnešného dňa právoplatne nerozhodol o trovách konania, pričom stav právnej

neistoty sa odstráni len právoplatným rozhodnutím.“.

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

po 5 000 € pre každého z nich, ktoré zdôvodňujú takto: „Vzhľadom na popísané konkrétne

okolnosti prípadu sťažovateľov ako aj celkovú dĺžku konania, pri zohľadnení intenzity

a rozsahu trvania porušenia práv sťažovateľov majú sťažovatelia za to, že samotné

konštatovanie porušenia ich práv po 9. 3. 2011, napriek skoršiemu príkazu ústavného súdu

konať bez zbytočných prieťahov, nie sú dostatočnou satisfakciou, a že nimi navrhnutá výška

finančného zadosťučinenia je primeraná ich stavu právnej neistoty z dôvodov uvedených

v tejto sťažnosti.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva Ľ. A., D. A. a D. A. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.

po 9. 3. 2011 porušené boli.

2. Ľ. A., D. A. a D. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie, každému v sume

po 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Levice povinný im zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Ľ. A., D. A. a D. A. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia (za 3 úkony

právnej služby podľa vyhlášky č. - prevzatie a príprava, spísanie ústavnej

sťažnosti, vyjadrenie, ktorých výška bude vyčíslená dodatočne), ktorú je Okresný súd Levice

povinný zaplatiť na účet ich právneho zástupcu - Advokátskej kancelárii..., a to dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj

sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovatelia namietajú, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

14 C 180/205 po 9. marci 2011 došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom...

Medzi obsahom základného práva podľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že

ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje a vychádza z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno ich prípadné porušenie

posudzovať v rámci predbežného prerokovania sťažnosti spoločne.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v namietanom konaní

v posudzovanom období (teda po 9. marci 2011, keď bol vydaný nález ústavného súdu

sp. zn. ) postupoval plynulo, bez zbytočných prieťahov, aj keď možno

pripustiť, že jeho činnosť mohla byť efektívnejšia [zrušenie rozsudku sp. zn.

z 27. júna 2011 krajským súdom z dôvodov podľa a , potreba

vydať opravné uznesenie k rozsudku sp. zn. z 12. júna 2012, prekročenie

lehoty na rozhodnutie o náhrade trov konania].

V súvislosti s uvedeným zistením ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vzal ústavný súd do úvahy predovšetkým

posudzované obdobie, druh a povahu súdneho konania, charakter neefektívnej činnosti

okresného súdu, ako aj skutočnosť, že v tomto konaní už raz porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru vyslovil. Zohľadnil i skutočnosť, že konanie vo veci

samej je právoplatne skončené a že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo už rozhodnuté

i o náhrade trov konania, a dospel k záveru, že postup okresného súdu v namietanom konaní

nebol poznamenaný prieťahmi takej intenzity, že by ich bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , a preto sťažnosť podľa zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014