Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 515/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. M. B., PhD., zastúpeného

advokátkou Mgr. Margarétou Lukačovičovou, Advokátska kancelária BUZINGER &

PARTNERS s. r. o., Martina Benku 15, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a podľa Listiny základných práv a slobôd, ako

aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo JUDr. M. B., PhD., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

zaručené v a v Listiny základných

práv a slobôd, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. M. B., PhD. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. M. B., PhD. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

501,57 € (slovom päťstojeden eur a päťdesiatsedem centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. Margaréty Lukačovičovej,

Advokátska kancelária BUZINGER & PARTNERS s. r. o., Martina Benku 15, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 15. októbra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. B., PhD. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Sťažovateľ ako účastník konania

(navrhovateľ) v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

podaním zo 6. marca 2013 podal predsedníčke Okresného súdu Bratislava I

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Bratislava I v uvedenom súdnom

konaní. (...)

V uvedenej sťažnosti sťažovateľ poukázal na nečinnosť a nesprávny úradný postup

Okresného súdu Bratislava I v predmetnom súdnom konaní, ktorými dochádza

k neprimerane dlho udržiavanému stavu právnej neistoty sťažovateľa. Hoci od podania

návrhu na začatie konania (3. septembra 2004) už uplynulo viac než 8 rokov a 9 mesiacov,

do dnešného dňa nebola uvedená právna vec právoplatne rozhodnutá, čím dochádza

k prehlbovaniu právnej neistoty sťažovateľa.

Dňa 17. apríla 2013 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky Okresného

súdu Bratislava I na uvedenú sťažnosť, v ktorej predsedníčka súdu vyhodnotila sťažnosť ako

dôvodnú. (...)

Z hľadiska posúdenia kritéria zložitosti veci sme toho názoru, že predmetná

občianskoprávna vec týkajúca sa uplatneného nároku na náhradu škody nie je právne ani

fakticky zložitá, pričom uvedená oblasť súdnej ochrany predstavuje bežnú a pravidelnú

agendu všeobecných súdov.

Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľa ako účastníka konania, sťažovateľ je v konaní

aktívny a poskytol súdu primeranú súčinnosť a dostatočné podklady pre rýchle konanie

a rozhodnutie.

Čo sa týka postupu Okresného súdu Bratislava I v predmetnom konaní, tento

v mnohých ohľadoch nemožno označiť za postup vykonávaný s odbornou starostlivosťou

a v súlade so zákonom.

Okresný súd napríklad viaceré pojednávania v uvedenej veci opakovane odročil

z dôvodu, že odporkyňa krátko pred konaním pojednávania, obvykle prostredníctvom faxu,

ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní z rôznych, často až absurdných dôvodov,

pričom tvrdené dôvody neúčasti na pojednávaní súdu hodnoverným spôsobom v rozpore

s nikdy nepreukázala. Napriek tejto skutočnosti okresný

súd vytýčené pojednávania z dôvodu neúčasti odporkyne opakovane odročil, čo nemožno

považovať za správny úradný postup.

Z doterajšieho postupu Okresného súdu Bratislava I v uvedenej právnej veci je teda

zrejmé, že súd svojou nečinnosťou, resp. nesprávnym úradným postupom postupuje

v zjavnom rozpore s viacerými ustanoveniami (...), Listiny(...) a Európskeho

dohovoru(...), teda svojvoľne.

Svojím zjavne nezákonným a svojvoľným postupom Okresný súd Bratislava I vytvára

pre sťažovateľa dlhodobý stav právnej neistoty a spôsobuje mu značnú majetkovú aj

nemajetkovú ujmu.

Uvedený nezákonný postup Okresného súdu Bratislava I je z ústavného hľadiska

neakceptovateľný a neospravedlniteľný.

(...) Sťažovateľ na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu navrhuje,

aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní túto sťažnosť prijal na

ďalšie konanie, a aby po vykonaní dokazovania vyniesol tento nález:

Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 (...) a článku 38 ods. 2 Listiny(...) a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru(...) postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €(...),

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho

zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Margaréty Lukačovičovej(...), do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa

Z uvedeného skutkového a právneho stavu je zrejmé, že Okresný súd Bratislava I

v uvedenom súdnom konaní opakovane a dlhodobo postupuje v zjavnom rozpore

so zákonom a spôsobuje zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Dĺžka súdneho konania (8 rokov a 9 mesiacov) je z ústavného hľadiska

neospravedlniteľná i v zložitejších právnych veciach, o to viac, ak ide o jednoduchú právnu

vec ako v tomto prípade.

Na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov v predmetnom súdnom konaní bol

sťažovateľ nútený vyvinúť značné úsilie, čo ho doteraz stálo nielen množstvo pracovného

a súkromného času, ale tiež veľa psychických síl, najmä v podobe pocitov frustrácie

z bezprávia a nespravodlivosti. Sťažovateľ tiež strávil množstvo svojho času pravidelnou

účasťou na pojednávaniach, ktoré boli na základe zjavne účelových a nepodložených

podaní odporkyne, teda bez zákonného dôvodu, opakovane súdom odročené.

V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že samotné deklarovanie porušenia základných

práv sťažovateľa Okresným súdom Bratislava I nemožno považovať za dostatočné. Výšku

navrhovaného finančného zadosťučinenia považujeme za primeranú v porovnaní s výškou

nemajetkovej ujmy, ktorá bola a doteraz je sťažovateľovi spôsobovaná nezákonným

postupom Okresného súdu Bratislava I v predmetnej právnej veci.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3937/2013

z 3. marca 2014 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 20. marca 2014.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom

v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Sťažovateľ konkrétne namieta najmä nečinnosť tunajšieho súdu, poukazuje na

skutočnosť, že od podania návrhu na začatie konania dňa 03. 09. 20047 uplynulo viac než 8

rokov a 9 mesiacov, do dnešného dňa nebola uvedená právna vec právoplatne rozhodnutá,

čím dochádza k prehlbovaniu právnej neistoty sťažovateľa,

V úvode môjho vyjadrenia si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom

prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby(...) Ústavný súd Slovenskej

republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od

ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. (...)

Vzhľadom na(...) prehľad úkonov súdu je zrejmé, že konanie vedené na tunajšom

súde pod sp. zn. je poznačené zbytočnými prieťahmi. V tomto smere

poukazujem na skutočnosť, že i sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že dňa

17. 04. 2013 mu bola doručená odpoveď predsedníčky Okresného súdu Bratislava I na jeho

sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zo dňa 06. 03. 2013, v ktorej predsedníčka súdu po vykonanom šetrení vyhodnotila jeho

sťažnosť ako dôvodnú. Zároveň sťažovateľovi oznámila, že zákonnú sudkyňu vyzvala, aby

neodkladne prijala opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu tak, aby k zbytočným

prieťahom v konaní so strany súdu nedochádzalo.

S poukazom na prehľad úkonov súdu(...) mám však za to, že od dátumu vybavenia

predmetnej sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní vedenom na súde pod sp. zn.

odpoveďou predsedníčky súdu zo dňa 05. 04. 2013, súd vo veci priebežne

koná.

Prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby prihliadol na skutočnosť, že návrh na

začatie konania bol súdu doručený dňa 03. 09. 2004 a do oddelenia zákonnej sudkyne

JUDr. Z. M. 24C bola vec pridelená dňa 06. 08. 2007. Dňa 17. 06. 2010 súd vo veci

meritórne rozhodol rozsudkom č. k. -327, avšak odvolací súd uznesením č. k.

-397 zo dňa 31. 01. 2012 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil dňa

21. 02. 2012 na ďalšie konania s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu zaoberať sa

podaným návrhom odporkyne zo dňa 05. 05. 2010 o náhradu škody vo výške 9.627,20 eur,

vo veci znovu rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust.

Zároveň poukazujem aj na skutočnosť, že spis sa v období od 29. 05. 2013 do 15. 07. 2013

nachádzal na Krajskom súde v Bratislave a dňa 16. 01. 2014 bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti odporkyne na termín dňa 20. 02. 2014. (...)“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu zaujala toto stanovisko:

„(...) Predmetné súdne konanie o náhradu škody vedené na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. k dnešnému dňu trvá 9 rokov 6 mesiacov a 17 dní.

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I v uvedenom vyjadrení opakovane uznala,

že predmetné súdne konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. Z opísaného postupu

okresného súdu je zrejmé, že súd vo veci nekoná plynulo a mnohé jeho úkony nemožno

označiť za efektívne, vedúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako

účastník konania (navrhovateľ) dlhodobo nachádza.

Viacero skutkových okolnosti navyše nasvedčuje tomu, že zbytočné prieťahy

v súdnom konaní sú zo strany okresného súdu spôsobované úmyselne.

Ako sme uviedli v ústavnej sťažnosti, okresný súd viaceré pojednávania v uvedenej

veci opakovane odročil z dôvodu, že odporkyňa krátko pred konaním pojednávania, obvykle

prostredníctvom faxu, ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní z rôznych, často až

absurdných dôvodov, pričom tvrdené dôvody neúčasti na pojednávaní súdu hodnoverným

spôsobom v rozpore s nikdy nepreukázala. Napriek tejto

skutočnosti okresný súd vytýčené pojednávania z dôvodu neúčasti odporkyne opakovane

odročil, čo nemožno považovať za správny úradný postup.

Sudkyňa Okresného súdu Bratislava I JUDr. O. D., ktorej bola predmetná vec

pôvodne pridelená, bola na základe námietky zaujatosti vznesenej sťažovateľom

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 23. mája 2007 vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci, keďže sa ukázalo, že uvedená sudkyňa a odporkyňa v predmetnom

súdnom konaní sú dlhodobé priateľky, boli spolužiačkami počas štúdia na právnickej

fakulte a sudkyňa v čase, keď bola advokátkou, zamestnávala manžela odporkyne ako

advokátskeho koncipienta, a to dokonca fiktívne, bez reálneho výkonu právnej praxe.

Tento blízky vzťah medzi sudkyňou a odporkyňou sa okrem iného prejavil aj tým, že

sudkyňa uznesením zo 4. júla 2006 zrušila uznesenie vyššieho súdneho úradníka z 26. mája

2006, ktorým súd uložil odporkyni zaplatiť poriadkovú pokutu v sume 5.000 Sk z dôvodu

opakovaných neospravedlnených neúčastí odporkyne na vytýčených pojednávaniach.

Ako vyplýva z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, po vylúčení sudkyne

JUDr. O. D. bola dňa 6. septembra 2007 vec pridelená sudkyni JUDr. Z. M. Táto vytýčila

pojednávanie vo veci až na 25. jún 2009, teda takmer dva roky po pridelení veci.

Aj sudkyňa JUDr. Z. M., napriek protestom sťažovateľa, opakovane akceptovala

neospravedlnené absencie odporkyne na pojednávaniach a tieto viackrát z dôvodu neúčasti

odporkyne odročila.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. -327 zo 17. júna 2010,

ktorým súd po takmer šiestich rokoch trvajúceho súdneho konania rozhodol vo veci samej,

bol následne odvolacím súdom z dôvodu procesného pochybenia okresného súdu zrušený

a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že

okrem procesného pochybenia sa okresný súd v uvedenom rozsudku dopustil aj závažných

vecných pochybení, keď v zjavnom rozpore so zákonom, ustálenou judikatúrou

a autoritatívnou právnou vedou, teda svojvoľne, zamietol podstatnú časť nároku

sťažovateľa na náhradu škody.

Okresný súd, opäť v zjavnom rozpore s ,

akceptoval neúčasť odporkyne aj na pojednávaní dňa 16. januára 2014. Odporkyňa svoju

absenciu ospravedlnila prostredníctvom emailu opäť iba krátko pred začatím pojednávania,

pričom ňou uvádzané dôvody neúčasti na pojednávaní, navyše nijakým spôsobom

nepodložené, nemožno považovať za zákonné, na čo sťažovateľ sudkyňu priamo na

pojednávaní upozornil a požiadal ju, aby sa pojednávalo v neprítomnosti odporkyne. Keďže

sudkyňa odmietla pojednávať v neprítomnosti odporkyne a uviedla, že pojednávanie opäť

odročí, sťažovateľ na pojednávaní podal návrh podľa § 147a ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a požiadal súd, aby odporkyňu zaviazal k úhrade sankcie v sume 15 eur. Hoci

podľa je súd povinný rozhodnúť o takomto

návrhu bez zbytočného odkladu, okresný súd doteraz o tomto návrhu nerozhodol, čím opäť

spochybnil svoju nestrannosť v predmetnom súdnom konaní. (...)

Z vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že sudkyňa

JUDr. Z. M. má sama pochybnosti o svojej nezaujatosti k účastníkom konania, keď dňa

24. marca 2013 podľa predložila súdny spis

predsedníčke súdu z dôvodu, že podľa jej názoru sú splnené zákonné predpoklady na jej

vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Krajský súd v Bratislave

následne uznesením sp. zn. -481 zo 6. júna 2013 rozhodol, že zákonná

sudkyňa nie je vylúčená z pojednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Uvedené skutkové okolnosti týkajúce sa postupu Okresného súdu Bratislava I

v predmetnom súdnom konaní, tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, vytvárajú

pochybnosti o nestrannosti okresného súdu vo vzťahu k účastníkom konania. Okresný súd

odporkyňu opakovane zvýhodnil tým, že pojednávanie viackrát odročil, hoci na odročenie

pojednávania neexistovali zákonné dôvody. Jedinú poriadkovú pokutu, ktorú odporkyni za

neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní uložil vyšší súdny úradník, sudkyňa JUDr. O. D.,

blízka priateľka odporkyne, zrušila.

Výsledkom uvedenej nečinnosti, neefektívneho a svojvoľného postupu Okresného

súdu Bratislava I v predmetnom súdnom konaní je stav hlbokej právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ nachádza už takmer 10 rokov. Sťažovateľ uvedenej právnej veci venoval desiatky

hodín na úkor svojho pracovného a voľného času, pričom ujma (majetková aj nemajetková),

ktorá mu vznikla a stále vzniká v príčinnej súvislosti s nezákonným postupom okresného

súdu v predmetnom súdnom konaní, už mnohonásobne presiahla výšku škody, ktorej

náhradu si sťažovateľ uplatňuje voči odporkyni.

Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľ navrhované finančné zadosťučinenie za

primerané.

Sťažovateľ netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a v listiny

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 3. septembra 2004 podal sťažovateľ na okresnom súde proti JUDr. M. B. (ďalej

len „odporkyňa“) žalobný návrh na zaplatenie sumy 261 723 Sk s prísl. z titulu náhrady

škody. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 23. septembra 2004 okresný súd uznesením č. k. -38 vyzval

sťažovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy odstránil nedostatky návrhu,

konkrétne, aby špecifikoval „percentuálne akú výšku úrokov“ z požadovanej istiny.

Sťažovateľ prevzal uvedené uznesenie 17. marca 2005.

Dňa 30. marca 2005 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa – špecifikácia úrokov

z omeškania.

Dňa 11. apríla 2005 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

podaný návrh.

Dňa 5. mája 2005 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za návrh.

Dňa 3. augusta 2005 súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k podanému návrhu.

Dňa 21. septembra 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. november 2005.

Dňa 28. septembra 2005 sa odporkyňa písomne vyjadrila k návrhu.

Dňa 9. novembra 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala o odročenie

nariadeného pojednávania z dôvodu jej „dočasnej pracovnej neschopnosti“.

Dňa 10. novembra 2005 bolo pojednávanie odročené na 24. január 2006.

Dňa 14. novembra 2005 odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní

10. novembra 2005 „z dôvodu čerpania materskej dovolenky“.

Dňa 24. januára 2006 odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní „z dôvodu čerpania materskej dovolenky“, ako aj „z dôvodu ošetrovania

maloletého dieťaťa počas PN“. Pojednávanie bolo odročené na 31. marec 2006 s tým, že

odporkyňa bude predvolaná pod hrozbou uloženia pokuty.

Dňa 31. marca 2006 bolo pojednávanie odročené na 2. jún 2006 s tým, že odporkyňa

bude na toto pojednávanie predvedená políciou a bude jej uložená poriadková pokuta

vo výške 5 000 Sk.

Dňa 6. apríla 2006 bolo súdu doručené ospravedlnenie odporkyne z neúčasti na

ostatnom pojednávaní, ktoré sa jej údajne nepodarilo doručiť faxom, a rovnako aj jej pokus

o telefonické ospravedlnenie malo byť bezúspešné.

Dňa 26. mája 2006 okresný súd uznesením č. k. -105 uložil odporkyni

poriadkovú pokutu vo výške 5 000 Sk.

Dňa 2. júna 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

13. október 2006.

Dňa 23. júna 2006 odporkyňa podala odvolanie proti uzneseniu o poriadkovej

pokute.

Dňa 26. júna 2006 súd uznesením č. k. -119 vyzval odporkyňu, aby

špecifikovala svoj vzájomný návrh, ktorý uplatnila vo svojom podaní z 20. septembra 2005.

Dňa 4. júla 2006 okresný súd uznesením č. k. -121 zrušil svoje uznesenie

o uložení poriadkovej pokuty odporkyni.

Dňa 14. júla 2006 odporkyňa podala špecifikáciu svojho protinávrhu.

Dňa 19. júla 2006 odporkyňa zaslala súdu doklady „na základe výzvy súdu“.

Dňa 17. augusta 2006 sťažovateľ predložil súdu písomnosti súvisiace so žalobným

návrhom.

Dňa 13. októbra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľa telefonicky ospravedlnila svoju

neúčasť na pojednávaní nariadenom na uvedený deň „z dôvodu bolesti zubov“.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 27. novembra 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. január 2007.

Dňa 26. januára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

„vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti zákonného sudcu“ zo strany sťažovateľa, ktorý

uhradil aj súdny poplatok za uvedený návrh. Odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na

pojednávaní „z dôvodu náhleho ochorenia opatrovateľky mojich detí“.

Dňa 29. januára 2007 sa zákonná sudkyňa písomne vyjadrila k námietke zaujatosti.

Dňa 5. februára 2007 sťažovateľ doplnil svoju námietku zaujatosti.

Dňa 27. apríla 2007 sťažovateľ požiadal súd „o bezodkladné predloženie veci na

rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu“.

Dňa 15. mája 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o podanej námietke zaujatosti.

Dňa 23. mája 2007 krajský súd uznesením č. k. -214 zákonnú sudkyňu

JUDr. O. D. vylúčil z prerokovávania a rozhodovania danej veci.

Dňa 6. júla 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 6. augusta 2007 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Z. M.

Dňa 4. mája 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. jún 2008.

Dňa 25. júna 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie v neprítomnosti odporkyne,

pričom pojednávanie bolo odročené na 24. september 2009.

Dňa 27. augusta 2009 sťažovateľ doplnil svoj žalobný návrh.

Dňa 31. augusta 2009 odporkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní zo zdravotných dôvodov.

Dňa 24. septembra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd pripustil

zmenu návrhu a bolo odročené na 26. november 2009.

Dňa 29. septembra 2009 odporkyňa zaslala súdu požadované doklady.

Dňa 29. októbra 2009 sťažovateľ požiadal súd o odročenie nariadeného pojednávania

z dôvodu kolízie termínu s ďalším pojednávaním, kde je právnym zástupcom.

Dňa 12. januára 2010 sťažovateľ doložil do spisu listinné dôkazy.

Dňa 4. februára 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

25. marec 2010 na účely zapožičania vyšetrovacieho spisu ČVS: Dn.

Dňa 25. marca 2010 bolo pojednávanie odročené na 3. máj 2010, pretože sa

nedostavila odporkyňa a ani právna zástupkyňa navrhovateľa.

Dňa 30. marca 2010 sťažovateľ oznámil súdu osobné údaje svedka.

Dňa 3. mája 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

17. jún 2010.

Dňa 6. mája 2010 odporkyňa podala návrh na náhradu škody proti sťažovateľovi.

Dňa 17. júna 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd vydal

rozsudok č. k. -327, ktorým návrhu sťažovateľa sčasti vyhovel.

Dňa 9. augusta 2010 podala proti uvedenému rozsudku odporkyňa odvolanie.

Dňa 11. augusta 2010 podal proti uvedenému rozsudku odvolanie aj sťažovateľ.

Dňa 23. augusta 2010 boli odvolania zaslané účastníkom konania na vzájomné

vyjadrenie a zároveň boli vyzvaní na úhradu poplatkov za podané odvolanie.

Dňa 24. septembra 2010 sťažovateľ požiadal súd „o opravu chyby v uznesení

vo výzve súdu“.

Dňa 27. septembra 2010 sa odporkyňa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 29. septembra 2010 okresný súd opravil svoje uznesenie č. k. -365.

Dňa 11. novembra 2010 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o odvolaní účastníkov konania.

Dňa 6. apríla 2011 sa sťažovateľ písomne vyjadril k odvolaniu odporkyne.

Dňa 31. januára 2012 krajský súd uznesením č. k. -397 napadnutý

rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 21. februára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 13. marca 2012 súd vyzval sťažovateľa, aby vyčíslil trovy právneho zastúpenia

v súvislosti s návrhom odporkyne z 8. apríla 2011.

Dňa 12. apríla 2012 sťažovateľ vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zmysle uvedenej

výzvy.

Dňa 8. augusta 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. október 2012.

Dňa 4. októbra 2012 odporkyňa požiadala súd o odročenie nariadeného

pojednávania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že „súd sa bude zaoberať

procesným návrhom navrhovateľa ohľadne vylúčenia vzájomného návrhu odporkyne na

samostatné konanie“.

Dňa 22. novembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -458 spojil na

spoločné konanie veci vedené na okresnom súde pod sp. zn. a sp. zn.

tak, že budú vedené pod sp. zn. .

Dňa 24. januára 2013 nadobudlo právoplatnosť uvedené uznesenie o spojení vecí.

Dňa 11. marca 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. apríl 2013.

Dňa 17. apríla 2013 odporkyňa podala námietku zaujatosti zákonnej sudkyne

JUDr. Z. M.

Dňa 25. apríla 2013 bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 29. mája 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanej

námietke zaujatosti.

Dňa 6. júna 2013 krajský súd uznesením č. k. -481 rozhodol, že

sudkyňa JUDr. Z. M. nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania predmetnej veci.

Dňa 15. júla 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. septembra 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. október 2013.

Dňa 24. októbra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

16. január 2014.

Dňa 16. januára 2014 bolo pojednávanie odročené na 20. február 2014 „z dôvodu

neprítomnosti odporkyne“.

Dňa 20. februára 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

31. marec 2014.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a v listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v (ako aj v listiny a dohovoru), sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr.

). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto

občianskoprávneho konania, podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani

predsedníčka okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie posudzovaného konania 9,5 rokov iba na súde

prvého stupňa (od 3. septembra 2004) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané,

a to aj v tom prípade, ak odhliadneme od toho, že spis sa nachádzal asi sedem mesiacov aj

na odvolacom súde. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že občianske súdne

konanie, ktoré bez meritórneho rozhodnutia súdu prvého stupňa trvá tak dlho, ako to je

v danej veci, teda 9,5 rokov, možno už len na základe posúdenia tohto neprimeraného

obdobia považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v ,

v čl. 38 ods. 2 listiny a v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe

predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu

ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m. ).

Ústavný súd však konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek

zákonných alebo iných dôvodov nečinný od 5. mája 2005 do 3. augusta 2005 (tri mesiace),

od 29. januára 2007 do 15. mája 2007 (tri mesiace), od 6. augusta 2007 do 4. mája 2008

(osem mesiacov) a od 12. apríla 2012 do 8. augusta 2012 (štyri mesiace). Okresný súd teda

minimálne poldruha roka vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého súdneho konania nachádza,

čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch , listiny a dohovoru

(pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. v pritom

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti

v primeranej lehote.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a v listiny, ako aj práva zaručeného v dohovoru, tak

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €

s odôvodnením, že „Na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov v predmetnom

súdnom konaní bol sťažovateľ nútený vyvinúť značné úsilie, čo ho doteraz stálo nielen

množstvo pracovného a súkromného času, ale tiež veľa psychických síl, najmä v podobe

pocitov frustrácie z bezprávia a nespravodlivosti.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a vzhľadom aj na celkove neobyčajne dlhé

trvanie napadnutého konania považuje za primerané vo výške 2 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3 a v bode 5.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti zo 14. júna 2013

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 20. marca 2014). Za dva úkony

vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijný paušál v sume

dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 €

a režijný paušál v sume 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 417,98 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %

DPH, teda sumu 83,59 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove

sumu 501,57 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014