Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)II. ÚS 514/2013
PDF · 359.53 KB
No categories available
II. ÚS 514/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť J. M., zastúpeného
advokátkou JUDr. Nikoletou Sekerákovou, Advokátska kancelária, Ulica 1. mája 18, Žilina,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. 1 T 185/02) v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
III. ÚS 128/08-44 z 3. decembra 2008 p o r u š i l základné právo J. M., aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. J. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. J. M. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 417,98 € (slovom
štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Žilina
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Nikolety Sekerákovej, Advokátska
kancelária, Ulica 1. mája 18, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. M. n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 514/2013-11 z 15. októbra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn.
1 T 185/02 a v súčasnosti pod sp. zn. 5 T 143/05 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že
„(...) Dňa 21. 5. 2002 podal Okresný prokurátor v Žiline pod č. 1PV232/02 obžalobu
na sťažovateľa pre trestný čin podľa § 215 ods. 1, písm. a) Tr. zák. a pre trestný čin podľa
§ 235 ods. 1, ods. 2, písm. d) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov na Okresný súd v Žiline.
Rozsudkom Okresného súdu v Žiline zo dňa 11. 3. 2004 č. k. 1T/185/02-527 bol
sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania uvedených trestných činov.
Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. 6. 2004 č. k. 2To/196/04 bol uvedený
rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená prokurátorovi na došetrenie z dôvodov
porušenia práva na obhajobu, objasnenia veci a opakovania dôkazov.
Dňa 25. 8. 2005 bola opätovne na sťažovateľa podaná obžaloba na Okresný súd
v Žiline prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine pre rovnaké trestné skutky ako boli
popísané v obžalobe podanej dňa 21. 5. 2002 na Okresný súd v Žiline.
Okresný súd v Žiline rozsudkom zo dňa 21. 6. 2012 č. k. 5T/143/2005 oslobodil
sťažovateľa spod obžaloby, podanej Okresnou prokuratúrou Martin na sťažovateľa
na Okresný súd v Žiline dňa 25. 8. 2005.
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30. 1. 2013 č. k. 3To/134/2012-1269 zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 21. 6. 2012 č. k. 5T/143/2005 a vec
vrátil Okresnému súdu v Žiline, aby v potrebnom rozsahu prejednal.
Trestná vec sťažovateľa vedená na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 5T/143/05,
predtým 1T/185/02, nie je v súčasnosti doposiaľ právoplatne skončená.
Sťažnosťami adresovanými predsedovi Okresného súdu v Žiline v rokoch 2010 -
2012 sťažovateľ namietal prieťahy v konaní, porušenie práva účastníka konania na
efektívny, rýchly a účelný postup v jeho trestnej veci, ako aj dlhotrvajúcu právnu neistotu, v
ktorej sa nachádza abnormálne dlhú dobu. Oznámeniami Okresného súdu v Žiline zo dňa
20. 9. 2010 sp. zn. 1SprS/267/2010 a zo dňa 12. 11. 2012 sp. zn. 1SprS/613/2012 bolo
sťažovateľovi oznámené, že sťažnosti nie sú dôvodné.
Sťažnosťou, adresovanou predsedovi Okresného súdu v Žiline v roku 2013 opäť
sťažovateľ namietal prieťahy v konaní, ako aj právnu neistotu v jeho trestnej veci, vedenej
na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 5T/143/2005.
Dňa 23. 5. 2013 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie predsedu Okresného súdu
v Žiline na vyššie uvedenú sťažnosť, v ktorom predseda Okresného súdu v Žiline priznáva
prieťahy v konaní v trestnej veci sťažovateľa v dĺžke 8 rokov, nakoľko však v predmetnej
veci je určený termín hlavného pojednávania, bol účel sťažnosti dosiahnutý.
S uvedeným vybavením sťažnosti na prieťahy v konaní sťažovateľ nesúhlasí, nakoľko
stav právnej neistoty naďalej v jeho trestnej veci pretrváva, a preto sa domáha právnej
ochrany svojich základných práv na Ústavnom súde SR. (...)
Citovanými článkami Ústavy SR, ako aj Dohovoru sa zaručuje právo na konanie bez
zbytočných prieťahov, ako aj právo na urýchlené prejednanie veci v primeranej lehote.
Podľa sťažovateľa je jeho osoba, ktorá je trestne stíhaná pre obzvlášť závažné
trestné činy v konaní pred Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 5T/143/2005, predtým
1T/185/02, jedenásť rokov v právnej neistote, nakoľko príslušný súd vec právoplatne
doposiaľ nerozhodol. (...)
Uvedenú lehotu, v ktorej súd doposiaľ nerozhodol právoplatne o sťažovateľovej vine,
resp. nevine, pokladá sťažovateľ za priame porušenie svojich základných práv,
vyplývajúcich z vyššie uvedených článkov ústavy, zákona a Dohovoru, nakoľko príslušný
konajúci súd svojim absentujúcim právoplatným rozhodnutím neodstránil u sťažovateľa stav
dlhotrvajúcej právnej neistoty, v ktorej sa jeho osoba nachádza v dôsledku trestného
stíhania.
Trestná vec sťažovateľa, vedená na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 5T/143/2005
nie je právne, ani skutkovo zložitá vec, pričom obdobné trestné veci bývajú spravidla
ukončené právoplatne do jedného roka od podania obžaloby.
Sťažovateľ ako účastník trestného konania nikdy bezdôvodne svojim správaním
nespôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Zo strany procesne konajúceho súdu však vznikli
zbytočné prieťahy v konaní, právna neistota, a to neefektívnym konaním súdu, keď vo veci
sa vystriedalo 5 sudcov. Súčasný stav veci je taký, že u sťažovateľa naďalej pretrváva
právna neistota, a preto žiada ústavný súd, aby vydal tento nález. (...)
Vzhľadom na to, že konaním Okresného súdu Žilina je porušované základné právo
sťažovateľa v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a v danej veci neexistuje možnosť preskúmať
toto konanie iným spôsobom, je dostatočne preukázaná právomoc Ústavného súdu
Slovenskej republiky konať o tejto ústavnej sťažnosti.
(...) Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a skutočnosť, že konaním súdu -
zbytočnými prieťahmi v konaní je porušované sťažovateľovo základné právo v zmysle čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby sťažovateľovi priznal
primerané zadosťučinenie vo výške 30.000 EUR. V danom prípade Okresný súd v Žiline
sťažovateľovi zabraňuje v relevantnej a dôslednej právnej ochrane svojho práva.
Zároveň sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd priznal odmenu právnemu zástupcovi
JUDr. Nikolete Sekerákovej, advokátke, podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
v plamom znení v čiastke 955,10 EUR(...).
(...) Na základe uvedených skutočností mám za dostatočne preukázané, že postupom
Okresného súdu Žilina, t. j. odňatím práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
boli porušené sťažovateľove základné práva garantované Ústavou SR. (...) V konaní vo veci
samej navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal tento nález
Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v konaní vedenom na
Okresnom súde v Žiline, pod spis. zn. 5T/143/2005 bolo porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiline, aby v konaní vedenom pod spis. zn.
5T/143/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR finančné
zadosťučinenie vo výške 30.000 EUR, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd v Žiline
sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Ústavný súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi
sťažovateľa JUDr. Nikolete Sekerákovej, advokátke, Advokátska kancelária so sídlom
1. mája 18, 010 01 Žilina vo výške 955,10 EUR.“.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1 SprS 617/2013
z 13. decembra 2013 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne k danej
veci) a právna zástupkyňa sťažovateľa prípisom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
z 20. januára 2014.
3.1 Predseda okresného súdu vo svojom liste uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením
zákonnej sudkyne v predmetnej veci, a dodal, že „Okresný súd Žilina netrvá na ústnom
prejednaní sťažnosti.“.
3.1.1 Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Poznamenávam, že sa jedná o vec, v ktorej bolo od začiatku potrebné vykonať
rozsiahlejšie dokazovanie, teda vec si vyžadovala prejednanie na viacerých hlavných
pojednávaniach. Zo spisu sa zisťuje, že tento bol opakovane predkladaný odvolaciemu súdu,
ale aj Najvyššiemu súdu, za účelom rozhodnutia o opravných prostriedkoch najmä
obžalovaného, naviac v konaní opakovane vznášané námietky zaujatosti obžalovaným voči
predsedníčke senátu a prísediacim. Vo veci došlo k opakovanej zmene zákonných sudcov,
smrť prísediacej, je nutné vykonávať hlavné pojednávanie odznova. Vo veci už bolo 2 - krát
rozhodnuté rozsudkom, ktorý odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (dokonca 1
krát aj až do prípravného konania na doplnenie vyšetrovania). Konanie sa predlžuje aj
rozsiahlejšími prejavmi obžalovaného na hlavnom pojednávaní, čo je však právo
obžalovaného a jeho prejavy sú k podstate prejednávanej veci, teda nie je dôvod tieto
nepripustiť. Rovnako k vykonávaným dôkazom na hlavnom pojednávaní činí prejavy aj
obhajca obžalovaného, ktoré sú tiež rozsiahlejšej povahy a na prejavy obžalovaného
a obhajcu reaguje svojimi prejavmi prokurátor (jedná sa najmä o vyjadrenia ohľadne
zákonnosti vykonávaných dôkazov). Obžalovaný, obhajca, prokurátor sú aktívni pri
vykonávaní dokazovania a kladení otázok vypočúvaným osobám. Ja JUDr. Marcela
Malatká som ako zákonná sudkyňa vo veci činná od jej pridelenia po predchádzajúcej
sudkyni, ktorá odišla na materskú dovolenku, konkrétne spis mi bol pridelený dňa
19. 06. 2009. Nakoľko po odchode predchádzajúcej zákonnej sudkyne na materskú
dovolenku som mala pridelené aj ďalšie spisy po tejto sudkyni a súčasne som konala
v ďalších veciach svojho senátu, pričom sa v tejto veci jednalo o rozsiahlejší spisový
materiál, ktorý bolo potrebné naštudovať a nejednalo sa o vec väzobnú, po naštudovaní
veci som vo veci určila ďalší procesný postup dňa 07. 01. 2010 a ďalej vynakladám
maximálne úsilie konať vo veci priebežne, pri plnení aj ďalších pracovných povinností. Aj
keď sa nejedná o vec väzobnú, v ktorých veciach je súd povinný konať prednostne a
urýchlene, jedná sa o vec reštančnú a primerane tomu súd vo veci koná.“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom podaní k vyjadreniu okresného súdu
uviedla:
„(...) Dňa 25. 08. 2005 došlo k opätovnému podaniu obžaloby na sťažovateľa na
Okresný súd Žilina. Podaním z januára 2007 adresovaným Okresnému súdu Žilina,
konajúcemu v trestnej veci sp. zn. 5T/143/2005 sťažovateľ oznámil súdu adresu na
doručovanie písomností, ktorá nie je totožná s adresou jeho trvalého pobytu.
Dňa 20. 05. 2008 nariadil súd termín HP na 20. 06. 2008. HP bolo však zrušené
nakoľko sťažovateľ nebol na HP prítomný, podľa názoru súdu sa neospravedlnil, doručenie
predvolania neprevzal v odbernej lehote. K uvedenej skutočnosti sťažovateľ uvádza, že
práve okresný súd pochybil, a z toho dôvodu dňa 20. 06. 2008 neprebehlo HP, nakoľko
okresný súd zaslal predvolanie na HP na inú adresu ako sťažovateľ uviedol súdu
na doručovanie písomností už v januári 2007.
Ďalšie pojednávanie dňa 19. 12. 2008 bolo tak isto odročené, zmarené zo strany
súdu, nakoľko súd až po uplynutí lehoty, po 3,5 roku zistil, a to podotýkame, na základe
upozornenia sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, že nemajú doručenú obžalobu.
HP dňa 30. 1. 2009 bolo podľa názoru okresného súdu zmarené zo strany
sťažovateľa, ktorý sa bez ospravedlnenia nezúčastnil HP. Uvedená skutočnosť sa však
nezakladá na pravde, nakoľko zo spisu vyplýva jednoznačne, že súd svoje rozhodnutie
o uložení poriadkovej pokuty zrušil a uznal sťažovateľove ospravedlnenie neúčasti na HP
dňa 30. 1. 2009.
Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že po podaní obžaloby na sťažovateľa
bol súd absolútne nečinný skoro 3,5 roka vytvárajúc právne vákuum, zbytočné prieťahy
v konaní.
V uvedenej veci sťažovateľ vzniesol 2 krát námietku zaujatosti voči predsedkyni
senátu a prísediacej sudkyni, tieto námietky s určitosťou nemali obštrukčný charakter
s poukazom aj na skutočnosť, že ďalšie námietky zaujatosti voči konajúcim sudcom
absentujú v spise, napokon sťažovateľ má zákonné právo sa domáhať práva na nezávislý
a nestranný súd.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že ďalšie zbytočné konania, prieťahy v konaní, vznikli
v čase odo dňa 28. 06. 2010 do 25. 10. 2010, keď Okresný súd Žilina sa snažil trestnú vec
vrátiť opätovne na došetrenie, napriek skutočnosti, že vo veci nebolo prípustné vrátenie veci
prokurátorovi. Tu treba poznamenať skutočnosť, že Krajský súd Žilina v uznesení zo dňa
6. 10. 2010 sp. zn. 2To/104/2010 naznačuje porušenie práva v zmysle článku 48 ods. 2
Ústavy SR.
Prvostupňovému súdu trvalo potom skoro 3 roky, aby vo veci vykonal dokazovanie
a vyniesol oslobodzujúci rozsudok. Uvedená lehota je podľa názoru sťažovateľa
neprimeraná, porušuje jeho právo zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, vec nebola
právne ani skutkovo tak náročná, aby súd vykonával dokazovanie 3 roky, berúc ohľad aj na
skutočnosť že sa jedná o reštančnú vec.
Na základe uznesenia krajského súdu oslobodzujúci rozsudok bol zrušený a vec bola
vrátená prvostupňovému súdu na došetrenie dňa 11. 02. 2013.
Dňa 18. 04. 2013 došlo k odročeniu HP z dôvodu ospravedlnenia obhajcu
sťažovateľa so žiadosťou o odročenie HP, sťažovateľ nesúhlasil so substitúciou inému
obhajcovi. Tu by chcel sťažovateľ uviesť nasledovné skutočnosti: Na jednej strane podľa
názoru konajúceho súdu je vec právne a skutkovo náročná na prípravu HP pre konajúci
súd, na druhej strane, to okresnému súdu nebráni, aby bol substitučne ustanovený iný
obhajca na vytýčené HP. S poukazom na uvedenú skutočnosť sťažovateľ uvádza, že obhajca
ad hoc, ktorého by súd ustanovil dňa 18. 04. 2013 na HP by v žiadnom prípade neposkytol
sťažovateľovi plnohodnotnú obhajobu, nakoľko by nemohol vec riadne naštudovať.
Uvedená skutočnosť svedčí o tom, že súd by sťažovateľovi zabezpečil obhajobu len pro-
forma, pričom v skutočnosti by k plnohodnotnej obhajobe nedošlo.
Na HP dňa 04. 09. 2013 bol sťažovateľ oboznámený s úmrtím prísediacej sudkyne,
zároveň nesúhlasil s pokračovaním HP pri zmene senátu, podľa názoru súdu uvedenou
skutočnosťou sťažovateľ si sám vytvoril vo veci prieťahy v konaní, oddialenie meritórneho
rozhodnutia vo veci. K nasledujúcim skutočnostiam sťažovateľ uvádza: Okresný súd Žilina
mal dlhodobú vedomosť o tom, že prísediaca (nebohá) pani B. F., bola dlhodobo vážne
chorá. Súd mal možnosť vo veci s poukazom na uvedenú skutočnosť určiť náhradného
sudcu, prísediaceho, ktorý by sa zúčastňoval HP spolu s pôvodným senátom.
Je nemysliteľné, aby sťažovateľ súhlasil s pokračovaním v HP so zmenou prísediaceho,
ktorý vec nemá riadne naštudovanú, nemá vedomosť o vykonaných úkonoch vo veci, keď
sám súd vyhlásil že sa vo veci jedná o právne a skutkovo náročnú vec.
Zhrnúc uvedené skutočnosti je preukázané, že súd 9 rokov koná neúčelne, porušujúc
sťažovateľove právo na konanie bez zbytočných prieťahov. Čo sa týka konania, keď táto vec
bola vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1T/185/02, prispelo správanie sťažovateľa
v tejto veci k minimálnym prieťahom v konaní, toto správanie nemalo zásadný vplyv na
celkovú dĺžku konania o merite veci, vzhľadom aj na rozhodnutie odvolacieho súdu vrátiť
vec prokurátorovi na došetrenie.
Sťažovateľ na záver svojho vyjadrenia uvádza, že je obeťou namietaného porušenia
článkov Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním
Okresného súdu Žilina, ktorý nepochybne sťažovateľa vystavil a vystavuje pocitu právnej
neistoty, právneho vákua, zúfalstva z toho, že súd doposiaľ nerozhodol meritórne o jeho
vine, respektíve nevine, čo má nepochybne výrazný vplyv na rodinný a spoločenský život
sťažovateľa. Suma, ktorú sťažovateľ požaduje za porušenie svojich práv od Okresného súdu
Žilina je adekvátna k dĺžke trvaniu porušenia sťažovateľových práv a vychádza z praxe
Európskeho súdu pre ľudské práva.
Sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý bol ústavnému súdu zapožičaný
13. júna 2014) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde
pôvodne pod sp. zn. 1 T 185/02 a v súčasnosti pod sp. zn. 5 T 143/05:
Dňa 21. mája 2002 bola okresnému súdu doručená obžaloba č. k. 1 Pv 232/02-43
na sťažovateľa. Vec bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 1 T 185/02.
(...)
Dňa 11. marca 2004 okresný súd rozsudkom sp. zn. 1 T 185/02 sťažovateľa uznal
vinného zo spáchania trestného činu podľa § 215 ods. 1 písm. a) v tom čase platného
a účinného Trestného zákona a § 235 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Proti
tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.
(...)
Dňa 9. júna 2004 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.
2 To 196/04 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 T 185/02 z 11. marca 2004
a rozhodol o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie.
(...)
Dňa 25. augusta 2005 Okresná prokuratúra Martin (ďalej aj „okresná prokuratúra“)
podala na okresnom súde obžalobu na sťažovateľa pre trestný čin podľa § 215 ods. 1
písm. a) Trestného zákona účinného do 31. augusta 2002 a trestný čin podľa § 235 ods. 1
ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 31. augusta 2002. Vec bola na okresnom súde
zaregistrovaná pod sp. zn. 5 T 143/05.
(...)
Dňa 3. decembra 2008 ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 128/08-44 rozhodol, že
sťažovateľovo základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
5 T 143/05 porušené. Ústavný súd sťažovateľovi priznal 30 000 Sk z titulu finančného
zadosťučinenia a okresnému súdu prikázal v danej veci konať bez zbytočných prieťahov.
Dňa 19. decembra 2008 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom okresný súd
krátkou cestou doručil sťažovateľovi a jeho obhajcovi obžalobu, pričom pojednávanie bolo
odročené na 30. január 2009.
Dňa 23. decembra 2008 a 23. januára 2009 bola okresnému súdu doručená námietka
zaujatosti, ktorú vzniesol sťažovateľ voči predsedníčke konajúceho senátu.
Dňa 30. januára 2009 bolo hlavné pojednávanie odročené na 27. marec 2009, pretože
sa nedostavil sťažovateľ. Okresný súd uznesením č. k. 5 T 143/05-850 uložil sťažovateľovi
poriadkovú pokutu z dôvodu neospravedlnenej neúčasti na hlavnom pojednávaní.
Dňa 30. januára 2009 okresný súd uznesením č. k. 5 T 143/05-846 rozhodol
o nevylúčení predsedníčky senátu okresného súdu z vykonávania úkonov v napadnutom
konaní.
Dňa 2. februára 2009 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľa o jeho
neúčasti na hlavnom pojednávaní dňa 30. januára 2009 zo zdravotných dôvodov.
Dňa 16. februára 2009 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-846, ktorým rozhodol o nevylúčení
predsedníčky senátu okresného súdu a taktiež proti uzneseniu okresného súdu č. k.
5 T 143/05-850.
Dňa 20. februára 2009 okresný súd uznesením č. k. 5 T 143/05-864 zrušil svoje
uznesenie č. k. 5 T 143/05-850, ktorým bola sťažovateľovi uložená poriadková pokuta.
Dňa 24. februára 2009 bola krajskému súdu predložená sťažnosť sťažovateľa proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-846.
Dňa 27. marca 2009 bola okresnému súdu doručená sťažovateľom podaná námietka
zaujatosti voči prísediacej sudkyni v trestnej veci sťažovateľa a rovnako doručená žiadosť
sťažovateľa o nahliadnutie do spisu.
Dňa 8. apríla 2009 krajský súd uznesením č. k. 2 Tos 13/2009-875 zamietol sťažnosť
sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-846.
Dňa 15. mája 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 19. júna 2009 bol spis sp. zn. 5 T 143/05 pridelený na prerokovanie
a rozhodnutie sudkyni JUDr. Marcele Malatkej z dôvodu materskej dovolenky
predchádzajúcej zákonnej sudkyne.
Dňa 7. januára 2010 okresný súd určil termín neverejného zasadnutia o námietke
zaujatosti voči prísediacej na 3. február 2010 a súčasne písomne vyzval okresnú prokuratúru
na predloženie písomností a taktiež písomne oboznámil sťažovateľa o možnosti nahliadnutia
do spisu.
Dňa 3. februára 2010 okresný súd uznesením č. k. 5 T 143/05-906 rozhodol
o nevylúčení prísediacej sudkyne z vykonávania úkonov v napadnutom konaní.
Dňa 5. februára 2010 okresná prokuratúra predložila súdu požadované písomnosti.
Dňa 18. marca 2010 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-906. Toho istého dňa zaslal okresný súd túto
sťažnosť na vyjadrenie okresnej prokuratúre.
Dňa 7. apríla 2010 okresný súd predložil uvedenú sťažnosť krajskému súdu na
rozhodnutie.
Dňa 28. apríla 2010 krajský súd uznesením č. k. 2 Tos 28/2010-943 sťažnosť
sťažovateľa zamietol.
Dňa 30. apríla 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 4. júna 2010 bol určený termín neverejného zasadnutia o predbežnom prejednaní
obžaloby na 28. jún 2010.
Dňa 28. júna 2010 okresný súd na neverejnom zasadnutí rozhodol uznesením č. k.
5 T 143/05-950 o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie.
Dňa 10. augusta 2010 okresná prokuratúra, ako i sťažovateľ podali sťažnosť proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950.
Dňa 11. augusta 2010 zaslal okresný súd sťažovateľovi uvedenú sťažnosť okresnej
prokuratúry na vyjadrenie a rovnako zaslal okresný súd okresnej prokuratúre na vyjadrenie
sťažnosť sťažovateľa voči uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950.
Dňa 26. augusta 2010 bolo okresnému súdu doručené odôvodnenie sťažnosti
okresnej prokuratúry podanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950.
Dňa 30. augusta 2010 zaslal okresný súd sťažovateľovi odôvodnenie sťažnosti
okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950 na vyjadrenie.
Dňa 9. septembra 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa
k sťažnosti okresnej prokuratúry a taktiež sťažovateľovo späťvzatie sťažnosti proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950.
Dňa 19. septembra 2010 okresný súd uznesením č. k. 5 T 143/05-973 vzal na
vedomie sťažovateľovo späťvzatie sťažnosti.
Dňa 20. septembra 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho
zástupcu sťažovateľa k odôvodneniu ostatnej sťažnosti okresnej prokuratúry.
Dňa 21. septembra 2010 okresný súd zaslal poškodenej a okresnej prokuratúre
vyjadrenie sťažovateľa k sťažnosti okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 5 T 143/05-950.
Dňa 23. septembra 2010 bol krajskému súdu predložený spis, aby rozhodol
o sťažnosti okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950.
Dňa 6. októbra 2010 krajský súd na neverejnom zasadnutí uznesením č. k.
2 To 104/2010-986 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 5 T 143/05-950 a uložil
okresnému súdu, aby o veci konal a rozhodol.
Dňa 25. októbra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 9. novembra 2010 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na výsluch
svedka.
Dňa 2. decembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. december 2010.
Dňa 16. decembra 2010 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom
predsedníčka senátu vyhlásila uznesenie, podľa ktorého okresný súd vykoná hlavné
pojednávanie odznovu z dôvodu zmeny zákonnej sudkyne (JUDr. Marcela Malatká).
Následne boli na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia a okresný súd odročil hlavné
pojednávanie na 10. február 2011.
Dňa 10. februára 2011 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí
svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 28. apríl 2011.
Dňa 28. apríla 2011 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí
svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 16. jún 2011.
Dňa 16. júna 2011 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli
vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 12. september 2011.
Dňa 12. septembra 2011 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli
vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 29. september 2011.
Dňa 29. septembra 2010 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli
vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 9. november 2011.
Dňa 9. novembra 2011 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli
vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 18. január 2012.
Dňa 18. januára 2012 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli
vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 28. marec 2012.
Dňa 28. februára 2012 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli
vypočutí svedkovia, následne bolo hlavné pojednávanie odročené na 14. máj 2012.
Dňa 14. mája 2012 bolo hlavné pojednávanie odročené na 13. jún 2012, „nakoľko
predsedníčka senátu omylom zistila, že na rovnaký termín vytýčila hlavné pojednávanie aj
v inej veci, ktorá bola väzobná a teda bolo uprednostnené vybavenie väzobnej veci“.
Dňa 13. júna 2012 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli
prečítané listinné dôkazy, oboznámený podstatný obsah dovtedajšieho hlavného
pojednávania, následne bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a pojednávanie bolo
odročené na 21. jún 2012.
Dňa 21. júna 2012 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli
prednesené záverečné reči, následne bol vyhlásený rozsudok č. k. 5 T 143/05-1225, ktorým
okresný súd sťažovateľa oslobodil spod obžaloby. Proti rozsudku sa na hlavnom
pojednávaní odvolala prokurátorka okresnej prokuratúry.
Dňa 30. júla 2012 predsedníčka senátu okresného súdu konajúca v trestnej veci
sťažovateľa požiadala listom predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na napísanie
rozsudku do 21. augusta 2012, ktorej predseda okresného súdu vyhovel.
Dňa 28. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené odôvodnenie odvolania
okresnej prokuratúry proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1225.
Dňa 2. októbra 2012 zaslal okresný súd sťažovateľovi na vyjadrenie odôvodnenie
predmetného odvolania okresnej prokuratúry.
Dňa 9. októbra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa
k odôvodneniu odvolania okresnej prokuratúry a dňa 12. októbra 2012 doručené vyjadrenie
právneho zástupcu sťažovateľa k odôvodneniu odvolania okresnej prokuratúry proti
rozsudku okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1225.
Dňa 16. októbra 2012 okresný súd zaslal okresnej prokuratúre na vedomie vyjadrenie
sťažovateľa a právneho zástupcu sťažovateľa k odôvodneniu predmetného odvolania
okresnej prokuratúry.
Dňa 9. novembra 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní
okresnej prokuratúry proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1225.
Dňa 30. januára 2013 krajský súd uznesením č. k. 3 To 134/2012-1269 zrušil
rozsudok okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1225 a vec vrátil okresnému súdu na opätovné
prerokovanie a rozhodnutie.
Dňa 11. februára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 26. marca 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o spoločné
konanie v jeho trestných veciach vedených pod sp. zn. 3 T 96/2004 a sp. zn. 5 T 143/05.
Dňa 28. marca 2013 bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie na 18. apríl 2013.
Dňa 4. apríla 2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť obhajcu sťažovateľa
o odročenie nariadeného hlavného pojednávania.
Dňa 18. apríla 2013 bolo hlavné pojednávanie z dôvodu ospravedlnenia sa obhajcu
sťažovateľa odročené na 17. jún 2013.
Dňa 3. júna 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým žiadal
predvolať svedkov na hlavné pojednávanie na 17. jún 2013.
Dňa 17. júna 2013 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom bola
prečítaná výpoveď sťažovateľa, následne bolo pojednávanie (vzhľadom na „čerpanie
plánovanej letnej dovolenky predsedníčkou senátu“ a „z dôvodu plánovaného operačného
zákroku prísediacej“) odročené na 4. september 2013.
Dňa 13. augusta 2013 bola okresnému súdu doručená opätovná žiadosť sťažovateľa
o spoločné konanie v jeho trestných veciach sp. zn. 3 T 96/2004 a sp. zn. 5 T 143/05.
Dňa 4. septembra 2013 bolo hlavné pojednávanie odročené na 21. október 2013,
pričom predsedníčka senátu vyhlásila uznesenie, podľa ktorého okresný súd vykoná hlavné
pojednávanie odznova z dôvodu zmeny v zložení senátu, a to zmeny týkajúcej sa
prísediacej, ktorá zomrela a bola nahradená inou prísediacou.
Dňa 3. októbra 2013 okresný súd zaslal sťažovateľovi písomné oznámenie
o neexistencii dôvodov na spojenie jeho trestných vecí vedených pred okresným súdom pod
sp. zn. 3 T 96/2004 a sp. zn. 5 T 143/05.
Dňa 21. októbra 2013 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom bola
prednesená obžaloba, následne bol vypočutý sťažovateľ a pojednávanie bolo odročené na
11. november 2013 (zákonná sudkyňa pritom určila už aj ďalšie termíny hlavných
pojednávaní na 4. december 2013, 22. január 2014, 19. február 2014 a 5. marec 2014).
Dňa 11. novembra 2013 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom bola
vypočutá svedkyňa – poškodená, následne bolo pojednávanie odročené na 4. december
2013.
Dňa 4. decembra 2013 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom bola vypočutá
svedkyňa – poškodená, následne bolo pojednávanie odročené na 22. január 2014.
Dňa 22. januára 2014 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom bola
vypočutá svedkyňa – poškodená, následne bolo pojednávanie odročené na 19. február 2014.
Dňa 19. februára 2014 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli
vypočutí svedkovia, následne bolo hlavné pojednávanie odročené na 5. marec 2014.
Dňa 5. marca 2014 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli
vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 15. máj 2014.
Dňa 15. mája 2014 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli
vypočutí svedkovia, sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti prísediacim sudkyniam,
okresný súd uznesením č. k. 5 T 143/05-1478 nevylúčil prísediace z vykonávania úkonov
trestného konania, následne bolo hlavné pojednávanie odročené na 9. jún 2014.
Dňa 21. mája 2014 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1478.
Dňa 26. mája 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o sťažnosti
sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1478.
Dňa 5. júna 2014 krajský súd uznesením č. k. 3 Tos 70/2014 zrušil napadnuté
uznesenie okresného súdu č. k. 5 T 143/05-1478.
Dňa 6. júna 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 9. júna 2014 sa uskutočnilo vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom boli
vypočutí svedkovia, následne bolo pojednávanie odročené na 31. júl 2014.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 143/05 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, napriek tomu, že ústavný súd už č. k. III. ÚS 128/08-44 z 3. decembra 2008
rozhodol, že sťažovateľovo základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 T 143/05 porušené, ústavný súd sťažovateľovi už priznal 30 000 Sk z titulu
finančného zadosťučinenia a okresnému súdu prikázal v danej veci konať bez zbytočných
prieťahov.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
uvedené základné právo sa chráni aj v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom
konaní po začatí trestného stíhania (napr. II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 99/02).
Judikatúra ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr.
I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel
o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na
konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných
práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie
(II. ÚS 32/03). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetných trestných činov si
vyžadovala osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní o naplnenie účelu
trestného konania, čo okrem iného znamená, že orgány činné v trestnom konaní majú
povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane
poškodených strán.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v okolnostiach danej trestnej veci (od rozhodnutia ústavného súdu 3. decembra 2008)
nadobudlo určitý stupeň zložitosti, ktorá súvisí najmä s úmrtím prísediacej a zmenou
zákonnej sudkyne z dôvodu materskej dovolenky, pričom v dôsledku týchto objektívnych
skutočností bolo treba dokazovanie vykonať opakovane odznova. Doterajší neobyčajne
zdĺhavý priebeh napadnutého trestného konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na
vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci v dôsledku uvedených objektívnych
skutočností, ako to bude uvedené v bode III/3 tohto nálezu.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom trestnom konaní
k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ síce často využíva možnosti podať opravné prostriedky
podľa Trestného poriadku, avšak využitie možností daných účastníkom konania procesnými
predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v trestnom konaní spôsobuje síce
predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom
sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis napr. I. ÚS 31/01). Využitím svojich práv na
podanie opravných prostriedkov teda sťažovateľ neprispieval k zbytočným prieťahom
v konaní, avšak musel si byť vedomí toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu
rozhodnutia v jeho veci.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania pred okresným súdom
viac ako 14 rokov hraničí už s odmietnutím spravodlivosti, teda takáto dĺžka súdneho
konania je už sama osebe neprimeraná.
Okrem uvedeného okresný súd bol danej veci aj po vyslovení porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (III. ÚS 128/08) opäť dlhšiu dobu
absolútne nečinný od 15. mája 2009 do 7. januára 2010 (minimálne šesť mesiacov) a po
vyhlásení rozsudku č. k. 5 T 143/05-1225 z 21. júna 2012 predsedníčka senátu konajúca
v trestnej veci sťažovateľa požiadala listom predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na
napísanie rozsudku. Za situácie, keby napadnuté konanie trvalo niekoľko rokov, správanie
predsedníčky senátu a ani dĺžka nečinnosti v danej veci by nebola obzvlášť relevantná,
avšak v kontexte 14 rokov trvania napadnutého konania pred okresným súdom, keď už
ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva a prikázal vo veci konať bez
zbytočných prieťahov, je už aj uvedená doba nečinnosti a neefektívnej činnosti
netolerovateľná. Uvedená nečinnosť a neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas dlhšieho obdobia súd nevykonával v t. č. už 14-ročnej veci
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako
obžalovaný v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej
nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo len v dôsledku zložitosti veci ani
správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 3. decembra 2008 ústavný súd už nálezom č. k.
III. ÚS 128/08-44 prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)
Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou
ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €,
pretože „konaním Okresného súdu Žilina, ktorý nepochybne sťažovateľa vystavil
a vystavuje pocitu právnej neistoty, právneho vákua, zúfalstva z toho, že súd doposiaľ
nerozhodol meritórne o jeho vine, respektíve nevine, čo má nepochybne výrazný vplyv na
rodinný a spoločenský život sťažovateľa“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za
primerané priznať v sume 2 000 €. Ústavný súd pritom na jednej strane prihliadol
na neobyčajne dlhú – 14 rokov trvajúcu dobu napadnutého konania pred okresným súdom
(aj keď v posudzovanom období bol spis celkovo asi 9 mesiacov na krajskom súde),
na druhej strane neušli pozornosti tzv. objektívne dôvody dlhého trvania napadnutého
konania (t. j. nutnosť opakovať proces „odznova“), ale ústavný súd bral do úvahy aj snahu
aktuálnej zákonnej sudkyne o plynulé konanie vo veci (plánovanie a určenie pojednávaní
s dlhším časovým predstihom).
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 28. mája 2013, spísanie ústavnej
sťažnosti zo 4. júna 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 20. januára
2014). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 €
a režijný paušál dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2014 prislúcha odmena
v sume 134 € spolu s režijným paušálom 8,04 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 417,98 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júla 2014