Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 338/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť D. H., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Belánom,

Školská 136/27, Madunice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a 4 a ,

a Listiny základných práv a slobôd a Slovenskej

republiky rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 27. novembra 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. H. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2014

doručená sťažnosť D. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a 4

(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 3 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a namietaného porušenia rozsudkom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 27. novembra 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľ „bol účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom v Trnave, č. k.

ako navrhovateľ. Odporcom bol:...

Sťažovateľ (navrhovateľ, zamestnanec) v treťom roku pracovného pomeru u odporcu

(zamestnávateľa) sa stal obeťou šikanovania, prenasledovania, krivého obviňovania

a následne nedobrovoľného ukončenia pracovného pomeru. Sťažovateľ sa snažil situáciu

riešiť internými sťažnosťami vedeniu zamestnávateľa, po ktorých očakával zákonný postup

odporcu. Odporca postupoval hrubo protizákonne a vynútil si odchod sťažovateľa

zo zamestnania.

V návrhu podanom na Okresnom súde Trnava 20. 12. 2010 sa navrhovateľ

dožadoval rozsudkom určiť neplatnosť právnych úkonov zamestnávateľa (odporcu)

voči zamestnancovi (navrhovateľovi) pre rozpor s dobrými mravmi.

Po tom, čo súd uznesením z 23. 01. 2012 vyzval navrhovateľa na objasnenie podania,

navrhovateľ objasnil podanie a doplnil priloženými dôkazmi v liste, ktorý súd prijal

23. 02. 2012.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby súd určil, že (právne úkony odporcu -

zamestnávateľa voči navrhovateľovi - zamestnancovi):

- Písomné upozornenie na možnosť výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej

disciplíny z 21. 12. 2007 je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi

- Výzva na odstránenie nedostatkov z 05. 02. 2008 je neplatná pre rozpor s dobrými

mravmi

- Konanie odporcu - zamestnávateľa voči navrhovateľovi - zamestnancovi vo veci

riešenia sťažností a podnetov, ktoré podal navrhovateľ v súvislosti s udelením písomného

upozornenia na možnosť výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

z 21. 12. 2007 a výzvou na odstránenie nedostatkov z 05. 02. 2008 je v rozpore s dobrými

mravmi

- Dohoda o skončení pracovného pomeru z 30. 05. 2008 je neplatná pre rozpor

s dobrými mravmi

Súd uznesením -114 z 19. 04. 2012 potvrdil, že bude o takto

formulovanom návrhu konať. Navrhovateľ zaplatil súdom požadovaný poplatok vo výške

298,50 Eur dňa 22. 05. 2012.

Súd uznesením -125 z 05. 06. 2012 potvrdil prijatie súdneho poplatku,

a rozhodol, že bude vo veci konať.

Súd zvolal pojednávanie na 17. 10. 2012 o 08.15 h. Po úvodnom vyjadrení k návrhu

navrhovateľ podrobne vysvetlil, v čom vidí naliehavý právny záujem na požadovaných

4 určeniach a to v rámci § 80 písm. c/OSP, podľa § 37(1), § 39, § 49 Občianskeho

zákonníka, podľa Zb SR, podľa Základných zásad 1,2,9

SR a podľa ,, 4 SR. Následne žiadal

od súdu vykonať dokazovanie formou predvolania svedkov a zadokumentovania ich

svedeckých výpovedí. Súd predvolanie svedkov odmietol a vydal rozsudok, v ktorom uvádza,

že návrh zamieta.

Po preštudovaní zápisnice z pojednávania navrhovateľ zistil, že nie sú v nej uvedené

vyjadrenia účastníkov konania tak, ako odzneli na pojednávaní a niektoré vyjadrenia

v zápisnici chýbajú. Navrhovateľ o tom oboznámil súd listom „Vyjadrenie navrhovateľa

k zápisnici a pojednávaniu z 17. 10. 2012“. Súd prijal tento list 22. 10. 2012.

Po prijatí písomnej formy rozsudku -142... z OS Trnava sa

navrhovateľ v zákonnej lehote odvolal...

Súd uznesením -158 vyzval navrhovateľa, aby zaplatil poplatok

za odvolanie v sume 298,50 Eur. Požadovaný poplatok bol navrhovateľom zaplatený

15. 01. 2013.

Krajský súd ako odvolací súd vo veci nevytýčil žiadne pojednávanie, ale rozhodol

bez účasti účastníkov konania dňa 27. 11. 2013 vydaním rozsudku -171...,

v ktorom potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.

Po preskúmaní rozsudku Krajského súdu sťažovateľ konštatuje, že prvostupňový

i odvolací súd boli nečinné vo vykonaní dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Okrem iných aj z tohto dôvodu sa oba súdy dopracovali k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d, O. s. p) a ich rozhodnutia vyplynuli

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f, O. s. p) Súdy mali dbať na to,

aby odôvodnenie rozsudkov bolo presvedčivé, avšak zaslané rozsudky presvedčivé

odôvodnenia neobsahujú, čo je spôsobené pochybeniami súdov.

Postupom Krajského súdu bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Neboli vykonané základné dôkazy ovplyvňujúce skutkový stav.

Krajský súd sa nevysporiadal s dôvodmi odvolania a nedostatočne zistil skutkový

stav.

Sťažovateľ zaslal v danom prípade podnet na mimoriadne dovolanie na Generálnu

prokuratúru SR... O vybavení podnetu bude bezodkladne informovať Ústavný súd.

Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia sťažovateľ vidí v aplikácii pojmu - postupom

súdu odňatie možnosti konať pred súdom - v korešpondencii s ostatnými ustanoveniami

, ale najmä: s právom na spravodlivý súdny proces, vrátane rovného postavenia

účastníkov.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej takto

rozhodol: „ 1. Základné právo sťažovateľa zaručené podľa článku 46 ods. 1 vo vzťahu

k a SR a a 4, Listiny

základných práv a slobôd, rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 11. 2013

pod sp. zn. -171 bolo porušené.

2. Zrušuje sa rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 11. 2013 v konaní

vedenom pod sp. zn. -171, ...s tým, aby tento vo veci ďalej konal a rozhodol.

3. Zrušuje sa rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 17. 10. 2012 v konaní

vedenom pod spisovou značkou -142 ...

4. Krajský súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predovšetkým pripomína, že mu daná právomoc neumožňuje

nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom

alebo na základe zákona. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ

ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Sťažnosť smeruje proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 17. októbra 2012, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa o určenie neplatnosti

právnych úkonov a určenie rozporu konania s dobrými mravmi.

Sťažovateľ zhrnul svoje viaceré námietky do konečného záveru, podľa ktorého

postupom a rozsudkom krajského súdu mu ako účastníkovi konania bola „odňatá možnosť

konať pred súdom“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát vyslovil, že medzi takéto účinné právne prostriedky nápravy

možno v určitých prípadoch považovať aj dovolanie podľa § 236 a nasl. zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na , podľa ktorého je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Zo sťažnosti a ani z jej príloh nevyplýva, že by sťažovateľ na ochranu svojho

základného práva podľa (okrem odvolania) využil dovolanie

s poukazom na niektorý z dôvodov podľa , keď bol presvedčený, že v jeho veci

prichádza do úvahy len mimoriadne dovolanie podané generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky ( a nasl. ). Ústavný súd je toho názoru, že skutočnosť, že

sťažovateľ nevyužil možnosť podať dovolanie ako účinný a dostupný právny prostriedok

ochrany svojho základného práva podľa , nemôže byť dôvodom na to,

aby ústavný súd jeho procesné pochybenie napravoval v rámci konania o sťažnosti, pretože

nie je ani alternatívou a ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich

do právomoci všeobecných súdov (obdobne ).

Ak bol sťažovateľ podľa vlastného presvedčenia toho názoru, že postupom

a rozsudkom krajského súdu mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať

pred súdom [o čom svedčí nielen jeho návrh adresovaný generálnemu prokurátorovi

Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý odôvodnil práve

poukazom na , ale výslovne to tvrdí aj vo svojej sťažnosti], mal ešte

možnosť domáhať sa ochrany svojich práv v rámci dovolacieho konania, čo však, ako

uvádza vo svojej sťažnosti neurobil, je toho názoru, že dovolanie v okolnostiach danej veci

nie je prípustné. Dovolanie pritom podľa judikatúry ústavného súdu (napr. )

treba považovať za účinný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý zákon sťažovateľovi

na ochranu jeho základných práv účinne poskytoval a na použitie ktorého bol oprávnený

v zmysle označeného ustanovenia . Nevyužitie tohto

prostriedku zakladá neprípustnosť sťažnosti.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa mal v prvom rade domáhať ochrany svojho

základného práva podľa prostredníctvom dovolania podľa a nasl.

v systéme všeobecného súdnictva na Najvyššom súde Slovenskej republiky, a nie

sťažnosťou v konaní pred ústavným súdom podľa .

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

(napr. m. m. , , ) lehota na prípadné podanie

sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní je u sťažovateľa považovaná v zásade za zachovanú aj

vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (teda k napadnutému rozsudku

krajského súdu), s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú.

Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľ v prípade podania dovolania podal zároveň aj

sťažnosť podľa , pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel

k záveru, že jeho dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa

smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť

pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká

republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ dovolanie

proti napadnutému uzneseniu krajského súdu nepodal, ale podal sťažnosť ústavnému súdu,

v ktorej explicitne tvrdí také porušenie svojich procesných oprávnení, ktoré napĺňajú

prípustnosť dovolania podľa . ani

(§ 53 ods. 1) nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany

porušenia základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje

vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred tým,

ako sa sťažovateľ obráti so sťažnosťou na ústavný súd.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľom

ústavný súd uzavrel, že sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú, pretože sťažovateľ nevyčerpal možnosť podania

dovolania podľa a nasl. ako účinného opravného prostriedku, hoci podľa ním

formulovanej argumentácie v sťažnosti tak urobiť mal a mohol. Z týchto dôvodov rozhodol

ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (obdobne iná sťažnosť

sťažovateľa bola odmietnutá uznesením ústavného súdu sp. zn.

zo 7. marca 2014).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014