Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/22/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci navrhovateľa: T. M., nar. X. U. XXXX, bytom D. X, M. A. F. proti odporcovi: PCA Slovakia, s.r.o., Automobilová ul. 1, Trnava, IČO: 36 256 013, o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie rozporu konania s dobrými mravmi, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 17. októbra 2012 č. k. -142 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vydania, že I. právny úkon odporcu zamestnávateľa a to písomné upozornenie na možnosť výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny z 21.12.2007 je voči navrhovateľovi neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, II. že právny úkon odporcu zamestnávateľa - Výzva na odstránenie nedostatkov z 5.2.2008 voči navrhovateľovi - zamestnancovi je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, III. konanie odporcu zamestnávateľa vo veci riešenia sťažností a podnetov voči navrhovateľovi zamestnancovi je v rozpore s dobrými mravmi. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , (z. č. ) a (z. č. 99/1963 a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pracovný pomer účastníkov mal skončiť dňom 31.8.2008 na základe dohody o skončení pracovného pomeru z 30.5.2008, určenia neplatnosti ktorej sa navrhovateľ domáha v štvrtej časti žalobného návrhu pre jej rozpor s dobrými mravmi, avšak tento nárok nebol uplatnený včas, keďže posledným dňom lehoty bol deň 31.10.2008 a návrh bol podaný až dňa 23.2.2012, a preto právo na určenie neplatnosti právneho úkonu smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru zaniklo a skončenie pracovného pomeru, aj v prípade, že by bolo neplatné je účinné, keď márne uplynutie dvojmesačnej lehoty malo za následok, že súd sa už nemohol zaoberať posudzovaním otázky platnosti tohto právneho úkonu. Navyše dospel k záveru, že v častiach I., II., III. žalobného návrhu navrhovateľ zdôvodňoval svoj naliehavý právny záujem tým, že konanie odporcu bolo voči nemu nezákonné a navrhovateľ chce aby bol dosiahnutý zákonný stav a považuje za svoju osobnú zodpovednosť domáhať sa uvedených určení, nakoľko účastníci boli v právnom vzťahu a on má vnútorné presvedčenie, že uvedené body je potrebné uviesť do zákonného stavu, avšak takto uvádzaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení súd prvého stupňa nepovažoval za kvalifikovaný, naliehavý, keďže navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné tvrdenia a nepreukázal skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu jeho právneho záujmu a navrhovateľ teda v danom prípade nepreukázal naliehavý právny záujem ani na jednom zo štyroch požadovaných určení a v jeho absencii videl súd rozhodujúci dôvod pre zamietnutie návrhu v celom rozsahu. Dodal, že so zreteľom na prvoradosť tohto dôvodu zamietnutia návrhu (procesnej neprípustnosti žaloby) nemalo žiadne opodstatnenie skúmanie vecnej stránky podaného žalobného návrhu, a preto boli zamietnuté i návrhy na doplnenie dokazovania zo strany navrhovateľa, keďže ich vykonanie by nemalo vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci a ich vykonanie by bolo nehospodárne. Napokon o trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle tak, že procesne plne úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže z jeho strany chýbal návrh na ich priznanie a odporca výslovne uviedol, že si ich náhradu neuplatňuje.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, nakoľko súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle ustanovenia ; že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovenia a taktiež rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Namietal, že postup súdu prvého stupňa je formalistický a odôvodnenie rozsudku nedostačujúce. Dodal, že generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov chráni právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimáciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoriadnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať, keď rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Poukázal na ustanovenie a (z. č. - ). Mal za to, že v konaní preukázal svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov a rozporu konania s dobrými mravmi, keď predmetný návrh je jediný prostriedok ako môže dosiahnuť odstránenie spornosti svojho práva a neistoty v právnom vzťahu, určení neplatnosti v návrhu namietaných právnych úkonov by znamenalo úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu a určenie neplatnosti právnych úkonov nemá povahu vyriešenia len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 1. júla 2008. Z výroku IV. žalobného návrhu k dohode o skončení pracovného pomeru z 30.5.2008 uviedol, že odporca si vynútil podpis navrhovateľa na dohode o skončení pracovného pomeru a takýto úkon je v rozpore s dobrými mravmi, ak ide o úkon neurobený slobodne. K výroku I. žalobného návrhu k písomnému upozorneniu na možnosť výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny z 21.12.2007 uviedol, že odporca svojim účelovým a vykonštruovaným konaním spôsobil udalosti a okolnosti odporujúce dobrým mravom. K výroku II. návrhu k výzve na odstránenie nedostatkov z 5.2.2008 uviedol, že odporca svojim účelovým konaním spôsobil udalosti a okolnosti odporujúce dobrým mravom. K výroku III. žalobného nároku konanie odporcu zamestnávateľa voči navrhovateľovi zamestnancovi vo veci riešenia sťažností a podnetov uviedol, že sa domáha určenia, že vyššie opísané konanie je v rozpore s dobrými mravmi, čo je plne dôvodné, keďže odporca hoci mal možnosť opakované sťažnosti prešetriť, vypočuť svedkov, neurobil tak, ale svojom konaním sa dopustil konaniu odporujúceho dobrým mravom. Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa dopustil závažných procesných pochybení, porušil právo účastníka na spravodlivé konanie, rozhodol sa nevykonať žiaden z navrhnutých dôkazov s konštatovaním, že ich vykonanie by nemalo vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, čím deklaroval, že nechce spoznať pravdu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril i odporca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Dodal, že v spore medzi navrhovateľom a odporcom už bolo rozhodované aj v konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Trnava o určenie, že pracovný pomer navrhovateľa ako zamestnanca k odporcovi ako zamestnávateľovi naďalej trvá, pričom takýto návrh bol rozsudkom zo dňa 15.5.2009 zamietnutý a tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. -198 zo dňa 28.9.2009 a rovnako i v konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Trnava o určenie, že dohoda o skončení pracovného pomeru medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom je neplatná, keď vo veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 17.6.2010 tak, že návrh zamietol, pričom i tento rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. -100 zo dňa 13.6.2011.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania ( a ) proti rozsudku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ( a ).

Odvolateľ, navrhovateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) taktiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolací dôvod v zmysle je daný ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, súd ho nevykonal a vznikol tým nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ustanoveniam až 135 . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd nezistil, že by v danej veci odvolateľa uvádzané odvolacie dôvody boli dané.

Podľa a odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je potrebné ho potvrdiť, pretože súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a rozhodol správne. V celom rozsahu sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je náležité, podrobné a logické. Niet žiadneho dôvodu nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa pojatou ním do odôvodnenia napádaného rozsudku a podporujúcou nim zvolený spôsob rozhodnutia. Vzhľadom k aktuálnej úprave procesného práva by tak v zásade odvolaciemu súdu postačovalo i len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa a odvolanie sa na ne (prvá časť ustanovenia ), ale na zdôraznenie správnosti právneho názoru súdu prvého stupňa a na vyporiadanie sa s odvolacími námietkami navrhovateľa je dôvodné doplniť ( in fine) nasledovné:

Súd prvého stupňa správne pri posudzovaní nároku navrhovateľa vychádzal z toho, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa je základným procesným predpokladom každej určovacej žaloby (s výnimkou určení s prezumovaným, teda predpokladaným naliehavým právnym záujmom, o aký prípad však v tejto konkrétnej veci nešlo) a bez existencie takéhoto predpokladu je vylúčené zaoberanie sa žalobou vecne. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení v zmysle musí byť kvalifikovaný, naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa o ochrane práva môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Prípady osobitného postupu v zmysle uvedeného vyplývajú tiež z , keď v zmysle tohto ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru (i dohodou) môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedené ustanovenie priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; tým je však zároveň z aspektu vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou v zmysle domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá, resp. že právne úkony smerujúce k skončeniu pracovného pomeru sú neplatné.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne dospel k názoru, že navrhovateľ v danom prípade nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v jeho absencii videl rozhodujúci dôvod na zamietnutie žaloby.

Rovnako i v časti trov konania súd prvého stupňa správne nepriznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania, keďže si túto návrhom neuplatnil a zo zhodného dôvodu mu nepriznal v súlade s , a náhradu trov odvolacieho konania.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.