Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 150/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka (sudca spravodajca)

a Marinny Mochnáčovej, prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti AGROSTAV

Trnava, a. s., Priemyselná 2, Trnava, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Chmelom,

Advokátska kancelária, Royova 9, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti AGROSTAV Trnava, a. s., na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e k o n a ť vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti AGROSTAV Trnava, a. s., p r i z n á v a primerané

finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e jej

Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti AGROSTAV Trnava, a. s., p r i z n á v a úhradu trov

právneho zastúpenia v sume 340,60 € (slovom tristoštyridsať eur a šesťdesiat centov), ktorú

j e jej Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Jána Chmela, Advokátska kancelária, Royova 9, Piešťany, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 26. marca 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti AGROSTAV

Trnava, a. s., Priemyselná 2, Trnava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. koná okresný

súd o návrhu sťažovateľky, ktorým sa proti odporkyni (obec Koplotovce) domáha úhrady

25 487,63 € (767 840,40 Sk) z titulu zaplatenia ceny za zhotovené dielo. Podľa

sťažovateľky aj napriek sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného

súdu okresný súd koná v jej veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa

predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Konštatujem, že vo veci sp. zn. z dôvodu nekonania Okresného súdu

Piešťany pretrváva stav právnej neistoty sťažovateľa, ako osoby domáhajúcej sa súdnej

ochrany a rozhodnutia súdu. Vzhľadom na povahu veci, keďže ide o zaplatenie pohľadávky

z obchodného styku, okrem technického posúdenia znalcom, ktorému ako je zrejmé zo spisu

nebola uložená povinnosť doplniť znalecké dokazovanie, nie je podľa názoru sťažovateľa

táto sporová vec skutkovo, právne ani procesné zložitá na prejednanie a rozhodnutie, avšak

na druhej strane je pre sťažovateľa ako navrhovateľa významná, nakoľko ide o nemalú

sumu, ktorú dlžník neuhradil sťažovateľovi a úkonmi, ako je vyššie uvedené, zobral možnosť

sťažovateľovi na uspokojenie jeho oprávnenej pohľadávky; ako aj vzhľadom na skutočnosť,

že sťažovateľ svojím správaním nespôsobil nekonanie súdu v tejto veci, som toho názoru, že

prieťahy v konaní sp. zn. sú neodôvodnené, zbytočné a majú príčinu

na strane Okresného súdu Piešťany. Okrem uvedeného je treba poukázať na skutočnosť, že

sťažovateľ sa domáha aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 14,5 % ročne

zo žalovaných súm so splatnosťou od začiatku augusta 2007 až do zaplatenia, čo v prípade

úspechu sťažovateľa v konaní zaťaží a nie v malej výške obecný rozpočet obce Koplotovce.

Som preto presvedčený, že i voči odporcovi je nečinnosť súdu na záťaž a rovnako voči

odporcovi je porušené právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa AGROSTAV Trnava, a.s., Priemyselná 2, Trnava

917 00, IČO: 31 416 195 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

5 Cb/l46/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi AGROSTAV Trnava, a. s., Priemyselná 2, Trnava 917 00, IČO: 31416

195, priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000 €, ktoré mu je Okresný súd Piešťany

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľovi AGROSTAV Trnava, a. s.,

Priemyselná 2, Trnava 917 00, IČO: 31 416 195, trovy právneho zastúpenia v sume

vo výške 340,60 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 280/14 zo 7. mája 2014

a právny zástupca sťažovateľky listom z 22. apríla 2014.

2. 1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla:

„K postupu sudkyne od 25. 1. 2008, resp. poverenej vyššej súdnej úradníčky

v registri Rob si dovoľujem poukázať na situáciu na Okresnom súde Piešťany po 1. 1.2008,

kedy došlo k znovuobnoveniu súdu a v prvých mesiacoch bolo potrebné okrem vybavovania

bežného nápadu prevziať a konať aj vo všetkých konaniach prevzatých z OS Trnava

pariacich do okresu Piešťany a do okresu Hlohovec, ktorý bol pripojený ako nový obvod.

Rozsah prevzatej agendy s počtom 7 sudcov a 5 vyšších súdnych úradníkov nebolo možné

vybavovať plynulo a bez prieťahov, pričom bolo potrebné zachovať aj poradie nápadu vecí.

Preto k výzve na zaplatenie súdneho poplatku prišlo až v auguste 2008. Následne súd

do prevedenia veci do registra Cb konal plynulo.

K postupu sudkyne konajúcej vo veci od 15. 10. 2008 uvádzam, že sudkyňa

s ohľadom na množstvo veci v jej senáte, ktorý v tom čase prevyšoval počet 800 veci

v registri C, Cb a P, konala dostatočne plynule. Úkony, ktoré bolo možné vykonať

pred vytýčením pojednávania, boli vykonané ihneď po pridelení veci. Následne nebolo

možné ihneď vo veci vytýčiť termín pojednávania skôr, nakoľko sudkyňa vybavovala veci

podľa poradia nápadu s prednostným vybavovaním vecí agendy P. Po vytýčení prvého

termínu pojednávania bolo vo veci plynule konané do nariadenia znaleckého dokazovania,

ktoré sa skomplikovalo námietkou voči znalcovi a potrebou vo veci pribrať aj konzultanta

a znalkyni uhradiť preddavok. Po ukončení znaleckého dokazovania a vypočutí znalca, sa

nepodarilo odstrániť všetky nejasnosti, preto súd zvažoval doplnenie znaleckého

dokazovania, avšak medzičasom rozhodoval o znalečnom. Dlhšie obdobia, medzi

jednotlivými úkonmi sudkyne sú spôsobené značnou zaťaženosťou s jej senáte (ale i celého

súdu), pričom sudkyňa má aj napriek vysokému osobnému nasadeniu a množstvu

odpojednávaných a rozhodnutých vecí od roku 2008 v súčasnosti v senáte vyše 701

nevybavených vecí hlavnej agendy (104 veci agendy P, 603 vecí agendy C a 14 vecí agendy

Cb), čo jej objektívne neumožňuje konať vo všetkých veciach v kratších časových

intervaloch. ...

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil

od ústneho pojednávania v zmysle ust. , keďže

od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2. 2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedol:

„... súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania v tejto veci.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Obdobne v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd je zakotvené právo na prejednanie veci v primeranej

lehote. Toto základné právo bolo postupom Okresného súdu Piešťany voči môjmu klientovi,

sťažovateľovi bez pochyby porušené... “

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom

na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný

súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie

skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či

namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (, , ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

- 25. január 2008 – návrhom doručeným okresnému súdu sa sťažovateľka domáhala

vydania platobného rozkazu, ktorým by bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť jej

vyfakturovanú cenu za zhotovenie diela (výstavba bytov, pozn.) na základe dojednaní

v zmluve o dielo (konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. ),

- 19. august 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok

za podaný návrh,

- 12. september 2008 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 16. september 2008 – sťažovateľka oznámila, že zaplatila súdny poplatok, a žiadala,

aby okresný súd pokračoval v konaní,

- 19. september 2008 – okresný súd vydal platobný rozkaz v súlade s návrhom

sťažovateľky,

- 14. október 2008 – odporkyňa podala odpor proti platobnému rozkazu,

- 15. október 2008 – okresný súd previedol vec z registra „Rob“ do registra „Cb“

pod sp. zn. ,

- 7. november 2008 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby

oznámil, či nedošlo k mimosúdnej dohode účastníkov konania,

- 28. november 2008 – právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k odporu

odporkyne,

- 1. jún 2009 – sťažovateľka žiadala nariadiť vo veci pojednávanie,

- 19. november 2009 – okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 28. január 2010,

- 28. január 2010 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí konateľa

sťažovateľky a právnych zástupcov oboch sporových strán odročené na 11. marec 2010

pre účely vypočutia starostu odporkyne, ako aj svedkov, ako aj pre účely predloženia

listinných dôkazov sťažovateľkou (kópie stavebného denníka, pozn.),

- 12. február 2010 – sťažovateľka predložila listinné dôkazy v intenciách záverov

pojednávania,

- 11. marec 2010 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov

a svedkov v prítomnosti oboch právnych zástupcov odročené na 22. apríl 2010 pre účely

dovypočutia ďalších svedkov,

- 15. marec 2010 – odporkyňa oznámila adresu svedka, ktorého žiadala vypočuť,

- 13. apríl 2010 – sťažovateľka sa vyjadrila k vykonanému dokazovaniu,

- 22. apríl 2010 – konalo sa pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí svedkov

v prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov odročené na 7. jún 2010,

pre účely predvolania ďalšieho svedka, pričom okresný súd uložil účastníkom povinnosť

predložiť do pojednávania otázky pre znalca z odboru oceňovania stavieb,

- 7. jún 2010 – konalo sa pojednávanie, ktoré po vypočutí svedka a po tom, ako

účastníci konania spresnili otázky pre znalca, bolo odročené na neurčito pre účely

nariadenia znaleckého dokazovania,

- 13. júl 2010 – odporkyňa predložila listinný dôkaz,

- 7. september 2010 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie, pričom

znalec mal vypracovať znalecký posudok do 60 dní od prevzatia spisu,

- 26. október 2010 – sťažovateľka podala námietky proti ustanovenému znalcovi,

- 29. október 2010 – ustanovený znalec žiadal o poskytnutie preddavku na znalecké

dokazovanie,

- 6. december 2010 – okresný súd z dôvodu uplatnenej námietky uznesením rozhodol

o zmene osoby znalca a novoustanovenej znalkyni uložil na vypracovanie znaleckého

posudku lehotu 90 dní od doručenia jej spisového materiálu,

- 24. január 2011 – ustanovená znalkyňa žiadala, aby na zodpovedanie niektorých

otázok, na zodpovedanie ktorých nebola zapísaná v príslušnom odbore, okresný súd pribral

„znalca konzultanta“, súčasne žiadala o rozšírenie svojho ustanovenia o ďalší odbor, aby

mohla zodpovedať jednu z otázok, a tiež žiadala preddavok na znalecké dokazovanie,

- 17. február 2011 – okresný súd vyzval účastníkov, aby oznámili, či majú výhrady

proti ustanoveniu konzultanta k ustanovenej znalkyni,

- 1. marec 2011 – odporkyňa oznámila, že nemá výhrady proti ustanoveniu

konzultanta,

- 4. marec 2011 – sťažovateľka oznámila, že nemá výhrady proti ustanoveniu

konzultanta,

- 22. marec 2011 – okresný súd uznesením povolil znalkyni prizvať si na konzultanta

a súčasne zaslal spis ustanovenej znalkyni,

- 19. august 2011 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok,

- 30. august 2011 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom

konania,

- 10. november 2011 – právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k znaleckému

posudku,

- 23. november 2011 – právny zástupca odporkyne sa vyjadril k znaleckému

posudku,

- 23. január 2012 – znalkyňa urgovala nezaplatenie jej znalečného,

- 6. február 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. marec 2012,

- 15. február 2012 – okresný súd znalkyni oznámil, že o znalečnom bude rozhodnuté

až po jej vypočutí na pojednávaní,

- 2. marec 2012 – právny zástupca sťažovateľky žiadal zmeniť termín pojednávania

z dôvodu, že nariadeného termínu sa nebude môcť kvôli plánovanému pobytu v zahraničí

zúčastniť konateľ sťažovateľky, ktorý považuje za potrebné byť osobne prítomný

na pojednávaní, na ktorom sa má rozoberať znalecký posudok, aby sa mohol k nemu

po odbornej stavebnej stránke vyjadriť,

- 6. marec 2012 – okresný súd oznámil účastníkom konania zrušenie termínu

pojednávania nariadeného na 15. marec 2012 s tým, že nový termín im bude oznámený

písomne,

- 15. marec 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. apríl 2012,

- 12. apríl 2012 – okresný súd z rodinných dôvodov na strane zákonnej sudkyne

zmenil termín pojednávania z 30. apríla 2012 na 3. máj 2012,

- 18. apríl 2012 – odporkyňa predložila listinný dôkaz,

- 3. máj 2012 – konalo sa pojednávanie, ktoré po vypočutí znalkyne v prítomnosti

účastníkov konania a ich právnych zástupcov bolo odročené na neurčito s tým, že

účastníkom konania bola uložená povinnosť, aby do 30. júna 2012 predložili svoje prípadné

otázky na doplnenie znaleckého dokazovania,

- 29. jún 2012 – právny zástupca sťažovateľky predložil doplňujúce otázky

pre znalkyňu,

- 10. január 2013 – znalkyňa urgovala nezaplatenie jej znalečného,

- 15. január 2013 – okresný súd rozhodol uznesením o znalečnom.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konštatuje, že

vzhľadom na potrebu nariaďovať v danej veci znalecké dokazovanie, možno síce toto

konanie hodnotiť po skutkovej stránke ako náročnejšie, avšak vzhľadom na dĺžku trvania

tohto znaleckého dokazovania, ako aj s ohľadom na charakter predmetu konania,

rozhodovanie ktoré patrí do štandardnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov (právnu

náročnosť posudzovaného konania nenamietal ani samotný okresný súd, pozn.), a v jeho

interakcii s celkovou dĺžkou posudzovaného konania (viac ako 6 rokov) nemožno iba tieto

skutkové okolnosti považovať za dôvod zistených prieťahov v konaní.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky posudzovaného konania

v procesnom postavení navrhovateľky, ústavný súd nezistil v jej správaní žiadnu takú

skutočnosť, ktorá by podstatným spôsobom prispela k predĺženiu posudzovaného konania.

Sťažovateľka bola v predmetnom konaní aktívna, zúčastnila sa na všetkých nariadených

pojednávaniach (iba z jedného pojednávania sa riadne ospravedlnila z dôvodu neodkladných

dlhšie plánovaných aktivít, pozn.) a podaním sťažnosti na prieťahy v konaní predsedníčke

okresného súdu, ako aj urgovaním postupu okresného súdu tiež aktívne pristupovala

k chráneniu si svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

3. Napokon s prihliadnutím na , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, sa ústavný súd zaoberal aj postupom

okresného súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu možno na ťarchu okresného súdu pripočítať obdobie

v trvaní viac ako 6 mesiacov, a to od 25. januára 2008, keď bol návrh sťažovateľky

doručený okresnému súdu, do 19. augusta 2008, keď okresný súd vykonal v danej veci prvý

procesný úkon a vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku. Okresný súd

nevykazoval žiadnu procesnú aktivitu ani v období od 28. novembra 2008, keď bolo

okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k odporu odporkyne,

do 19. novembra 2009, keď okresný súd po urgencii sťažovateľky nariadil vo veci

pojednávanie, v dôsledku čoho tak okresný súd prispel k predĺženiu konania o viac ako

11 mesiacov. Napokon podľa zistenia ústavného súdu je okresný súd v danej veci nečinný

od 3. mája 2012, keď sa konalo posledné pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre účely nariadenia doplnenia znaleckého dokazovania, pričom táto nečinnosť okresného

súdu pretrváva v podstate až do rozhodnutia ústavného súdu, t. j. viac ako 2 roky, pretože

okresný súd v tomto období okrem rozhodnutia o znalečnom, o ktorom rozhodol

15. januára 2013 po urgencii znalkyne, nevykonal vo veci žiadny meritórny procesný úkon,

ktorý by viedol k rozhodnutiu v merite veci.

Okrem toho ústavný súd konštatuje, že v kontexte danej veci neobstojí ani obranná

argumentácia okresného súdu o zaneprázdnenosti zákonnej sudkyne v danej veci, pretože

podľa judikatúry ústavného súdu tieto dôvody, ktoré by mohli byť interpretované iba ako

technické a organizačné problémy, nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom

očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa

(m. m. ).

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku v bode 1 tohto rozhodnutia.

IV.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

vedenej pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva zaručeného v a práva na prejednanie

záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke

aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považuje

za primerané v sume 2 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v sume 340,60 € vrátane 20 % DPH.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3

vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného

paušálu je 8,04 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 340,90 € vrátene 20 % DPH (právny zástupca

predložil osvedčenie platcu DPH, pozn.), pričom ústavný súd jej nepriznal nárok na úhradu

trov za jeden úkon právnej služby v roku 2014, a to za vyjadrenie k prijatej sťažnosti,

pretože v tomto vyjadrení právny zástupca neuviedol žiadne nové skutočnosti podstatné

pre rozhodnutie vo veci porušenia práv sťažovateľky.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si úhradu trov uplatnil iba v sume

340,60 €, ústavný súd súc viazaný petitom sťažnosti túto úhradu sťažovateľke priznal len

vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 4 tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014