Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 483/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť M. A., zastúpenej

advokátom JUDr. Namirom Alyasrym, PhD., Advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva garantovaného

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. z 9. októbra

2013, ako aj uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30. januára 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2014

doručená sťažnosť M. A. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva garantovaného (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 9. októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“),

ako aj uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. januára 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Sťažovateľka v úvode svojej sťažnosti uviedla: «Sťažovateľka prostredníctvom

právneho zástupcu týmto [podáva] ústavnú sťažnosť pre porušenie základných práv

upravených a základných práv, ktoré vyplývajú

z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (Dohovor o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 1. 2014,

č. k. -335, doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky dňa 27. 2. 2014

(ďalej aj ako „UKS“), ktorým Krajský súd v Nitre potvrdil Uznesenie Okresného súdu Nitra

zo dňa 9. 10. 2013, č. k. -318, doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky

dňa 14. 10. 2013 (ďalej aj ako „UOS“), ktorým bola obchodná spoločnosť... (ďalej aj ako

„spoločnosť“) zrušená bez likvidácie. ...

Sťažovateľka namieta, že Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 1. 2014, č. k.

-335 v spojení s Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 9. 10. 2013, č. k.

-318 boli porušené jej nasledovné základné práva: Právo na súdnu a inú

právnu ochranu podľa ... Právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru ... Právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru. ...

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. 10. 1998, sp. zn.

: „Predpokladom uplatnenia práva na spravodlivý proces, ktoré sa zaručuje

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je nezávislosť

a nestrannosť súdu. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

Z tohto právneho názoru možno odvodiť, že právo na spravodlivý proces sa

nezaručuje iba čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale že je implikované aj v siedmom oddieli Druhej

hlavy . Z dôvodu, že uvedené články v sebe zachycujú rozsiahlu úpravu práv,

dovoľujeme si uviesť následné porušenie jednotlivých práv sťažovateľky vyplývajúcich

z týchto článkov nasledovne.»

3. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov

sťažovateľka uviedla: „Máme za to, že Krajský súd v Nitre arbitrárne rozhodol o návrhu

sťažovateľky tým, že svoje skutkové zistenia a právne závery riadne neodôvodnil. Odvolací

súd sa obmedzil vo svojich záveroch na konštatovanie výsledkov jeho hodnotenia bez

logického vysvetlenia zistených skutočností s použitím súvisiacich právnych ustanovení.

Rozhodnutie odvolacieho súdu je tak nepresvedčivé a popiera základné princípy

spravodlivého procesu, ktorého výsledkom je predvídateľné rozhodnutie pre účastníkov

konania. ...

Máme za to, že... ustanovenie však nemožno aplikovať mechanicky. Nemožno

z neho vyvodiť, že vo všetkých prípadoch, v ktorých sa odvolací súd stotožní s argumentmi

prvostupňového súdu, vôbec nemusí uvádzať vlastné argumenty a dôvody. Ide podľa nášho

názoru o nesprávnu prax, ktorá nezohľadňuje základné práva vyplývajúce z

a Dohovoru. Pri aplikácii tohto ustanovenia je teda potrené zohľadniť požiadavky

vyplývajúce z práva na spravodlivý proces podľa a Dohovoru...

Keďže sa Krajský súd v Nitre obmedzil iba na konštatovanie správnosti Uznesenia

Okresného súdu Nitra, a to bez ďalšej (odlišnej) právnej argumentácie ako prvostupňový

súd, je potrebné považovať odôvodnenie UKS za nepresvedčivé a nezákonné, resp.

odporujúce princípu zachovania ústavnosti súdnych rozhodnutí. ...“

4. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi

sťažovateľka uviedla: «Potvrdenie UOS zo strany Krajského súdu v Nitre predstavuje

zjavnú vadu konania, keďže týmto si osvojil nesprávne právne posúdenie veci, keď

konštatuje preukázanie splnenia podmienky zrušenia spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. a)

v platnom znení (ďalej aj ako „OBZ“): t. j.

nekonanie valných zhromaždení. S takýmto právnym záverom sa nemožno stotožniť, keďže

valné zhromaždenie nepredstavuje zákonný orgán verejných obchodných spoločností (ďalej

aj ako „v.o.s.“) a tak nemožno aplikovať na v.o.s., ako rýdzo osobné obchodné spoločnosti,

rovnaké zákonné pravidlá ako v prípade kapitálových obchodných spoločností, ktorým

z vyplýva povinnosť zriadiť valné zhromaždenie. Teda ak aj spoločníci v.o.s. prejavili

v spoločenskej zmluve vôľu zriadiť valné zhromaždenie, takéto rozhodnutie podľa nášho

názoru nie je pre nich právne záväzné, resp. pravidelné nekonanie valného zhromaždenia

nemôže byť sankcionované zrušením spoločnosti, nakoľko na takú sankciu chýba zákonná

norma. Ani v prípade dobrovoľného zriadenia valného zhromaždenia tak neexistuje

zákonná povinnosť konania valného zhromaždenia. Keďže za v.o.s. konajú výlučne

spoločníci, použitie takéhoto extenzívneho výkladu zákona zo strany súdov nemožno

akceptovať. V takomto prípade tak nemôže ísť o porušenie ustanovení zákona, lebo zákonný

predpoklad pre úpravu vzťahov v tomto prípade vôbec neexistuje. Z tohto dôvodu nemožno

v. o. s. zrušiť. Na dôvažok uvádzame, že rovnaký právny názor ako sťažovateľka má aj

Okresný súd Nitra, ktorý vo svojom prvom uznesení, ktorým návrh na zrušenie spoločnosti

zamietol, konštatuje na str. 4: „Valné zhromaždenie spoločníkov nie je zákonným orgánom

v. o. s. Pre nekonanie valných zhromaždení nemožno v.o.s. zrušiť.“

V tomto kontexte uvádzame, že aj právna teória zdôrazňuje, že: „Nevyhnutnou

podmienkou racionality právnej argumentácie je, že rozhodnutie vyplýva z argumentov.

Práve dodržanie zásad formálnej logiky zabezpečuje, že rozhodnutie (záver) vyplýva

z argumentov (premís). Skutočnosť, že záver argumentu vyplýva z premís argumentu podľa

zásad formálnej logiky je „kostrou“ právnej argumentácie, ktorá vymedzuje „minimálne

požiadavky racionality.“

Povinnosť vysvetliť úvahy súdu ak rozhodnutie nevyplýva priamo zo zákonného textu,

zdôrazňuje aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. ...

Výklad legislatívneho textu právnej normy a jeho uplatnenie všeobecným súdom musí

byť v súlade s a ústavný súd iba posudzuje, či príslušný výklad právnej normy

aplikovanej v konkrétnych okolnostiach prípadu je ústavne akceptovateľný alebo či nie je

popretím jej účelu, podstaty a zmyslu. ...»

5. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu veci všeobecnými súdmi

sťažovateľka uviedla: „Ohľadom stotožnenia sa Krajského súdu v Nitre s UOS v súvislosti

so splnením podmienky zrušenia spoločnosti podľa (t. j.

nepreukázanie sídla spoločnosti) namietame, že v tomto prípade Okresný súd Nitra

nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže oba súdy nijakým spôsobom neskúmali, či

spoločnosť nemá žiadny vzťah k nehnuteľnosti, teda tvrdenia súdov v týchto intenciách nie

sú preukázané žiadnymi skutočnosťami a opierajú sa iba o ničím nepodložené a účelové

tvrdenie druhého účastníka konania. ...

Na základe uvedeného namietame, že konaním a rozhodovaním Okresného súdu

Nitra ako aj Krajského súdu v Nitre bolo v dôsledku ich arbitrárneho postoja

k vyjadreniam sťažovateľky zasiahnuté do jej práva na spravodlivé súdne konanie tým, že

tieto súdy bez racionálnych dôvodov a ničím nepodložených tvrdení o opaku odmietli

argumentáciu sťažovateľky v celom rozsahu. Teda porušili právo sťažovateľky na

presvedčivé súdne rozhodnutie, čím zasiahli do jej ústavného práva na spravodlivé súdne

konanie v zmysle a Dohovoru. ...»

6. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru nepripustením dovolania

sťažovateľka uviedla: «Krajský súd v Nitre zaťažil svoje konanie a rozhodovanie tiež

nesprávnym posúdením návrhu sťažovateľky na prípustnosť dovolania pre prípad

potvrdzujúceho rozhodnutia, keď dovolanie nepripustil z dôvodu, že: „preskúmavané

rozhodnutie nerieši otázky zásadného právneho významu.“

Teda svojím konaním naplnil porušenie základného práva sťažovateľky na účinný

opravný prostriedok, ktoré jej priznáva Dohovor v čl. 13, keďže aj možnosť/právo využiť

dovolanie je potrebné analogicky pokladať za opravný prostriedok pre sťažovateľku, ktorej

práva priznané Dohovorom boli porušené. Krajský súd v Nitre tak obmedzil prístup

sťažovateľky k výkonu jej práv a oprávnených záujmov, priznaných nie len ale aj

Dohovorom, čo považujeme za protiústavné a odporujúce právam priznaných účastníkom

konania v zmysle ratifikovaných medzinárodných zmlúv Slovenskou republikou.

Sťažovateľka v odvolaní proti UOS konkrétne poukázala na dve právne otázky

zásadného právneho významu, relevantné pre rozhodovanie o predmetnom spore, ktoré

neboli doposiaľ Najvyšším súdom Slovenskej republiky riešené. Máme za to, že pre

dostatočnú možnosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov obdobných právnych

vzťahov je žiaduce aby o tejto veci mohol rozhodnúť súd vyššej inštancie, pričom opätovne

podotýkame, že za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu možno považovať

rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú otázku alebo v iných súvislostiach

prezentovanú a právne riešenú takú otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená

alebo ktorej výklad v judikatúre týchto súdov nie je ustálený.

Za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu možno označiť také

rozhodnutie, vo vzťahu ku ktorému nenastal všeobecný „právny konsenzus“ pri

rozhodovaní všeobecných súdov a v záujme zásady predvídateľnosti práva je potrebné, aby

dovolací súd svojim rozhodnutím nastolil právnu istotu pre účastníkov a budúce

rozhodovanie nižších súdov. Podľa nášho názoru, otázky, ktoré uviedla sťažovateľka v

odvolaní spĺňajú uvedené podmienky. ...

V záujme ústavnej požiadavky presvedčivosti súdnych rozhodnutí a odstraňovaní

svojvôle v nich je v spojení s zákonným podkladom pre

náležité odôvodnenie pripustenia dovolania odvolacím súdom rovnako tak, ako pre náležité

odôvodnenie nepripustenia dovolania. A to najmä v prípade, že sám účastník navrhuje

odvolaciemu súdu pre prípad potvrdzujúceho rozhodnutia pripustiť dovolanie, pričom

uvádza k tomu náležitú argumentáciu a navrhuje aj formuláciu otázok zásadného právneho

významu tak, ako to urobila v prejednávanom prípade sťažovateľka.

Vzhľadom na to, že Krajský súd v Nitre sa nedostatočným spôsobom vysporiadal

s návrhom sťažovateľky na pripustenie dovolania a jej argumentmi, odňal sťažovateľke

právo na presvedčivé súdne rozhodnutie ako jedno z procesných práv, ktoré účastníkovi

garantuje SR a Dohovoru. ...»

7. Sťažovateľka „navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti odložil vykonateľnosť Uznesenia Krajského súdu v Nitre

zo dňa 30. 1. 2014, č. k. -335, ktorým Krajský súd v Nitre potvrdil

Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 9. 10. 2013, č. k. -318, ktorým bola

obchodná spoločnosť... zrušená bez likvidácie.

Odklad vykonateľnosti UKS odôvodňujeme tým, že v prípade výmazu spoločnosti

z Obchodného registra SR by mohla sťažovateľke vzniknúť majetková ako aj nemajetková

škoda.“.

8. V závere sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že „základné

právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Nitre

zo dňa 30. 1. 2014, č. k. -335 v spojení s Uznesením Okresného súdu Nitra

zo dňa 9. 10. 2013, č. k. -318 porušené boli“. Ďalej navrhla, aby ústavný súd

napadnuté uznesenie okresného súdu, ako aj napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby ústavný súd uložil krajskému súdu

povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy konania v sume 284,08 €.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky napadnutým uznesením

okresného súdu

10. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

11. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (porov. , ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(porov. , ).

12. Sťažovateľka sťažnosťou napáda uznesenie okresného súdu. Zo sťažnosti

vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky napadnutým uznesením

krajského súdu

13. V úvode ústavný súd uvádza, že zo sťažnosti a z priložených príloh zistil, že

napadnuté uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 27. februára 2014.

14. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

15. Ústavný súd sa na tomto mieste musí vysporiadať s relevantnou otázkou, či

sťažnosť smerujúca voči napadnutému uzneseniu krajského súdu nie je podaná oneskorene.

16. Sťažovateľka odvíja zachovanie zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie

sťažnosti ústavnému súdu v zmysle od doručenia

upovedomenia o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania pre jeho

bezdôvodnosť zo strany Krajskej prokuratúry v Nitre. Predmetné upovedomenie bolo

sťažovateľke doručené 12. mája 2014.

17. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (porov. napr. ,

, ) mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže

uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu

priamo dostupné. Na rozdiel od dovolania, ktoré má neúspešný účastník konania priamo

k dispozícii (môže ho sám podať), na podanie mimoriadneho dovolania je oprávnený iba

generálny prokurátor Slovenskej republiky. Samotný podnet na podanie mimoriadneho

dovolania nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1

povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo

slobôd pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

18. Na plynutie lehoty podľa nemá vplyv

doručenie upovedomenia o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ale

rozhodujúci je deň právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, resp. deň, kedy sa

sťažovateľka mohla o tomto napadnutom uznesení krajského súdu dozvedieť. Napadnuté

uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 27. februára 2014. Sťažovateľka bola

oprávnená podať proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažnosť ústavnému súdu

najneskôr 28. apríla 2014 (pondelok). Sťažovateľka podala sťažnosť (podaná na poštovú

prepravu) ústavnému súdu 27. júna 2014, z čoho nepochybne vyplýva, že sťažnosť nepodala

v zákonnej dvojmesačnej lehote predpokladanej .

19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

smerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014