Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 238/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti D. F., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Alexander Farkašovský &

JUDr. Ladislav Zátorský, Združenie advokátov, Nerudova 6, Košice, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Ladislav Zátorský, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo D. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

1. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

2. D. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť D. F. trovy konania v sume

340,89 € (slovom tristoštyridsať eur osemdesiatdeväť centov) na účet Advokátskej

kancelárie JUDr. Alexander Farkašovský & JUDr. Ladislav Zátorský, Združenie advokátov,

Nerudova 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 1. apríla 2014 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení svojej sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť D. F. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

K sťažnosti sa po prijatí na ďalšie konanie vyjadril predseda okresného súdu

podaním z 22. apríla 2014, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Sťažovateľka dňa 4. 4. 2012 doručila tunajšiemu súdu návrh na začatie konania,

predmetom ktorého je zvýšenie výživného na mal. syna Š. B. Vec bola zapísaná do registra P a

pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Lýdii Lučivjanskej.

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, z predloženého súdneho spisu som zistil,

že sa jedná o štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti súdu, avšak určitú mieru zložitosti

predstavuje skutková stránka veci, nakoľko odporca, otec maloletého Š. B., žije a pracuje vo

Veľkej Británii, s čím sú spojené problémy s jeho účasťou na pojednávaniach, s predkladaním

listinných dôkazov a podobne.

Súd po doručení návrhu zabezpečil prípravu pojednávania podľa ust. § 114

, dňa 23. 4. 2012 odoslal výzvy a poučenia účastníkom

konania, odporcovi a kolíznemu opatrovníkovi návrh na začatie konania, aby sa k nemu

písomne vyjadrili, požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o prešetrenie

pomerov v rodine a podanie správy.

Prvé pojednávanie vo veci súd nariadil na 16. 4. 2013. Termín tohto pojednávania bol

však zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Po nástupe sudkyne JUDr. Lučivjanskej na materskú dovolenku bola vec dňa 16. 5.

2013 pridelená na rozhodnutie sudkyni Mgr. Klapáčovej.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 7. 10. 2013. Na toto pojednávanie sa

nedostavil odporca. Pojednávanie bolo odročené na 16. 12. 2013.

Na pojednávaní 16. 12. 2013 súd vypočul matku a otca mal. dieťaťa a pojednávanie

odročil za účelom vykonania ďalšieho dokazovania na 24. 2. 2014. Tento termín pojednávania

bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Sudkyňa Mgr. Klapáčová dňom 30. 4. 2014 odchádza do starobného dôchodku. Vec

bude pridelená podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Košice I na rok 2014 inému sudcovi

vybavujúcemu agendu registra P.

Na základe uvedeného procesného postupu súdu som dospel k záveru, že súd vo veci

nekoná plynulo a v súlade s ust. .

Zistený postup súdu v tomto konaní nasvedčuje tomu, že sťažnosť je dôvodná.“

Prehľad úkonov okresného súdu uvedený v písomnom vyjadrení jeho predsedu

z 22. apríla 2014 sa zhoduje s tým, čo vyplýva zo zistení ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojom vyjadrení z 5. mája 2014 k stanovisku okresného súdu

okrem iného uviedla:

„Sťažovateľka vo svojej sťažnosti zo dňa 17. 03. 2014 namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného

súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. . Na príslušnom súde podala návrh na

zvýšenie výživného na maloleté dieťa dňa 04. 04. 2012, prvé pojednávanie vo veci samej sa

z rôznych dôvodov uskutočnilo až po 19 mesiacoch od začatia konania a do dnešného dňa

súd vo veci samej nerozhodol.

Okresný súd Košice I vo svojom stanovisku... označil sťažnosť sťažovateľky

za dôvodnú a na základe sťažovateľkou namietaného procesného postupu súdu dospel

k záveru, že súd vo veci nekoná plynulo a v súlade s § 176 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku.

So stanoviskom... súhlasíme, považujeme ho za vecne správne a stotožňujeme sa aj

s jeho odôvodnením.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (),

pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne právoplatným... rozhodnutím. Nestačí,

ak štátny orgán vo veci koná“ (). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto

dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ ().

Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadnil tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie

účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako

ESĽP) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval aj danom prípade.

Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu

vo veci sp. zn. zistil tieto skutočnosti:

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutého konania o určenie

výživného pre maloleté dieťa podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od právnej

zložitosti veci, čo uviedol aj okresný súd. Ústavný súd nie je toho názoru, že ide o skutkovo

zložitejšiu vec z dôvodu, že odporca žije a pracuje vo Veľkej Británii, s čím mali byť

spojené problémy s jeho účasťou na pojednávaniach, pretože odporca sa riadne zúčastnil

jediného relevantného pojednávania 16. decembra 2013.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky, ústavný súd

nezistil, že by vo vyhodnocovanom konaní existovali také závažné skutočnosti, ktoré

by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľky v tom zmysle, že by prispela

k predĺženiu konania. Ani okresný súd nemal k jej správaniu námietky.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že okresný súd za dva roky od podania návrhu okrem

jednoduchých úkonov na začiatku konania v apríli 2012 vykonal len jedno relevantné

pojednávanie 16. decembra 2013, čo nemožno akceptovať, a uvedený postup okresného

súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu

(ďalej aj „OSP“) tak, aby bola vec čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a v súlade s , podľa ktorého

„vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu,

najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania“.

Ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že okresný súd so zreteľom na povahu veci

a jej špecifickosť mal konaniu v tejto veci venovať zvýšenú pozornosť, pretože ide o vec

mimoriadne citlivú.

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v období od apríla 2012 (výzvy

na vyjadrenie k návrhu) až do decembra 2013 (pojednávanie), a tiež aj doteraz, keď

nevykonal iný žiadny relevantný úkon, vykazuje znaky zbytočných prieťahov v konaní

(priznal to aj okresný súd vo svojom vyjadrení, keď uviedol, že sťažnosť sťažovateľky je

dôvodná).

Na základe uvedeného preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod

sp. zn. , prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil

tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia

súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 €, ktoré okrem iného zdôvodnila na strane 7 svojej sťažnosti.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu (2 roky) poznačenú aj

zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. , berúc do

úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľka sa o predĺženie tejto doby v zásade nijako nepričinila,

a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľky, princípov

spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany jeho základných práv považoval ústavný súd

priznanie sumy 1 500 € za primerané zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom Advokátskou kanceláriou

JUDr. Alexander Farkašovský & JUDr. Ladislav Zátorský.. Právny zástupca si ich uplatnil

v sume 340,89 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a bližšie ich aj špecifikoval v sťažnosti.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma je v súlade s touto vyhláškou a sťažovateľke

patrí náhrada za jeden úkon právnej služby suma 134 € (vychádzajúc z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €)

a paušálna náhrada za jeden úkon 8,04 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2

) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2014 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 2 x 134 €

a k tomu priznal i náhradu režijného paušálu 2 x po 8,04 €. Keďže právny zástupca

sťažovateľky je platiteľom DPH, úhrada trov právneho zastúpenia bola po pripočítaní DPH

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky priznaná v celkovej sume 340,89 €.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014