Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 448/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť maloletej J. H.

a V. H. vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a 2 a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť maloletej J. H. a V. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2014

doručená sťažnosť maloletej J. H. (ďalej len „maloletá sťažovateľka“, v citáciách aj „dieťa“)

a V. H. (ďalej len „sťažovateľ“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojich základných práv podľa a a 2

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“) o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sťažovateľke.

Okresný súd uznesením č. k. -9 z 26. marca 2012 nariadil predbežné opatrenie,

ktorým dočasne umiestnil maloletú sťažovateľku do starostlivosti Detského domova...

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -9 z 26. marca 2012 podal

sťažovateľ dovolanie, ktoré odôvodnil s poukazom na § 237 písm. d), f) a g) Občianskeho

súdneho poriadku, pričom vyjadril pochybnosti o zákonnom postupe niektorých sudcov

okresného súdu a tiež namietal, že na strane vec prerokúvajúcej sudkyne okresného súdu

(JUDr. Magdy Chudovej) sú dané dôvody odôvodňujúce jej vylúčenie z prerokúvania

a rozhodovania veci pre jej zaujatosť. Sťažovateľ v dovolaní navrhol, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil ako nezákonné.

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -9 z 26. marca 2012 podal

sťažovateľ aj odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) uznesením sp. zn. zo 16. mája 2012, ktorým potvrdil uznesenie

okresného súdu č. k. -9 z 26. marca 2012.

Proti označenému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote

dovolanie, ktoré odôvodnil s poukazom na § 237 písm. d), f) a g) Občianskeho súdneho

poriadku, pričom vyjadril pochybnosti o zákonnom postupe sudcov okresného súdu a tiež

namietal aj okolnosti odôvodňujúce vylúčenie sudkyne okresného súdu JUDr. Magdy

Chudovej z prerokúvania a rozhodovania veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 20. januára 2014 rozhodol o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -9 z 26. marca 2012 v poradí prvým výrokom označeného

uznesenia tak, že konanie o dovolaní proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu zastavil

s poukazom na v spojení s .

O dovolaní sťažovateľa podanom proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

zo 16. mája 2012 rozhodol najvyšší súd v poradí druhým výrokom

označeného uznesenia tak, že uznesenie krajského súdu sp. zn. zo 16. mája

2012 a uznesenie okresného súdu č. k. -9 z 26. marca 2012 zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie s poukazom na § 237 písm. g) Občianskeho súdneho

poriadku, keď dospel k záveru, že vzťah sudkyne okresného súdu JUDr. Magdy Chudovej

k sťažovateľovi dosiahol taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti konať nezaujato boli objektívne odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti.

Následne sťažovatelia podali ústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti

s namietaným porušením označených práv odôvodňujú takto: «Otec dieťaťa v období

od 22. 03. 2012 do 04. 02. 2014 vyčerpal som dostupné opravné prostriedky k tomu,

aby som svoju dcéru vrátil k rodine, kde od narodenia patrí...

Bolo mi v tom bránené úradom práce a súdmi. Súdy neodstránili stav právnej

neistoty konaním ani rozhodovaním... opakovane som sa na postup súdov písomne sťažoval.

Obdržal som odpovede... Okr. súdu Michalovce z 03. 07. 2012... a zo 04. 06. 2013...

Z Krajského súdu Košice oznamujú, že odvolaciu vec ukončia v marci 2013 kvôli dlhodobej

práceneschopnosti zákonného sudcu...

Nedostal som odpoveď konajúceho súdu prečo obštrukčne zo spisovej veci „vylúčil“

2 otcove dovolania adresované Najvyššiemu súdu SR... súdu a sudkyni M. Chudovej [som]

signalizoval skutočnosť, že som uplatnil dovolania – prvé dňa 24. 04. 2012 a druhé dňa

30. 05. 2012...

Ani napriek tomu sudkyňa tieto dovolania neodstúpila Najvyššiemu súdu SR,

ale až po takmer jednom roku od ich uplatnenia. Stále sme čakali na konanie odvolacieho

súdu Košice kvôli práceneschopnosti konajúcej sudkyne. Dieťa bolo po celý čas izolované

od svojej biologickej rodiny, v detskom domove. Ak by sudkyňa dbala na záujem dieťaťa,

ktorý bol údajne prvoradý, potom Najvyšší súd mohol vec dieťaťa posúdiť práve do jedného

roku, od mája 2013...

Až po rozhodnutí Ústavným súdom SR, po opakovaných urgenciách otcom dieťaťa,

došlo zo strany ÚP k šetreniu v rodinách rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa z detského

domova, po 06. 06. 2013 na základe zápisničného šetrenia... Šetrenie bolo vykonané iba

u príbuzných otca. Nekonalo sa nijaké šetrenie u príbuzných matky dieťaťa. Aj u príbuzných

otca dieťaťa sa vytvoril negatívny vzťah k sudcom a ku konkrétnym úradníkom a neochota

čosi riešiť po značnej dobe, a osobné problémy. O dvoch dovolaniach otca dieťaťa rozhodol

Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. ... uzavrel, že konajúca sudkyňa

skutočne bola a je zaujatá od začiatku vo veci maloletej J...

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. bolo Okr. súdu

v Michalovciach doručené dňa 27. 01. 2014, ale tento súd ostal vo veci nečinný a ponechal

maloletú dcéru J. naďalej v detskom domove. Ja jej otec som musel telefonicky urgovať

konanie aj písomne urgovať úrady a detský domov, aby dieťa bolo vrátené k rodine,

domov...

Dieťa bolo vrátené do domáceho prostredia až dňa 04. 02. 2012... Aj v tomto konaní

súdu a úradu vidím obštrukčné spôsoby, ktoré vykazujú prvky osobného charakteru

a považujem ich za porušovanie práv dieťaťa a rodičov. Konanie súdov a ÚP boli úmyselne

prieťahové, vyvolané osobnými vzťahmi z minulosti k otcovi dieťaťa.»

Na základe už uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení nimi označených práv v období

od 22. marca 2012 do 4. februára 2014 a tiež, aby im priznal finančné zadosťučinenie

každému vo výške 16 597 €.

Sťažovatelia sa v sťažnosti domáhajú aj ustanovenia právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom, pričom túto žiadosť odôvodňujú s poukazom na osobné a majetkové

pomery.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ide v prípade, ak namietaným

postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného

súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, ).

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní a v príčinnej súvislosti s porušením týchto práv aj porušenie základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj základného práva nebyť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa a práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v namietanom konaní

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. , ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické.

Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa (resp. práva podľa dohovoru) ústavný súd vychádza

zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Ústavný súd už opakovane judikoval (m. m. , , ,

), že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127

je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

, ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže

dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(resp. práva podľa dohovoru), ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ), pretože konanie o takej sťažnosti už

nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m. Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Okresný súd prípisom č. z 29. mája 2014 ústavnému súdu oznámil,

že súdny spis sp. zn. , ktorého súčasťou je aj trvalo pripojený spis sp. zn.

, sa od 7. mája 2014 nachádza na Okresnom súde Rožňava z dôvodu vylúčenia

všetkých sudcov okresného súdu. Konanie je Okresným súdom Rožňava vedené

pod sp. zn. .

Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu vedeného

Okresným súdom Rožňava pod sp. zn. zistil, že okresný súd uznesením

č. k. -42 zo 14. júna 2012 okrem iného rozhodol o spojení konania vedeného

pod sp. zn. s konaním vedeným pod sp. zn. na spoločné

konanie pod sp. zn. .

V čase rozhodovania ústavného súdu sa vec nachádza na Okresnom súde Rožňava,

kde bola odstúpená 9. mája 2014 na základe uznesenia krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti v tejto

časti dospel k záveru, že podmienky na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie splnené neboli,

a preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

a práva podľa dohovoru v namietanom konaní

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo

na ochranu práv a slobôd iných.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi

podľa a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 dohovoru, sťažovatelia ich porušenie vnímajú ako sekundárny dôsledok

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a okrem

všeobecného tvrdenia o porušení označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 a práva podľa dohovoru neuviedli žiadnu špecifickú námietku týkajúcu

sa porušenia týchto práv.

Vzhľadom na to ako sťažovatelia podanú sťažnosť v tejto časti odôvodnili, ústavný

súd s poukazom na svoje predchádzajúce závery o sťažovateľmi namietanom porušení

označeného základného práva podľa (resp. práva podľa

dohovoru) konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ,

ako aj základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1

a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa dohovoru,

a preto nie je reálne predpokladať, aby po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

bolo možné prijať záver o porušení sťažovateľmi označených práv. Sťažnosť bolo preto

potrebné aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

Ústavný súd na záver poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci

predložili ústavnému súdu novú sťažnosť, ale len za predpokladu, že by v ďalšom priebehu

napadnutého konania bol Okresný súd Rožňava nečinný alebo by postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014