Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 635/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-61

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť S. B., zastúpenej advokátkou JUDr. Olgou Szabóovou,

J. Fučíka 213, Patince, ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosti S. B. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -30 z 24. októbra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“),

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . V ostatnej časti bola sťažnosť

sťažovateľky odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie

a rozhodnutie, ako aj pre zjavnú neopodstatnenosť.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na strane žalobcu je účastníkom označeného

súdneho konania vedeného na okresnom súde, v ktorom sa domáha od žalovanej (jej bývalej

zubnej lekárky) náhrady škody vo výške 1 277,65 € a náhrady za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia. K priebehu konania, ktoré sa začalo podaním jej žaloby

1. decembra 2009, uviedla:

,,Predmetnej žalobe na začatie konania predchádzal môj podnet, ktorým som sa

obrátila na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky..., ktorý

prešetril môj podnet a oznámil mi jeho výsledok, v ktorom konštatoval pochybenie odporcu

-stomatológa a opodstatnenosť môjho podania...

Po dôkladnom zvážení všetkých okolností som sa obrátila na nezávislý a nestranný

súd so žalobou o náhradu škody vo výške 1 277,65 Eur a o náhradu za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia...

V predmetnej žalobe som nešpecifikovala výšku nemajetkovej ujmy, nakoľko pri jej

určení som chcela vychádzať zo znaleckého posudku - znalca z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie stomatológia...

Bola som prvostupňovým súdom vyzvaná k určeniu výšky náhrady škody

za nemajetkovú ujmu. Opäť zdôrazňujem, že bez znaleckého posudku požadovaná suma je

otázna. Napriek tomu som musela uviesť výšku náhrady škody a vychádzala som

zo subjektívneho posúdenia veci na základe vlastného uváženia, aj napriek tomu, že výška

nároku by mala vyplývať z miery poškodenia, ktoré určí znalec.

Súd ma zároveň vyzval aj na zaplatenie súdneho poplatku. Využila som svoje právo

podľa a požiadala som prvostupňový súd

o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko moje finančné pomery túto skutočnosť plne

odôvodňovali...

Okresný súd svojim rozhodnutím zo dňa 22. 2. 2010 zamietol môj návrh

na oslobodenie od súdnych poplatkov a nepriznal mi oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov...

Krajský súd v Nitre rozhodol Uznesením zo dňa 26. 3. 2010 tak, že zrušuje uznesenie

súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Okresný súd napokon vo svojom uznesení zo dňa 14. 6. 2010 priznal navrhovateľke

oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je

dokázané, že Okresnému súdu Komárno trvalo viac ako pol roka od podania žaloby, aby mi

priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a vydal uznesenie, na základe ktorého by som

bola oslobodená od ich platenia...

Mojim cieľom bolo, aby v uvedenej právnej veci konajúci súd nariadil znalecké

dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku - znalcom z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie stomatológia hneď na začiatku konania, aby som mohla správne

určiť výšku nemajetkovej ujmy. Preto som viac krát požiadala svojimi prípismi zo dňa

22. 2. 2011, 7. 4. 2011, 10. 6. 2011, 26. 8. 2011 Okresný súd Komárno, aby nariadil

znalecké dokazovanie, avšak bezvýsledne.

Okresný súd uznesením zo dňa 23. 9. 2011, č. -168 po niekoľko

násobných žiadostiach, nariadil znalecké dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku.

Prijatie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania trvalo Okresnému súdu vyše pol

roka od doručenia mojej prvej žiadosti.

Medzičasom boli na súde vypočutí svedkovia, ktorí nemohli objasniť okolnosti

prípadu pre znalca, preto som niekoľkokrát žiadala aj o výsluch veľmi dôležitého svedka

V. R. - odborný konzultant Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka

Nové Zámky - avšak opätovne neúspešne. Okresný súd mojim žiadostiam nevyhovel, ani na

ne neodpovedal. Iba dňa 5. 11. 2012 som obdržala od Okresného súdu Nitra upovedomenie

o konaní výsluchu V. R. Dňa 14. 11. 2012 sa uskutočnil výsluch na dožiadanom Okresnom

súde Nitra...

Okresný súd Komárno ma vyzval dňa 13. 1. 2012, aby som predložila RTG snímok

z októbra 2007 znalcovi v lehote do 10 dní. Nakoľko RTG snímky som nemala k dispozícii,

požiadala som o ich zaslanie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka

Nové Zámky, Najprv tvrdili, že v spise sa nenachádzajú, neskôr ich však našli a zaslali mi

ich....

J. S. - znalec vypracoval znalecký posudok, s ktorým ja súhlasiť nemôžem. Znalec ani

na jednu z položených otázok nevedel jednoznačne zodpovedať, v značnej miere sa opieral

o nedostatočne vedenú zdravotnú dokumentáciu odporcu - stomatológa...

Z vyššie uvedeného dôvodu som sa rozhodla, že dám vypracovať náhradný znalecký

posudok iným súdnym znalcom. K nemu som potrebovala RTG snímky, ktoré použil aj súdny

znalec J. S. pri vypracovaní svojho znaleckého posudku.

Z uvedeného dôvodu som nepretržite viacnásobne žiadala sudkyňu o zaslanie

RTG snímkov, ktorá nereagovala na moje žiadosti zo dňa 18. 12. 2012, 2. 1. 2013 a 19. 3.

2013.

Už som nemohla ďalej akceptovať nečinnosť sudcu, vzniesla som prostredníctvom

môjho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 5. 4. 2013 námietku

zaujatosti voči konajúcej sudkyni A. N. na Okresnom súde Komárno. Predmetnú námietku

zaujatosti som odôvodnila tým, že od samého začiatku súdneho konania je jednoznačne

dokázateľné, že sudkyňa nemá záujem na spoľahlivom a náležitom zistení objektívneho

skutkového stavu veci, čo dokazujú aj vyššie opísané fakty. Mám za to, že celé súdne

konanie nepredstavuje garanciu spravodlivého súdneho procesu, čo sa v konečnom

dôsledku premietne v budúcnosti aj do vyneseného rozsudku...

Na moju opätovnú žiadosť o vydanie rtg snímkov zo dňa 19. 3. 2013 -zdôrazňujem

po 3 mesiacoch nečinnosti - som obdržala dňa 5. 4. 2013 odpoveď, v ktorom sudca

konštatuje „Vo vyššie uvedenej právnej veci na Vaše podanie doručené súdu dňa

20. 3. 2013 /žiadosť o vrátenie RTG snímku/ Vám oznamujem, že RTG snímok bol

predložený navrhovateľkou na preukázanie jej tvrdení v tomto konaní a tým sa stal súčasťou

spisu až do právoplatného skončenia veci...“

Ďalej sudkyňa vo svojej odpovedi obdržanej dňa 5. 4. 2013 uvádza: „Ak sa však

navrhovateľka rozhodla tento dôkaz vo veci nepoužiť na preukázanie jej tvrdení v tomto

konaní, súd jej tento dôkaz môže vrátiť avšak s tým procesným následkom, že tento dôkaz

v tomto konaní už nebude opakovane predkladaný súdu a súd vo veci rozhodne

bez vykonania tohto dôkazu a tak posúdi splnenie dôkaznej povinnosti toho ktorého

účastníka. Vzhľadom na vyššie uvedené Vás vyzývam, aby ste súdu oznámili do 3 dní, či

navrhovateľka naďalej žiada o vrátenie tohto ňou predloženého dôkazu.“

Je to veľmi zarážajúce, že Krajskému súdu v Nitre to neprekážalo a rozhodol

uznesením č. -330 zo dňa 17. 4. 2013, že sudkyňa Okresného súdu

Komárno A. N. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom

súde Komárno pod sp. zn. č. ...

Súd bol nečinný, nesledoval môj záujem na tom, aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty. Jeho predlžovanie spôsobilo odmietnutie výkonu spravodlivosti. Konajúci

všeobecný súd nezabezpečil, ale porušil moje základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.“

4. Sťažovateľka následne 31. júla 2013 doručila ústavnému súdu podanie nazvané

doplnenie sťažnosti, v ktorom poukázala na prípis okresného súdu z 1. júla 2013, v zmysle

ktorého jej okresný súd oznamuje, že ak si zoberie zo spisu tento rtg. snímok, tak ani

na neho a ani na prípadný ,,náhradný znalecký posudok“ v ďalšom priebehu konania nebude

prihliadať. Dňa 6. augusta 2013 sťažovateľka ústavný súd informuje, že 26. júla 2013

požiadala okresný súd o odročenie pojednávania nariadeného na 30. júl 2013 z dôvodu

choroby jej samotnej, ako aj právnej zástupkyne. Túto žiadosť však okresný súd

neakceptoval a na pojednávaní 30. júla 2013 vyhlásil rozsudok, ktorým konanie o náhradu

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 8 300 € zastavil (v dôsledku

späťvzatia žaloby v tejto časti) a zamietol žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody v sume

1 277,65 €.

5. V petite sťažnosti v rozsahu, v akom bola táto prijatá na ďalšie konanie,

sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu

v predmetnom konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a listiny, ako aj právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej žiada,

aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu

trov konania spolu v sume 275,94 €. Návrh na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodnila dlhotrvajúcim pocitom neistoty a nespravodlivosti, ktoré im

svojím konaním takmer 4 roky spôsobuje okresný súd.

II.

6. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, či

trvá na ústnom pojednávaní, a pripojil spis sp. zn. . Okresný súd v liste

doručenom 15. mája 2014 k priebehu konania uviedol:

,,Z obsahu spisu vyplýva, že súd vo veci konal priebežne a bez prieťahov. Žiadosť

o oslobodenie od súdneho poplatku súdu nebola doručená súčasne s podanou žalobou, ale

až dňa 9. 12. 2009. Preukázať celkove osobné a majetkové pomery, teda skutočnosti

odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdneho poplatku bolo procesnou povinnosťou

sťažovateľky t. j. v predmetnom spore žalobkyne. Po zrušení uznesenia, ktorým

prvostupňový súd nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdneho poplatku sa prvostupňový

súd ďalej riadil právnym názorom odvolacieho súdu a bez zbytočných prieťahov zadovážil

podklady pre opakované rozhodnutie o žiadosti o priznanie oslobodenia od súdneho

poplatku. Z chronológie spisu ďalej vyplýva, že súd vo veci priebežne a bez zbytočných

prieťahov vykonal potrebné dokazovanie, ako aj to, že právna zástupkyňa sťažovateľky bola

súdom informovaná aj o tom, že pred nariadením znaleckého dokazovania súd považuje

za potrebné vykonať výsluch svedkov. V návrhových konaniach podľa

s poukazom na dôkaznú povinnosť účastníkov konania a z hľadiska nestrannosti súdu

v zásade neprípustnú vyhľadávaciu povinnosť súdu, je zadováženie a predloženie dôkazov

procesnou povinnosťou účastníka konania (čo sa nemôže považovať za zaťažovanie

účastníka konania - ako to uvádza sťažovateľka) a súd je povinný zadovážiť iba taký dôkaz,

ktorý si účastník objektívne nemôže sám zadovážiť. Námietka o tom, že súd nereagoval

na jej žiadosti o vydanie Rtg. snímky tiež neobstojí, pretože z obsahu spisu vyplýva opak.

Čo sa týka predmetu sporu, jedná sa o vec skutkovo a právne zložitú t. j. náhradu

škody na zdraví a náhradu odškodnenia bolesti a spoločenského uplatnenia. Vo vzťahu

k primeranosti dĺžky predmetného konania je však nutné poukázať na procesné správanie sa

sťažovateľky v priebehu konania a doposiaľ vykonaného dokazovania.

Sťažovateľkou boli využité (opakovane) všetky možnosti dané jej Občianskym súdnym

poriadkom, a to podávanie rôznych procesných podaní (napr. opakované žiadosti

o predĺženie lehoty na vykonanie procesného úkonu účastníka podľa výzvy súdu, podanie

námietky zaujatosti, ako aj opakované žiadosti o odročenie pojednávaní), ktorými vytvárala

takú procesnú situáciu, aby súd vo veci nemohol vykonávať dokazovanie a po jeho vykonaní

rozhodnúť konečným rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že k dĺžke

posudzovaného konania podstatne prispeli aj okolnosti na strane sťažovateľky.

Sťažovateľka neposkytovala súčinnosť súdu a pri podávaní opakovaných žiadostí o

odročenie pojednávaní si musela byť vedomá toho, že tým prirodzene dochádzalo k

odďaľovaniu rozhodnutia aj vo veci samej. Sťažovateľka, ako aj jej právna zástupkyňa sa v

konečnom dôsledku dostavili na pojednávania iba dvakrát (pri výsluchu účastníkov a

svedkov), následné právna zástupkyňa sťažovateľky ich opakovane žiadala odročiť. Pri

hodnotení procesného správania sa sťažovateľky preto žiadam zohľadniť tieto skutočnosti,

ako aj to, že sťažovateľka aj v čase, kedy bola podaná ústavná sťažnosť podala opakovane

žiadosti o odročenie pojednávaní. Z tohto pohľadu môže mať potom jej ústavná sťažnosť iný

rozmer a zámer, ako ňou verbalizované odstránenie stavu právnej neistoty...

Z vyššie uvedeného postupu súdu tiež vyplýva, že som nezistil žiadne také obdobie,

ktoré by bolo možné označiť ako nečinnosť súdu, alebo procesne neefektívnu. Som toho

názoru, že zákonná sudkyňa konala priebežne a bez prieťahov počas celej doby konania,

vykonávala potrebné úkony vyvolané či už dôkaznou situáciou ako aj procesnými úkonmi

účastníkov.“

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň súhlasil s upustením

od ústneho pojednávania.

7. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právna zástupkyňa

sťažovateľky v prípise doručenom 20. januára 2014 uviedla, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

8. Po posúdení obsahu súdneho spisu v právnej veci sťažovateľky, sťažnosti

a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť

nie je dôvodná.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Obdobné právo zaručuje aj čl. 38 ods. 2 listiny.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára

právna istota.“ (). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre

zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa ,

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu, pričom tri základné kritériá sú zložitosť veci, správanie účastníkov konania

a postup súdu (napr. , alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež

prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam

konania pre sťažovateľa (napr. , alebo ).

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,

či postupom okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľky. Z obsahu vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vyplývajú tieto

podstatné časové súvislosti korešpondujúce s obsahom vyjadrenia predsedu okresného súdu:

- 1. december 2009 - podaná žaloba sťažovateľky,

- 2. december 2009 - uznesenie okresného súdu s výzvou na doplnenie žaloby,

- 9. december 2009 - súdu doručená žiadosť sťažovateľky o oslobodenie od súdneho

poplatku,

- 11. február 2010 - rozhodnuté o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku,

- 9. marec 2010 - súdu doručené odvolanie proti tomuto uzneseniu,

- 11. marec 2010 - vyhotovená predkladacia správa pre Krajský súd v Nitre,

- 15. marec 2010 - doručený spis odvolaciemu súdu,

- 19. apríl 2010 - spis vrátený z Krajského súdu v Nitre, uznesenie o nepriznaní

oslobodenia od súdneho poplatku zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie,

- 19. apríl 2010 - úprava zákonnej sudkyne na vyžiadanie podkladov pre rozhodnutie

o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku,

- 21. máj 2010 - súdu bolo doručené upresnenie žaloby podľa výzvy, ako aj

rozhodnutie o znížení dávky a príspevku,

- 14. jún 2010 - uznesenie o priznaní oslobodenia od súdneho poplatku,

- 9. júl 2010 - súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe,

- 27. júl 2010 - nariadený termín pojednávania na 8. október 2010,

- 10. august 2010 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie

pojednávania,

- 14. október 2010 - súdu faxom doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne

o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti,

- 15. október 2010 - pojednávanie odročené na 7. december 2010,

- 7. december 2010 - odročené pojednávanie na 8. február 2011 z dôvodu, že

žalobkyňa neovláda úradný jazyk (táto skutočnosť však súdu oznámená vopred nebola),

- 8. február 2011 - pojednávanie (na ktorom bola pripustená zmena petitu žaloby

a uskutočnený výsluch účastníkov); pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právnej

zástupkyni žalobkyne bolo uložené v lehote 10 dní oznámiť adresu svedkov,

- 15. marec 2011 – nariadený termín pojednávania na 24. jún 2011, na základe

ospravedlnia zástupkyne žalovanej bola 7. apríla 2011 vykonaná úprava zákonnej sudkyne

na vydanie upovedomenia o odročení pojednávania na 27. máj 2011,

- 13. apríl 2011 - oznámenie súdu právnej zástupkyni žalobkyne o tom, že

pred nariadením znaleckého dokazovania považuje za nutné realizovať výsluch svedkov,

- 27. máj 2011 - pojednávanie, uskutočnený výsluch svedkov; pojednávanie odročené

na neurčito s tým, že účastníkom bolo uložené do 10 dní súdu doručiť písomne dôkazné

návrhy,

- 3. jún 2011 - súdu faxom doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne

o predĺženie sudcovskej lehoty na predloženie písomného dôkazného návrhu do 13. júna

2011,

- 8. august 2011 - určený termín pojednávania na 23. september 2011,

- 31. august 2011 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie

pojednávania, ako aj opakovaná žiadosť o ustanovenie znalca,

- 23. september 2011 - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania,

- 19. marec 2012 - súdu doručený znalecký posudok znalca J. S., aj s vyúčtovaním

odmeny znalca,

- 2. apríl 2012 - úprava zákonnej sudkyne na doručenie opisu znaleckého posudku,

s výzvou na vyjadrenie v lehote 12 dní, ako aj uznesenia o priznaní odmeny znalcovi

z 2. apríla 2012,

- 26. apríl 2012 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o predĺženie

lehoty na podanie vyjadrenia k znaleckému posudku,

- 15. máj 2012 - súdu doručené vyjadrenie žalobkyne k znaleckému posudku, ako aj

čiastočné späťvzatie žaloby,

- 26. júl 2012 - úprava zákonnej sudkyne na doručenie vyjadrenia znalca právnym

zástupkyniam účastníkov aj s výzvou, aby prípadné dôkazné návrhy účastníkov súdu

doručili v lehote 8 dní,

- 7. september 2012 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne

o predĺženie sudcovskej lehoty (pretože sa jedná o veľmi náročný prípad a potrebuje dlhšiu

lehotu a konzultáciu s odborníkom, aby mohla podať dôkazný návrh),

- 28. september 2012 - podanie právnej zástupkyne žalobkyne aj s okruhom otázok,

na ktoré žiada, aby svedok bol vypočutý,

- 19. október 2012 - zaslaný spis Okresnému súdu Nitra na uskutočnenie výsluchu

svedka,

- 26. november 2012 - súdu vrátený spis,

- 19. december 2012 - súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne

o vydanie RTG snímku, pretože toto potrebuje za účelom vypracovania náhradného

znaleckého posudku,

- 16. január 2013 - určený termín pojednávania na 15. marec 2013,

- 13. marec 2013 - súdu doručená faxom žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne

o odročenie pojednávania,

- 14. marec 2013 - úprava zákonnej sudkyne na zrušenie termínu,

- 5. apríl 2013 - súdu doručená námietka zaujatosti voči zákonnej sudkyni,

- 12. apríl 2013 - spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke

zaujatosti,

- 6. máj 2013 - spis vrátený s tým, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z konania

rozhodovania vo veci,

- 20. máj 2013 - určený termín pojednávania na 17. júl 2013,

- 15. júl 2013 faxom súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania,

- 15. júl 2013 - faxom oznámené právnej zástupkyni žalobkyne, že súd jej žiadosti

o odročenie pojednávania nevyhovuje,

- 17. júl 2013 - odročené pojednávanie na 30. júl 2013,

- 29. júl 2013 - súdu faxom doručená žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu

choroby a práceneschopnosti právnej zástupkyne žalobkyne,

- 29. júl 2013 - faxom oznámené právnym zástupkyniam účastníkov, že súd žiadosti

o odročenie pojednávania nevyhovuje,

- 30. júl 2013 - vyhlásený rozsudok,

- 16. september 2013 - súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti rozsudku,

- 10. október 2013 - spis predložený odvolaciemu súdu, o odvolaní sťažovateľky ako

žalobkyne doteraz odvolacím súdom rozhodnuté nebolo.

12. Po posúdení obsahu spisu v právnej veci sťažovateľky z hľadiska základných

kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

a) Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že

rozhodovanie o žalobe o náhradu škody na zdraví, prípadne aj o náhrady nemajetkovej ujmy

patrí do štandardnej občianskoprávnej agendy všeobecných súdov a bez ďalšieho ho

nemožno hodnotiť ako právne ani skutkovo osobitne zložité. V okolnostiach danej veci,

najmä vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania ústavný súd pripúšťa určitú mieru

skutkovej zložitosti, táto však nemala priamy vplyv na dĺžku predmetného konania

na okresnom súde.

b) Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd zistil

viaceré okolnosti, ktoré museli byť zohľadnené v jej neprospech pri posudzovaní celkovej

dĺžky konania. Išlo o:

̶podanie žaloby s nevykonateľným petitom, v dôsledku čoho ju musel okresný súd

vyzývať na jej doplnenie, ktoré uskutočnila až po takmer šiestich mesiacoch od podania

žaloby,

̶opakované žiadosti o odročenie pojednávania (8. októbra 2010, 15. októbra 2010,

23. septembra 2011, 15. marca 2013), ktoré boli okresným súdom akceptované spravidla

z dôvodov na strane právnej zástupkyne sťažovateľky. Aj keď ústavný súd uznáva, že

niektoré z uvedených žiadostí o odročenie pojednávaní boli relevantne odôvodnené,

nemožno však pri rozhodovaní o sťažnosti takéhoto účastníka (sťažovateľky) na prieťahy

v konaní neprihliadnuť na tieto okolnosti, pokiaľ skutočne mali preukázateľný dopad

na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania.

̶opakované žiadosti právnej zástupkyne sťažovateľky o predĺženie sudcovskej lehoty

na vyjadrenie, resp. predloženie dôkazných návrhov, z dôvodu ňou tvrdenej ,,náročnosti

prípadu“.

c) Pokiaľ ide o postup okresného súdu v predmetnom konaní, možno konštatovať, že

tento postupoval plynulo a v zásade sústredene a efektívne. Nadväznosť procesných úkonov

okresného súdu vyplývajúca z účinnej procesnoprávnej úpravy jeho postupu bola

primeraná, rešpektovala kontradiktórnosť civilného procesu a zodpovedala aktuálnej

dôkaznej situácii. Čiastočnú zodpovednosť za zistenú dobu konania možno okresnému súdu

pripísať iba v počiatočnom štádiu konania, keď jeho nesprávne uznesenie o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov zrušil odvolací súd. Táto však nemala zásadný vplyv

na celkovú dĺžku konania, keďže v čase rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov

sťažovateľka opravovala svoju žalobu a jej doplnený petit doručila okresnému súdu až

takmer šesť mesiacov po podaní žaloby. Pokiaľ ide o výhrady sťažovateľky k neskorému

nariadeniu znaleckého dokazovania, ústavný súd konštatuje, že poradie dokazovania

a postupnosť dôkazných prostriedkov určuje v zásade všeobecný súd podľa konkrétnych

okolností prípadu. Vzhľadom na charakter súdenej veci sťažovateľky, kde išlo o jej

zdravotný stav, však ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu, ktorý najskôr

vypočul účastníkov a svedkov, a až následne nariadil znalecké dokazovanie, bol rozumne

odôvodnený a nemal priamy dopad na označené práva sťažovateľky.

13. Iste, dobu tri a pol roka konania o civilnej veci na jednom stupni súdnictva

spravidla nemožno hodnotiť ako primeranú, v konkrétnych okolnostiach prípadu však

podstatný podiel na tejto dobe možno vzhľadom na už uvedené pripísať sťažovateľke.

Okresný súd naopak postupoval plynule, bezprieťahovo, spis predkladal odvolaciemu súdu

na rozhodovanie o procesných otázkach (oslobodenie od súdnych poplatkov, návrh

na vylúčenie sudkyne) promptne, procesné návrhy účastníkov bezodkladne zasielal druhej

strane, termíny pojednávaní určoval v ústavne akceptovateľných lehotách.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiska

komplexného posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom

za porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a listiny ani jej práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Keďže sťažnosti vyhovené nebolo, ďalšími návrhmi sťažovateľky sa ústavný súd

pri svojom rozhodovaní ďalej nezaoberal (primerané finančné zadosťučinenie). Keďže

sťažovateľka v konaní úspech nemala, nepripadalo do úvahy, aby jej ústavný súd priznal

náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014