Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 635/2013
PDF · 346.25 KB
No categories available
I. ÚS 635/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Milana
Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť S. B., zastúpenej advokátkou JUDr. Olgou Szabóovou,
J. Fučíka 213, Patince, ktorou namietala porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 282/2009,
a takto
rozhodol:
Sťažnosti S. B. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. 635/2013-30 z 24. októbra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 282/2009. V ostatnej časti bola sťažnosť
sťažovateľky odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie
a rozhodnutie, ako aj pre zjavnú neopodstatnenosť.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na strane žalobcu je účastníkom označeného
súdneho konania vedeného na okresnom súde, v ktorom sa domáha od žalovanej (jej bývalej
zubnej lekárky) náhrady škody vo výške 1 277,65 € a náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia. K priebehu konania, ktoré sa začalo podaním jej žaloby
1. decembra 2009, uviedla:
,,Predmetnej žalobe na začatie konania predchádzal môj podnet, ktorým som sa
obrátila na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky..., ktorý
prešetril môj podnet a oznámil mi jeho výsledok, v ktorom konštatoval pochybenie odporcu
-stomatológa a opodstatnenosť môjho podania...
Po dôkladnom zvážení všetkých okolností som sa obrátila na nezávislý a nestranný
súd so žalobou o náhradu škody vo výške 1 277,65 Eur a o náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia...
V predmetnej žalobe som nešpecifikovala výšku nemajetkovej ujmy, nakoľko pri jej
určení som chcela vychádzať zo znaleckého posudku - znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie stomatológia...
Bola som prvostupňovým súdom vyzvaná k určeniu výšky náhrady škody
za nemajetkovú ujmu. Opäť zdôrazňujem, že bez znaleckého posudku požadovaná suma je
otázna. Napriek tomu som musela uviesť výšku náhrady škody a vychádzala som
zo subjektívneho posúdenia veci na základe vlastného uváženia, aj napriek tomu, že výška
nároku by mala vyplývať z miery poškodenia, ktoré určí znalec.
Súd ma zároveň vyzval aj na zaplatenie súdneho poplatku. Využila som svoje právo
podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku a požiadala som prvostupňový súd
o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko moje finančné pomery túto skutočnosť plne
odôvodňovali...
Okresný súd svojim rozhodnutím zo dňa 22. 2. 2010 zamietol môj návrh
na oslobodenie od súdnych poplatkov a nepriznal mi oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov...
Krajský súd v Nitre rozhodol Uznesením zo dňa 26. 3. 2010 tak, že zrušuje uznesenie
súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Okresný súd napokon vo svojom uznesení zo dňa 14. 6. 2010 priznal navrhovateľke
oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je
dokázané, že Okresnému súdu Komárno trvalo viac ako pol roka od podania žaloby, aby mi
priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a vydal uznesenie, na základe ktorého by som
bola oslobodená od ich platenia...
Mojim cieľom bolo, aby v uvedenej právnej veci konajúci súd nariadil znalecké
dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku - znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie stomatológia hneď na začiatku konania, aby som mohla správne
určiť výšku nemajetkovej ujmy. Preto som viac krát požiadala svojimi prípismi zo dňa
22. 2. 2011, 7. 4. 2011, 10. 6. 2011, 26. 8. 2011 Okresný súd Komárno, aby nariadil
znalecké dokazovanie, avšak bezvýsledne.
Okresný súd uznesením zo dňa 23. 9. 2011, č. 6C/282/2009-168 po niekoľko
násobných žiadostiach, nariadil znalecké dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku.
Prijatie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania trvalo Okresnému súdu vyše pol
roka od doručenia mojej prvej žiadosti.
Medzičasom boli na súde vypočutí svedkovia, ktorí nemohli objasniť okolnosti
prípadu pre znalca, preto som niekoľkokrát žiadala aj o výsluch veľmi dôležitého svedka
V. R. - odborný konzultant Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka
Nové Zámky - avšak opätovne neúspešne. Okresný súd mojim žiadostiam nevyhovel, ani na
ne neodpovedal. Iba dňa 5. 11. 2012 som obdržala od Okresného súdu Nitra upovedomenie
o konaní výsluchu V. R. Dňa 14. 11. 2012 sa uskutočnil výsluch na dožiadanom Okresnom
súde Nitra...
Okresný súd Komárno ma vyzval dňa 13. 1. 2012, aby som predložila RTG snímok
z októbra 2007 znalcovi v lehote do 10 dní. Nakoľko RTG snímky som nemala k dispozícii,
požiadala som o ich zaslanie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka
Nové Zámky, Najprv tvrdili, že v spise sa nenachádzajú, neskôr ich však našli a zaslali mi
ich....
J. S. - znalec vypracoval znalecký posudok, s ktorým ja súhlasiť nemôžem. Znalec ani
na jednu z položených otázok nevedel jednoznačne zodpovedať, v značnej miere sa opieral
o nedostatočne vedenú zdravotnú dokumentáciu odporcu - stomatológa...
Z vyššie uvedeného dôvodu som sa rozhodla, že dám vypracovať náhradný znalecký
posudok iným súdnym znalcom. K nemu som potrebovala RTG snímky, ktoré použil aj súdny
znalec J. S. pri vypracovaní svojho znaleckého posudku.
Z uvedeného dôvodu som nepretržite viacnásobne žiadala sudkyňu o zaslanie
RTG snímkov, ktorá nereagovala na moje žiadosti zo dňa 18. 12. 2012, 2. 1. 2013 a 19. 3.
2013.
Už som nemohla ďalej akceptovať nečinnosť sudcu, vzniesla som prostredníctvom
môjho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 5. 4. 2013 námietku
zaujatosti voči konajúcej sudkyni A. N. na Okresnom súde Komárno. Predmetnú námietku
zaujatosti som odôvodnila tým, že od samého začiatku súdneho konania je jednoznačne
dokázateľné, že sudkyňa nemá záujem na spoľahlivom a náležitom zistení objektívneho
skutkového stavu veci, čo dokazujú aj vyššie opísané fakty. Mám za to, že celé súdne
konanie nepredstavuje garanciu spravodlivého súdneho procesu, čo sa v konečnom
dôsledku premietne v budúcnosti aj do vyneseného rozsudku...
Na moju opätovnú žiadosť o vydanie rtg snímkov zo dňa 19. 3. 2013 -zdôrazňujem
po 3 mesiacoch nečinnosti - som obdržala dňa 5. 4. 2013 odpoveď, v ktorom sudca
konštatuje „Vo vyššie uvedenej právnej veci na Vaše podanie doručené súdu dňa
20. 3. 2013 /žiadosť o vrátenie RTG snímku/ Vám oznamujem, že RTG snímok bol
predložený navrhovateľkou na preukázanie jej tvrdení v tomto konaní a tým sa stal súčasťou
spisu až do právoplatného skončenia veci...“
Ďalej sudkyňa vo svojej odpovedi obdržanej dňa 5. 4. 2013 uvádza: „Ak sa však
navrhovateľka rozhodla tento dôkaz vo veci nepoužiť na preukázanie jej tvrdení v tomto
konaní, súd jej tento dôkaz môže vrátiť avšak s tým procesným následkom, že tento dôkaz
v tomto konaní už nebude opakovane predkladaný súdu a súd vo veci rozhodne
bez vykonania tohto dôkazu a tak posúdi splnenie dôkaznej povinnosti toho ktorého
účastníka. Vzhľadom na vyššie uvedené Vás vyzývam, aby ste súdu oznámili do 3 dní, či
navrhovateľka naďalej žiada o vrátenie tohto ňou predloženého dôkazu.“
Je to veľmi zarážajúce, že Krajskému súdu v Nitre to neprekážalo a rozhodol
uznesením č. 25 NcC/12/2013-330 zo dňa 17. 4. 2013, že sudkyňa Okresného súdu
Komárno A. N. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. č. 6 C/282/2009...
Súd bol nečinný, nesledoval môj záujem na tom, aby sa čo najskôr odstránil stav
právnej neistoty. Jeho predlžovanie spôsobilo odmietnutie výkonu spravodlivosti. Konajúci
všeobecný súd nezabezpečil, ale porušil moje základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.“
4. Sťažovateľka následne 31. júla 2013 doručila ústavnému súdu podanie nazvané
doplnenie sťažnosti, v ktorom poukázala na prípis okresného súdu z 1. júla 2013, v zmysle
ktorého jej okresný súd oznamuje, že ak si zoberie zo spisu tento rtg. snímok, tak ani
na neho a ani na prípadný ,,náhradný znalecký posudok“ v ďalšom priebehu konania nebude
prihliadať. Dňa 6. augusta 2013 sťažovateľka ústavný súd informuje, že 26. júla 2013
požiadala okresný súd o odročenie pojednávania nariadeného na 30. júl 2013 z dôvodu
choroby jej samotnej, ako aj právnej zástupkyne. Túto žiadosť však okresný súd
neakceptoval a na pojednávaní 30. júla 2013 vyhlásil rozsudok, ktorým konanie o náhradu
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 8 300 € zastavil (v dôsledku
späťvzatia žaloby v tejto časti) a zamietol žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody v sume
1 277,65 €.
5. V petite sťažnosti v rozsahu, v akom bola táto prijatá na ďalšie konanie,
sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu
v predmetnom konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej žiada,
aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu
trov konania spolu v sume 275,94 €. Návrh na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia odôvodnila dlhotrvajúcim pocitom neistoty a nespravodlivosti, ktoré im
svojím konaním takmer 4 roky spôsobuje okresný súd.
II.
6. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či
trvá na ústnom pojednávaní, a pripojil spis sp. zn. 6 C 282/2009. Okresný súd v liste
doručenom 15. mája 2014 k priebehu konania uviedol:
,,Z obsahu spisu vyplýva, že súd vo veci konal priebežne a bez prieťahov. Žiadosť
o oslobodenie od súdneho poplatku súdu nebola doručená súčasne s podanou žalobou, ale
až dňa 9. 12. 2009. Preukázať celkove osobné a majetkové pomery, teda skutočnosti
odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdneho poplatku bolo procesnou povinnosťou
sťažovateľky t. j. v predmetnom spore žalobkyne. Po zrušení uznesenia, ktorým
prvostupňový súd nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdneho poplatku sa prvostupňový
súd ďalej riadil právnym názorom odvolacieho súdu a bez zbytočných prieťahov zadovážil
podklady pre opakované rozhodnutie o žiadosti o priznanie oslobodenia od súdneho
poplatku. Z chronológie spisu ďalej vyplýva, že súd vo veci priebežne a bez zbytočných
prieťahov vykonal potrebné dokazovanie, ako aj to, že právna zástupkyňa sťažovateľky bola
súdom informovaná aj o tom, že pred nariadením znaleckého dokazovania súd považuje
za potrebné vykonať výsluch svedkov. V návrhových konaniach podľa § 120 ods. 1 O.s.p.
s poukazom na dôkaznú povinnosť účastníkov konania a z hľadiska nestrannosti súdu
v zásade neprípustnú vyhľadávaciu povinnosť súdu, je zadováženie a predloženie dôkazov
procesnou povinnosťou účastníka konania (čo sa nemôže považovať za zaťažovanie
účastníka konania - ako to uvádza sťažovateľka) a súd je povinný zadovážiť iba taký dôkaz,
ktorý si účastník objektívne nemôže sám zadovážiť. Námietka o tom, že súd nereagoval
na jej žiadosti o vydanie Rtg. snímky tiež neobstojí, pretože z obsahu spisu vyplýva opak.
Čo sa týka predmetu sporu, jedná sa o vec skutkovo a právne zložitú t. j. náhradu
škody na zdraví a náhradu odškodnenia bolesti a spoločenského uplatnenia. Vo vzťahu
k primeranosti dĺžky predmetného konania je však nutné poukázať na procesné správanie sa
sťažovateľky v priebehu konania a doposiaľ vykonaného dokazovania.
Sťažovateľkou boli využité (opakovane) všetky možnosti dané jej Občianskym súdnym
poriadkom, a to podávanie rôznych procesných podaní (napr. opakované žiadosti
o predĺženie lehoty na vykonanie procesného úkonu účastníka podľa výzvy súdu, podanie
námietky zaujatosti, ako aj opakované žiadosti o odročenie pojednávaní), ktorými vytvárala
takú procesnú situáciu, aby súd vo veci nemohol vykonávať dokazovanie a po jeho vykonaní
rozhodnúť konečným rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že k dĺžke
posudzovaného konania podstatne prispeli aj okolnosti na strane sťažovateľky.
Sťažovateľka neposkytovala súčinnosť súdu a pri podávaní opakovaných žiadostí o
odročenie pojednávaní si musela byť vedomá toho, že tým prirodzene dochádzalo k
odďaľovaniu rozhodnutia aj vo veci samej. Sťažovateľka, ako aj jej právna zástupkyňa sa v
konečnom dôsledku dostavili na pojednávania iba dvakrát (pri výsluchu účastníkov a
svedkov), následné právna zástupkyňa sťažovateľky ich opakovane žiadala odročiť. Pri
hodnotení procesného správania sa sťažovateľky preto žiadam zohľadniť tieto skutočnosti,
ako aj to, že sťažovateľka aj v čase, kedy bola podaná ústavná sťažnosť podala opakovane
žiadosti o odročenie pojednávaní. Z tohto pohľadu môže mať potom jej ústavná sťažnosť iný
rozmer a zámer, ako ňou verbalizované odstránenie stavu právnej neistoty...
Z vyššie uvedeného postupu súdu tiež vyplýva, že som nezistil žiadne také obdobie,
ktoré by bolo možné označiť ako nečinnosť súdu, alebo procesne neefektívnu. Som toho
názoru, že zákonná sudkyňa konala priebežne a bez prieťahov počas celej doby konania,
vykonávala potrebné úkony vyvolané či už dôkaznou situáciou ako aj procesnými úkonmi
účastníkov.“
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň súhlasil s upustením
od ústneho pojednávania.
7. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právna zástupkyňa
sťažovateľky v prípise doručenom 20. januára 2014 uviedla, že súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania vo veci.
8. Po posúdení obsahu súdneho spisu v právnej veci sťažovateľky, sťažnosti
a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť
nie je dôvodná.
III.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Obdobné právo zaručuje aj čl. 38 ods. 2 listiny.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil
ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára
právna istota.“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre
zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu, pričom tri základné kritériá sú zložitosť veci, správanie účastníkov konania
a postup súdu (napr. I. ÚS 3/00, alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež
prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam
konania pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02).
11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,
či postupom okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu označených práv
sťažovateľky. Z obsahu vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vyplývajú tieto
podstatné časové súvislosti korešpondujúce s obsahom vyjadrenia predsedu okresného súdu:
- 1. december 2009 - podaná žaloba sťažovateľky,
- 2. december 2009 - uznesenie okresného súdu s výzvou na doplnenie žaloby,
- 9. december 2009 - súdu doručená žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od súdneho
poplatku,
- 11. február 2010 - rozhodnuté o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku,
- 9. marec 2010 - súdu doručené odvolanie proti tomuto uzneseniu,
- 11. marec 2010 - vyhotovená predkladacia správa pre Krajský súd v Nitre,
- 15. marec 2010 - doručený spis odvolaciemu súdu,
- 19. apríl 2010 - spis vrátený z Krajského súdu v Nitre, uznesenie o nepriznaní
oslobodenia od súdneho poplatku zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie,
- 19. apríl 2010 - úprava zákonnej sudkyne na vyžiadanie podkladov pre rozhodnutie
o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku,
- 21. máj 2010 - súdu bolo doručené upresnenie žaloby podľa výzvy, ako aj
rozhodnutie o znížení dávky a príspevku,
- 14. jún 2010 - uznesenie o priznaní oslobodenia od súdneho poplatku,
- 9. júl 2010 - súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe,
- 27. júl 2010 - nariadený termín pojednávania na 8. október 2010,
- 10. august 2010 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie
pojednávania,
- 14. október 2010 - súdu faxom doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne
o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti,
- 15. október 2010 - pojednávanie odročené na 7. december 2010,
- 7. december 2010 - odročené pojednávanie na 8. február 2011 z dôvodu, že
žalobkyňa neovláda úradný jazyk (táto skutočnosť však súdu oznámená vopred nebola),
- 8. február 2011 - pojednávanie (na ktorom bola pripustená zmena petitu žaloby
a uskutočnený výsluch účastníkov); pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právnej
zástupkyni žalobkyne bolo uložené v lehote 10 dní oznámiť adresu svedkov,
- 15. marec 2011 – nariadený termín pojednávania na 24. jún 2011, na základe
ospravedlnia zástupkyne žalovanej bola 7. apríla 2011 vykonaná úprava zákonnej sudkyne
na vydanie upovedomenia o odročení pojednávania na 27. máj 2011,
- 13. apríl 2011 - oznámenie súdu právnej zástupkyni žalobkyne o tom, že
pred nariadením znaleckého dokazovania považuje za nutné realizovať výsluch svedkov,
- 27. máj 2011 - pojednávanie, uskutočnený výsluch svedkov; pojednávanie odročené
na neurčito s tým, že účastníkom bolo uložené do 10 dní súdu doručiť písomne dôkazné
návrhy,
- 3. jún 2011 - súdu faxom doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne
o predĺženie sudcovskej lehoty na predloženie písomného dôkazného návrhu do 13. júna
2011,
- 8. august 2011 - určený termín pojednávania na 23. september 2011,
- 31. august 2011 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie
pojednávania, ako aj opakovaná žiadosť o ustanovenie znalca,
- 23. september 2011 - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania,
- 19. marec 2012 - súdu doručený znalecký posudok znalca J. S., aj s vyúčtovaním
odmeny znalca,
- 2. apríl 2012 - úprava zákonnej sudkyne na doručenie opisu znaleckého posudku,
s výzvou na vyjadrenie v lehote 12 dní, ako aj uznesenia o priznaní odmeny znalcovi
z 2. apríla 2012,
- 26. apríl 2012 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o predĺženie
lehoty na podanie vyjadrenia k znaleckému posudku,
- 15. máj 2012 - súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k znaleckému posudku, ako aj
čiastočné späťvzatie žaloby,
- 26. júl 2012 - úprava zákonnej sudkyne na doručenie vyjadrenia znalca právnym
zástupkyniam účastníkov aj s výzvou, aby prípadné dôkazné návrhy účastníkov súdu
doručili v lehote 8 dní,
- 7. september 2012 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne
o predĺženie sudcovskej lehoty (pretože sa jedná o veľmi náročný prípad a potrebuje dlhšiu
lehotu a konzultáciu s odborníkom, aby mohla podať dôkazný návrh),
- 28. september 2012 - podanie právnej zástupkyne žalobkyne aj s okruhom otázok,
na ktoré žiada, aby svedok bol vypočutý,
- 19. október 2012 - zaslaný spis Okresnému súdu Nitra na uskutočnenie výsluchu
svedka,
- 26. november 2012 - súdu vrátený spis,
- 19. december 2012 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne
o vydanie RTG snímku, pretože toto potrebuje za účelom vypracovania náhradného
znaleckého posudku,
- 16. január 2013 - určený termín pojednávania na 15. marec 2013,
- 13. marec 2013 - súdu doručená faxom žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne
o odročenie pojednávania,
- 14. marec 2013 - úprava zákonnej sudkyne na zrušenie termínu,
- 5. apríl 2013 - súdu doručená námietka zaujatosti voči zákonnej sudkyni,
- 12. apríl 2013 - spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke
zaujatosti,
- 6. máj 2013 - spis vrátený s tým, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z konania
rozhodovania vo veci,
- 20. máj 2013 - určený termín pojednávania na 17. júl 2013,
- 15. júl 2013 faxom súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania,
- 15. júl 2013 - faxom oznámené právnej zástupkyni žalobkyne, že súd jej žiadosti
o odročenie pojednávania nevyhovuje,
- 17. júl 2013 - odročené pojednávanie na 30. júl 2013,
- 29. júl 2013 - súdu faxom doručená žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu
choroby a práceneschopnosti právnej zástupkyne žalobkyne,
- 29. júl 2013 - faxom oznámené právnym zástupkyniam účastníkov, že súd žiadosti
o odročenie pojednávania nevyhovuje,
- 30. júl 2013 - vyhlásený rozsudok,
- 16. september 2013 - súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti rozsudku,
- 10. október 2013 - spis predložený odvolaciemu súdu, o odvolaní sťažovateľky ako
žalobkyne doteraz odvolacím súdom rozhodnuté nebolo.
12. Po posúdení obsahu spisu v právnej veci sťažovateľky z hľadiska základných
kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:
a) Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že
rozhodovanie o žalobe o náhradu škody na zdraví, prípadne aj o náhrady nemajetkovej ujmy
patrí do štandardnej občianskoprávnej agendy všeobecných súdov a bez ďalšieho ho
nemožno hodnotiť ako právne ani skutkovo osobitne zložité. V okolnostiach danej veci,
najmä vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania ústavný súd pripúšťa určitú mieru
skutkovej zložitosti, táto však nemala priamy vplyv na dĺžku predmetného konania
na okresnom súde.
b) Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd zistil
viaceré okolnosti, ktoré museli byť zohľadnené v jej neprospech pri posudzovaní celkovej
dĺžky konania. Išlo o:
̶podanie žaloby s nevykonateľným petitom, v dôsledku čoho ju musel okresný súd
vyzývať na jej doplnenie, ktoré uskutočnila až po takmer šiestich mesiacoch od podania
žaloby,
̶opakované žiadosti o odročenie pojednávania (8. októbra 2010, 15. októbra 2010,
23. septembra 2011, 15. marca 2013), ktoré boli okresným súdom akceptované spravidla
z dôvodov na strane právnej zástupkyne sťažovateľky. Aj keď ústavný súd uznáva, že
niektoré z uvedených žiadostí o odročenie pojednávaní boli relevantne odôvodnené,
nemožno však pri rozhodovaní o sťažnosti takéhoto účastníka (sťažovateľky) na prieťahy
v konaní neprihliadnuť na tieto okolnosti, pokiaľ skutočne mali preukázateľný dopad
na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania.
̶opakované žiadosti právnej zástupkyne sťažovateľky o predĺženie sudcovskej lehoty
na vyjadrenie, resp. predloženie dôkazných návrhov, z dôvodu ňou tvrdenej ,,náročnosti
prípadu“.
c) Pokiaľ ide o postup okresného súdu v predmetnom konaní, možno konštatovať, že
tento postupoval plynulo a v zásade sústredene a efektívne. Nadväznosť procesných úkonov
okresného súdu vyplývajúca z účinnej procesnoprávnej úpravy jeho postupu bola
primeraná, rešpektovala kontradiktórnosť civilného procesu a zodpovedala aktuálnej
dôkaznej situácii. Čiastočnú zodpovednosť za zistenú dobu konania možno okresnému súdu
pripísať iba v počiatočnom štádiu konania, keď jeho nesprávne uznesenie o nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov zrušil odvolací súd. Táto však nemala zásadný vplyv
na celkovú dĺžku konania, keďže v čase rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov
sťažovateľka opravovala svoju žalobu a jej doplnený petit doručila okresnému súdu až
takmer šesť mesiacov po podaní žaloby. Pokiaľ ide o výhrady sťažovateľky k neskorému
nariadeniu znaleckého dokazovania, ústavný súd konštatuje, že poradie dokazovania
a postupnosť dôkazných prostriedkov určuje v zásade všeobecný súd podľa konkrétnych
okolností prípadu. Vzhľadom na charakter súdenej veci sťažovateľky, kde išlo o jej
zdravotný stav, však ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu, ktorý najskôr
vypočul účastníkov a svedkov, a až následne nariadil znalecké dokazovanie, bol rozumne
odôvodnený a nemal priamy dopad na označené práva sťažovateľky.
13. Iste, dobu tri a pol roka konania o civilnej veci na jednom stupni súdnictva
spravidla nemožno hodnotiť ako primeranú, v konkrétnych okolnostiach prípadu však
podstatný podiel na tejto dobe možno vzhľadom na už uvedené pripísať sťažovateľke.
Okresný súd naopak postupoval plynule, bezprieťahovo, spis predkladal odvolaciemu súdu
na rozhodovanie o procesných otázkach (oslobodenie od súdnych poplatkov, návrh
na vylúčenie sudkyne) promptne, procesné návrhy účastníkov bezodkladne zasielal druhej
strane, termíny pojednávaní určoval v ústavne akceptovateľných lehotách.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska
komplexného posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom
za porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny ani jej práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Keďže sťažnosti vyhovené nebolo, ďalšími návrhmi sťažovateľky sa ústavný súd
pri svojom rozhodovaní ďalej nezaoberal (primerané finančné zadosťučinenie). Keďže
sťažovateľka v konaní úspech nemala, nepripadalo do úvahy, aby jej ústavný súd priznal
náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júna 2014