Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 369/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

A., spol. s r. o., zastúpenej advokátkou JUDr. Teréziou Krohovou, Moyzesova 963/28,

Žilina, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a , ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 20

Cbi 2/2009 z 23. augusta 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., o d m i e t a ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou JUDr. Teréziou Krohovou, Moyzesova

963/28, Žilina, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“), ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 23. augusta 2010 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 2. marca 2009 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Rajecké strojárne, a. s.,

Tulská 33, Žilina (ďalej len „úpadca“). Sťažovateľka v tejto súvislosti v sťažnosti uvádza, že

«je účastníkom Konkurzu, a to ako veriteľ pohľadávky priznanej exekučným titulom -

rozhodnutím Okresného súdu Žilina, sp. zn.: zo dňa 03. 10. 2005,

právoplatným a vykonateľným dňa 05. 11. 2005, ktorú sťažovateľ po vyhlásení Konkurzu

prihlásil do Konkurzu dňa 27. 03. 2009. Táto pohľadávka bola v celom rozsahu zistená...

Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2005... previedol Úpadca na spoločnosť E.,

spol. s r. o. ... svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č... pre k. ú...

Nakoľko k tomuto právnemu úkonu (uzavretiu Kúpnej zmluvy) došlo v dobe, keď

Pohľadávka sťažovateľa bola vykonateľnou a Úpadca okrem predmetných nehnuteľností

nevlastnil žiadny iný majetok relevantnej hodnoty, z ktorého by bolo možné uspokojiť

Pohľadávku, a teda týmto právnym úkonom Úpadcu bolo ukrátené (či skôr znemožnené)

uspokojenie Pohľadávky sťažovateľa, žalobou podanou proti spoločnosti E. sa sťažovateľ

domáhal vyslovenia neúčinnosti Kúpnej zmluvy v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho

zákonníka. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. 03. 2009, sp. zn.

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. 01. 2010,

sp. zn.: , bola určená neúčinnosť právneho úkonu - Kúpnej zmluvy.

Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 03. 2010.

S poukazom na vyššie popísané okolnosti t. j. najmä obsah, povahu a dôsledky

Kúpnej zmluvy, sťažovateľ listom zo dňa 25. 03. 2009 označeným ako „Podnet na podanie

odporovacej žaloby“ upozornil správcu konkurznej podstaty na existenciu predmetnej

Kúpnej zmluvy ako aj dôvody neúčinnosti tohto právneho úkonu a súčasne požiadal správcu

konkurznej podstaty o podanie odporovacej žaloby. Na základe uvedeného sa správca

konkurznej podstaty žalobou zo dňa 03. 04. 2009 podanou v zmysle ust. § 57 a nasl.

o konkurze a reštrukturalizácii... domáhal určenia neúčinnosti právneho

úkonu - vyššie označenej Kúpnej zmluvy.».

Okresný súd uznesením sp. zn. z 23. augusta 2010 konanie o návrhu

správcu konkurznej podstaty (o určenie neúčinnosti právneho úkonu, pozn.) zastavil. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že v prerokúvanej veci existuje neodstrániteľná prekážka

podmienok konania – res iudicata s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu

Trenčín sp. zn. z 19. marca 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 20. januára 2010, ktorým bola určená neúčinnosť

právneho úkonu – kúpnej zmluvy z 30. novembra 2005.

V intenciách označených rozsudkov Okresného súdu Trenčín a Krajského súdu

v Trenčíne správca konkurznej podstaty zapísal nehnuteľnosti zapísané na LV č...

v katastrálnom území... (ďalej len „nehnuteľnosti“) do súpisu konkurznej podstaty úpadcu

ako majetok tretej osoby (obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., pozn.) nadobudnutý

na základe neúčinného právneho úkonu. Obchodná spoločnosť E., spol. s r. o., sa následne

vylučovacou žalobou podanou 20. júla 2010 domáhala na okresnom súde vylúčenia

predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 7. decembra 2010 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. septembra 2011 žalobu obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., ako nedôvodnú

zamietol. Tak prvostupňový súd, ako aj odvolací súd zhodne (poukazujúc na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ) dospeli k záveru, že ak

neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu dlžníka bola vyslovená podľa § 42a

v dobe, keď už bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, stáva sa

majetok žalovaného, ktorý dohodou unikol z dlžníkovho (úpadcovho) majetku, súčasťou

konkurznej podstaty úpadcu.

Sťažovateľka v tejto súvislosti v sťažnosti najmä uvádza:

«Je teda nepochybné, že rozhodnutia súdov v konaní o návrhu správcu o určenie

neúčinnosti právneho úkonu ako aj v konaní o vylúčení majetku zo súpisu konkurznej

podstaty vychádzali z rovnakého právneho posúdenia veci t. j. z názoru, že právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu podľa ust. § 42a

, účastníkom ktorého bol úpadca, má priame účinky aj

v konkurznom konaní vedenom na majetok tohto úpadcu. Tento „priamy účinok“ sa

vo vyššie uvedených súvislostiach prejavuje v dvoch základných rovinách:

a) pri existencii takéhoto rozhodnutia už správca konkurznej podstaty nemusí resp.

nemôže podať samostatnú žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa

(rozhodnutie má povahu prekážky veci rozhodnutej);

b) na základe takéhoto rozhodnutia je správca konkurznej podstaty oprávnený

zapísať majetok tretej osoby do súpisu konkurznej podstaty bez ďalšieho t. j. bez nutnosti

podávať žalobu o neúčinnosť právneho úkonu podľa .»

Nahliadnutím do konkurzného spisu v sídle správcu 23. augusta 2013 sťažovateľka

zistila, že «správcovi konkurznej podstaty bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 30. 04. 2013, sp. zn.: 3 MObdo/3/2012..., ktorým NS SR zrušil rozsudok Okresného

súdu v Žiline č. k. -69 zo dňa 07. 12. 2010, ako i rozsudok Krajského súdu

v Žiline č. k. zo dňa 28. 09. 2011, t. j. rozsudky vydané vo vyššie

spomenutom konaní o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty...

V tomto Uznesení NSSR vyslovil právny názor, ktorým spochybnil či skôr vylúčil

vyššie popísané „priame účinky“ právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní o určenie

odporovateľnosti právneho úkonu podľa vo vzťahu

k odporovateľnosti v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa názoru NS SR totiž:

a) majetok tretích osôb možno zapísať do súpisu konkurznej podstaty len vtedy, ak sa

správca (prípadne veriteľ za podmienok stanovených ) dovolá odporovateľnosti

právneho úkonu v žalobe uplatnenej podľa ;

b) nejde o prekážku veci rozhodnutej, ak bolo rozhodnuté o neúčinnosti právneho

úkonu podľa ust. § 42a a nasl. Obč. zákonníka, a to pre absenciu základných predpokladov

pre vyslovenie takéhoto názoru v súvislosti s konkurzným konaním, najmä nejde o totožnosť

konania.».

V tejto súvislosti sťažovateľka namieta, že „až v konaní o mimoriadnom opravnom

prostriedku bol NSSR vyslovený úplne opačný právny názor než je právny názor, z ktorého

vychádzali súdy pri rozhodovaní o návrhu správcu o určenie neúčinnosti Kúpnej zmluvy

resp. návrhu spoločnosti E. o vylúčenie predmetných vecí z konkurznej podstaty.

Súčasne je nepochybné, že samotné Uznesenie NS SR resp. záväzný právny názor

v ňom vyslovený, má priamy význam nielen pre konanie o návrhu na vylúčenie predmetných

nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty, ale aj pre konanie o návrhu správcu

konkurznej podstaty o určenie neúčinnosti Kúpnej zmluvy, ktoré bolo zastavené práve

z dôvodu existencie prekážky veci rozhodnutej a ktoré sa tak vo svetle Uznesenia NS SR javí

nesprávnym.“.

Sťažovateľka tvrdí, že „dôsledku Uznesenia NSSR (a právneho názoru v ňom

vysloveného) v spojení s platnou legislatívou a pri zachovaní právnych účinkov Uznesenia

(o zastavení konania vydaného v konaní o návrhu správcu konkurznej podstaty o neúčinnosť

Kúpnej zmluvy), aj napriek nepochybnej neúčinnosti Kúpnej zmluvy určenej právoplatným

rozhodnutím (rozsudok Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. zo dňa

19. 03. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

zo dňa 20. 01. 2010), bol resp. bude nastolený právny stav, v rámci ktorého už nebude

možné zahrnúť predmetné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty, a to so všetkými

nenapraviteľnými právnymi dôsledkami z takéhoto rozhodnutia vyplývajúcimi.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že okrem predmetných nehnuteľností nie je

súčasťou konkurznej podstaty v Konkurze žiadny iný majetok relevantnej hodnoty.

To v konečnom dôsledku znamená, že v prípade vylúčenia predmetných nehnuteľností

zo súpisu konkurznej podstaty budú pohľadávky prihlásených veriteľov uspokojené len

v nepatrnom rozsahu resp. nebudú uspokojené vôbec.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa, domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky podľa , právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa ,

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a právo vlastniť majetok podľa ust. Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 08. 2010, sp. zn.: -215

porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 08. 2010, sp. zn.: -215

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

Ústavnému súdu bolo 23. decembra 2013 doručené podanie obchodnej spoločnosti

E., spol. s r. o., Kopčianska 10, Bratislava, ktorá ako dotknutá osoba bližšie opísala

skutočnosti súvisiace so sťažnosťou sťažovateľky, pričom pre prípad, že by ústavný súd

prijal sťažnosť na ďalšie konanie, navrhla, aby „povolil vstup spoločnosti E., spol. s r. o.

do konania na strane Okresného súdu Žilina, nakoľko je zrejmé, že spoločnosť

E., spol. s r. o. má záujem na výsledku konania“.

Vzhľadom na skutočnosť, že obchodná spoločnosť E., spol. s r. o., má nepochybne

právny záujem na výsledku konania pred ústavným súdom, ústavný súd s ňou ďalej konal

ako s dotknutým účastníkom konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že napadnutým uznesením okresného

súdu došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

, ako aj práva podľa dohovoru v dôsledku ústavne neakceptovateľnej

interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení (ďalej aj

„OSP“) a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“). Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na právne

dôsledky napadnutého uznesenia, v dôsledku ktorých aj napriek nepochybnej neúčinnosti

kúpnej zmluvy (určenej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.

z 19. marca 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 20. januára 2010, pozn.) zostali zachované jeho právne účinky

spočívajúce v zastavení konania o návrhu správcu na vyslovenie neúčinnosti kúpnej zmluvy

[v kontexte s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) vysloveným v jeho uznesení sp. zn. z 30. apríla 2013], čo má

podstatný vplyv na riadne uspokojenie jej prihlásenej a zistenej pohľadávky v konkurznom

konaní. V prípade vylúčenia nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty sa totiž podľa

sťažovateľky zníži miera možného uspokojenia jej pohľadávky, resp. nebude uspokojená

vôbec, pretože v predmetnom konkurznom konaní súčasťou konkurznej podstaty okrem

predmetných nehnuteľností nie je žiadny iný majetok relevantnej hodnoty.

Zo sťažnosti sťažovateľky, z jej príloh a vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd

zistil, že na majetok úpadcu bol uznesením okresného súdu sp. zn. z 2. marca

2009 vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

č. 44/2009 z 5. marca 2009. Sťažovateľka si v konkurznom konaní prihlásila pohľadávku

v sume 143 318,98 €, ktorú správca uznal v celej prihlásenej sume.

Správca konkurznej podstaty na základe podnetu sťažovateľky podaním zo 6. apríla

2009 vyzval obchodnú spoločnosť E., spol. s r. o., na uznanie práva odporovať právnemu

úkonu úpadcu – kúpnej zmluve z 30. novembra 2005, ktorej vklad bol povolený

19. decembra 2005 a na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území..., zapísaných na LV č...

na obchodnú spoločnosť E., spol. s r. o.

Napriek neuznaniu práva odporovať právnemu úkonu správca konkurznej podstaty

do konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. nevstúpil, ale

návrhom doručeným okresnému súdu 7. apríla 2009 sa domáhal určenia, že právny úkon

úpadcu – kúpna zmluva z 30. novembra 2005, na základe ktorej došlo k prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území..., zapísaným

na LV č... na obchodnú spoločnosť E., spol. s r. o., je voči veriteľom úpadcu v konkurznom

konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. právne neúčinný.

Konanie o určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe návrhu správcu

konkurznej podstaty úpadcu bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. a bolo

uznesením z 23. augusta 2010 podľa zastavené z dôvodu prekážky

právoplatne rozhodnutej veci ( ), ktorú predstavoval rozsudok Okresného

súdu Trenčín sp. zn. z 19. marca 2009 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. z 20. januára 2010 právoplatným vo veci samej

9. marca 2010. Uznesenie okresného súdu sp. zn. z 23. augusta 2010

o zastavení konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nadobudlo právoplatnosť

10. septembra 2010.

S poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.

z 19. marca 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 20. januára 2010 správca konkurznej podstaty zapísal majetok obchodnej

spoločnosti E., spol. s r. o., do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. V nadväznosti na to sa

návrhom z 8. augusta 2010 doručeným okresnému súdu obchodná spoločnosť E.,

spol. s r. o., domáhala vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 7. decembra 2010 v spojení s rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 28. septembra 2011 návrh obchodnej spoločnosti

E., spol. s r. o., zamietol.

Následne podal v predmetnej veci generálny prokurátor Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 28. septembra 2011 v spojení s rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 7. decembra 2010, o ktorom rozhodol najvyšší súd ako dovolací súd uznesením sp. zn.

z 30. apríla 2013 tak, že rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd vyslovil

názor, že podľa § 80 zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno zapísať do súpisu

podstaty majetok tretej osoby len vtedy, ak sa správca (prípadne veriteľ za podmienok

ustanovených zákonom o konkurze a reštrukturalizácii) dovolá odporovateľnosti právneho

úkonu žalobou podľa § 57 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Konanie o vylúčenie

majetku zo súpisu konkurznej podstaty vedené okresným súdom pod sp. zn.

nie je v súčasnosti právoplatne ukončené.

Podľa § 80 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa do súpisu zapisuje

majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky

z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca

môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo

nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť určí súd, vylučovacia

žaloba v tom prípade nie je prípustná.

Podľa § 57 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právne úkony týkajúce sa

majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ

prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu

úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu

na odporovanie nevyhovel. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti je splnenie všetkých

podmienok, ktoré vyžaduje, aby bolo možné právnemu úkonu odporovať.

Podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať podľa tohto

zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej

pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu

úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde;

rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom

konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty

uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

Vyhlásenie konkurzu má za následok, že oprávnenie konať za úpadcu vo veciach

týkajúcich sa jeho majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom

koná v mene a na účet úpadcu. I napriek tomu, že správca koná v mene a na účet úpadcu, je

oprávnený (i povinný) podľa § 57 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať

právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka. Iba ak správca podnetu veriteľa

prihlásenej pohľadávky odporovať právnemu úkonu dlžníka nevyhovie, nadobúda aktívnu

legitimáciu odporovať právnemu úkonu podnet podávajúci veriteľ. V prípade, ak je správca

konkurznej podstaty úpadcu nečinný, aktívne legitimovaným odporovať právnemu úkonu

dlžníka je len veriteľ, ktorý prihlásil svoju pohľadávku riadne a včas (v priebehu konania

nedošlo k jej popretiu) a súčasne podal správcovi podnet, aby tak v zákonom ustanovenej

lehote postupoval (§ 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

Keďže sťažovateľka sťažnosťou podľa tvrdí, že okresný súd

napadnutým uznesením sp. zn. z 23. augusta 2010, ktorým rozhodol

o zastavení konania, porušil ňou označené základné práva podľa a dohovoru, ústavný

súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť bola podaná

oprávnenou osobou.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ). Sťažovateľka

musí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom v spojení s konaním pred

všeobecným súdom to prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom súdneho konania,

v ktorom porušenie svojich základných práv namieta (m. m. ).

O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného

práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa,

prípadne z iných dôvodov (m. m. , , ,

). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným

postupom, príp. rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak

sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania alebo aspoň jeho relevantnej

(namietanej) časti.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj

z obsahu priložených listín a vyžiadaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka ako veriteľ

prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní sp. zn. prípisom z 25. marca

2009 podala podnet správcovi konkurznej podstaty na podanie odporovacej žaloby.

Opodstatnenosť podnetu v tom čase sťažovateľka preukazovala neprávoplatným rozsudkom

Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 19. marca 2009. Správca vyhovel

podnetu sťažovateľky a prípisom zo 6. apríla 2009 uplatnil právo odporovať právnemu

úkonu u povinnej osoby – obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., a po jeho neuznaní

zo strany povinnej osoby uplatnil proti nej 7. apríla 2009 na okresnom súde žalobu o určenie

neúčinnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy z 30. novembra 2005. Konanie v uvedenej

veci bolo vedené pod sp. zn. .

Ústavný súd takto zistil, že sťažovateľka nebola účastníčkou konania o určenie

neúčinnosti právneho úkonu vedeného okresným súdom pod sp. zn. , teda

v tomto konaní nedisponovala žiadnymi procesnými právami, ktoré by jej vyplývali buď

zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii alebo subsidiárne z Občianskeho súdneho

poriadku, a teda z ústavného hľadiska ani základnými právami podľa a právami

podľa dohovoru, ktorých porušenie namieta touto sťažnosťou. Ako účastník konkurzného

konania uplatnila u správcu podnet na podanie odporovacej žaloby v uvedenej veci, čo

správca aj vykonal. Správca ako účastník predmetného konania o určenie neúčinnosti

právneho úkonu nepodal však opravný prostriedok (na podanie ktorého bol oprávnený,

pozn.) proti napadnutému uzneseniu okresného súdu z 23. augusta 2010 o zastavení konania

z dôvodu neodstrániteľnej prekážky podmienok konania (res iudicata), čím sa predmetné

uznesenie stalo právoplatným ešte 10. septembra 2010.

Keďže sťažovateľka nemala v napadnutom súdnom konaní procesné postavenie

účastníka konania (čo aj sama tvrdí v sťažnosti, pozn.), nemohla v ňom uplatňovať svoje

procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z tohto dôvodu nemohlo v posudzovanom

konaní dôjsť ani k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd (napr. ).

Keďže sťažnosť podľa podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne

legitimovaná na jej podanie, ústavný súd jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol

podľa ako podanú neoprávnenou osobou (obdobne

pozri napr. , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014