Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 156/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa prerokoval prijaté sťažnosti obchodnej spoločnosti WM Consulting

& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej advokátom

JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát,

s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r.

o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní

vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných

prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd

Pezinok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., p r i z n á v a

úhradu trov konania v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov), ktoré

j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie

JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 24. apríla 2014 spojil na spoločné konanie a podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie sťažnosti obchodnej

spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej

len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. (spolu ďalej aj „namietané konania“).

2.1 Z obsahu sťažnosti pôvodne vedenej pod sp. zn. a jej príloh

vyplýva, že na okresnom súde prebieha od 13. februára 2002 namietané exekučné konanie

vedené pod sp. zn. , v ktorom sa Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len

„oprávnený“), domáha vymoženia svojej peňažnej pohľadávky v sume 461,51 €

s príslušenstvom judikovanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom

Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. Ro 408/92 z 18. mája 1992.

Zmluvou o postúpení pohľadávky z 15. decembra 2010 (ďalej len „zmluva

o postúpení pohľadávky“) postúpil oprávnený pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného

konania, sťažovateľke. V dôsledku tejto skutočnosti sťažovateľka doručila okresnému súdu

23. augusta 2011 „návrh na zmenu účastníka konania“.

Keďže súdnemu exekútorovi vykonávajúcemu exekúciu a ani sťažovateľke nebolo

doručené žiadne rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa jej návrhu, sťažovateľka 21. mája

2012 zaslala okresnému súdu opätovnú žiadosť o rozhodnutie o jej návrhu.

2.2 Vo veci sťažovateľky pôvodne vedenej okresným súdom pod sp. zn.

prebieha od 12. júna 2001 namietané exekučné konanie, v ktorom sa

oprávnený domáha vymoženia svojej peňažnej pohľadávky v sume 878,63 €

s príslušenstvom judikovanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom

Okresného súdu Bratislava III sp. zn. Ro 985/91 z 9. januára 1992.

Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil oprávnený pohľadávku, ktorá je

predmetom exekučného konania, sťažovateľke. V dôsledku tejto skutočnosti sťažovateľka

doručila okresnému súdu 16. novembra 2011 „návrh na zmenu účastníka konania“.

Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu v konaní o ňou podanom návrhu sťažovateľka

15. októbra 2012 zaslala okresnému súdu opätovnú žiadosť o rozhodnutie o jej návrhu.

Keďže okresný súd na opätovné žiadosti sťažovateľky o rozhodnutie o podaných

návrhoch nereagoval, sťažovateľka podala 10. mája 2013 predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v namietaných konaniach v zmysle

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdoch“). Podpredseda okresného súdu vo svojom stanovisku zo 7. júna

2013 uviedol, že sťažnosť na prieťahy v namietaných konaniach považuje za opodstatnenú.

Aj napriek uvedenému konštatovaniu však okresný súd o uvedených návrhoch sťažovateľky

dosiaľ nerozhodol.

Sťažovateľka sa aktívne domáhala nápravy v namietaných konaniach a „rozhodnutia

o svojom nástupníctve“, ale okresný súd o jej návrhoch nekonal 27 mesiacov (vo veci

vedenej pod sp. zn. ), resp. 24 mesiacov (vo veci vedenej pod sp. zn.

) a do dňa podania ústavnej sťažnosti o nich nerozhodol. Tento stav má

za následok právnu neistotu sťažovateľky týkajúcu sa najmä jej postavenia v namietaných

konaniach a uspokojenia jej majetkových práv.

3. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom okresného súdu v namietaných konaniach, aby prikázal okresnému súdu konať

bez zbytočných prieťahov a aby priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie,

ako aj náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. Petrom Rajňákom, prípisom sp. zn.

Spr 3373/2013, 3374/2013 z 29. mája 2014 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom

k uvedenému prípisu okresného súdu z 12. júna 2014.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedol:

„... Exekučná vec sp. zn. prešla na novozriadený Okresný súd Pezinok

v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy z Okresného súdu Bratislava III dňa 01. 01. 2008.

Návrh na zmenu súdneho exekútora bol doručený Okresnému súdu Pezinok dňa

28. 04. 2008. O návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením č. k.:

-27 zo dňa 09. 07. 2012.

Dňa 24. 08. 2011 bol doručený súdu návrh nového veriteľa na zmenu účastníka

konania.

Dňa 13. 05. 2013 bola doručená súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedená pod

Spr. 2054/2013. Sťažnosť som vyhodnotil ako dôvodnú.

Uznesením súdu č. k.: -52 zo dňa 18. 12. 2013 súd ustanovil povinnej

opatrovníka z dôvodu, že súdu sa napriek šetreniam nepodarilo zistiť, kde sa povinná

v 2/rade nachádza.

Uznesením súdu č. k.: -74 zo dňa 21. 05. 2014 súd zmenil uznesenie

č. k.: -52 zo dňa 18. 12. 2013 v osobe ustanoveného opatrovníka z dôvodu, že

ustanovená opatrovníčka už nie je zamestnankyňou Okresného súdu Malacky. Povinnej

v 2/rade bola ustanovená opatrovníčka: Š. N., tajomníčka Okresného súdu Pezinok.

... Exekučná vec sp. zn. prešla na novozriadený Okresný súd

Pezinok v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy z Okresného súdu Bratislava III dňa 01. 01.

2008.

Návrh na zmenu súdneho exekútora bol doručený Okresnému súdu Bratislava III dňa

22. 06. 2005.

Uznesením súdu č. k.: -25 zo dňa 05. 10. 2009 súd rozhodol o

návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Dňa 18. 11. 2011 bol súdu doručený návrh nového veriteľa na zmenu účastníka

konania.

Dňa 13. 05. 2013 bola doručená súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedená pod

Spr. 2054/2013. Sťažnosť som vyhodnotil ako dôvodnú.

Uznesením súdu č. k.: -103 zo dňa 28. 05. 2014 súd exekúciu v časti

proti povinnému v 2/rade zastavil, nakoľko povinný v 2/rade zomrel. Takisto zastavil

exekúciu v časti proti povinnému v 3/rade, ktorý zomrel.

V zmysle vyššie uvedeného musím konštatovať, že v uvedených konaniach došlo

k prieťahom v konaní.

Prieťahy v konaní však boli spôsobené objektívnymi dôvodmi. Reoptimalizáciou

súdnej sústavy pri novozriadení Okresného súdu Pezinok od 01. 01. 2008 prešlo

z odovzdávajúcich súdov Okresného súdu Bratislava II a Okresného súdu Bratislava III

na novozriadený Okresný súd Pezinok cca. 20.000 nevybavených exekučných spisov. Už pri

zriadení Okresného súdu Pezinok v roku 2008 bol tunajší súd personálne poddimenzovaný.

Len na ilustráciu chcem uviesť, že na Okresný súd Pezinok napadlo za rok 2008

7091 nových exekučných vecí, za rok 2009 5.529, za rok 2010 8.063, za rok 2011

nových exekučných vecí, za rok 2012 14.178, za rok 2013 11.125 exekučných vecí a za

obdobie od 01.01.2014 do 30.04.2014 napadlo na Okresný súd Pezinok 2.363 nových

exekučných vecí. Pri tak vysokom nápade exekučných vecí na Okresný súd Pezinok a

personálnom obsadení nie je možné dodržať zákonné lehoty.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného

súdu.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu predovšetkým poukázal na skutočnosť, že predseda okresného súdu

opakovane uznal, že v namietaných konaniach došlo k prieťahom, za ktoré sa aj

ospravedlnil. Čo sa týka veľkého množstva exekučných vecí, na ktoré poukázal okresný

súd, sťažovateľka je toho názoru, že „hoci je Okresný súd vyťažený, predmet podaného

návrhu na zmenu účastníka konania nie je ničím špecifický a vzhľadom na svoju skutkovú

a právnu povahu určite neodôvodňuje taký mimoriadne zdĺhavý priebeh konania“.

Vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. právny zástupca

sťažovateľky ďalej uviedol:

„Okresný súd vo svojom vyjadrení uvádza, že vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo

zistiť pobyt povinnej v 2./ rade jej musel byť ustanovený opatrovník, pričom tento jej bol

ustanovený uznesením súdu zo dňa 18. 12. 2013, sp. zn. , pričom sťažovateľovi

nie je zrejmé, prečo sa tak stalo až 21 mesiacov po podaní návrhu na zmenu účastníka

konania dňa 22. 08. 2011. Túto skutočnosť, uvedenú súdom sťažovateľ nepovažuje sa

adekvátny dôvod nečinnosti Okresného súdu, pokiaľ ide o predmetný prípad.

Sťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o čiastkovej otázke

právneho nástupníctva oprávneného trvalo od 22. 08. 2011, t. j. takmer tri roky, hoci sa

sťažovateľ opakovane domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní. Tento stav,

spôsobený nečinnosťou Okresného súdu, má za následok, že sťažovateľ sa nemôže domôcť

uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, čím mu je nepretržite spôsobovaný stav právnej

neistoty.“

Čo sa týka konania vedeného pod sp. zn. „Okresný súd vo svojom

vyjadrení iba konštatuje, že po podaní návrhu oprávneného na zmenu účastníka konania

dňa 18. 11. 2011, vydal súd dňa 28. 05. 2014 uznesenie, sp. zn. 15Er/1711/2008/103...,

ktorým súd zastavil exekúciu voči povinným v 2./ a 3./ rade. Iné skutočnosti Okresný súd vo

svojom vyjadrení neuvádza.

Sťažovateľovi však nie je zrejmé, prečo bolo predmetné uznesenie vydané až 29

mesiacov po podaní návrhu na zmenu účastníka konania. Z uvedeného je zrejmé, že

Okresný súd neuskutočnil ďalšie opatrenia, smerujúce k odstráneniu prieťahov

v predmetnom konaní a rozhodnutí o podanom návrhu na zmenu účastníka konania.

Vydanie predmetného uznesenia však sťažovateľ určite nepovažuje za adekvátne opatrenie.

Sťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o čiastkovej otázke

právneho nástupníctva oprávneného trvalo od 18. 11. 2011, t. j. takmer tri roky, hoci sa

sťažovateľ opakovane domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní...“

Právny zástupca sťažovateľky v záverečnej časti svojho stanoviska uviedol, že

„netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu“.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažností dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažností, ich príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdnych

spisov vzťahujúcich sa na veci sťažovateľky ústavný súd zistil tento priebeh a aktuálny stav

namietaných konaní:

Konanie vedené pod sp. zn.

Dňa 24. augusta 2011 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na zmenu

účastníka konania.

Dňa 23. mája 2012 sťažovateľka požiadala okresný súd o rozhodnutie o návrhu

na zmenu účastníka konania z 24. augusta 2011.

Dňa 9. júla 2012 okresný súd uznesením č. k. -27 vyhovel návrhu

oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. Zásielka povinnej v 2. rade zaslaná na adresu

v Českej republike bola okresnému súdu vrátená 30. augusta 2012 z poznámkou „adresát

neznámy“.

Dňa 14. mája 2013 okresný súd požiadal Okresný súd České Budejovice, aby mu

oznámil aktuálnu adresu pobytu povinnej v 2. rade v Českej republike, na ktorej sa zdržiava.

Dňa 3. júna 2013 Okresný súd České Budejovice oznámil, že mu nie je známy pobyt

povinnej v 2. rade.

Dňa 13. júna 2013 Obvodný súd pre Prahu 7 oznámil, že o povinnej v 2. rade nie sú

vedené žiadne záznamy v centrálnej evidencii osôb.

Dňa 18. decembra 2013 okresný súd uznesením č. k. -52 ustanovil

povinnej v 2. rade opatrovníka v exekučnom konaní.

Dňa 21. mája 2014 okresný súd uznesením č. k. -74 zmenil svoje

uznesenie z 18. decembra 2013 v osobe ustanoveného opatrovníka.

Konanie vedené pod sp. zn.

Dňa 13. mája 2011 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na zmenu

účastníka konania.

Dňa 18. novembra 2011 sťažovateľka opätovne doručila okresnému súdu návrh na

zmenu účastníka konania.

Dňa 18. októbra 2012 sťažovateľka požiadala okresný súd o rozhodnutie o návrhu

na zmenu účastníka konania z 18. novembra 2011.

Dňa 16. mája 2013 okresný súd zisťoval pobyt R. R. (ďalej len „povinný v 3. rade“)

prostredníctvom polície, registra obyvateľov a ústrednej evidencie väzňov. Zároveň

požiadal Okresný súd Nitra o oznámenie stavu dedičského konania po poručiteľovi M. S.

(ďalej len „povinný v 2. rade“).

Dňa 12. júna 2013 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II okresnému

súdu oznámilo, že povinný v 3. rade zomrel 31. decembra 2010.

Dňa 26. júla 2013 Okresný súd Nitra okresnému súdu oznámil, že dedičské konanie

po povinnom v 2. rade bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden

majetok.

Dňa 30. augusta 2013 okresný súd požiadal Okresný súd Bratislava II o informáciu

o stave dedičského konania po povinnom v 3. rade.

Dňa 19. septembra 2013 Okresný súd Bratislava II okresnému súdu oznámil, že

dedičské konanie po povinnom v 3. rade bolo právoplatne zastavené z dôvodu nemajetnosti

poručiteľa.

Dňa 28. mája 2014 okresný súd uznesením č. k. -103 čiastočne

zastavil exekúciu proti nebohým povinným v 2. a v 3. rade.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. dochádzalo

k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel

možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (m. m. , ,

). Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj

na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr.

), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie

podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (, ), pričom v takéto konania

z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

1. Pri posudzovaní veci podľa prvého kritéria ústavný súd nezistil také osobitné

skutočnosti, ktoré by signalizovali, že namietané exekučné konania sú právne alebo

skutkovo zložité, a to aj v nadväznosti na skutočnosť, že sťažnostná argumentácia

sťažovateľky sa v zásade obmedzuje len na námietku, že okresný súd nerozhodol o jej

návrhoch na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného. Ústavný súd konštatuje, že

ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukazoval na zložitosť

veci, a preto nie je doterajšia dĺžka namietaných konaní závislá od zložitosti posudzovaných

vecí.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v namietaných

konaniach, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetných konaniach

k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka sa domáha vstupu do namietaných exekučných

konaní namiesto súčasného oprávneného, ktorý jej postúpil pohľadávku na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietaných

konaniach a zistil, že okresný súd bol v posudzovaných veciach sťažovateľky dlhodobo

nečinný. Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu jeho neodôvodnenú nečinnosť

od podania návrhu sťažovateľky „na zmenu účastníka konania“, t. j. od 24. augusta 2011

vo veci vedenej pod sp. zn. a od 13. mája 2011 vo veci vedenej pod sp. zn.

15 Er 1711/2008. O uvedených návrhoch sťažovateľky v namietaných konaniach okresný

súd dosiaľ nerozhodol. Na základe uvedeného zistenia ústavný súd konštatuje existenciu

zbytočných prieťahov v namietaných konaniach okresného súdu počas celého

posudzovaného obdobia.

Obranu predsedu okresného súdu o personálnom poddimenzovaní okresného súdu

a o vysokom nápade exekučných vecí nemožno akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje na judikatúru ESĽP, ako aj vlastnú stabilizovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, že

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje

zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (pozri napr. ). Námietka

nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia

sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované

inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka,

ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v namietaných konaniach došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jej práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

4. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

V nadväznosti na bod 1 výroku tohto nálezu a v záujme efektívnosti poskytnutej

ochrany sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto nálezu prikázal okresnému súdu

podľa a konať

v predmetných veciach bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Obdobne podľa môže ústavný

súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa v každej zo sťažností domáhala priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 1 000 € vzhľadom na „dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi

spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty

dôvery v efektívne poskytnutie súdnej ochrany“.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaných vecí ústavný súd dospel k názoru,

že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný

súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad

spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,

najmä na celkovú dĺžku neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v namietaných

konaniach, považuje za primerané v ňou požadovanej sume 1 000 € za každé z namietaných

konaní, t. j. spolu v sume 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

6. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Romanom

Kvasnicom a ktoré sťažovateľka uplatnila v každej zo sťažností v sume 331,15 € za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2013.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že sťažovateľka

nemá obligatórny nárok na úhradu trov konania pred ústavným súdom, t. j. ústavný súd

môže úhradu trov konania účastníkovi konania úplne alebo sčasti priznať podľa svojho

uváženia, zohľadňujúc pritom konkrétne okolnosti daného prípadu.

V danom prípade boli ústavnému súdu doručené dve sťažnosti, pričom v každej

z nich bola sťažovateľka právne zastúpená tým istým advokátom. Predmetné sťažnosti

ústavný súd uznesením č. k. -16 z 24. apríla 2014 spojil na spoločné

konanie, keďže sa týkali tej istej sťažovateľky a v zásade vecne identických exekučných

konaní vedených okresným súdom. Tieto skutočnosti mali podľa názoru ústavného súdu

podstatný vplyv na prípravu zastupovania, ako aj spísanie sťažností (identický obsah), čo

ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o úhrade trov konania. Vychádzajúc z tejto

skutočnosti, ako aj z oprávnenia priznať úhradu trov konania účastníkovi konania len sčasti,

ústavný súd rozhodol o priznaní úhrady trov konania len v sume 331,13 €, t. j. v sume

zodpovedajúcej úhrade trov konania za jednu sťažnosť. Ústavný súd pri určení tejto sumy

vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2013 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky, a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €,

čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 20 % DPH predstavuje

sumu 331,13 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) podľa bodu 4 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014