Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 210/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti I. K., zastúpenej

Steiner & Associates s. r. o., Moyzesova 46, Košice, konajúca prostredníctvom konateľa

a advokáta JUDr. Pavla Šteinera, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Košice I,

takto

rozhodol:

1. Základné právo I. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur),

ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť I. K. trovy konania

v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet

Steiner & Associates s. r. o., Moyzesova 46, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2014 doručená sťažnosť I. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Steiner & Associates

s. r. o., Moyzesova 46, Košice, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla

Šteinera, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len „BSM“) v procesnom postavení odporkyne.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: „K porušeniu práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Košice I

dochádza v doposiaľ právoplatne neskončenom súdnom konaní, vedenom pod sp. zn.

v právnej veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov...

Návrh na začatie konania podal navrhovateľ M. K. ešte dňa 10. 02. 2004.

Do dnešného dňa prebehlo spolu 22 pojednávaní. K porušeniu vyššie uvedeného ústavného

práva sťažovateľky došlo tým, že pojednávania boli opakovane odročované, súd

v niektorých obdobiach nekonal, resp. ak konal a nariadil pojednávania jeho postup

na týchto ústnych pojednávaniach možno považovať za neefektívny a nevedúci

k meritórnemu rozhodnutiu vo vecí.

Dňa 18. 10. 2013 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní,

v právnej veci vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej pod sp. zn.:

15 , predsedovi Okresného súdu Košice I, v ktorej poukázala na značné prieťahy

v tomto konaní.

Sťažnosť sťažovateľky pre prieťahy bola síce podľa tvrdení predsedu Okresného súdu

Košice I dôvodná, avšak k náprave zjavne neviedla a k prieťahom dochádza i naďalej.

V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na opätovné odročenie pojednávaní pôvodne

nariadených na deň 10. 12. 2013, 21. 01. 2014 a 14. 02. 2014. Prvé z nich bolo odročené

z dôvodu žiadosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu o oboznámenie sa s dôkazným

materiálom, predloženým sťažovateľkou, ktorý však už bol predmetom dokazovania

v predošlom konaní a teda sa s ním protistrana už mala možnosť oboznámiť

v predchádzajúcom priebehu súdneho konania. Druhé pojednávanie, na ktorom už mal

konajúci súd vyhlásiť rozsudok, bol odročené bez udania dôvodu a tretie pojednávanie bolo

odročené z technických dôvodov, ktoré súd opätovne nijako bližšie nešpecifikoval.“

Sťažovateľka sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, čo

odôvodňuje tým, že „... dlhoročné súdne konania spôsobilo sťažovateľke značné finančné

problémy a nepriaznivo sa podpísalo aj pod jej zdravotný stav. Zo strany porušovateľa ide

o zrejmé a mimoriadne necitlivé porušenie práva garantovaného SR, ktoré

spôsobuje sťažovateľke stav neustálej právnej neistoty.“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I bolo porušené.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €,

ktoré je Okresný súd Košice I povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške

284,08,- € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu

žalobcu JUDr. Pavla Šteinera...“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu

v prípise sp. zn. Spr 132/13 z 25. marca 2014, v ktorom okrem iného uviedol: „Po právnej

stránke prejednávaná vec tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy prvstupňového

súdu. Obsah súdneho spisu , ktorý má t. č. 808 strán, poukazuje na faktickú

zložitosť prejednávanej veci. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a musel si

zabezpečiť väčšie množstvo listinných dôkazov.

Aj napriek uvedenému dĺžka konania nie je celkom primeraná náročnosti a zložitosti

veci. Určitý podiel na dĺžke konania však majú aj účastníci konania a ich právni

zástupcovia, ktorí niekoľkokrát žiadali pojednávanie odročiť. Sťažovateľka v priebehu

konania viackrát rozširovala rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, naposledy

dňa 6. 11. 2013, t. j. keď súd už dvakrát vo veci meritórne rozhodol.“

Ústavný súd uznesením č. k. -18 z 3. apríla 2014 prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti obsiahnuté v prípise sp. zn. Spr. 132/13

z 25. marca 2014 a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 132/13 z 28. apríla 2014

doručenom ústavnému súdu 6. mája 2014 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie.

Dňa 7. mája 2014 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa

vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedu

okresného súdu sp. zn. Spr 132/13 z 25. marca 2014 a z 28. apríla 2014 na vedomie

a prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom

ústavnému súdu 16. mája 2014 oznámil, že „netrvá na ústnom pojednávaní ústavného

súdu“ a „zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti

zo dňa 11. 02. 2014“.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z vyžiadaného súdneho spisu a sťažnosti ústavný súd zistil tento priebeh

napadnutého konania:

1. Dňa 10. februára 2004 bývalý manžel sťažovateľky (ďalej len „navrhovateľ“)

doručil okresnému súdu návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva.

2. Dňa 4. marca 2004 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh na začatie konania a predloženie listinných dôkazov a 22. apríla 2004

doručoval poučenia o procesných právach účastníkom konania.

3. Na pojednávaní 7. júna 2005 bola vec okresným súdom prerokovaná

a pojednávanie bolo odročené na účely vyžiadania listinných dôkazov (okresný súd

o predmetné listiny požiadal 11. júla 2005 Stredisko cenných papierov).

4. Dňa 22. novembra 2005 odročil okresný súd pojednávanie na účely nariadenia

znaleckého dokazovania a následne 1. marca 2006 uznesením č. k. -87 nariadil

znalecké dokazovanie.

5. Súdny znalec doručil znalecký posudok okresnému súdu 12. mája 2006

a vyúčtovanie znalečného 5. júna 2006; okresný súd uznesením č. k. -129

rozhodol o odmene znalca a 15. augusta 2006 platobným poukazom rozhodol o poukázaní

poplatku za podanie správy.

6. Po prerokovaní veci na pojednávaní 26. septembra 2006 okresný súd 4. októbra

2006 uznesením č. k. -157 nariadil ďalšie znalecké dokazovanie.

7. Dňa 29. novembra 2006 znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok

a vyúčtovanie odmeny, následne 8. decembra 2006 dal zákonný sudca pokyn na vyžiadanie

informácií z obchodného registra.

8. Uzneseniami zo 17. januára 2007 a z 22. februára 2007 okresný súd priznal

znalcom odmenu za vypracovanie posudkov a 13. marca 2007 vec prerokoval

na pojednávaní.

9. Pojednávanie uskutočnené 2. mája 2007 bolo odročené na účely ďalšieho

znaleckého dokazovania, ktoré okresný súd nariadil uznesením zo 4. mája 2007.

10. Znalec predložil okresnému súdu 14. júna 2007 znalecký posudok a vyúčtovanie

znalečného; okresný súd uznesením z 10. augusta 2007 priznal znalcovi odmenu

za vypracovanie znaleckého posudku.

11. Pojednávanie nariadené na 31. október 2007 okresný súd odročil na účely

výsluchu svedka dožiadaným súdom.

12. Dňa 15. januára 2008 sa uskutočnil výsluch svedka dožiadaným súdom.

13. Pojednávanie nariadené na 12. marec 2008 okresný súd odročil z dôvodov

na strane sudcu.

14. Po prerokovaní veci na pojednávaní 23. apríla 2008 vyhlásil okresný súd

28. apríla 2008 rozsudok vo veci samej č. k. -288.

15. Dňa 17. júna 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky;

okresný súd ju 7. júla 2008 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a 1. augusta

2008 spis predložil Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie

o odvolaní.

16. Krajský súd uznesením sp. zn. z 11. júna 2009 zrušil odvolaním

napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie [podľa § 221 ods. 1

písm. h), t. j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci].

17. Okresný súd 11. septembra 2009 vyzval účastníkov na predloženie ďalších

dôkazov a pojednávanie nariadené na 14. október 2009 odročil z dôvodov na strane právnej

zástupkyne sťažovateľky (kolízia pojednávaní). Následne bolo 26. januára 2010

pojednávanie odročené z dôvodov na strane sudcu. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo

3. februára 2010, po jeho odročení na 3. marec 2010 bolo pojednávanie opätovne odročené

z dôvodov na strane sudcu.

18. Ďalšie pojednávanie nariadené na 7. december 2010 okresný súd odročil

na žiadosť sťažovateľky (z vážnych rodinných dôvodov); ďalšie pojednávanie sa

uskutočnilo 17. februára 2011.

19. Pojednávanie nariadené na 10. máj 2011 okresný súd odročil z dôvodov na strane

právnej zástupkyne sťažovateľky (kolízia pojednávaní), ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo

9. júna 2011 a následne bol 14. júna 2011 vyhlásený rozsudok vo veci samej č. k.

-488.

20. Proti rozsudku č. k. -488 zo 14. júna 2011 podala sťažovateľka

25. júla 2011 odvolanie a 3. augusta 2011 podal odvolanie aj navrhovateľ.

21. Spis bol 13. septembra 2011 predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o opravných prostriedkoch účastníkov konania; krajský súd uznesením sp. zn.

zo 16. mája 2013 zrušil odvolaniami napadnutý rozsudok okresného súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na skutočnosť, že sa ani čiastočne

nevysporiadal s jeho predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím.

22. Po vrátení spisu (21. júna 2013) okresný súd 15. novembra 2013 vyzval

účastníkov konania na doplnenie listinných dôkazov.

23. Ďalšie pojednávania vo veci sa uskutočnili 21. novembra 2013, 10. decembra

2013 a 21. januára 2014, následne okresný súd 25. februára 2014 vyhlásil v poradí už tretí

rozsudok vo veci samej č. k. -763; sťažovateľka podala proti nemu 13. marca

2014 odvolanie, ktoré okresný súd 21. marca 2014 doručil navrhovateľovi na zaujatie

stanoviska.

24. Dňa 10. apríla 2014 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod

na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní

alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o vyporiadaní BSM.

Podľa názoru ústavného súdu preskúmavané konanie nie je právne zložité, a to aj preto, že

k tejto problematike existuje dostatočné množstvo stabilizovanej judikatúry všeobecných

súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania uvedených

majetkových sporov. Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd ale rešpektuje, že

posudzovaná vec je skutkovo zložitá, keďže okresný súd musel v jeho priebehu uskutočniť

časovo náročné dokazovanie súvisiace s vymedzením okruhu vecí patriacich do zaniknutého

BSM účastníkov konania a ustálením ich hodnoty ku dňu jeho zániku. Skutková zložitosť

veci však nemôže ospravedlniť stav, v akom sa napadnuté konanie nachádzalo v čase

doručenia sťažnosti. Ústavný súd zastáva názor, že pri sústredenejšom a najmä

efektívnejšom postupe mohol okresný súd v napadnutom konaní postupovať plynulejšie.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že aj sťažovateľka sa v určitej miere podieľala

na predĺžení doterajšieho priebehu napadnutého konania, keďže tri termíny pojednávaní boli

odročené z dôvodu na jej strane. Táto skutočnosť však vzhľadom na celkovú doterajšiu

dĺžku napadnutého konania nezbavuje okresný súd zodpovednosti za stav, v akom sa

nachádzalo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania došlo k obdobiu dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti (od 22. apríla

2004 do 7. júna 2005) a k viacerým obdobiam krátkodobej nečinnosti okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu je ale napadnuté konanie ako celok poznamenané

neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na skutočnosť, že okresný súd rozhodol už trikrát rozsudkom vo veci samej,

pričom krajský súd dvakrát odvolaniami napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie [v prvom prípade s poukazom na

a v druhom prípade najmä s poukazom na skutočnosť, že okresný súd sa ani čiastočne

nevysporiadal s predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, pozn.].

Zohľadňujúc charakter i doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutom konania,

v ktorom okresný súd ani po viac ako 10 rokoch od jeho začatia právoplatne nerozhodol,

ústavný súd dospel k záveru, že v ňom došlo k zbytočným prieťahom spôsobeným tak

neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu. Na tomto

základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo

porušené základné právo sťažovateľky podľa , ako aj jej právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka žiada, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej zjavne neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ako aj

období, v ktorých došlo k neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného

súdu, prihliadajúc na jeho skutkovú zložitosť, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním Steiner

& Associates s. r. o. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 134 €, čo predstavuje spolu s režijným

paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 284,08 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2014