Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 428/2014
PDF · 149.12 KB
No categories available
II. ÚS 428/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr.
Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.
10 Er 102/2006 z 24. augusta 2011, ako aj porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 CoE 94/2012
z 26. septembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom a uznesením Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
10 Er 102/2006 z 24. augusta 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ako
aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
11 CoE 94/2012 z 26. septembra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia
poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou
o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu notárskej zápisnice.
Z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať
sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade
exekučného titulu (notárskej zápisnice). Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie, avšak v priebehu jej vykonávania následne ex offo exekúciu napadnutým
uznesením vyhlásil za neprípustnú a zastavil; na základe odvolania sťažovateľky bolo
napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené napadnutým uznesením krajského súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcim
z postupu okresného súdu a krajského súdu a z napadnutého uznesenia krajského súdu,
ktoré považuje za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych
ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec,
a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných
na právnu vec, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie
v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým
skutočnosť, že o zastavení uvedeného exekučného konania bolo rozhodnuté bez toho,
aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie
o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež
tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutým uznesením okresného
súdu v napadnutom konaní, eventuálne porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutým uznesením krajského
súdu v napadnutom konaní, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie
konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania.
Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia
krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti týkajúcej sa v záhlaví tohto
rozhodnutia citovaných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu a v kontexte svojich
zistení dospel k záveru, že v tomto konaní pred ústavným súdom sťažovateľka namieta
porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti so v záhlaví tohto rozhodnutia citovanými
rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, voči ktorým už podala v minulosti
ústavnému súdu identické sťažnosti, o ktorých už ústavný súd rozhodol. V konkrétnostiach
ide o uznesenie sp. zn. II. ÚS 207/2014 z 24. apríla 2014 (k sp. zn. Rvp 16198/2012).
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že keďže ústavný súd
v identickej veci sťažovateľky (t. j. vo veci namietaného porušenia jej základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutým
uznesením okresného súdu, ako aj porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutým uznesením krajského súdu) už
rozhodol (uznesenie sp. zn. II. ÚS 207/2014 z 24. apríla 2014), pričom podmienky konania
zostali nezmenené, ústavný súd sťažnosť odmieta pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2
Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho
chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažnosti
k jej preskúmaniu aj z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za
následok jej odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 16198/2012,
týkajúcej sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí okresného súdu a krajského
súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky
v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách
predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých
atakovala právne závery všeobecných súdov, a ktoré skončili odmietnutím sťažností podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich
prerokovanie (v častiach týkajúcich sa rozhodnutí okresných súdov), resp. z dôvodu ich
zjavnej neopodstatnenosti (v častiach týkajúcich sa rozhodnutí krajských súdov).
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť známy právny názor ústavného súdu
tak na problematiku týkajúcu sa použitia ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na námietku
sťažovateľky týkajúcu povinnosti krajského súdu na základe § 109 ods. 1 písm. c) OSP
a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ rozhodnúť o prerušení konania podľa § 109 ods. 1
písm. c) OSP a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v sťažovateľkinej veci.
S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitej
právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných
súdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov
odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu
na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí
všeobecných súdov a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je
potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd
plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (najmä sp. zn.
IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp. zn. III. ÚS 488/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn.
IV. ÚS 91/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013), ktoré
skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam
uvedených.
Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené
právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,
v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu tejto sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (v časti týkajúcej sa
napadnutého uznesenia okresného súdu), resp. z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti
(v časti týkajúcej sa napadnutého uznesenia krajského súdu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júla 2014