Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 428/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr.

Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.

z 24. augusta 2011, ako aj porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 26. septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a uznesením Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 24. augusta 2011 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ako

aj porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. septembra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou

o úvere pristúpila po dohode s dlžníkom k uzatvoreniu notárskej zápisnice.

Z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany dlžníka bola sťažovateľka nútená domáhať

sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podklade

exekučného titulu (notárskej zápisnice). Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, avšak v priebehu jej vykonávania následne ex offo exekúciu napadnutým

uznesením vyhlásil za neprípustnú a zastavil; na základe odvolania sťažovateľky bolo

napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené napadnutým uznesením krajského súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcim

z postupu okresného súdu a krajského súdu a z napadnutého uznesenia krajského súdu,

ktoré považuje za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych

ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec,

a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných

na právnu vec, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie

v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým

skutočnosť, že o zastavení uvedeného exekučného konania bolo rozhodnuté bez toho,

aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie

konania podľa (ďalej len „OSP“)

z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie

o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež

tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom a napadnutým uznesením okresného

súdu v napadnutom konaní, eventuálne porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom a napadnutým uznesením krajského

súdu v napadnutom konaní, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie

konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov

konania.

Súčasťou sťažnosti je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia

krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti týkajúcej sa v záhlaví tohto

rozhodnutia citovaných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu a v kontexte svojich

zistení dospel k záveru, že v tomto konaní pred ústavným súdom sťažovateľka namieta

porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti so v záhlaví tohto rozhodnutia citovanými

rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, voči ktorým už podala v minulosti

ústavnému súdu identické sťažnosti, o ktorých už ústavný súd rozhodol. V konkrétnostiach

ide o uznesenie sp. zn. z 24. apríla 2014 (k sp. zn. ).

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že keďže ústavný súd

v identickej veci sťažovateľky (t. j. vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom a napadnutým

uznesením okresného súdu, ako aj porušenia jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutým uznesením krajského súdu) už

rozhodol (uznesenie sp. zn. z 24. apríla 2014), pričom podmienky konania

zostali nezmenené, ústavný súd sťažnosť odmieta pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2

.

Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho

chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažnosti

k jej preskúmaniu aj z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za

následok jej odmietnutie v súlade s .

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti vedenej pod sp. zn. ,

týkajúcej sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí okresného súdu a krajského

súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky

v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách

predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých

atakovala právne závery všeobecných súdov, a ktoré skončili odmietnutím sťažností podľa

z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich

prerokovanie (v častiach týkajúcich sa rozhodnutí okresných súdov), resp. z dôvodu ich

zjavnej neopodstatnenosti (v častiach týkajúcich sa rozhodnutí krajských súdov).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť známy právny názor ústavného súdu

tak na problematiku týkajúcu sa použitia ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na námietku

sťažovateľky týkajúcu povinnosti krajského súdu na základe

a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ rozhodnúť o prerušení konania podľa § 109 ods. 1

písm. c) a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy

o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v sťažovateľkinej veci.

S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitej

právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných

súdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov

odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu

na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí

všeobecných súdov a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd

plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (najmä sp. zn.

z 18. septembra 2012, sp. zn. z 29. októbra 2013, sp. zn.

zo 14. februára 2013, sp. zn. z 30. januára 2013), ktoré

skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam

uvedených.

Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené

právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,

v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu tejto sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (v časti týkajúcej sa

napadnutého uznesenia okresného súdu), resp. z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti

(v časti týkajúcej sa napadnutého uznesenia krajského súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014