Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 433/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. Pavlom

Korytárom, Advokátska kancelária Korytár s. r. o., Sladovnícka 13, Trnava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

v spojení s porušením , a

Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 18. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2013

doručená sťažnosť M. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“) v spojení s porušením , a

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 18. apríla 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. sa Ľ. K. (ďalej len „pôvodný

žalobca“), žalobou z 26. októbra 2007 domáhal proti M. K. (ďalej len „žalovaný“), vydania

zmenkového platobného rozkazu, ktorým by okresný súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 69 707,23 € s príslušenstvom.

Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil najmä tým, že je majiteľom zmenky vystavenej

žalovaným (dlžníkom) 2. júla 2004 v prospech A. H. [(veriteľa) ďalej len „remitent“],

na zmenkovú sumu 2 100 000 Sk (69 707,23 €) s dátumom splatnosti 29. október 2004

a platobným miestom... (ďalej len „zmenka“), pričom remitent ako postupca a pôvodný

žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky z 26. októbra 2007,

predmetom ktorej bol prevod zmenky vrátane všetkých práv s ňou spojených (v priebehu

konania bola predložená aj zmluva o postúpení pohľadávky z 24. apríla 2008 uzavretá

medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a sťažovateľom ako postupníkom, predmetom

ktorej bol ďalší prevod zmenky vrátane všetkých práv s ňou spojených, pozn.).

Keďže okresný súd bol toho názoru, že túto zmenku vystavenú na rad nebolo možné

z remitenta previesť na pôvodného žalobcu postúpením (cessiou), ale iba prostredníctvom

rubopisu (indosamentom), zmenkový platobný rozkaz pre nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie pôvodného žalobcu nevydal.

Pôvodný žalobca 18. júna 2008 predložil (založil) na okresnom súde „prívesok

zmenky“ (allonge), na ktorom boli uvedené dva indosamenty.

Podľa prvého indosamentu remitent rubopisoval 26. októbra 2007 zmenku „sine

obligo“ na rad pôvodného žalobcu.

Podľa druhého indosamentu pôvodný žalobca rubopisoval 24. apríla 2008 zmenku

„sine obligo“ na rad sťažovateľa.

Na základe návrhu pôvodného žalobcu z 11. júna 2010 okresný súd uznesením

sp. zn. z 8. júla 2010 rozhodol o pripustení sťažovateľa do konania

na miesto pôvodného žalobcu.

Okresný súd po prerokovaní veci na pojednávaní a vykonanom dokazovaní

rozsudkom sp. zn. z 22. júla 2011 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

sťažovateľovi sumu 69 707,23 € s príslušenstvom.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) však na základe riadne a včas podaného

odvolania (riadneho opravného prostriedku) žalovaným rozsudkom sp. zn.

z 1. marca 2012 rozsudok okresného súdu sp. zn. z 22. júla 2011 z dôvodu

nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa, resp. z dôvodu, že zmenka

indosamentmi na sťažovateľa prevedená nebola, zmenil tak, že žalobcu zamietol.

Sťažovateľ síce podal proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 1. marca 2012 dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok), toto dovolanie však najvyšší

súd rozsudkom sp. zn. z 18. apríla 2013 zamietol. Tento rozsudok

najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 27. mája 2013.

Sťažovateľ porušenie označených základných práv odôvodňuje okrem iného takto:

«... Ad 1.: K názoru Porušovateľa, že prívesok zmenky, na ktorom je rubopis

vyznačený s touto zmenkou nebol nikdy vôbec spojený, nakoľko bol súdu doložený

dodatočne

K uvedenému tvrdeniu Porušovateľa v prvom rade treba uviesť, že... zmenka ako

taká je pevne pripojená (kancelárskou zošívačkou) s príveskom zmenky, na ktorom sú

vyznačené rubopisy, v zmysle ktorých dňa 26. 10. 2007 došlo k prevodu (rubopisovaniu)

zmenkových práv sine obligo najprv na rad Ľ. K. a následne dňa 24. 04. 2008 sine obligo

na rad M. Š. -Sťažovateľ. O pripojení prívesku k zmenke svedčí úradný záznam zo dňa 18.

06. 2008. Prívesok k zmenke obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované ZZŠ s

poukazom na ust. § 13 ZZŠ. Predmetný prívesok pritom obsahuje dva samostatné

jednostranné adresované právne úkony indosantov, ktoré predstavujú písomné vyjadrenie

prejavu ich vôle rubopisovať zmenku na oprávneného nadobúdateľa, t. j. ku dňu 26. 10.

2007 na rad Ľ. K. a ku dňu 24. 04. 2008 na rad Sťažovateľa. Je zrejmé, že prívesok zmenky

obsahujúci uvedené právne úkony je prejavom vôle indosantov smerujúci k prevodu

zmenky, t. j. k vzniku takých následkov, ktoré zákon s takýmto prejavom spája. Navyše tieto

úkony vyjadrujú okamih, ku ktorému zamýšľané právne následky mali prejavom vôle

indosantov nastať. Ide pri tom o platné právne úkony, ktorých následkom je prevod zmenky,

resp. zmenkových práv. Prevod zmenky indosamentom nastane už v prípade, ak sú splnené

formálne predpoklady stanovené ZZŠ na prevod zmenky rubopisom, t.j. k prevodu dôjde už

splnením formálnych kritérií. V uvedenom prípade boli bez ďalšieho splnené formálne

predpoklady na prevod zmenky rubopisom a preto je nesprávny záver Porušovateľa

o nedostatku aktívnej legitimácie Sťažovateľa z dôvodu, že k prevodu zmenky rubopisom

nikdy nedošlo, nakoľko bol súdu predložený dodatočne. Takýto záver Porušovateľa je

nedôvodný najmä vzhľadom na formálne požiadavky ZZŠ na prevod zmenky indosamentom,

ktoré boli v tomto konkrétnom prípade splnené, o čom svedčí aj prívesok k zmenke pevne

pripojený, pričom prívesok k zmenke je možné pripojiť kedykoľvek (Z. Kovařík, Směnka

a šek v České republice, 5 vyd., s. 135). Sťažovateľ tak v konaní uplatnil zákonom

aprobovaný postup prevodu zmenky indosamentom, indosament obsahuje formálne

náležitosti požadované zákonom, je vyznačený na prívesku, ktorý je pevne spojený

so zmenkou. Z uvedeného je zrejmé, že boli splnené tak formálne ako aj materiálne

predpoklady prevodu zmenky indosamentom, čím nastali skutočnosti, s ktorými zákon spája

prevod zmenkových práv, zmenka bola indosovaná zákonom dovoleným spôsobom a to aj

s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, a to judikát

v zmysle ktorého skutočnosť, že je zmenka uložená v súdnej úschove

pritom žalobcovi nebráni dostaviť sa na súd a rubopisy na zmenke vyznačiť, ako

aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 29. 10. 2008 (ako

aj Rozhodnutie súdu ): „... námietku žalovaného, že zmenku nemožno

indosovať v dobe v jej uloženia „v depozite“ súdu, uznal súd neopodstatnenou, keď prevod

zmenky indosamentom je hmotnoprávny úkon účastníka konania, pričom žiadne

ustanovenie zákona nebráni vykonať uvedený úkon v priebehu konania.“

Vzhľadom na vyššie uvedené je tak ústavne neudržateľný právny názor Porušovateľa,

že listina označená ako prívesok k zmenke zo dňa 02. 07. 2004 nie je príveskom ku zmenke

v zmysle ust. § 13 ods. 1 ZZŠ.

Elementárnym posúdením zákonnej úpravy aplikovanej v uvedenom konaní nemožno

dospieť k inému záveru ako k takému, že k prevodu zmenkových práv na Sťažovateľa došlo.

Nemožno súhlasiť so záverom Porušovateľa, že indosament nebol napísaný na zmenku ani

na list s ňou spojený (prívesok) (a preto nie je Sťažovateľ v konaní aktívne vecne

legitimovaný), keď takýto záver z prejednávanej veci s poukazom na súdny spis nevyplýva.

Naopak, zo spisu bez ďalšieho vyplýva, že zmenka je platná a prevoditeľná. Nakoľko

v konaní na prvom stupni nebolo možné vydať zmenkový platobný rozkaz, súd bol povinný

nariadiť pojednávanie, pričom v priebehu súdneho konania bol k zmenke pevne pripojený

prívesok, prezentujúci vôľu indosantov previesť práva vyplývajúce zo zmenky a z ktorého

vyplýva, že nastala skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod práv. Taktiež ako Sťažovateľ

niekoľko krát uviedol, prívesok pevne pripojený k zmenke je preukázaním prevodu zmenky

indosamentom na nadobúdateľa a preto záver Porušovateľa o tom, že prívesok k zmenke

pripojený nie je príveskom v zmysle ZZŠ je ústavne nekonformným výkladom, keď zmenka

ako aj prívesok k nej pripojený spĺňajú formálne a materiálne požiadavky, prívesok je

možné k zmenke pripojiť kedykoľvek, a to aj počas súdneho konania, pričom rozhodujúca je

skutočná vôľa indosantov zmenkové práva prevádzať, čo bolo v danom prípade nepochybne

splnené a pripojením prívesku k zmenke došlo ku konvalidácii postavenia Sťažovateľa

a k odstráneniu hmotnoprávnej vady, ktorá bránila vydaniu zmenkového platobného

rozkazu...

Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú podľa názoru Sťažovateľa jednoznačné,

zrozumiteľné, dostatočne určité, pričom k uvedenej problematike zaujala stanovisko aj

súdna prax (Porušovateľ vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že vyznačiť

rubopis na zmenke je možné aj počas súdneho konania ako aj to, že pre rozhodovanie súdu

je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia - rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR,

zo dňa 14. 09. 2005...). Je preto neudržateľný názor Porušovateľa, že

k prevodu zmenky na Sťažovateľa nedošlo, keď je zrejmé, že k prevodu zmenky došlo

v súlade s formálnymi a materiálnymi požiadavkami na prevod zmenky indosamentom.

Prívesok k zmenke s obsahom rubopisov bol k nej riadne (pevne) pripojený, možno ho

k zmenke pripojiť kedykoľvek, rubopisy možno ako hmotnoprávny úkon vyznačiť aj počas

súdneho konania, pričom rozhodujúca je vôľa indosantov previesť práva zo zmenky

na nadobúdateľa. Taktiež je neudržateľný názor Porušovateľa, že listina k zmenke

pripojená označená ako prívesok k zmenke nie je príveskom v zmysle ZZŠ, nakoľko táto

listina spĺňa všetky náležitosti požadované ZZŠ (aj keď bola súdu predložená dodatočne, s

poukazom na ustálený názor, že prívesok je možné k zmenke pripojiť kedykoľvek, t. j. aj

počas súdneho konania), tzn. nie je udržateľný názor Porušovateľa, že prívesok zmenky, na

ktorom je vyznačený rubopis nebol vôbec nikdy so zmenkou spojený, nakoľko bez ďalšieho

prívesok k zmenke pevne pripojený bol (o čom svedčí aj úradný záznam) a ako vyplýva z

vyššie uvedeného ustáleného názoru, možno ho k zmenke pripojiť kedykoľvek. Máme tiež za

to, že nie je správny názor Porušovateľa, že Sťažovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný

z dôvodu, že prívesok k zmenke na ktorom je vyznačený rubopis nie je príveskom v zmysle

ZZŠ, nakoľko bol súdu predložený dodatočne, a to z dôvodu, že prívesok ako taký,

na ktorom sú vyznačené rubopisy je formálne a materiálne správny a úplný, k zmenke

riadne pripojený, preto nie je zákonný dôvod vyvodiť záver o neexistencii aktívnej

legitimácii Sťažovateľa. Na prevod zmenky rubopisom pritom nie je rozhodujúci údaj

o dátume prevodu, ale predovšetkým tri základné časti, ktoré musí rubopis obsahovať, a to:

časť prevodná (transportná), ktorou dáva indosant najavo svoj úmysel zmenku prevádzať,

ďalej časť, ktorá určuje indosatára (ako nového majiteľa zmenky) a poslednou základnou

časťou je podpis indosanta/ov. Údaj o dátume prevodu zmenky je len možná (nie nutná)

doložka rubopisu, ktorej význam spočíva v odstránení pochybností o čase, kedy došlo

k prevodu zmenkových práv. Máme za to, že aj v prípade, ak by dokonca absentoval dátum

prevodu zmenky je takýto prevod platný a účinný v zmysle ZZŠ a rovnako tak zastávame

názor, že údaj o dátume prevodu zmenky nemusí byť dokonca pravdivý, ale musí byť

dodržaná vnútorná logika zmenky (per analogium Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 30. septembra 2005, sp. zn. V13/2004.

Vzhľadom na uvedené možno Rozsudok... Porušovateľa, ktorým zamietol Dovolanie,

považovať za svojvoľný a v priamom rozpore s relevantnými zákonnými ustanoveniami,

čo podľa názoru Sťažovateľa zjavne vyústilo do porušenia základných práv Sťažovateľa...

Ad 2.: K posúdeniu otázky legitimácie účastníka konania

Sťažovateľ ďalej poukazuje na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Nitra

č. k. -79 zo dňa 08. 07. 2010 (dňa 27. 10. 2010 Krajský súd v Nitre

uznesením, č. k. -89 potvrdil uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa

08. 07. 2010), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2011, bol pripustený

do predmetného konania ako účastník konania na strane navrhovateľa, pričom dôvodom

pripustenia je skutočnosť, že po začatí konania nastala skutočnosť, s ktorou zákon spája

prevod práv, t. j. že došlo k riadnemu rubopisovaniu zmenky na rad Sťažovateľa. Sťažovateľ

má za to, že právoplatné uznesenie o pripustení zmeny účastníka konania nie je uznesením

o vedení konania a preto bol Porušovateľ predmetným uznesením viazaný, vrátane v ňom

uvedeného právneho názoru. V prípade, ak by prvostupňový súd (a následne odvolací súd),

ktorý rozhodoval o pripustení zmeny účastníka konania na strane navrhovateľa

(Sťažovateľa) za preukázané, že nenastala skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod práv

zo zmenky, nemohol by dokonca takúto zmenu pripustiť. Sťažovateľ má za to, že

Porušovateľ bol viazaný aj právnym názorom judikovaným v predmetných uzneseniach, v

zmysle ktorých bol Sťažovateľ pripustený do konania ako účastník na strane navrhovateľa,

nakoľko rubopisovaním zmenky došlo ku konvalidácii jeho procesného postavenia v

konaní...»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20

ods. 1 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa

18. 04. 2013 sp. zn. porušené bolo.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 04. 2013 sp. zn. sa

zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho konania

vo výške 275,94 EUR, k rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v v spojení s porušením ustanovení ,

a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 18. apríla 2013 tým, že ako najvyšší súd, tak aj krajský súd v rozpore s právne

relevantnými ustanoveniami Zákon zmenkový a šekový v znení

účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zmenkový a šekový zákon“) dospeli

k právnemu názoru, podľa ktorého „indosamentmi“ uvedenými na „prívesku zmenky“ k jej

prevodu na sťažovateľa nedošlo, dôsledkom čoho nesprávne právne uzavrel, že v právnej

veci žaloby nie je daná aktívna vecná legitimácia sťažovateľa, a to napriek tomu, že otázka

aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa bola už záväzne vyriešená vtedy, keď okresný súd

uznesením sp. zn. z 8. júla 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. januára

2011, súc toho názoru, že v priebehu konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne

predpisy spájajú prevod práva, o ktorom sa koná, rozhodol o pripustení sťažovateľa

do konania na miesto pôvodného žalobcu, čím bol sťažovateľovi žalobou uplatnený nárok

na zaplatenie sumy 69 707,23 € s príslušenstvom arbitrárne odopretý.

V zmysle každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

V zmysle Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

V zmysle ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach...

V zmysle č. 12 ods. 2 základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

V zmysle každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou konštatuje, že obsahom základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) sú obdobné záruky, že vec bude

spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným

zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II.

ÚS 27/07).

Citovaný je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ( až

). Všeobecné súdy poskytujú ochranu plynúcu z citovaného článku tak, že

postupujú v konaní súc viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,

dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu ().

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sp. zn.

z 18. apríla 2013 sa s námietkami sťažovateľa, ktorými v podstate odôvodňuje aj túto

sťažnosť, vysporiadal okrem iného takto:

«... Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca - Ľ. K... sa žalobou domáhal vydania

zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi

zmenkovú sumu 2 100 000 Sk, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 30. 10. 2004

až do zaplatenia a trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je oprávneným

majiteľom zmenky vystavenej žalovaným. Ako remitent na zmenke je uvedený A. H...

Zmenka bola vystavená dňa 02. 07. 2004 na zmenkovú sumu 2 100 000 Sk s dátumom

splatnosti zmenky 29. 10. 2004... Ako žalobca bol uvedený Ľ. K. Dňa 26. 10. 2007 bola

uzatvorená zmluva o postúpení zmenky a zmenkovej pohľadávky medzi remitentom A. H. na

strane postupcu a žalobcom (Ľ. K.) na strane postupníka. Predmetom zmluvy o postúpení

pohľadávky (cesia) sú práva zo zmenky vrátane celého príslušenstva z remitenta na

žalobcu. Zmenku odovzdal remitent žalobcovi ako novému majiteľovi zmenky...

Dňa 18. 06. 2008 založil žalobca na súde prívesok (alonž) zmenky, na ktorom boli

v zmysle čl. I. § 13 (náležitosti blanko, blankoindosamenty) ods. 1 ZZŠ vykonané dva

indosamenty. Podľa prvého indosamentu na prívesku remitent zmenky A. H. rubopisoval

dňa 26. 10. 2007 zmenku zo dňa 02. 07. 2004 „sine obligo“ na rad Ľ. K. Podľa druhého

indosamentu na prívesku remitent zmenky Ľ. K. rubopisoval dňa 24. 04. 2008 zmenku

zo dňa 02. 07. 2004 „sine obligo“ na rad M. Š. Dňa 11. 06. 2010 podal žalobca návrh

na zmenu účastníka na strane žalobcu z Ľ. K. na M. Š. Uznesením zo dňa 08. 07. 2010,

č. k. -79, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2011 Okresný súd

Nitra pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Ľ. K. a do konania na jeho miesto žalobcu

vstúpil M. Š.

Predmetom konania sú práva a povinnosti zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa

02. 07. 2004 na rad remitenta A. H.

Dovolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že zmenka zo dňa

02. 07. 2004 má všetky zákonom vyžadované náležitosti vlastnej zmenky podľa čl. I. § 75

(ďalej len „“) v spojení s čl. I.

(ak chýba náležitosť) ods. 1 a 4 ZZŠ. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru,

že zmenka je platná. Z dokazovania vyplynulo, že išlo o zabezpečovaciu zmenku. Žalovaný

počas konania nenamietal, že predmetnú zmenku zo dňa 02. 07. 2004 vystavil a na zmenke

je jeho vlastnoručný podpis.

Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca v konaní

preukazoval svoju aktívnu legitimáciu zmluvou o postúpení zmenky a zmenkovej

pohľadávky zo dňa 24. 04. 2008, na základe ktorej mu bola postúpená pohľadávka vo výške

69 707,23 eur, ktorá vznikla zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 02. 07. 2004, na ktorej

bol ako remitent uvedený A. H. Touto zmluvou mala byť postúpená... zmenková pohľadávka

ako aj samotná zmenka. V zmluve bol ako postupník uvedený žalobca a ako postupca Ľ. K.

Postupca nadobudol predmetnú zmenku a zmenkovú pohľadávku tiež na základe zmluvy

o postúpení zmenky a zmenkovej pohľadávky zo dňa 26. 10. 2007 a pohľadávka mu bola

postúpená postupcom - remitentom zo zmenky A. H.

Zo samotného návrhu na začatie konania, ako aj z obsahu oboch zmlúv o postúpení

pohľadávky vzniknutej zo zmenky vyplýva, že pôvodný žalobca Ľ. K. i žalobca M. Š. získali

pohľadávku vzniknutú nezaplatením zmenky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

teda cessiou. Ani v návrhu vo veci samej a ani v zmluvách o postúpení pohľadávky sa

neuvádza, že by práva zo zmenky boli postúpené na základe indosamentu. Až po doručení

vyjadrenia žalovaného k návrhu vo veci samej bol súdu predložený prívesok zmenky zo dňa

02. 07. 2004 vystavenej M. K... v prospech remitenta A. H. o zmenkovej sume 2 100 000 Sk,

miestom vystavenia: bydlisko vystaviteľa s dátumom splatnosti zmenky 29. 10. 2004

a platobným miestom... (č. l. 30), na ktorom je uvedené:

1/ dňa 26. 10. 2007 „sine obligo“ rubopisujem na rad Ľ. K., dátum nar.:..., bytom...,

podpis indosanta A. H., bytom...,

2/ dňa 24. 04. 2008 „sine obligo“ rubopisujem na rad M. Š., dátum nar:..., bytom...,

štátna príslušnosť SR, podpis indosanta Ľ. K., dátum nar.:..., bytom...

Zo spisu vyplýva, že originál zmenky bol súdu predložený a založený do trezoru dňa

29. 10.2007. Súčasťou tejto zmenky nebol prívesok, na ktorom by bol vyznačený indosament

zmenky, pričom prvý indosament z 26. 10. 2007, t. j. ešte pred prevzatím zmenky súdom

(č. l. 9 Úradný záznam o prevzatí zmenky súdom). Ďalší indosament je zo dňa 24. 04. 2008,

hoci zmenka bola odo dňa 29. 10. 2007 uložená v trezore Okresného súdu Nitra a v spise sa

nenachádza žiaden úradný záznam, zo spisu to nevyplýva a ani to nikto netvrdil, že by bola

vybratá z trezoru súdu poskytnutá k indosácii.

Podľa § 11 (prevod) ods. 1 ZZŠ, každú zmenku i keď nebola vystavená na rad, je

možné previesť indosamentom (rubopisom) podľa čl. I. § 11 ods. 2 ZZŠ, ak uviedol

vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno

previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postupu (cessie ).

Podľa čl. I. § 12 (indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) ods. 1 ZZŠ

indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej by bol urobený

závislým, platí za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 13 (náležitosti, blankoindosamenty) ods. 1 ZZŠ indosament je potrené

napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto

zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. 1, § 14 (prevodné účinky) ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky

práva zo zmenky.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že indosament je zmenkovou doložkou a ak má mať

pre zmenku význam, musí byť umiestnený priamo na zmenkovej listine, alebo na prívesku

k nej (analongy), tak ako to ustanovenie § 13 ods. 1 ZZŠ pripúšťa. Obvykle je indosament

umiestnený na rube zmenky. Indosament je vo svojej podstate jednostranným prehlásením

doterajšieho majiteľa zmenky, že práva z nej prevádza na majiteľa ďalšieho. Toto

prehlásenie musí byť písomné a z hľadiska obsahu musí byť z neho zrejmé, že ide o prevod

a na koho sa práva zo zmenky prevádzajú. Bude teda označený indosatár. Rovnako ako

všetky ostatné doložky na zmenke musí byť i rubopis podpísaný. V tomto prípade pôjde

o podpis indosanta, teda osoby, ktorá bola doteraz majiteľom zmenky. Prvým kto môže

zmenku indosovať je remitent uvedený na líci zmenky. Ďalší rubopis je potom oprávnený

podpísať indosatár vyplývajúci z predchádzajúceho rubopisu. Tým vzniká nepretržitá reťaz

jednotlivých rubopisov, ktorým sa dostáva zmenka až ku konečnému majiteľovi a práve

tento sled za sebou nadväzujúcich rubopisov idúcich v nepretržitom rade legitimuje

k výkonu práv zo zmenky.

Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ definuje prívesok ku zmenke a to tak, že ide o list so zmenkou

spojený. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že vedľa zmenečnej listiny existuje iná listina (list

papiera), ktorá sa k zmenke pripojí. Musí teda ísť o dve pôvodne oddelené súčasti, ktoré sú

až dodatočne spojené, keď sa k pôvodnej zmenečnej listine táto listina prívesok) lepí, či inak

pevne pripojí. Za prívesok nie je možné považovať oddelenú časť, oddelenú listinu - list

papiera, ktorá nie je so zmenkou pevne spojená.

Zo zmenky založenej do spisu a z originálu zmenky založeného do súdneho trezoru

vyplýva, že druhá strana zmenky je čistá a nie je na nej vyznačený žiadny rubopis. Prívesok

zmenky, bol dodatočne doložený súdu, na ktorom je rubopis vyznačený s touto zmenkou

nebol vôbec nikdy spojený, nakoľko bol súdu predložený až dodatočne, hoci prvý rubopis

vyznačený na prívesku je zo dňa 26. 10. 2007, teda ešte pred založením do spisu a ešte

predtým, keď sa zmenka nenachádzala na súde prívesok k zmenke nebol so zmenkou pevne

spojený, a preto samostatná listina označená ako Prívesok zmenky zo dňa 02. 07. 2004

nachádzajúca sa na č. 1. 30 súdneho spisu, ktorá je oddelená od zmenkovej listiny

a pripojená k zmenke (viď Úradný záznam na č. l. 27 spisu) nie je príveskom ku zmenke

podľa čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje aj

na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo 14. 03. 1996 pod sp. zn.

5 Cmo 385/1995soroč5/1996, podľa ktorého príveskom ku zmenke podľa čl. I. § 13 ods. 1

ZZŠ nie je časť zmenečnej listiny len graficky oddelená. Prívesok je pôvodne samostatný list

papiera, dodatočne k zmenečnej listine pevne pripojený. Ide o dve najprv samostatné

ohraničené hmoty, následne pevne spojené, nie len priradené. Z uvedeného vyplýva, že

v danom prípade nedošlo k prevodu predmetnej zmenky indosamentom (rubopisom). Preto

M. Š. (žalobca) sa nestal majiteľom tejto zmenky a nevstúpil do práv a povinností

pôvodného majiteľa zmenky A. H. Odvolací súd teda dospel k správnemu záveru, že žalobca

- M. Š. nie je osobou oprávnenou z predmetnej zmenky, nestal sa ňou ani na základe zmluvy

o postúpení zmenky zmenkovej pohľadávky, keďže v zmysle § 11 ods. 2 Zákona č, 191/1950

Zb. je cesia prípustná len v prípadoch, z ktorých z textu zmenky vyplýva, že ju nie je možné

prevádzať na rad, čo nie je tento prípad, a preto dospel k správnemu právnemu záveru

o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci

z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania - žalobca je

subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, je aktívne vecne legitimovaný

a účastník na opačnej procesnej strane - žalovaný je subjektom hmotnoprávnej povinnosti,

je pasívne vecne legitimovaný. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten o

kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, že žalobca nie je

aktívne vecne legitimovaný, súd žalobu zamietne. Je preto nesprávny názor dovolateľa, že

otázka aktívnej vecnej legitimácie bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Okresného súdu

Nitra z 08. 07. 2010, č. k. -79 potvrdený uznesením Krajského súdu v Nitre

z 27. 10. 2010, č. k. -89. Návrhu na realizáciu procesného nástupníctva je

možné vyhovieť (, , ), ak sú preukázané formálne podmienky, že

nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva

na iného, že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinností doterajšieho účastníka

konania a že nastala po začatí konania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá

mať za následok prechod alebo prevod práva alebo povinností, o ktorých v konaní ide.

Otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené, alebo mali prejsť na

iného existujú, alebo, že skutočne na iného prešli, alebo boli prevedené, sa súd môže

zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej, nie pri skúmaní procesného nástupníctva.

Rozhodnutie súdu o zmene, resp. zámene účastníkov konania podľa v žiadnom

smere neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej.

Dovolací súd súhlasí s tvrdením dovolateľa, že prevod zmenky indosamentom je

možné i počas súdneho konania, keď je zmenka uložená v úschove, čo nebráni dostaviť

sa na súd a vykonať rubopis na zmenke. V danom prípade však indosament, ako

jednostranné prehlásenie majiteľa zmenky, že práva z nej prevádza na ďalšieho majiteľa,

nebol napísaný na zmenku ani na list s ňou pevne spojeným (prívesok). Práva zo zmenky

vystavenej dňa 02. 07. 2004 na zmenkovú sumu 2 100 000 Sk, s dátumom splatnosti zmenky

29. 10. 2004... vystavenej žalovaným a na ktorej je ako remitent uvedený A. H., neboli

prevedené indosamentom. M. Š... preto nie je v danom prípade aktívne vecne legitimovaný.

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý je napadnutý dovolaním je z uvedených

dôvodov vecne správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie zamietol (§ 243b

ods. 1 )...»

Ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať

o správnosti právneho záveru najvyššieho súdu, ktorý tak, ako aj krajský súd, právne

uzavrel, že na základe „indosamentov“ uvedených na „prívesku zmenky“ k prevodu zmenky

nedošlo, dôsledkom čoho nie je daná aktívna vecná legitimácia sťažovateľa. Tento záver

v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený.

Z namietaného rozsudku najvyššieho súdu totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá

by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

V zmysle ustanovenia čl. I § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú

zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

V zmysle ustanovenia čl. I § 11 ods. 2 zmenkového a šekového zákona ak pojal

vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno

previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).

V zmysle ustanovenia čl. I § 12 ods. 1 zmenkového a šekového zákona indosament

musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí

za nenapísanú.

V zmysle ustanovenia čl. I § 13 ods. 1 zmenkového a šekového zákona indosament

treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant

(kto zmenku rubopisom prevádza).

V zmysle ustanovenia čl. I § 14 ods. 1 zmenkového a šekového zákona

indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Najvyšší súd v napadnutom rozsudku plne zrozumiteľným spôsobom vysvetlil,

z akého dôvodu nie je daná aktívna vecná legitimácia sťažovateľa, keď s poukazom

na požiadavku spočívajúcu v tom, že prívesok musí byť so zmenkou spojený, uviedol,

že keďže „prívesok k zmenke“ [počnúc od vystavenia zmenky, t. j. od 2. júla 2004 až

do jeho (dodatočného) predloženia okresnému súdu, t. j. do 18. júna 2008 (zmenka bola

okresnému súdu predložená ešte 29. októbra 2007), pozn.] nebol so zmenkou nikdy spojený

a z tohto dôvodu na základe „indosamentov“ uvedených na „prívesku“ k prevodu zmenky

na sťažovateľa nedošlo. Podľa názoru ústavného súdu táto vlastná úvaha najvyššieho súdu

nijako nevybočuje z ústavných medzí výkladu označených zákonných ustanovení.

Teda aj keď sa možno stotožniť s tvrdením sťažovateľa o tom, že previesť zmenku

prostredníctvom indosamentov a tiež aj pripojiť k zmenke prívesok bolo možné aj potom,

ako táto (zmenka) už bola predložená okresnému súdu, avšak ako to z napadnutého

rozsudku najvyššieho súdu zjavne vyplýva, keďže „prívesok k zmenke“ bol opatrený

(dvoma) „indosamentmi“ ešte pred jeho predložením okresnému súdu, t. j. v čase, keď

prívesok nebol so zmenkou spojený, záver najvyššieho súdu o tom, že k prevodu zmenky

indosamentmi na sťažovateľa nedošlo, podľa názoru ústavného súdu žiadne znaky

arbitrárnosti či svojvôle nevykazuje.

Inými slovami, keďže prívesok k zmenke slúži predovšetkým na jej predĺženie pre

prípad, že rub zmenky už nepostačuje na umiestnenie ďalších indosamentov (v danom

prípade bola zmenka 29. októbra 2007 okresnému súdu predložená bez akýchkoľvek

indosamentov, pozn.), pričom požiadavkou spočívajúcou v spojení prívesku so zmenkou sa

sleduje zabezpečenie právnej istoty, že indosamenty uvedené už na prívesku k zmenke sa

týkajú práve tej jednej určitej, a nie inej zmenky, názor najvyššieho súdu, podľa ktorého pre

zriadenie „indosamentov“ na „prívesku“ ešte pred jeho predložením okresnému súdu, a tým

pred jeho spojením so zmenkou, právne účinky prevodu zmenky na sťažovateľa nenastali,

sa nijako neprieči obsahu, účelu ani zmyslu právne relevantných zákonných ustanovení.

Aj najvyššiemu súdu nemožno nič vytknúť, keď okolnosť právoplatného procesného

rozhodnutia o pripustení sťažovateľa do konania na miesto pôvodného žalobcu uznesením

okresného súdu sp. zn. z 8. júla 2010, ktoré bolo ako vecne správne

potvrdené uznesením krajského súdu sp. zn. z 27. októbra 2010,

nepovažoval za takú, ktorá by bola prekážkou res iudicata pre následný záver najvyššieho

súdu, ako aj krajského súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa, a tým

pre zamietnutie žaloby.

V zmysle v znení

účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „OSP“) ak po začatí konania nastala právna

skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod... práv alebo povinností, o ktorých sa

koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené...,

navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto

práva alebo povinnosti prevedené...

V zmysle ustanovenia súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po

začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má

vstúpiť na miesto navrhovateľa... Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie

konania zostávajú zachované.

Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku opäť jasne, logicky

a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa spočívajúcou v tvrdení,

že otázka jeho aktívnej vecnej legitimácie už bola záväzne vyriešená označeným

právoplatným rozhodnutím okresného súdu o pripustení sťažovateľa do konania na miesto

pôvodného žalobcu, keď najvyšší súd uviedol, že toto procesné rozhodnutie sa viazalo,

resp. bolo obmedzené iba na preukázanie formálnych podmienok procesného nástupníctva

pre účely občiansko-právneho súdneho konania, t. j. „indosamentov“, inak ako právnych

skutočností spôsobilých mať za následok prevod zmenky, avšak nepredstavuje prekážku

res iudicata pre záver z hľadiska neskoršieho rozhodnutia o veci (žalobe), podľa ktorého sa

sťažovateľ (nový žalobca) prostredníctvom „indosamentov“ uvedených na „prívesku“ nestal

nositeľom hmotno-právnych oprávnení vyplývajúcich zo zmenky (pozri už uvedené),

a z tohto dôvodu nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia, ktoré je podľa názoru

ústavného súdu plne ústavne konformné.

Ústavný súd napokon pripomína, že do obsahu základného práva zaručeného v čl. 46

ods. 1 , ako aj práva na spravodlivý proces zaručeného v dohovoru nepatrí

právo účastníka konania (dotknutej osoby) dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý účastník konania

predkladá (, ).

Vychádzajúc z uvedeného postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní napadnutého

rozsudku nemožno podľa názoru ústavného súdu dávať do takej spojitosti s obsahom

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v , resp. práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý by mohol byť

predmetom posudzovania ústavnosti postupu najvyššieho súdu v konaní o veci samej.

Keďže sťažovateľ namietané porušenie , ako aj základného práva

vlastniť majetok zaručeného v odvodzoval práve od porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v , ústavný súd

konštatuje, že ak rozhodnutím najvyššieho súdu v označenom konaní nemohlo dôjsť

k porušeniu , potom už neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia

a .

Ústavný súd tu poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. ,

), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto

porušenie nevyplývalo z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy

vyplývajúce z až , resp. dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu už pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v aj v spojení s , ktorý však nie je

ustanovením o základných právach a slobodách, ale sú v ňom vyjadrené základné atribúty

slovenskej štátnosti, ktorého prípadné porušenie vo vzťahu k sťažovateľovi by nevyhnutne

„našlo“ svoj výraz v súčasnom porušení toho-ktorého konkrétneho základného práva alebo

slobody zaručeného v druhej hlave . Keďže ústavný súd sťažovateľom namietané

porušenie ním označeného konkrétneho základného ako ani iného práva nezistil, touto

časťou sťažnosti sa už nezaoberal.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní trov konania je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta

), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014