Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 370/2014
PDF · 192.35 KB
No categories available
II. ÚS 370/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja
Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť Občianskeho združenia Budúcnosť
Považský Chlmec, Študentská 4/20, Žilina, zastúpeného advokátkou Mgr. Soňou
Grošaftovou, Advokátska kancelária, Makovického 7, Žilina, vo veci namietaného
porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd „konaním Slovenskej inšpekcie životného prostredia, inšpektorát životného
prostredia Žilina, Legionárska 5, Žilina“ a takto
rozhodol:
Sťažnosť Občianskeho združenia Budúcnosť Považský Chlmec o d m i e t a
pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 27. marca 2014
doručená sťažnosť Občianskeho združenia Budúcnosť Považský Chlmec (ďalej len
„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
„konaním Slovenskej inšpekcie životného prostredia, inšpektorát životného prostredia
Žilina, Legionárska 5, Žilina“ (ďalej len „Slovenská inšpekcia“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol najmä:
«Sťažovateľ je účastníkom konania vo veci vydania integrovaného povolenia pre
prevádzku „Kogeneračný zdroj COGEN – Žilina, Považský Chlmec“, súčasťou ktorého je
konanie vo veci vydania stavebného povolenia pre prevádzkovateľa ALFA Power, a. s.,
so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava. Konanie vo veci vydania integrovaného povolenia
na uvedenú prevádzku bolo začaté 20. 10. 2011 na podklade podanej žiadosti na Slovenskú
inšpekciu životného prostredia.
Slovenská inšpekcia životného prostredia, na podklade podanej žiadosti, nariadila
podaním č. 8465-6930/2013/Mar/776850/108 zo dňa 12. 3. 2013 ústne pojednávanie na deň
16. 4. 2013 a súčasne účastníkov upozornila na možnosť podania písomných pripomienok
a to najneskôr na ústnom pojednávaní, nakoľko na neskôr uplatnené námietky sa nebude
prihliadať.
Po zahájení ústneho pojednávania, okrem iných námietok, bola vznesená aj námietka
týkajúca sa nepreukázania základnej skutočnosti pre zahájenie uvedené konania, a to
existencia právoplatného rozhodnutia MH SR o osvedčení súladu investičného zámeru
na vybudovanie zdroja na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie s dlhodobou
Energetickou politikou SR. Pôvodné rozhodnutie, ktorým žiadateľ disponoval a to
rozhodnutie č. MH SR č. 2267/2006-3400 zo dňa 31. 1. 2007 stratilo zo zákona platnosť
uplynutím lehoty, pričom existencia takéhoto rozhodnutia je jedným z podkladov žiadosti
o vydanie integrovaného stavebného povolenia.
Z dôvodu vznesenia uvedenej námietky na ústnom pojednávaní, pristúpil orgán
životného prostredia k vydaniu rozhodnutia pod č. 1649-10655/2013/Mar/770850108 dňa
17. 4. 2013, ktorým prerušil konanie za účelom doplnenia žiadosti a to aj o platné
osvedčenie MH SR o súlade investičného zámeru na vybudovanie zdroja na kombinovanú
výrobu elektrickej energie a tepla v termíne do 31. 7. 2013.
Žiadateľ doklady, na predloženie ktorých bol rozhodnutím o prerušení konania
zaviazaný, v lehote do 31. 7. 2013 nepredložil. Z dôvodu nedoloženia dokladov inšpektorát
životného prostredia rozhodnutím č. 1649-24300/2013/Mar/770850108 zo dňa 13. 9. 2013,
konanie vo veci integrovaného povolenia na prevádzku zastavil.
Proti rozhodnutiu o zastavení konania podal žiadateľ odvolanie, ktorému odvolaniu
odvolací orgán vyhovel (pričom ani v rámci podaného odvolania platné osvedčenie
nedoložil) a rozhodnutie o zastavení konania zrušil a vec vrátil na nové konanie.
Rozhodnutie svojho postupu odvolací orgán zdôvodnil: „že v prípade osvedčenia MH SR
ide o prípad, kedy iný správny orgán rozhoduje o určitej veci, vyriešenie ktorej má zásadný
dopad na rozhodnutie vo veci samej, a preto mala inšpekcia konanie prerušiť z dôvodu
riešenia predbežnej otázky do doby právoplatnosti rozhodnutia MH SR o udelení alebo
neudelení osvedčenia.“
Na základe vyslovenia právneho názoru odvolacím orgánom inšpektorát životného
prostredia vydal rozhodnutie pod č. 2080-2098/2014/Mar/770850108 zo dňa 3. 2. 2014,
ktorým konanie vo veci vydania integrovaného stavebného povolenia pre prevádzku
„Kogeneračný zdroj COGEN – Žilina, Považský Chlmec“ prerušil do doby nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, sekcia
energetiky, Bratislava vo veci udelenia osvedčenia o súlade investičného zámeru
s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky SR.
Tvrdíme, že vydanie rozhodnutia o prerušení konania do doby nadobudnutia
rozhodnutia vydaného MH SR o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou
Energetickej politiky SR je nesprávne, nezákonné a teda aj protiústavné...
Konaním porušovateľa práva, dochádza ku kontinuálnemu porušovaniu základného
práva sťažovateľa garantovaného svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to
konkrétnym porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ako aj článku 48 ods. 2 Ústavy SR...
Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek
výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty
a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej
úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom
predpísaným a ustanoveným spôsobom, teda jeho nesprávnou činnosťou.
Rámec povinností štátnych orgánov, voči ktorým smeruje právo na súdnu a inú
právnu ochranu, upravuje čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každé
konanie štátneho orgánu, ktoré nie je v súlade so zákonom, t. j. ak štátny orgán nekoná
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, protirečí príkazu ústavnej normy. Postup
porušovateľa práva, keď tento nekoná v súlade s predpismi vzťahujúcimi sa na konanie,
treba považovať za porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 26/94).
Z dôvodu neexistencie platného osvedčenia... od momentu podania žiadosti až
do nariadenia ústneho pojednávania, bolo zákonnou povinnosťou správneho orgánu
do vydania upovedomenia o začatí konania, teda do 4. 1. 2012, vyzvať žiadateľa
na odstránenie nedostatkov žiadosti s uvedením lehoty v ktorej má tieto nedostatky
odstrániť. V prípade výzvy na odstránenie nedostatkov podania, mohol následne správny
orgán pristúpiť k prerušeniu konania a to z dôvodu, aby vo vzťahu k nemu neplynuli
zákonné lehoty, ktoré je povinný so zákona dodržať pre vydanie rozhodnutia vo veci, ktoré
zákonné lehoty sú pre správny orgán záväzné. Dňom odstránenia nedostatkov podania
v rozsahu uloženom v rozhodnutí, najneskôr však v lehote podľa rozhodnutia, nastávajú
zákonné podmienky pre pokračovanie v konaní a teda vykonanie procesného úkonu, ktorým
je upovedomenie o začatí konania a určenia termínu ústneho pojednávania.
V čase podania žiadosti žiadateľa o integrované povolenie na prevádzku, mal
správny orgán vedomosť že žiadosť nie je úplná, nakoľko osvedčenie vydané MH SR v čase
jej podania bolo neplatné. Zákonnou podmienkou pre vydanie upovedomenia o začatí
konania správnym orgánom je práve splnenie taxatívnych podmienok stanovených v § 11
ods. 2 zákona č. 245/2003 Z. z. v platnom znení. a teda aj doloženie platného rozhodnutia
MH SR o súlade investičného zámeru na vybudovanie zdroja na kombinovanú výrobu
elektrickej energie a tepla v lokalite Považský Chlmec s dlhodobou koncepciou Energetickej
politiky SR, ako aj platné vyjadrenia príslušných orgánov. Je zákonnou povinnosťou
správneho orgánu posúdiť či žiadateľ splnil zákonné podmienky pre začatie konania, resp.
či nastávajú zákonné podmienky pre jeho prerušenie. Pokiaľ správny orgán nemal
v administratívnom spise doložené všetky doklady, nastali na jeho strane podmienky pre
prerušenie konania z dôvodov nedostatkov žiadosti o vydanie integrovaného povolenia.
Zákonné ustanovenia platné pre konanie vo veci integrovaného povolenia a to zákon
č. 245/2003 Z. z. v platnom znení, neumožňujú správnemu orgánu prerušiť konanie
z dôvodu neúplnosti žiadosti po oznámení o začatí konania, a už nie v čase po uskutočnení
ústneho pojednávania. Účelom ústneho pojednávania je už samotné prerokovanie žiadosti
žiadateľa a tomu prislúchajúcich podkladov, ktoré sú zákonným podkladom pre posúdenie
oprávnenosti nároku žiadateľa. Pokiaľ správny orgán vo veci nariadil ústne pojednávanie,
ktoré pojednávanie aj prebehlo, nemohol po jeho vykonaní pristúpiť k prerušeniu konania
z dôvodu nedostatkov podanej žiadosti a súčasne vyzvať žiadateľa, aby tieto nedostatky
odstránil v lehote ktorú mu pôvodne uložil rozhodnutím, a už vôbec nie následným
rozhodnutím o prerušení konania do doby nadobudnutia osvedčenia a to z dôvodu, že
k takémuto postupu ho neoprávňuje žiadne zákonné ustanovenie zákona č. 254/2003 Z. z.
v platnom znení.
Odstránenie nedostatkov žiadosti po ústnom pojednávaní, a to doloženie rozhodnutia
MH SR, nie je možné chápať ako konanie o predbežnej otázke, nakoľko ide o rozhodnutie,
ktorým žiadateľ už v čase podania žiadosti o vydanie integrovaného povolenia musí
deklarovať správnemu orgánu existenciu súladu s dlhodobou Energetickou politikou SR,
tzn. že uvedené rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou podanej žiadosti. Neexistencia
takéhoto rozhodnutia môže byť iba podkladom pre rozhodnutie vo veci, ktorým sa nepovolí
činnosť prevádzkovateľovi, resp. zastavenie konania, ak žiadateľ v lehote určenej správnym
orgánom nedostatky žiadosti neodstráni.
Nakoľko správny orgán nevyzval žiadateľa v čase od podania žiadosti
do upovedomenia o začatí konania na odstránenie nedostatkov podania (nakoľko zákon
pre oznámenie o začatom konaní predpokladá, že podanie je úplné bez vád) nemohol
pristúpiť k ústnemu pojednávaniu, nakoľko výsledkom nedostatku žiadosti je zastavenie
konania., resp. rozhodnutia, ktorým sa nepovolí činnosť v prevádzke po vysporiadaní sa
so všetkými vznesenými pripomienkami a námietkami, ktoré sú odôvodnené a smerujú
k obsahu žiadosti a k prevádzke. V uvedenom prípade zákonnou povinnosťou správneho
orgánu, vzhľadom na dôvodnosť námietok, bola povinnosť vydania rozhodnutia
o nepovolení činnosti v prevádzke s prihliadnutím na ustanovenie § 16 ods. 8 zákona
č. 245/2603 Z. z. v platnom znení, ktorá lehota je pre správny orgán záväzná.
Konanie porušovateľa práva v rozpore so zákonom predlžuje stav právnej neistoty
dotknutej osoby do tej miery, že sa právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a je teda
ohrozené vo svojej podstate, nakoľko i napriek zákonným ustanoveniam, ktoré jednoznačne
formulujú postup orgánu štátnej správy, dochádza ku konaniu nad rámec zákona, a teda aj
ku konaniu ktoré v konečnom dôsledku je zaťažené zbytočnými prieťahmi. Od podania
žiadosti na vydanie integrovaného stavebného povolenia žiadateľ vedel, že nedisponuje
jednou zo základných požiadaviek pre zahájenie konania. Správny orgán aj napriek tejto
skutočnosti uvedený nedostatok neodstránil, zahájil konanie, ktoré následne prerušil
do doby, ktorej časová hranica môže trvať aj niekoľko rokov, nakoľko žiadateľ pre vydanie
rozhodnutia MH SR musí spĺňať ďalšie zákonné podmienky, aby mu toto bolo vydané.
Vzhľadom na uvedené správanie účastníka – žiadateľa o vydanie integrovaného stavebného
povolenia – ktorý nepredložil k žiadosti jednu z podstatných náležitostí pre zahájenie
konania nemôže byť okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane
zdĺhavý postup orgánu verejnej správy, ktorý má zákonom stanovený postup a nad rámec
ktorého nemôže konať.
K uplatneniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy dochádza vtedy, ak
príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická osoba alebo fyzická osoba domáhala svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno domáhať v súlade
s čl. 51 ústavy len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia čl. 46 ústavy vykonávajú.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade
so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť
každému, aby sa uplatnením práva, zaručeného čl. 46 ústavy stal účastníkom súdneho
konania. Podľa § 248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku sa rozhodnutím o prerušení
konania rozumie rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je vylúčené z preskúmavania
v správnom súdnictve, a žiadne iné rozhodnutie, predovšetkým vo veci samej, ktoré by
mohlo byť predmetom preskúmavania v správnom súdnictve, z dôvodu takmer trojročnej
lehoty od začatia konania zatiaľ neexistuje, pričom prerušením konania do doby získania
osvedčenia MH SR stav právnej istoty sťažovateľa je ohrozený.
Sťažovateľ bez akéhokoľvek vlastného zavinenia v súčasnosti nemá reálnu možnosť
obrátiť sa na súd a byť účastníkom súdneho konania, v ktorom by mu bola poskytnutá súdna
ochrana tak, ako to predpokladá a umožňuje čl. 46 ústavy (osobitne odsek 2 v nadväznosti
na odsek 1), nakoľko voči rozhodnutí o prerušení konanie nie je prípustné odvolanie...
Z dôvodu výraznej intenzity zásahov do práv sťažovateľa, a to, ad a/ doposiaľ
pretrvávajúceho stavu právnej neistoty sťažovateľa a to z dôvodu že do dnešného dňa a ani
v časovej lehote do budúcna nie je predpoklad vydania rozhodnutia vo veci, ad b/ z dôvodu,
že sťažovateľ bez akéhokoľvek vlastného zavinenia v súčasnosti nemá reálnu možnosť
obrátiť sa na súd a byť účastníkom súdneho konania, v ktorom by mu bola poskytnutá súdna
ochrana tak, ako to predpokladá a umožňuje čl. 46 ods. 1 ústavy; sťažovateľ žiada, aby mu
bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume vo výške 1 500,- €.»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa Občianskeho združenia Budúcnosť Považský
Chlmec..., garantované 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo
postupom a konaním Slovenskej inšpekcie životného prostredia, inšpektorát životného
prostredia Žilina... porušené.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie pod č. 2080-
2098/2014/Mar/770850108 zo dňa 3. 2. 2014 vydaného Slovenskou inšpekciou životného
prostredia, inšpektorátom životného prostredia, legionárska 5, 012 05 Žilina podľa čl. 127
ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.
3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume vo výške 1 500,- €.
4. Porušovateľ práva je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania, tak ako budú
vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho
právneho zástupcu Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka..., bankové spojenie...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje
o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv
alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.
Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa
sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov
nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej
právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02). Z uvedeného vyplýva, že v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha právomoc ústavnému súdu zaoberať sa
porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto
právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej
ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má
fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo
slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť stav, v ktorom vidí
porušenie svojich základných práv alebo slobôd (I. ÚS 36/96, I. ÚS 118/04,
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v občianskom
súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj
orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ
im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb
v oblasti verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 OSP sa podľa ustanovení tejto hlavy (II. hlavy piatej časti OSP,
pozn.) postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj
orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ
im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb
v oblasti verejnej správy.
V zmysle § 244 ods. 3 druhej vety OSP postupom správneho orgánu (orgánu verejnej
správy) sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť...
Podľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.
Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace,
v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť...
Podľa § 250u OSP za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t
môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť
pokutu...
V súlade s uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že
rozhodovanie o nečinnosti orgánov verejnej správy, a teda aj o ochrane základných a iných
práv, porušenie ktorých môže byť dané nečinnosťou správneho orgánu, je zverené
všeobecným súdom v rámci správneho súdnictva. V danom prípade sa teda sťažovateľ
mohol ochrany svojich práv domáhať v konaní podľa § 250t ods. 1 OSP.
Ústavný súd konštatuje, že právomoc všeobecného súdu rozhodovať o nečinnosti
orgánov verejnej správy vzhľadom na princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy
vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol
o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2014