Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 433/2014
PDF · 302.43 KB
No categories available
III. ÚS 433/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. Pavlom
Korytárom, Advokátska kancelária Korytár s. r. o., Sladovnícka 13, Trnava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 12 a čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Obdo 42/2012 z 18. apríla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2013
doručená sťažnosť M. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 12 a čl. 20 ods. 1 ústavy
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
5 Obdo 42/2012 z 18. apríla 2013.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra
(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 29 Zm 148/2007 sa Ľ. K. (ďalej len „pôvodný
žalobca“), žalobou z 26. októbra 2007 domáhal proti M. K. (ďalej len „žalovaný“), vydania
zmenkového platobného rozkazu, ktorým by okresný súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 69 707,23 € s príslušenstvom.
Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil najmä tým, že je majiteľom zmenky vystavenej
žalovaným (dlžníkom) 2. júla 2004 v prospech A. H. [(veriteľa) ďalej len „remitent“],
na zmenkovú sumu 2 100 000 Sk (69 707,23 €) s dátumom splatnosti 29. október 2004
a platobným miestom... (ďalej len „zmenka“), pričom remitent ako postupca a pôvodný
žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky z 26. októbra 2007,
predmetom ktorej bol prevod zmenky vrátane všetkých práv s ňou spojených (v priebehu
konania bola predložená aj zmluva o postúpení pohľadávky z 24. apríla 2008 uzavretá
medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a sťažovateľom ako postupníkom, predmetom
ktorej bol ďalší prevod zmenky vrátane všetkých práv s ňou spojených, pozn.).
Keďže okresný súd bol toho názoru, že túto zmenku vystavenú na rad nebolo možné
z remitenta previesť na pôvodného žalobcu postúpením (cessiou), ale iba prostredníctvom
rubopisu (indosamentom), zmenkový platobný rozkaz pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie pôvodného žalobcu nevydal.
Pôvodný žalobca 18. júna 2008 predložil (založil) na okresnom súde „prívesok
zmenky“ (allonge), na ktorom boli uvedené dva indosamenty.
Podľa prvého indosamentu remitent rubopisoval 26. októbra 2007 zmenku „sine
obligo“ na rad pôvodného žalobcu.
Podľa druhého indosamentu pôvodný žalobca rubopisoval 24. apríla 2008 zmenku
„sine obligo“ na rad sťažovateľa.
Na základe návrhu pôvodného žalobcu z 11. júna 2010 okresný súd uznesením
sp. zn. 29 Zm 148/2007 z 8. júla 2010 rozhodol o pripustení sťažovateľa do konania
na miesto pôvodného žalobcu.
Okresný súd po prerokovaní veci na pojednávaní a vykonanom dokazovaní
rozsudkom sp. zn. 29 Zm 148/2007 z 22. júla 2011 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
sťažovateľovi sumu 69 707,23 € s príslušenstvom.
Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) však na základe riadne a včas podaného
odvolania (riadneho opravného prostriedku) žalovaným rozsudkom sp. zn. 26 CoZm 5/2011
z 1. marca 2012 rozsudok okresného súdu sp. zn. 29 Zm 148/2007 z 22. júla 2011 z dôvodu
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa, resp. z dôvodu, že zmenka
indosamentmi na sťažovateľa prevedená nebola, zmenil tak, že žalobcu zamietol.
Sťažovateľ síce podal proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 26 CoZm 5/2011
z 1. marca 2012 dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok), toto dovolanie však najvyšší
súd rozsudkom sp. zn. 5 Obdo 42/2012 z 18. apríla 2013 zamietol. Tento rozsudok
najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 27. mája 2013.
Sťažovateľ porušenie označených základných práv odôvodňuje okrem iného takto:
«... Ad 1.: K názoru Porušovateľa, že prívesok zmenky, na ktorom je rubopis
vyznačený s touto zmenkou nebol nikdy vôbec spojený, nakoľko bol súdu doložený
dodatočne
K uvedenému tvrdeniu Porušovateľa v prvom rade treba uviesť, že... zmenka ako
taká je pevne pripojená (kancelárskou zošívačkou) s príveskom zmenky, na ktorom sú
vyznačené rubopisy, v zmysle ktorých dňa 26. 10. 2007 došlo k prevodu (rubopisovaniu)
zmenkových práv sine obligo najprv na rad Ľ. K. a následne dňa 24. 04. 2008 sine obligo
na rad M. Š. -Sťažovateľ. O pripojení prívesku k zmenke svedčí úradný záznam zo dňa 18.
06. 2008. Prívesok k zmenke obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované ZZŠ s
poukazom na ust. § 13 ZZŠ. Predmetný prívesok pritom obsahuje dva samostatné
jednostranné adresované právne úkony indosantov, ktoré predstavujú písomné vyjadrenie
prejavu ich vôle rubopisovať zmenku na oprávneného nadobúdateľa, t. j. ku dňu 26. 10.
2007 na rad Ľ. K. a ku dňu 24. 04. 2008 na rad Sťažovateľa. Je zrejmé, že prívesok zmenky
obsahujúci uvedené právne úkony je prejavom vôle indosantov smerujúci k prevodu
zmenky, t. j. k vzniku takých následkov, ktoré zákon s takýmto prejavom spája. Navyše tieto
úkony vyjadrujú okamih, ku ktorému zamýšľané právne následky mali prejavom vôle
indosantov nastať. Ide pri tom o platné právne úkony, ktorých následkom je prevod zmenky,
resp. zmenkových práv. Prevod zmenky indosamentom nastane už v prípade, ak sú splnené
formálne predpoklady stanovené ZZŠ na prevod zmenky rubopisom, t.j. k prevodu dôjde už
splnením formálnych kritérií. V uvedenom prípade boli bez ďalšieho splnené formálne
predpoklady na prevod zmenky rubopisom a preto je nesprávny záver Porušovateľa
o nedostatku aktívnej legitimácie Sťažovateľa z dôvodu, že k prevodu zmenky rubopisom
nikdy nedošlo, nakoľko bol súdu predložený dodatočne. Takýto záver Porušovateľa je
nedôvodný najmä vzhľadom na formálne požiadavky ZZŠ na prevod zmenky indosamentom,
ktoré boli v tomto konkrétnom prípade splnené, o čom svedčí aj prívesok k zmenke pevne
pripojený, pričom prívesok k zmenke je možné pripojiť kedykoľvek (Z. Kovařík, Směnka
a šek v České republice, 5 vyd., s. 135). Sťažovateľ tak v konaní uplatnil zákonom
aprobovaný postup prevodu zmenky indosamentom, indosament obsahuje formálne
náležitosti požadované zákonom, je vyznačený na prívesku, ktorý je pevne spojený
so zmenkou. Z uvedeného je zrejmé, že boli splnené tak formálne ako aj materiálne
predpoklady prevodu zmenky indosamentom, čím nastali skutočnosti, s ktorými zákon spája
prevod zmenkových práv, zmenka bola indosovaná zákonom dovoleným spôsobom a to aj
s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, a to judikát
29 Odo 903/2003 v zmysle ktorého skutočnosť, že je zmenka uložená v súdnej úschove
pritom žalobcovi nebráni dostaviť sa na súd a rubopisy na zmenke vyznačiť, ako
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, 29 Cdo/1510/2008 zo dňa 29. 10. 2008 (ako
aj Rozhodnutie súdu 29 Cdo 5052/2007): „... námietku žalovaného, že zmenku nemožno
indosovať v dobe v jej uloženia „v depozite“ súdu, uznal súd neopodstatnenou, keď prevod
zmenky indosamentom je hmotnoprávny úkon účastníka konania, pričom žiadne
ustanovenie zákona nebráni vykonať uvedený úkon v priebehu konania.“
Vzhľadom na vyššie uvedené je tak ústavne neudržateľný právny názor Porušovateľa,
že listina označená ako prívesok k zmenke zo dňa 02. 07. 2004 nie je príveskom ku zmenke
v zmysle ust. § 13 ods. 1 ZZŠ.
Elementárnym posúdením zákonnej úpravy aplikovanej v uvedenom konaní nemožno
dospieť k inému záveru ako k takému, že k prevodu zmenkových práv na Sťažovateľa došlo.
Nemožno súhlasiť so záverom Porušovateľa, že indosament nebol napísaný na zmenku ani
na list s ňou spojený (prívesok) (a preto nie je Sťažovateľ v konaní aktívne vecne
legitimovaný), keď takýto záver z prejednávanej veci s poukazom na súdny spis nevyplýva.
Naopak, zo spisu bez ďalšieho vyplýva, že zmenka je platná a prevoditeľná. Nakoľko
v konaní na prvom stupni nebolo možné vydať zmenkový platobný rozkaz, súd bol povinný
nariadiť pojednávanie, pričom v priebehu súdneho konania bol k zmenke pevne pripojený
prívesok, prezentujúci vôľu indosantov previesť práva vyplývajúce zo zmenky a z ktorého
vyplýva, že nastala skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod práv. Taktiež ako Sťažovateľ
niekoľko krát uviedol, prívesok pevne pripojený k zmenke je preukázaním prevodu zmenky
indosamentom na nadobúdateľa a preto záver Porušovateľa o tom, že prívesok k zmenke
pripojený nie je príveskom v zmysle ZZŠ je ústavne nekonformným výkladom, keď zmenka
ako aj prívesok k nej pripojený spĺňajú formálne a materiálne požiadavky, prívesok je
možné k zmenke pripojiť kedykoľvek, a to aj počas súdneho konania, pričom rozhodujúca je
skutočná vôľa indosantov zmenkové práva prevádzať, čo bolo v danom prípade nepochybne
splnené a pripojením prívesku k zmenke došlo ku konvalidácii postavenia Sťažovateľa
a k odstráneniu hmotnoprávnej vady, ktorá bránila vydaniu zmenkového platobného
rozkazu...
Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú podľa názoru Sťažovateľa jednoznačné,
zrozumiteľné, dostatočne určité, pričom k uvedenej problematike zaujala stanovisko aj
súdna prax (Porušovateľ vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že vyznačiť
rubopis na zmenke je možné aj počas súdneho konania ako aj to, že pre rozhodovanie súdu
je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia - rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR,
29 Odo 1083/2004 zo dňa 14. 09. 2005...). Je preto neudržateľný názor Porušovateľa, že
k prevodu zmenky na Sťažovateľa nedošlo, keď je zrejmé, že k prevodu zmenky došlo
v súlade s formálnymi a materiálnymi požiadavkami na prevod zmenky indosamentom.
Prívesok k zmenke s obsahom rubopisov bol k nej riadne (pevne) pripojený, možno ho
k zmenke pripojiť kedykoľvek, rubopisy možno ako hmotnoprávny úkon vyznačiť aj počas
súdneho konania, pričom rozhodujúca je vôľa indosantov previesť práva zo zmenky
na nadobúdateľa. Taktiež je neudržateľný názor Porušovateľa, že listina k zmenke
pripojená označená ako prívesok k zmenke nie je príveskom v zmysle ZZŠ, nakoľko táto
listina spĺňa všetky náležitosti požadované ZZŠ (aj keď bola súdu predložená dodatočne, s
poukazom na ustálený názor, že prívesok je možné k zmenke pripojiť kedykoľvek, t. j. aj
počas súdneho konania), tzn. nie je udržateľný názor Porušovateľa, že prívesok zmenky, na
ktorom je vyznačený rubopis nebol vôbec nikdy so zmenkou spojený, nakoľko bez ďalšieho
prívesok k zmenke pevne pripojený bol (o čom svedčí aj úradný záznam) a ako vyplýva z
vyššie uvedeného ustáleného názoru, možno ho k zmenke pripojiť kedykoľvek. Máme tiež za
to, že nie je správny názor Porušovateľa, že Sťažovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný
z dôvodu, že prívesok k zmenke na ktorom je vyznačený rubopis nie je príveskom v zmysle
ZZŠ, nakoľko bol súdu predložený dodatočne, a to z dôvodu, že prívesok ako taký,
na ktorom sú vyznačené rubopisy je formálne a materiálne správny a úplný, k zmenke
riadne pripojený, preto nie je zákonný dôvod vyvodiť záver o neexistencii aktívnej
legitimácii Sťažovateľa. Na prevod zmenky rubopisom pritom nie je rozhodujúci údaj
o dátume prevodu, ale predovšetkým tri základné časti, ktoré musí rubopis obsahovať, a to:
časť prevodná (transportná), ktorou dáva indosant najavo svoj úmysel zmenku prevádzať,
ďalej časť, ktorá určuje indosatára (ako nového majiteľa zmenky) a poslednou základnou
časťou je podpis indosanta/ov. Údaj o dátume prevodu zmenky je len možná (nie nutná)
doložka rubopisu, ktorej význam spočíva v odstránení pochybností o čase, kedy došlo
k prevodu zmenkových práv. Máme za to, že aj v prípade, ak by dokonca absentoval dátum
prevodu zmenky je takýto prevod platný a účinný v zmysle ZZŠ a rovnako tak zastávame
názor, že údaj o dátume prevodu zmenky nemusí byť dokonca pravdivý, ale musí byť
dodržaná vnútorná logika zmenky (per analogium Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30. septembra 2005, sp. zn. 1 M Obdo V13/2004.
Vzhľadom na uvedené možno Rozsudok... Porušovateľa, ktorým zamietol Dovolanie,
považovať za svojvoľný a v priamom rozpore s relevantnými zákonnými ustanoveniami,
čo podľa názoru Sťažovateľa zjavne vyústilo do porušenia základných práv Sťažovateľa...
Ad 2.: K posúdeniu otázky legitimácie účastníka konania
Sťažovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Nitra
č. k. 29 Zm/148/2007-79 zo dňa 08. 07. 2010 (dňa 27. 10. 2010 Krajský súd v Nitre
uznesením, č. k. 15 CoZm/6/2010-89 potvrdil uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa
08. 07. 2010), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2011, bol pripustený
do predmetného konania ako účastník konania na strane navrhovateľa, pričom dôvodom
pripustenia je skutočnosť, že po začatí konania nastala skutočnosť, s ktorou zákon spája
prevod práv, t. j. že došlo k riadnemu rubopisovaniu zmenky na rad Sťažovateľa. Sťažovateľ
má za to, že právoplatné uznesenie o pripustení zmeny účastníka konania nie je uznesením
o vedení konania a preto bol Porušovateľ predmetným uznesením viazaný, vrátane v ňom
uvedeného právneho názoru. V prípade, ak by prvostupňový súd (a následne odvolací súd),
ktorý rozhodoval o pripustení zmeny účastníka konania na strane navrhovateľa
(Sťažovateľa) za preukázané, že nenastala skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod práv
zo zmenky, nemohol by dokonca takúto zmenu pripustiť. Sťažovateľ má za to, že
Porušovateľ bol viazaný aj právnym názorom judikovaným v predmetných uzneseniach, v
zmysle ktorých bol Sťažovateľ pripustený do konania ako účastník na strane navrhovateľa,
nakoľko rubopisovaním zmenky došlo ku konvalidácii jeho procesného postavenia v
konaní...»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie takto rozhodol:
„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20
ods. 1 a čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa
18. 04. 2013 sp. zn. 5 Obdo/42/2012 porušené bolo.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 04. 2013 sp. zn. 5 Obdo/42/2012 sa
zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho konania
vo výške 275,94 EUR, k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením ustanovení čl. 1 ods. 1,
čl. 12 a čl. 20 ods. 1 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 42/2012
z 18. apríla 2013 tým, že ako najvyšší súd, tak aj krajský súd v rozpore s právne
relevantnými ustanoveniami zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení
účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zmenkový a šekový zákon“) dospeli
k právnemu názoru, podľa ktorého „indosamentmi“ uvedenými na „prívesku zmenky“ k jej
prevodu na sťažovateľa nedošlo, dôsledkom čoho nesprávne právne uzavrel, že v právnej
veci žaloby nie je daná aktívna vecná legitimácia sťažovateľa, a to napriek tomu, že otázka
aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa bola už záväzne vyriešená vtedy, keď okresný súd
uznesením sp. zn. 29 Zm 148/2007 z 8. júla 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. januára
2011, súc toho názoru, že v priebehu konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne
predpisy spájajú prevod práva, o ktorom sa koná, rozhodol o pripustení sťažovateľa
do konania na miesto pôvodného žalobcu, čím bol sťažovateľovi žalobou uplatnený nárok
na zaplatenie sumy 69 707,23 € s príslušenstvom arbitrárne odopretý.
V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
V zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
V zmysle čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach...
V zmysle č. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území
Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru
a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno
z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
V zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...
Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou konštatuje, že obsahom základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) sú obdobné záruky, že vec bude
spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným
zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II.
ÚS 27/07).
Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej
ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú
právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50
ústavy). Všeobecné súdy poskytujú ochranu plynúcu z citovaného článku ústavy tak, že
postupujú v konaní súc viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,
dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).
Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež
pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo
samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného
súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok
porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).
Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sp. zn. 5 Obdo 42/2012
z 18. apríla 2013 sa s námietkami sťažovateľa, ktorými v podstate odôvodňuje aj túto
sťažnosť, vysporiadal okrem iného takto:
«... Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca - Ľ. K... sa žalobou domáhal vydania
zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi
zmenkovú sumu 2 100 000 Sk, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 30. 10. 2004
až do zaplatenia a trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je oprávneným
majiteľom zmenky vystavenej žalovaným. Ako remitent na zmenke je uvedený A. H...
Zmenka bola vystavená dňa 02. 07. 2004 na zmenkovú sumu 2 100 000 Sk s dátumom
splatnosti zmenky 29. 10. 2004... Ako žalobca bol uvedený Ľ. K. Dňa 26. 10. 2007 bola
uzatvorená zmluva o postúpení zmenky a zmenkovej pohľadávky medzi remitentom A. H. na
strane postupcu a žalobcom (Ľ. K.) na strane postupníka. Predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky (cesia) sú práva zo zmenky vrátane celého príslušenstva z remitenta na
žalobcu. Zmenku odovzdal remitent žalobcovi ako novému majiteľovi zmenky...
Dňa 18. 06. 2008 založil žalobca na súde prívesok (alonž) zmenky, na ktorom boli
v zmysle čl. I. § 13 (náležitosti blanko, blankoindosamenty) ods. 1 ZZŠ vykonané dva
indosamenty. Podľa prvého indosamentu na prívesku remitent zmenky A. H. rubopisoval
dňa 26. 10. 2007 zmenku zo dňa 02. 07. 2004 „sine obligo“ na rad Ľ. K. Podľa druhého
indosamentu na prívesku remitent zmenky Ľ. K. rubopisoval dňa 24. 04. 2008 zmenku
zo dňa 02. 07. 2004 „sine obligo“ na rad M. Š. Dňa 11. 06. 2010 podal žalobca návrh
na zmenu účastníka na strane žalobcu z Ľ. K. na M. Š. Uznesením zo dňa 08. 07. 2010,
č. k. 29 Zm 148/2007-79, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2011 Okresný súd
Nitra pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Ľ. K. a do konania na jeho miesto žalobcu
vstúpil M. Š.
Predmetom konania sú práva a povinnosti zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa
02. 07. 2004 na rad remitenta A. H.
Dovolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že zmenka zo dňa
02. 07. 2004 má všetky zákonom vyžadované náležitosti vlastnej zmenky podľa čl. I. § 75
Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“) v spojení s čl. I. § 76
(ak chýba náležitosť) ods. 1 a 4 ZZŠ. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru,
že zmenka je platná. Z dokazovania vyplynulo, že išlo o zabezpečovaciu zmenku. Žalovaný
počas konania nenamietal, že predmetnú zmenku zo dňa 02. 07. 2004 vystavil a na zmenke
je jeho vlastnoručný podpis.
Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca v konaní
preukazoval svoju aktívnu legitimáciu zmluvou o postúpení zmenky a zmenkovej
pohľadávky zo dňa 24. 04. 2008, na základe ktorej mu bola postúpená pohľadávka vo výške
69 707,23 eur, ktorá vznikla zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 02. 07. 2004, na ktorej
bol ako remitent uvedený A. H. Touto zmluvou mala byť postúpená... zmenková pohľadávka
ako aj samotná zmenka. V zmluve bol ako postupník uvedený žalobca a ako postupca Ľ. K.
Postupca nadobudol predmetnú zmenku a zmenkovú pohľadávku tiež na základe zmluvy
o postúpení zmenky a zmenkovej pohľadávky zo dňa 26. 10. 2007 a pohľadávka mu bola
postúpená postupcom - remitentom zo zmenky A. H.
Zo samotného návrhu na začatie konania, ako aj z obsahu oboch zmlúv o postúpení
pohľadávky vzniknutej zo zmenky vyplýva, že pôvodný žalobca Ľ. K. i žalobca M. Š. získali
pohľadávku vzniknutú nezaplatením zmenky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
teda cessiou. Ani v návrhu vo veci samej a ani v zmluvách o postúpení pohľadávky sa
neuvádza, že by práva zo zmenky boli postúpené na základe indosamentu. Až po doručení
vyjadrenia žalovaného k návrhu vo veci samej bol súdu predložený prívesok zmenky zo dňa
02. 07. 2004 vystavenej M. K... v prospech remitenta A. H. o zmenkovej sume 2 100 000 Sk,
miestom vystavenia: bydlisko vystaviteľa s dátumom splatnosti zmenky 29. 10. 2004
a platobným miestom... (č. l. 30), na ktorom je uvedené:
1/ dňa 26. 10. 2007 „sine obligo“ rubopisujem na rad Ľ. K., dátum nar.:..., bytom...,
podpis indosanta A. H., bytom...,
2/ dňa 24. 04. 2008 „sine obligo“ rubopisujem na rad M. Š., dátum nar:..., bytom...,
štátna príslušnosť SR, podpis indosanta Ľ. K., dátum nar.:..., bytom...
Zo spisu vyplýva, že originál zmenky bol súdu predložený a založený do trezoru dňa
29. 10.2007. Súčasťou tejto zmenky nebol prívesok, na ktorom by bol vyznačený indosament
zmenky, pričom prvý indosament z 26. 10. 2007, t. j. ešte pred prevzatím zmenky súdom
(č. l. 9 Úradný záznam o prevzatí zmenky súdom). Ďalší indosament je zo dňa 24. 04. 2008,
hoci zmenka bola odo dňa 29. 10. 2007 uložená v trezore Okresného súdu Nitra a v spise sa
nenachádza žiaden úradný záznam, zo spisu to nevyplýva a ani to nikto netvrdil, že by bola
vybratá z trezoru súdu poskytnutá k indosácii.
Podľa § 11 (prevod) ods. 1 ZZŠ, každú zmenku i keď nebola vystavená na rad, je
možné previesť indosamentom (rubopisom) podľa čl. I. § 11 ods. 2 ZZŠ, ak uviedol
vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno
previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postupu (cessie ).
Podľa čl. I. § 12 (indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) ods. 1 ZZŠ
indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej by bol urobený
závislým, platí za nenapísanú.
Podľa čl. I. § 13 (náležitosti, blankoindosamenty) ods. 1 ZZŠ indosament je potrené
napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto
zmenku rubopisom prevádza).
Podľa čl. 1, § 14 (prevodné účinky) ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky
práva zo zmenky.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že indosament je zmenkovou doložkou a ak má mať
pre zmenku význam, musí byť umiestnený priamo na zmenkovej listine, alebo na prívesku
k nej (analongy), tak ako to ustanovenie § 13 ods. 1 ZZŠ pripúšťa. Obvykle je indosament
umiestnený na rube zmenky. Indosament je vo svojej podstate jednostranným prehlásením
doterajšieho majiteľa zmenky, že práva z nej prevádza na majiteľa ďalšieho. Toto
prehlásenie musí byť písomné a z hľadiska obsahu musí byť z neho zrejmé, že ide o prevod
a na koho sa práva zo zmenky prevádzajú. Bude teda označený indosatár. Rovnako ako
všetky ostatné doložky na zmenke musí byť i rubopis podpísaný. V tomto prípade pôjde
o podpis indosanta, teda osoby, ktorá bola doteraz majiteľom zmenky. Prvým kto môže
zmenku indosovať je remitent uvedený na líci zmenky. Ďalší rubopis je potom oprávnený
podpísať indosatár vyplývajúci z predchádzajúceho rubopisu. Tým vzniká nepretržitá reťaz
jednotlivých rubopisov, ktorým sa dostáva zmenka až ku konečnému majiteľovi a práve
tento sled za sebou nadväzujúcich rubopisov idúcich v nepretržitom rade legitimuje
k výkonu práv zo zmenky.
Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ definuje prívesok ku zmenke a to tak, že ide o list so zmenkou
spojený. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že vedľa zmenečnej listiny existuje iná listina (list
papiera), ktorá sa k zmenke pripojí. Musí teda ísť o dve pôvodne oddelené súčasti, ktoré sú
až dodatočne spojené, keď sa k pôvodnej zmenečnej listine táto listina prívesok) lepí, či inak
pevne pripojí. Za prívesok nie je možné považovať oddelenú časť, oddelenú listinu - list
papiera, ktorá nie je so zmenkou pevne spojená.
Zo zmenky založenej do spisu a z originálu zmenky založeného do súdneho trezoru
vyplýva, že druhá strana zmenky je čistá a nie je na nej vyznačený žiadny rubopis. Prívesok
zmenky, bol dodatočne doložený súdu, na ktorom je rubopis vyznačený s touto zmenkou
nebol vôbec nikdy spojený, nakoľko bol súdu predložený až dodatočne, hoci prvý rubopis
vyznačený na prívesku je zo dňa 26. 10. 2007, teda ešte pred založením do spisu a ešte
predtým, keď sa zmenka nenachádzala na súde prívesok k zmenke nebol so zmenkou pevne
spojený, a preto samostatná listina označená ako Prívesok zmenky zo dňa 02. 07. 2004
nachádzajúca sa na č. 1. 30 súdneho spisu, ktorá je oddelená od zmenkovej listiny
a pripojená k zmenke (viď Úradný záznam na č. l. 27 spisu) nie je príveskom ku zmenke
podľa čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje aj
na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo 14. 03. 1996 pod sp. zn.
5 Cmo 385/1995soroč5/1996, podľa ktorého príveskom ku zmenke podľa čl. I. § 13 ods. 1
ZZŠ nie je časť zmenečnej listiny len graficky oddelená. Prívesok je pôvodne samostatný list
papiera, dodatočne k zmenečnej listine pevne pripojený. Ide o dve najprv samostatné
ohraničené hmoty, následne pevne spojené, nie len priradené. Z uvedeného vyplýva, že
v danom prípade nedošlo k prevodu predmetnej zmenky indosamentom (rubopisom). Preto
M. Š. (žalobca) sa nestal majiteľom tejto zmenky a nevstúpil do práv a povinností
pôvodného majiteľa zmenky A. H. Odvolací súd teda dospel k správnemu záveru, že žalobca
- M. Š. nie je osobou oprávnenou z predmetnej zmenky, nestal sa ňou ani na základe zmluvy
o postúpení zmenky zmenkovej pohľadávky, keďže v zmysle § 11 ods. 2 Zákona č, 191/1950
Zb. je cesia prípustná len v prípadoch, z ktorých z textu zmenky vyplýva, že ju nie je možné
prevádzať na rad, čo nie je tento prípad, a preto dospel k správnemu právnemu záveru
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania - žalobca je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, je aktívne vecne legitimovaný
a účastník na opačnej procesnej strane - žalovaný je subjektom hmotnoprávnej povinnosti,
je pasívne vecne legitimovaný. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten o
kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, že žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný, súd žalobu zamietne. Je preto nesprávny názor dovolateľa, že
otázka aktívnej vecnej legitimácie bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Okresného súdu
Nitra z 08. 07. 2010, č. k. 29 Zm 148/2007-79 potvrdený uznesením Krajského súdu v Nitre
z 27. 10. 2010, č. k. 15 CoZm 6/2010-89. Návrhu na realizáciu procesného nástupníctva je
možné vyhovieť (§ 93 ods. 2, 3, 4 O. s. p.), ak sú preukázané formálne podmienky, že
nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva
na iného, že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinností doterajšieho účastníka
konania a že nastala po začatí konania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá
mať za následok prechod alebo prevod práva alebo povinností, o ktorých v konaní ide.
Otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené, alebo mali prejsť na
iného existujú, alebo, že skutočne na iného prešli, alebo boli prevedené, sa súd môže
zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej, nie pri skúmaní procesného nástupníctva.
Rozhodnutie súdu o zmene, resp. zámene účastníkov konania podľa § 92 O. s. p. v žiadnom
smere neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej.
Dovolací súd súhlasí s tvrdením dovolateľa, že prevod zmenky indosamentom je
možné i počas súdneho konania, keď je zmenka uložená v úschove, čo nebráni dostaviť
sa na súd a vykonať rubopis na zmenke. V danom prípade však indosament, ako
jednostranné prehlásenie majiteľa zmenky, že práva z nej prevádza na ďalšieho majiteľa,
nebol napísaný na zmenku ani na list s ňou pevne spojeným (prívesok). Práva zo zmenky
vystavenej dňa 02. 07. 2004 na zmenkovú sumu 2 100 000 Sk, s dátumom splatnosti zmenky
29. 10. 2004... vystavenej žalovaným a na ktorej je ako remitent uvedený A. H., neboli
prevedené indosamentom. M. Š... preto nie je v danom prípade aktívne vecne legitimovaný.
Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý je napadnutý dovolaním je z uvedených
dôvodov vecne správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie zamietol (§ 243b
ods. 1 O. s. p.)...»
Ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať
o správnosti právneho záveru najvyššieho súdu, ktorý tak, ako aj krajský súd, právne
uzavrel, že na základe „indosamentov“ uvedených na „prívesku zmenky“ k prevodu zmenky
nedošlo, dôsledkom čoho nie je daná aktívna vecná legitimácia sťažovateľa. Tento záver
v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený.
Z namietaného rozsudku najvyššieho súdu totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá
by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
V zmysle ustanovenia čl. I § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
V zmysle ustanovenia čl. I § 11 ods. 2 zmenkového a šekového zákona ak pojal
vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno
previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
V zmysle ustanovenia čl. I § 12 ods. 1 zmenkového a šekového zákona indosament
musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí
za nenapísanú.
V zmysle ustanovenia čl. I § 13 ods. 1 zmenkového a šekového zákona indosament
treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant
(kto zmenku rubopisom prevádza).
V zmysle ustanovenia čl. I § 14 ods. 1 zmenkového a šekového zákona
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Najvyšší súd v napadnutom rozsudku plne zrozumiteľným spôsobom vysvetlil,
z akého dôvodu nie je daná aktívna vecná legitimácia sťažovateľa, keď s poukazom
na požiadavku spočívajúcu v tom, že prívesok musí byť so zmenkou spojený, uviedol,
že keďže „prívesok k zmenke“ [počnúc od vystavenia zmenky, t. j. od 2. júla 2004 až
do jeho (dodatočného) predloženia okresnému súdu, t. j. do 18. júna 2008 (zmenka bola
okresnému súdu predložená ešte 29. októbra 2007), pozn.] nebol so zmenkou nikdy spojený
a z tohto dôvodu na základe „indosamentov“ uvedených na „prívesku“ k prevodu zmenky
na sťažovateľa nedošlo. Podľa názoru ústavného súdu táto vlastná úvaha najvyššieho súdu
nijako nevybočuje z ústavných medzí výkladu označených zákonných ustanovení.
Teda aj keď sa možno stotožniť s tvrdením sťažovateľa o tom, že previesť zmenku
prostredníctvom indosamentov a tiež aj pripojiť k zmenke prívesok bolo možné aj potom,
ako táto (zmenka) už bola predložená okresnému súdu, avšak ako to z napadnutého
rozsudku najvyššieho súdu zjavne vyplýva, keďže „prívesok k zmenke“ bol opatrený
(dvoma) „indosamentmi“ ešte pred jeho predložením okresnému súdu, t. j. v čase, keď
prívesok nebol so zmenkou spojený, záver najvyššieho súdu o tom, že k prevodu zmenky
indosamentmi na sťažovateľa nedošlo, podľa názoru ústavného súdu žiadne znaky
arbitrárnosti či svojvôle nevykazuje.
Inými slovami, keďže prívesok k zmenke slúži predovšetkým na jej predĺženie pre
prípad, že rub zmenky už nepostačuje na umiestnenie ďalších indosamentov (v danom
prípade bola zmenka 29. októbra 2007 okresnému súdu predložená bez akýchkoľvek
indosamentov, pozn.), pričom požiadavkou spočívajúcou v spojení prívesku so zmenkou sa
sleduje zabezpečenie právnej istoty, že indosamenty uvedené už na prívesku k zmenke sa
týkajú práve tej jednej určitej, a nie inej zmenky, názor najvyššieho súdu, podľa ktorého pre
zriadenie „indosamentov“ na „prívesku“ ešte pred jeho predložením okresnému súdu, a tým
pred jeho spojením so zmenkou, právne účinky prevodu zmenky na sťažovateľa nenastali,
sa nijako neprieči obsahu, účelu ani zmyslu právne relevantných zákonných ustanovení.
Aj najvyššiemu súdu nemožno nič vytknúť, keď okolnosť právoplatného procesného
rozhodnutia o pripustení sťažovateľa do konania na miesto pôvodného žalobcu uznesením
okresného súdu sp. zn. 29 Zm 148/2007 z 8. júla 2010, ktoré bolo ako vecne správne
potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. 15 CoZm 6/2010 z 27. októbra 2010,
nepovažoval za takú, ktorá by bola prekážkou res iudicata pre následný záver najvyššieho
súdu, ako aj krajského súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa, a tým
pre zamietnutie žaloby.
V zmysle § 92 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „OSP“) ak po začatí konania nastala právna
skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod... práv alebo povinností, o ktorých sa
koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené...,
navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto
práva alebo povinnosti prevedené...
V zmysle ustanovenia § 92 ods. 3 OSP súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po
začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má
vstúpiť na miesto navrhovateľa... Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie
konania zostávajú zachované.
Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku opäť jasne, logicky
a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa spočívajúcou v tvrdení,
že otázka jeho aktívnej vecnej legitimácie už bola záväzne vyriešená označeným
právoplatným rozhodnutím okresného súdu o pripustení sťažovateľa do konania na miesto
pôvodného žalobcu, keď najvyšší súd uviedol, že toto procesné rozhodnutie sa viazalo,
resp. bolo obmedzené iba na preukázanie formálnych podmienok procesného nástupníctva
pre účely občiansko-právneho súdneho konania, t. j. „indosamentov“, inak ako právnych
skutočností spôsobilých mať za následok prevod zmenky, avšak nepredstavuje prekážku
res iudicata pre záver z hľadiska neskoršieho rozhodnutia o veci (žalobe), podľa ktorého sa
sťažovateľ (nový žalobca) prostredníctvom „indosamentov“ uvedených na „prívesku“ nestal
nositeľom hmotno-právnych oprávnení vyplývajúcich zo zmenky (pozri už uvedené),
a z tohto dôvodu nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia, ktoré je podľa názoru
ústavného súdu plne ústavne konformné.
Ústavný súd napokon pripomína, že do obsahu základného práva zaručeného v čl. 46
ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí
právo účastníka konania (dotknutej osoby) dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý účastník konania
predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Vychádzajúc z uvedeného postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní napadnutého
rozsudku nemožno podľa názoru ústavného súdu dávať do takej spojitosti s obsahom
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý by mohol byť
predmetom posudzovania ústavnosti postupu najvyššieho súdu v konaní o veci samej.
Keďže sťažovateľ namietané porušenie čl. 12 ústavy, ako aj základného práva
vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy odvodzoval práve od porušenia
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd
konštatuje, že ak rozhodnutím najvyššieho súdu v označenom konaní nemohlo dôjsť
k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, potom už neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia
čl. 12 a čl. 20 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd tu poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05,
IV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť
sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto
porušenie nevyplývalo z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy
vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľa proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu už pri jej predbežnom
prerokovaní odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy aj v spojení s čl. 1 ods. 1, ktorý však nie je
ustanovením o základných právach a slobodách, ale sú v ňom vyjadrené základné atribúty
slovenskej štátnosti, ktorého prípadné porušenie vo vzťahu k sťažovateľovi by nevyhnutne
„našlo“ svoj výraz v súčasnom porušení toho-ktorého konkrétneho základného práva alebo
slobody zaručeného v druhej hlave ústavy. Keďže ústavný súd sťažovateľom namietané
porušenie ním označeného konkrétneho základného ako ani iného práva nezistil, touto
časťou sťažnosti sa už nezaoberal.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení
napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní trov konania je
viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta
ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, už
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júla 2014