Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 484/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť M. A., zastúpenej

advokátom JUDr. Namirom Alyasrym, PhD., Advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva garantovaného

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.

VI/2 Pz 119/14/1000-5 a upovedomením Krajskej prokuratúry v Nitre č. k. Kc 32/14/4400-5

zo 7. mája 2014 o spôsobe vybavenia podnetu a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2014

doručená sťažnosť M. A. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho

základného práva garantovaného (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 119/14/1000-5 (ďalej aj „napadnutý postup

generálnej prokuratúry“) a upovedomením Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská

prokuratúra“) č. k. Kc 32/14/4400-5 zo 7. mája 2014 o spôsobe vybavenia podnetu (ďalej aj

„napadnuté upovedomenie krajskej prokuratúry“).

2. Sťažovateľka v úvode svojej sťažnosti uviedla: «Sťažovateľka podáva ústavnú

sťažnosť pre porušenie základných práv, ktoré vyplývajú z čl. 46 ods. 1 predpisu

č. (ďalej ako „“) v spojení s

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako „Dohovor“) a z čl. 13

Dohovoru a to postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky(ďalej ako „GP“),

sp. zn. VI/2 Pz 119/14/1000-5, ktorým GP postúpila vybavenie Podnetu sťažovateľky na

podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 7. 3. 2014 (ďalej ako „podnet“) Krajskej

prokuratúre Nitra (ďalej ako „KP“), ktorá svojim Upovedomením o spôsobe vybavenia

podnetu zo dňa 7. 5. 2014, sp. zn. Kc 32/14/4400-5 tento podnet odložila, keďže podľa jej

názoru nebol zistený dôvod na podanie mimoriadneho dovolania.

Sťažovateľka namieta, že postupom GP a rozhodnutím KP boli porušené jej základné

práva podľa - Právo na súdnu a inú právnu ochranu...

Dohovoru - Právo na spravodlivé súdne konanie ... čl. 13 Dohovoru - Právo na účinný

opravný prostriedok...»

3. K namietanému porušeniu sťažovateľka uviedla: «KP

konštatuje preukázanie splnenia podmienky zrušenia spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. a)

v platnom znení (ďalej aj ako „OBZ“): t. j.

nekonanie valných zhromaždení. S takýmto právnym záverom sa nemožno stotožniť, keďže

valné zhromaždenie nepredstavuje zákonný orgán verejných obchodných spoločností (ďalej

aj ako „v.o.s.“) a tak nemožno aplikovať na v.o.s., ako rýdzo osobné obchodné spoločnosti,

rovnaké zákonné pravidlá ako v prípade kapitálových obchodných spoločností, ktorým

z vyplýva povinnosť zriadiť valné zhromaždenie. Teda ak aj spoločníci v.o.s. prejavili

v spoločenskej zmluve vôľu zriadiť valné zhromaždenie, takéto rozhodnutie podľa nášho

názoru nie je pre nich právne záväzné, resp. pravidelné nekonanie valného zhromaždenia

nemôže byť sankcionované zrušením spoločnosti, nakoľko na takú sankciu chýba zákonná

norma. Ani v prípade dobrovoľného zriadenia valného zhromaždenia tak neexistuje

zákonná povinnosť konania valného zhromaždenia. Keďže za v.o.s. konajú výlučne

spoločníci, použitie takéhoto extenzívneho výkladu zákona zo strany súdov nemožno

akceptovať. V takomto prípade tak nemôže ísť o porušenie ustanovení zákona, lebo zákonný

predpoklad pre úpravu vzťahov v tomto prípade vôbec neexistuje. Z tohto dôvodu nemožno

v.o.s. zrušiť. ...

KP prisvedčuje argumentom Krajského súdu v Nitre tiež ohľadne splnenia

podmienky zrušenia spoločnosti podľa (t. j. nepreukázanie sídla

spoločnosti). Tu namietame, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, keďže oba súdy

nijakým spôsobom neskúmali, či spoločnosť nemá žiadny vzťah k nehnuteľnosti, teda

tvrdenia súdov v týchto intenciách nie sú preukázané žiadnymi skutočnosťami a opierajú sa

iba o ničím nepodložené a účelové tvrdenie druhého účastníka konania. ...

Teda rozhodnutím KP bolo zasiahnuté do práva sťažovateľky na spravodlivé súdne

konanie v zmysle a Dohovoru. ...»

4. K namietanému vybaveniu podnetu na podanie mimoriadneho dovolania krajskou

prokuratúrou sťažovateľka uviedla: „Proti postupu GP a upovedomeniu KP namietame, že

toto upovedomenie vydala KP a nie GP, pričom zákon výslovne uvádza, že o podnetoch na

podanie mimoriadneho dovolania rozhoduje výlučne Generálny prokurátor. ... V tomto

smere je dôležité uviesť, že Ústavný súd SR v tomto náleze uvádza, že ide o voľnú úvahu

generálneho prokurátora, teda nie prokurátorov prokuratúr nižšej inštancie. Teda aj

s podporou tohto názoru máme za to, že takéto opatrenie o vybavení podnetu nie je v súlade

s právnymi predpismi, keďže ho vydala KP a nie GP.“

5. Sťažovateľka v závere navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že „základné

právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa ,

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, č. k. VI/2 Pz 119/14/1000-5 a Upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu

zo dňa 7. 5. 2014, č. k. Kc 32/14/4400-5 Krajskej prokuratúry Nitra, porušené boli“, ďalej

aby ústavný súd vyslovil, že „Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa nariaďuje

znova konať vo veci podnetu sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 1. 2014, č. k. -335“. Nakoniec

sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd uložil generálnej prokuratúre povinnosť uhradiť

sťažovateľke trovy konania v sume 284,08 €.

II.

6. Z priložených príloh k sťažnosti vyplýva, že krajská prokuratúra vybavila podnet

sťažovateľky zo 7. marca 2014 na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30. januára 2014 (ďalej aj „podnet“)

upovedomením o spôsobe vybavenia podnetu č. k. Kc 32/14/4400-5 zo 7. mája 2014.

Krajský prokurátor v napadnutom upovedomení krajskej prokuratúry uviedol: «Na základe

podnetu Vášho klienta obchodnej spoločnosti..., konkrétne spoločníčky M. A. (ďalej len

„navrhovateľa“) zo dňa 7. marca 2014 na podanie mimoriadneho dovolania proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -335 z 30. januára 2014 v spojení

s uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -318 z 9.októbra 2013 som

z poverenia a v mene generálneho prokurátora Slovenskej republiky preskúmal na vec sa

vzťahujúci spisový materiál Okresného súdu Nitra sp. zn. . Ako vyplýva

z obsahu podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, tento bol podaný podľa § 243f

písmeno c) z dôvodu, že napadnuté uznesenie krajského

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zrušení verejnej obchodnej

spoločnosti... bez likvidácie, spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Po preskúmaní

konania a rozhodovania súdov som dospel k záveru, že podmienky na postup podľa § 243e

nie sú splnené. Nie je totiž daný ani jeden z predpokladov

upravených v , ktorým by bolo možné

podanie mimoriadneho dovolania úspešne odôvodniť, pričom v danom prípade nemožno

spochybniť nielen skutkové, ale ani právne závery súdov oboch stupňov. ...

V uvedenom prípade prisvedčujem argumentom obidvoch súdov, ktoré vychádzajú

zo záveru, že v uvedenom konaní bolo preukázané splnenie podmienok zrušenia obchodnej

spoločnosti podľa písmeno a) – nekonanie valných

zhromaždení a písmeno g) , nesplnenie podmienok

podľa , keďže spoločnosť nevie preukázať, že ku dňu

rozhodnutia by mala k nehnuteľnosti zapísanej ako sídlo v obchodnom registri vlastnícke,

užívacie právo resp. súhlas vlastníka nehnuteľnosti.

Spoločníci v spoločenskej zmluve prejavili vôľu zriadiť si ako najvyšší orgán valné

zhromaždenie, pričom sa tiež zaviazali rešpektovať ustanovenia spoločenskej zmluvy a plniť

ňou uložené povinnosti[.] Z uvedeného dôvodu je teda pre nich toto rozhodnutie záväzné,

nakoľko spoločenská zmluva upravuje okrem iných skutočností tiež fungovanie spoločnosti

ako celku, pričom sa stotožňujem s právnym záverom, že pokiaľ právna úprava verejných

obchodných spoločností neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali vznik

a pôsobenie valného zhromaždenia vo verejnej obchodnej spoločnosti, tak treba v

uvedenom prípade postupovať podľa ustanovení , ktoré organizáciu

a fungovanie valného zhromaždenia upravujú ( ). Zákon

vyžaduje, aby bolo valné zhromaždenie v prípade, ak zákon, spoločenská zmluva, resp.

stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolané konateľmi najmenej raz za rok.

Zákon teda jednoznačne uvádza, že je potrebné zvolať valné zhromaždenie aspoň raz

ročne. Pokiaľ si teda verejná obchodná spoločnosť vymienila založenie valného

zhromaždenia, pričom neupravila lehoty na jeho zvolávanie v zmysle § 128 odsek 1

znamená to, že valné zhromaždenie musí byť zvolané aspoň raz

ročne. V opačnom prípade súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí

právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak sa

v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie; neuvádza sa tam nič o tom,

že je zvolávané iba konateľmi, čo je upravené pri spoločnostiach s ručením obmedzeným,

ale všeobecne o následkoch - zrušení spoločnosti, ak sa v kalendárnom roku nekonalo valné

zhromaždenie.

Splnenie tejto povinnosti zo strany obchodnej spoločnosti preukázané nebolo.

Takisto sa stotožňujem s argumentom, že v čase rozhodovania súdu obchodná

spoločnosť nevedela preukázať právny vzťah k nehnuteľnosti, ktorá má podľa údajov

z obchodného registra predstavovať jej sídlo, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 2 odsek

3 .

Pokiaľ sa jedná o Vaše námietky uvádzané v spojitosti s „motiváciou konania

JUDr. M. B.“, ktorý sa podľa Vášho názoru snaží za každú cenu dosiahnuť zrušenie

verejnej obchodnej spoločnosti, čo bude mať za následok zmarenie možnosti dosiahnuť

prípadný úspech v uvedenom súdnom spore je potrebné uviesť, že hodnotenie

„motivácie“, resp. dôvodov, pre ktoré sa jeden zo spoločníkov domáha zrušenia

spoločnosti, nemôže byť dôvodom na podanie mimoriadneho dovolania, nakoľko

rozhodujúce v tomto smere je výlučne posudzovanie splnenia podmienok pre zrušenie

spoločnosti v čase rozhodovania súdu.

Ďalej argumentujete tým, že súd porušil dvojinštančnosť konania, lebo odvolací súd sa

v prípade vydaného uznesenia -298 z 24. júla 2013 v súlade s ustanovením

písmeno h) nevysporiadal pri zrušovaní

prvostupňového uznesenia s druhou podmienkou potrebnou na zrušenie uznesenia a to

nielen s tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu, ale aj nedostatočne zistil skutkový stav.

S uvedeným sa nemožno stotožniť, nakoľko v uznesení Krajského súdu v Nitre č. k.

-298 (str. 10) sa uvádza, že súd pri rozhodovaní o zrušení spoločnosti

neprihliadal na skutočnosť, či spoločnosť spĺňa podmienky podľa § 2 odsek 3 Obchodného

zákonníka, t. j. či spoločnosť preukázala, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej

adresa je ako jej sídlo spoločnosti zapísaná v obchodnom registri, vlastnícke právo alebo

užívacie právo, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Uvedené možno považovať za výhradu

smerujúcu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu.

V prípade námietok, ktoré vo Vašom podnete smerujú do hodnotenia dôkazov

vykonaných súdmi je potrebné uviesť, že mimoriadne dovolanie nie je možné odôvodniť

nesprávnym hodnotením vykonaných dôkazov, čo vyplýva z charakteru dovolacieho

konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú. Z uvedeného dôvodu prokurátor pri skúmaní

podmienok na podanie mimoriadneho dovolania, nie je oprávnený prehodnocovať dôkazy

vykonané súdom v základnom konaní.»

7. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže v danej veci krajská prokuratúra

konajúca z poverenia a v mene generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) nezistila dôvod na podanie mimoriadneho dovolania, bol

sťažovateľkin podnet krajskou prokuratúrou odložený.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m.

, , , ).

IV.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky napadnutým postupom

generálnej prokuratúry

10. Sťažovateľka v súvislosti s podnetom adresovaným generálnej prokuratúre

namietla, že zákon výslovne uvádza, že o podnetoch na podanie mimoriadneho dovolania

rozhoduje výlučne generálny prokurátor, pričom o jej podnete rozhodla krajská prokuratúra.

11. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) ak generálny prokurátor na základe podnetu

účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím

súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to

vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb

alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti

takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) na vybavenie podnetu je príslušný ten prokurátor, ktorý je

príslušný na vykonanie opatrení vyplývajúcich z podaného podnetu.

Podľa § 51 zákona o prokuratúre na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry môže

výnimočne a len v jednotlivej veci generálny prokurátor a v rozsahu svojej pôsobnosti aj

krajský prokurátor určiť výnimky z ustanovení § 46 až § 50. Vo veciach, ktoré nepatria do

právomoci Špecializovaného trestného súdu, môže generálny prokurátor takto postupovať

a určiť, že na konanie je príslušný špeciálny prokurátor len s prechádzajúcim písomným

súhlasom špeciálneho prokurátora; súhlas možno vziať späť písomným vyhlásením, ak

pominú dôvody určenia výnimky z ustanovení § 46 až § 50.

Podľa § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť

uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1. V ostatných

prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

12. Pokiaľ krajský prokurátor krajskej prokuratúry z poverenia a v mene generálneho

prokurátora preskúmal sťažovateľkin podnet a podnet vybavil, generálny prokurátor, ako aj

krajská prokuratúra postupovali zákonným spôsobom v zmysle už uvedených ustanovení

zákona o prokuratúre. Takémuto postupu nie je z pohľadu práv garantovaných čl. 46 ods. 1

alebo a dohovoru možné nič vytknúť.

13. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému postupu generálnej prokuratúry odmietol v zmysle § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky napadnutým upovedomením

krajskej prokuratúry

14. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou zdôrazňuje, že v zásade

nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej

moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,

ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (porov. , , ,

). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a jeho úlohou nie je

suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym

poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu

vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci,

prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde

k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného

rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci

môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(porov. , , , ).

15. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že podanie mimoriadneho dovolania je

podmienené splnením zákonných predpokladov, ktoré sú upravené v ustanoveniach § 243e

a nasl. . Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný

prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu

prokurátorovi. To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľky, ktoré by bolo možné

zahrnúť pod alebo pod či dohovoru.

16. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (porov. napr. , , , , ,

, , ).

17. Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry, ústavný súd dospel k záveru, že

nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 30. januára 2014 mimoriadne dovolanie, nemohlo dôjsť

k porušeniu označených práv sťažovateľky, keďže platná zákonná úprava nezakladá

sťažovateľke právo (právny nárok) na vyhovenie jej podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania zo strany generálneho prokurátora.

18. Ústavný súd sa síce stotožňuje so záverom, že ani závery, resp. dôvody

generálneho prokurátora o nevyhovení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

(v tomto prípade dôvody uvádzané krajskou prokuratúrou, ktorá bola poverená generálnym

prokurátorom na preskúmanie podnetu a jeho vybavenie v mene generálneho prokurátora)

sa nemôžu zakladať na svojvôli, avšak v prípade sťažovateľky preskúmaním záverov

krajskej prokuratúry prijatých v mene generálneho prokurátora ústavný súd nezistil, že by

tieto boli neodôvodnené alebo v zjavnom rozpore so znením zákona. Krajská prokuratúra

v mene generálneho prokurátora výstižne a zrozumiteľne sťažovateľke odôvodnila svoje

závery týkajúce sa preukázania splnenia podmienok zrušenia obchodnej spoločnosti podľa

a

v znení neskorších predpisov v konaní pred všeobecnými súdmi. Rovnako akceptovateľne

krajská prokuratúra v mene generálneho prokurátora odôvodnila závery o tom, že

podmienky na postup podľa neboli splnené, keďže nebol daný ani jeden

z predpokladov upravených v , ktorým by bolo možné podanie

mimoriadneho dovolania úspešne odôvodniť, pričom v danom prípade nebolo možné

spochybniť nielen skutkové, ale ani právne závery súdov oboch stupňov. Ústavný súd

konštatuje, že napadnuté upovedomenie krajskej prokuratúry vydané z poverenia a v mene

generálneho prokurátora nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne

a postup krajskej prokuratúry z poverenia a v mene generálneho prokurátora a právne

závery ňou v mene generálneho prokurátora vyslovené v napadnutom upovedomení krajskej

prokuratúry je nutné považovať za výraz autonómneho prokurátorského rozhodovania,

do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.

19. Z už uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému upovedomeniu krajskej prokuratúry odmietol v zmysle § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014