Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-94-2012.pdf
PDF · 104.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/94/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: U. P., nar.: XX. XX. XXXX, F. XXX/XXX, S. D., o vymoženie sumy 716,99 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10Er/102/2006 a u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Horvátha, Cukrovarská 733, Sereď pod sp. zn. Ex 100/04/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 10Er/102/2006-28 zo dňa 24. augusta 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Horváthovi trovy exekúcie v sume 30,94 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 22 ods. 2, § 23, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je notárska zápisnica N 7021/2005, NZ 68136/2005, NCRLs 67298/2005 spísaná dňa 25. 12. 2005 na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, v ktorej povinný zastúpený na základe splnomocnenia uvedeného v zmluve o úvere advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Konštatoval, že podkladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod, predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej osoby ako právny úkon nemožno posudzovať podľa predpisov hmotného práva, nakoľko to vylučuje jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. 07. 2000). Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno urobiť iba podľa predpisov procesného práva. Je to teda procesný úkon.
Pokiaľ teda ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Uvedené je na vôli povinnej osoby, ktorá však nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú osobu (pričom súd poukázal aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo spísané priamo v predtlači zmluvy o úvere, čo možno považovať i za obmedzenie slobodnej voľby advokáta ako aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon no samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nebolo, nakoľko dlžník svojím podpisom len prejavil súhlas s prijatou sumou, jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlas so všeobecnými podmienkami), je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za materiálne vykonateľný exekučný titul.
Ďalej uviedol, že vzhľadom k formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri zvolení si plnomocného zástupcu (plnomocenstvo bolo súčasťou formulárovej zmluvy o úvere), je dôvodný záver, že takéto splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom, čo následne robí neplatným právnym úkonom i samotnú notársku zápisnicu.
Vzhľadom na to, že súd zistil dôvod pre zastavenie exekúcie, nezaoberal sa návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko by to odporovalo hospodárnosti exekučného konania.
O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008, tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 30,94 eur vrátane 20 % DPH z odmeny súdneho exekútora z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 13,28 eur za 4 úkony exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 15 eur za poštovné, telekomunikačné poplatky a internet.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal skutočnosť, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, nakoľko notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, pričom súd prvého stupňa uznal exekučný titul za súladný, a preto udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom udeleným povinným, oprávnený uviedol, že toto bolo preskúmané notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal i Okresný súd Levice pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi a navyše povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere z roku 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, avšak tak neurobil. Ďalej namietal, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť oprávneného a povinného pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, a preto sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa ohľadom toho, že notárska zápisnica nie je v predmetnej veci spôsobilým exekučným titulom z dôvodu jej materiálnej nevykonateľnosti. Mal za to, že jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu je aj uvedenie právneho záväzku - teda uznanie určitého existujúceho právneho záväzku. Preto hoci notárska zápisnica je podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Poukázal na rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, ktorý spočíva v dvoch náležitostiach, a to v písomnom právnom úkone v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice a notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Uviedol, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Záverom oprávnený poukázal na ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Z uvedeného vyplýva, že napadnutým prvostupňovým uznesením sa exekúcia vyhlásila za neprípustnú, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, v dôsledku čoho nastane situácia (v prípade nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia), kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Ďalej oprávnený nesúhlasil s priznanou výškou trov exekúcie, z dôvodu, že § 25 vyhlášky ustanovuje že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnom činnosťou, pričom pod tento pojem nepochybne patria i také položky ako spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 24. 08. 2011 zrušil.
K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 07. 10. 2011 vyjadril súdny exekútor a uviedol, že žiada napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 24. 08. 2011 ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 07. 04. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Horváthovi doručený návrh oprávneného zo dňa 17. 03. 2006 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 7021/2005, NZ 68136/2005 dňa 25. 12. 2005. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 03. 05. 2006 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Horvátha na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Prípisom zo dňa 25. 07. 2006 odstúpil súdny exekútor súdu prvého stupňa na rozhodnutie podanie povinného zo dňa 24. 07. 2006, o ktorom rozhodol súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 14. 11. 2006, č. k. 10Er/102/06-18 tak, že ho odmieta. Písomným podaním zo dňa 27. 08. 2010 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Jozefa Horvátha na JUDr. Rudolfa Krutého. V reakcii na výzvu súdu prvého stupňa, súdny exekútor JUDr. Jozef Horváth písomne dňa 17. 01. 2011 oznámil, že súhlasí so zmenou súdneho exekútora a vyúčtoval si trovy exekúcie vo výške 39,- eur. Dňa 24. 08. 2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Horváthovi trovy exekúcie v sume 30,94 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potreby jej zastavenia a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11. 2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 07. 04. 2006. Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 25. 12. 2005 spísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 7021/2005, NZ 68136/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 11. 08. 2005) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 25.953,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 21.600,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 11. 08. 2005, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.
Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.
V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 11. 08. 2005. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 11. 08. 2005 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 11. 08. 2005 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.
K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 11. 08. 2005 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.
Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 25. 12. 2005 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 27a citovanej vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.
Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak teda, v prípade zastavenia exekúcie, nemôže byť na náhradu trov zaviazaný povinný, musí byť na ich náhradu zaviazaný oprávnený s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Nakoľko Exekučný poriadok žiadnu výnimku v ustanovení § 196 neupravuje, nie je potom možné od súdneho exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu, hotových výdavkov a náhrady za stratu času.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol o výške trov exekúcie v sume 30,94 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia v časti o trovách exekúcie konštatuje, že súdny exekútor má nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky (§ 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008) a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie. Z uvedeného dôvodu preto nemožno tieto položky uvedené v ustanovení § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008 subsumovať pod ustanovenie § 25 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, tak, ako to uviedol oprávnený v podanom odvolaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.