Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 350/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti F., zastúpenej advokátom JUDr. Alanom

Strelákom, Na vŕšku 12, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára

2014 doručená sťažnosť spoločnosti F. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „... sa návrhom na vydanie platobného

rozkazu zo dňa 10. 10. 2008, súdu doručeného dňa 6. 11. 2008, domáhal zaplatenia

39.546,- Sk s príslušenstvom a zmluvnými pokutami voči odporkyni... pričom od začatia

konania do dnešného dňa uplynulo takmer 5 a 1/2 roka bez vydania právoplatného

rozhodnutia vo veci samej.

Sťažovateľ považuje za nevyhnutné upozorniť predovšetkým na to, že v období od

06. 11. 2008 do dnešného dňa vykonával súd iba jednoduché úkony (doručovanie návrhu

odporcom, výzva na vyjadrenie zisťovanie úhrady súdneho poplatku). Rovnako je potrebné

poukázať na to, že v období medzi začatím konania dňa 06. 11. 2008 a preradením veci

z oddelenia Rob do oddelenia C dňa 24. 01. 2013 prešla neadekvátne dlhá doba

a navrhovateľovi nie je známy žiaden dôvod, pre ktorý k prieťahom došlo...

Dňa 24. 01. 2013 bolo konanie vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom

pod spisovou značkou preradené do oddielu C pod spisovú značku

.“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Nove Mesto nad Váhom

vo veci vedenej pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, a to vo výške 2.500,00 EUR, ktoré je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom

povinný sťažovateľovi uhradiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia vo výške 340,90 EUR na účet právneho zástupcu JUDr. Alana Streláka...

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie

sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj

čl. 6 ods. 1 dohovoru), pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

6. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie

v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred

ním. V prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

7. Ústavný súd dopytom na okresný súd zistil, že sťažovateľka nepodala

predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Ústavný súd už viackrát

rozhodol (m. m. , , ), že účelom práva účastníka

konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie

príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovatelia preukážu, že využili

označené právne prostriedky, ktoré mali k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa

preukáže, že sťažovatelia túto podmienku nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

8. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1

ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené

prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného

ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci

prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon, podľa tretieho odseku predmetného zákonného

ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,

prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V súvislosti s tým ústavný

súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným

z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania

vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

9. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

10. Preto postup sťažovateľky v okolnostiach prípadu je potrebné vykladať tak, že

nepreukázala splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej

správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ ().

11. Keďže ústavný súd zistil, že sťažovateľka nepodala predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani

z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti

sťažnosti podľa došlo zo strany sťažovateľky

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný

súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa a právu podľa dohovoru len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného

práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. , ,

, ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(v rovnakom rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto

vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred

všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa ().

14. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že vo veci bolo meritórne

rozhodnuté 12. februára 2014 (toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8. marca 2014),

teda v čase rozhodovania ústavného súdu už bol nepochybne odstránený v sťažnosti

vytýkaný nedostatok okresného súdu.

15. V okolnostiach posudzovanej veci rovnako vyplýva, že konanie pred okresným

súdom nebolo celkom bez prieťahov, avšak nie každý prieťah má za následok porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru (napr.

, ). V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle (a dohovoru), nevysloví

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (, ) alebo

návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (, ).

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014