Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 370/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť Občianskeho združenia Budúcnosť

Považský Chlmec, Študentská 4/20, Žilina, zastúpeného advokátkou Mgr. Soňou

Grošaftovou, Advokátska kancelária, Makovického 7, Žilina, vo veci namietaného

porušenia základných práv zaručených v a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd „konaním Slovenskej inšpekcie životného prostredia, inšpektorát životného

prostredia Žilina, Legionárska 5, Žilina“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť Občianskeho združenia Budúcnosť Považský Chlmec o d m i e t a

pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 27. marca 2014

doručená sťažnosť Občianskeho združenia Budúcnosť Považský Chlmec (ďalej len

„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

„konaním Slovenskej inšpekcie životného prostredia, inšpektorát životného prostredia

Žilina, Legionárska 5, Žilina“ (ďalej len „Slovenská inšpekcia“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol najmä:

«Sťažovateľ je účastníkom konania vo veci vydania integrovaného povolenia pre

prevádzku „Kogeneračný zdroj COGEN – Žilina, Považský Chlmec“, súčasťou ktorého je

konanie vo veci vydania stavebného povolenia pre prevádzkovateľa ALFA Power, a. s.,

so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava. Konanie vo veci vydania integrovaného povolenia

na uvedenú prevádzku bolo začaté 20. 10. 2011 na podklade podanej žiadosti na Slovenskú

inšpekciu životného prostredia.

Slovenská inšpekcia životného prostredia, na podklade podanej žiadosti, nariadila

podaním č. 8465-6930/2013/Mar/776850/108 zo dňa 12. 3. 2013 ústne pojednávanie na deň

16. 4. 2013 a súčasne účastníkov upozornila na možnosť podania písomných pripomienok

a to najneskôr na ústnom pojednávaní, nakoľko na neskôr uplatnené námietky sa nebude

prihliadať.

Po zahájení ústneho pojednávania, okrem iných námietok, bola vznesená aj námietka

týkajúca sa nepreukázania základnej skutočnosti pre zahájenie uvedené konania, a to

existencia právoplatného rozhodnutia MH SR o osvedčení súladu investičného zámeru

na vybudovanie zdroja na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie s dlhodobou

Energetickou politikou SR. Pôvodné rozhodnutie, ktorým žiadateľ disponoval a to

rozhodnutie č. MH SR č. 2267/2006-3400 zo dňa 31. 1. 2007 stratilo zo zákona platnosť

uplynutím lehoty, pričom existencia takéhoto rozhodnutia je jedným z podkladov žiadosti

o vydanie integrovaného stavebného povolenia.

Z dôvodu vznesenia uvedenej námietky na ústnom pojednávaní, pristúpil orgán

životného prostredia k vydaniu rozhodnutia pod č. 1649-10655/2013/Mar/770850108 dňa

17. 4. 2013, ktorým prerušil konanie za účelom doplnenia žiadosti a to aj o platné

osvedčenie MH SR o súlade investičného zámeru na vybudovanie zdroja na kombinovanú

výrobu elektrickej energie a tepla v termíne do 31. 7. 2013.

Žiadateľ doklady, na predloženie ktorých bol rozhodnutím o prerušení konania

zaviazaný, v lehote do 31. 7. 2013 nepredložil. Z dôvodu nedoloženia dokladov inšpektorát

životného prostredia rozhodnutím č. 1649-24300/2013/Mar/770850108 zo dňa 13. 9. 2013,

konanie vo veci integrovaného povolenia na prevádzku zastavil.

Proti rozhodnutiu o zastavení konania podal žiadateľ odvolanie, ktorému odvolaniu

odvolací orgán vyhovel (pričom ani v rámci podaného odvolania platné osvedčenie

nedoložil) a rozhodnutie o zastavení konania zrušil a vec vrátil na nové konanie.

Rozhodnutie svojho postupu odvolací orgán zdôvodnil: „že v prípade osvedčenia MH SR

ide o prípad, kedy iný správny orgán rozhoduje o určitej veci, vyriešenie ktorej má zásadný

dopad na rozhodnutie vo veci samej, a preto mala inšpekcia konanie prerušiť z dôvodu

riešenia predbežnej otázky do doby právoplatnosti rozhodnutia MH SR o udelení alebo

neudelení osvedčenia.“

Na základe vyslovenia právneho názoru odvolacím orgánom inšpektorát životného

prostredia vydal rozhodnutie pod č. 2080-2098/2014/Mar/770850108 zo dňa 3. 2. 2014,

ktorým konanie vo veci vydania integrovaného stavebného povolenia pre prevádzku

„Kogeneračný zdroj COGEN – Žilina, Považský Chlmec“ prerušil do doby nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, sekcia

energetiky, Bratislava vo veci udelenia osvedčenia o súlade investičného zámeru

s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky SR.

Tvrdíme, že vydanie rozhodnutia o prerušení konania do doby nadobudnutia

rozhodnutia vydaného MH SR o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou

Energetickej politiky SR je nesprávne, nezákonné a teda aj protiústavné...

Konaním porušovateľa práva, dochádza ku kontinuálnemu porušovaniu základného

práva sťažovateľa garantovaného svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to

konkrétnym porušením SR, ako aj článku 48 ods. 2 SR...

Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek

výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty

a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej

úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom

predpísaným a ustanoveným spôsobom, teda jeho nesprávnou činnosťou.

Rámec povinností štátnych orgánov, voči ktorým smeruje právo na súdnu a inú

právnu ochranu, upravuje , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba

na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každé

konanie štátneho orgánu, ktoré nie je v súlade so zákonom, t. j. ak štátny orgán nekoná

v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, protirečí príkazu ústavnej normy. Postup

porušovateľa práva, keď tento nekoná v súlade s predpismi vzťahujúcimi sa na konanie,

treba považovať za porušenie základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis ).

Z dôvodu neexistencie platného osvedčenia... od momentu podania žiadosti až

do nariadenia ústneho pojednávania, bolo zákonnou povinnosťou správneho orgánu

do vydania upovedomenia o začatí konania, teda do 4. 1. 2012, vyzvať žiadateľa

na odstránenie nedostatkov žiadosti s uvedením lehoty v ktorej má tieto nedostatky

odstrániť. V prípade výzvy na odstránenie nedostatkov podania, mohol následne správny

orgán pristúpiť k prerušeniu konania a to z dôvodu, aby vo vzťahu k nemu neplynuli

zákonné lehoty, ktoré je povinný so zákona dodržať pre vydanie rozhodnutia vo veci, ktoré

zákonné lehoty sú pre správny orgán záväzné. Dňom odstránenia nedostatkov podania

v rozsahu uloženom v rozhodnutí, najneskôr však v lehote podľa rozhodnutia, nastávajú

zákonné podmienky pre pokračovanie v konaní a teda vykonanie procesného úkonu, ktorým

je upovedomenie o začatí konania a určenia termínu ústneho pojednávania.

V čase podania žiadosti žiadateľa o integrované povolenie na prevádzku, mal

správny orgán vedomosť že žiadosť nie je úplná, nakoľko osvedčenie vydané MH SR v čase

jej podania bolo neplatné. Zákonnou podmienkou pre vydanie upovedomenia o začatí

konania správnym orgánom je práve splnenie taxatívnych podmienok stanovených v § 11

ods. 2 v platnom znení. a teda aj doloženie platného rozhodnutia

MH SR o súlade investičného zámeru na vybudovanie zdroja na kombinovanú výrobu

elektrickej energie a tepla v lokalite Považský Chlmec s dlhodobou koncepciou Energetickej

politiky SR, ako aj platné vyjadrenia príslušných orgánov. Je zákonnou povinnosťou

správneho orgánu posúdiť či žiadateľ splnil zákonné podmienky pre začatie konania, resp.

či nastávajú zákonné podmienky pre jeho prerušenie. Pokiaľ správny orgán nemal

v administratívnom spise doložené všetky doklady, nastali na jeho strane podmienky pre

prerušenie konania z dôvodov nedostatkov žiadosti o vydanie integrovaného povolenia.

Zákonné ustanovenia platné pre konanie vo veci integrovaného povolenia a to zákon

č. v platnom znení, neumožňujú správnemu orgánu prerušiť konanie

z dôvodu neúplnosti žiadosti po oznámení o začatí konania, a už nie v čase po uskutočnení

ústneho pojednávania. Účelom ústneho pojednávania je už samotné prerokovanie žiadosti

žiadateľa a tomu prislúchajúcich podkladov, ktoré sú zákonným podkladom pre posúdenie

oprávnenosti nároku žiadateľa. Pokiaľ správny orgán vo veci nariadil ústne pojednávanie,

ktoré pojednávanie aj prebehlo, nemohol po jeho vykonaní pristúpiť k prerušeniu konania

z dôvodu nedostatkov podanej žiadosti a súčasne vyzvať žiadateľa, aby tieto nedostatky

odstránil v lehote ktorú mu pôvodne uložil rozhodnutím, a už vôbec nie následným

rozhodnutím o prerušení konania do doby nadobudnutia osvedčenia a to z dôvodu, že

k takémuto postupu ho neoprávňuje žiadne

v platnom znení.

Odstránenie nedostatkov žiadosti po ústnom pojednávaní, a to doloženie rozhodnutia

MH SR, nie je možné chápať ako konanie o predbežnej otázke, nakoľko ide o rozhodnutie,

ktorým žiadateľ už v čase podania žiadosti o vydanie integrovaného povolenia musí

deklarovať správnemu orgánu existenciu súladu s dlhodobou Energetickou politikou SR,

tzn. že uvedené rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou podanej žiadosti. Neexistencia

takéhoto rozhodnutia môže byť iba podkladom pre rozhodnutie vo veci, ktorým sa nepovolí

činnosť prevádzkovateľovi, resp. zastavenie konania, ak žiadateľ v lehote určenej správnym

orgánom nedostatky žiadosti neodstráni.

Nakoľko správny orgán nevyzval žiadateľa v čase od podania žiadosti

do upovedomenia o začatí konania na odstránenie nedostatkov podania (nakoľko zákon

pre oznámenie o začatom konaní predpokladá, že podanie je úplné bez vád) nemohol

pristúpiť k ústnemu pojednávaniu, nakoľko výsledkom nedostatku žiadosti je zastavenie

konania., resp. rozhodnutia, ktorým sa nepovolí činnosť v prevádzke po vysporiadaní sa

so všetkými vznesenými pripomienkami a námietkami, ktoré sú odôvodnené a smerujú

k obsahu žiadosti a k prevádzke. V uvedenom prípade zákonnou povinnosťou správneho

orgánu, vzhľadom na dôvodnosť námietok, bola povinnosť vydania rozhodnutia

o nepovolení činnosti v prevádzke s prihliadnutím na ustanovenie § 16 ods. 8 zákona

č. 245/2603 Z. z. v platnom znení, ktorá lehota je pre správny orgán záväzná.

Konanie porušovateľa práva v rozpore so zákonom predlžuje stav právnej neistoty

dotknutej osoby do tej miery, že sa právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a je teda

ohrozené vo svojej podstate, nakoľko i napriek zákonným ustanoveniam, ktoré jednoznačne

formulujú postup orgánu štátnej správy, dochádza ku konaniu nad rámec zákona, a teda aj

ku konaniu ktoré v konečnom dôsledku je zaťažené zbytočnými prieťahmi. Od podania

žiadosti na vydanie integrovaného stavebného povolenia žiadateľ vedel, že nedisponuje

jednou zo základných požiadaviek pre zahájenie konania. Správny orgán aj napriek tejto

skutočnosti uvedený nedostatok neodstránil, zahájil konanie, ktoré následne prerušil

do doby, ktorej časová hranica môže trvať aj niekoľko rokov, nakoľko žiadateľ pre vydanie

rozhodnutia MH SR musí spĺňať ďalšie zákonné podmienky, aby mu toto bolo vydané.

Vzhľadom na uvedené správanie účastníka – žiadateľa o vydanie integrovaného stavebného

povolenia – ktorý nepredložil k žiadosti jednu z podstatných náležitostí pre zahájenie

konania nemôže byť okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane

zdĺhavý postup orgánu verejnej správy, ktorý má zákonom stanovený postup a nad rámec

ktorého nemôže konať.

K uplatneniu práva na súdnu ochranu podľa dochádza vtedy, ak

príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická osoba alebo fyzická osoba domáhala svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno domáhať v súlade

s len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia vykonávajú.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade

so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť

každému, aby sa uplatnením práva, zaručeného stal účastníkom súdneho

konania. Podľa sa rozhodnutím o prerušení

konania rozumie rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je vylúčené z preskúmavania

v správnom súdnictve, a žiadne iné rozhodnutie, predovšetkým vo veci samej, ktoré by

mohlo byť predmetom preskúmavania v správnom súdnictve, z dôvodu takmer trojročnej

lehoty od začatia konania zatiaľ neexistuje, pričom prerušením konania do doby získania

osvedčenia MH SR stav právnej istoty sťažovateľa je ohrozený.

Sťažovateľ bez akéhokoľvek vlastného zavinenia v súčasnosti nemá reálnu možnosť

obrátiť sa na súd a byť účastníkom súdneho konania, v ktorom by mu bola poskytnutá súdna

ochrana tak, ako to predpokladá a umožňuje (osobitne odsek 2 v nadväznosti

na odsek 1), nakoľko voči rozhodnutí o prerušení konanie nie je prípustné odvolanie...

Z dôvodu výraznej intenzity zásahov do práv sťažovateľa, a to, ad a/ doposiaľ

pretrvávajúceho stavu právnej neistoty sťažovateľa a to z dôvodu že do dnešného dňa a ani

v časovej lehote do budúcna nie je predpoklad vydania rozhodnutia vo veci, ad b/ z dôvodu,

že sťažovateľ bez akéhokoľvek vlastného zavinenia v súčasnosti nemá reálnu možnosť

obrátiť sa na súd a byť účastníkom súdneho konania, v ktorom by mu bola poskytnutá súdna

ochrana tak, ako to predpokladá a umožňuje ; sťažovateľ žiada, aby mu

bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume vo výške 1 500,- €.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa Občianskeho združenia Budúcnosť Považský

Chlmec..., garantované 46 ods. 1 a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj bolo

postupom a konaním Slovenskej inšpekcie životného prostredia, inšpektorát životného

prostredia Žilina... porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie pod č. 2080-

2098/2014/Mar/770850108 zo dňa 3. 2. 2014 vydaného Slovenskou inšpekciou životného

prostredia, inšpektorátom životného prostredia, legionárska 5, 012 05 Žilina podľa čl. 127

ods. 2 .

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške 1 500,- €.

4. Porušovateľ práva je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania, tak ako budú

vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho

právneho zástupcu Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka..., bankové spojenie...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv

alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa

sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie (napr. ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní

o sťažnosti podľa prislúcha právomoc ústavnému súdu zaoberať sa

porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto

právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ). Podstatou účinnej

ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má

fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo

slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť stav, v ktorom vidí

porušenie svojich základných práv alebo slobôd (, ,

).

Podľa (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov

verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa (ďalej aj „OSP“) v občianskom

súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy

a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.

Podľa v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj

orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ

im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb

v oblasti verejnej správy.

Podľa sa podľa ustanovení tejto hlavy (II. hlavy piatej časti ,

pozn.) postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj

orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ

im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb

v oblasti verejnej správy.

V zmysle druhej vety postupom správneho orgánu (orgánu verejnej

správy) sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť...

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť...

Podľa za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa

môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť

pokutu...

V súlade s uvedenými ustanoveniami vyplýva, že

rozhodovanie o nečinnosti orgánov verejnej správy, a teda aj o ochrane základných a iných

práv, porušenie ktorých môže byť dané nečinnosťou správneho orgánu, je zverené

všeobecným súdom v rámci správneho súdnictva. V danom prípade sa teda sťažovateľ

mohol ochrany svojich práv domáhať v konaní podľa .

Ústavný súd konštatuje, že právomoc všeobecného súdu rozhodovať o nečinnosti

orgánov verejnej správy vzhľadom na princíp subsidiarity vyjadrený v

vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol

o jej odmietnutí podľa z dôvodu neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014