Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Cob-120-2013.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/120/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci právnickej osoby - obchodnej spoločnosti, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, odd. Sr 51/N: A & B verejná obchodná spoločnosť, IČO: 31 442 269, so sídlom Lúky 1316/2, 952 01 Vráble, o návrhu na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. Obchodného zákonníka, ktorý podal: JUDr. T. X., bytom T. X, XXX XX. B., zast. advokátom: JUDr. Eduard Jurovatý, so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, aj za účasti osoby o právach alebo povinnostiach ktorej sa má v konaní konať podľa § 94 OSP: T. H., bytom I. XXXX, XXX XX P., zast. advokátom: JUDr. Namir Alyasry, PhD., so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, o odvolaní JUDr. T. X. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 29CbR/5/2010-281 zo dňa 22.04.2013, v časti zamietnutia návrhu, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 29CbR/5/2010-281 zo dňa 22.04.2013 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd návrh na zrušenie spoločnosti zamietol, návrhy T. H. zo dňa 29.06.2011 a 22.03.2013 na prerušenia konania zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1, § 68 ods. 1, ods. 2 prvá veta, ods. 3 písm. c), ods. 6 písm. a), c), f), a g), § 76, § 81 ods. 1, § 85 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 81 ods. 1, ods. 3, § 200e ods. 1 písm. a), ods. 3, § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), § 21 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, § 1 písm. b) a e), § 4 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súd prvého stupňa uviedol, že v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, odd. Sr 51/N, je zapísaná obchodná spoločnosť - A & B verejná obchodná spoločnosť so sídlom Lúky 1316/2, 952 01 Vráble, IČO: 31 442 269 (ďalej len "spoločnosť"). Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, spisom Okresného súdu Nitra 28CbR/29/2009, 9C/250/2008, registrovým spisom Okresného súdu Nitra Sr 51/N a zistil, že nie sú splnené podmienky zrušenia spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. a) zákona - nekonanie valných zhromaždení spoločnosti, nakoľko valné zhromaždenie spoločníkov nie je zákonným orgánom verejnej obchodnej spoločnosti. Riadenie verejnej obchodnej spoločnosti a jej konanie navonok stanovujú § 81 a § 85 zákona. Nakoľko vo verejnej obchodnej spoločnosti nie je zo zákona stanovené konanie valných zhromaždení spoločnosti, nemožno pre nekonanie valných zhromaždení spoločnosti zrušiť verejnú obchodnú spoločnosť podľa § 68 ods. 6 písm. a) zákona.
Prvostupňový súd uviedol, že nie sú splnené podmienky zrušenia spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. c) zákona - zaniknutie predpokladov ustanovených zákonom na vznik spoločnosti z dôvodu, že by spoločnosť pri vzniku nemala mať riadne živnostenské oprávnenie. Vykonaným dokazovaním vo veci
mal totiž za preukázané, že spoločnosť mala od 21.12.1992 živnostenský list, ktorý vydal dňa 21.12.1992 Obvodný úrad Nitra, živnostenské oddelenie, pod Č. j.: Žo 7836/1992. Živnostenský list nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.1993. Nemal preto za sporné, že spoločnosť má riadne oprávnenie príslušného orgánu na podnikateľskú činnosť.
Konštatoval, že nie sú splnené podmienky zrušenia spoločnosti ani podľa § 68 ods. 6 písm. f) zákona
- nezakladanie individuálnych účtovných závierok do zbierky listín, nakoľko na výzvu súdu podľa § 68 ods. 7 zákona štatutárny orgán a spoločník spoločnosti T. H. zaslala do súdneho spisu individuálne účtové závierky za roky 2002 až 2011. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť na výzvu súdu podľa § 68 ods. 7 zákona dodatočne prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu T. H. založila do zbierky listín súdu predpísané individuálne účtovné závierky za obdobie 2002 až 2011, súd konštatoval, že nie sú už splnené podmienky zrušenia spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. f) zákona.
Podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky zrušenia spoločnosti ani podľa § 68 ods. 6 písm. g) zákona - že spoločnosť by nespĺňala podmienky podľa § 2 ods. 3 zákona ohľadne sídla spoločnosti na adrese Lúky 1316/2, 952 01 Vráble. Súd zistil, že A & B verejná obchodná spoločnosť ako navrhovateľ podala dňa 23.12.2008 návrh na určenie vlastníckeho práva proti odporcovi v 1. rade JUDr. T. X., B., odporcovi v 2. rade N.I., P., odporcovi v 3. rade H. P., Vráble a odporcovi v 4. rade Mesto Vráble. Návrh je vedený o určenie vlastníckeho práva nehnuteľnosti, kde je zapísané sídlo spoločnosti A & B verejná obchodná spoločnosť. Spoločnosť bola úspešná v spore, ktorý predchádza konaniu 9C/250/2008 (sp. značka 9C/46/1997). Konanie sp. značka 9C/250/2008 ešte nie je právoplatne skončené. V prípade, že by spoločnosť A & B verejná obchodná spoločnosť bola úspešná aj v tomto konaní, nebol by sporný jej právny titul k jej sídlu. Zrušenie spoločnosti A & B verejná obchodná spoločnosť súdom bez likvidácie v tomto konaní a jej následný výmaz z Obchodného registra by znemožnil rozhodnutie vo veci sp. značka 9C/250/2008, nakoľko toto konanie by bolo zo zákona zastavené (§ 107 ods. 4 OSP). Tým by sa spoločnosti A & B verejná obchodná spoločnosť zmaril prístup k spravodlivému vyriešeniu veci sp. značka 9C/250/2008. Aj z tohto dôvodu súd rozhodol v zmysle výroku I. tohto uznesenia. Súd ďalej rozhodoval o podaných návrhoch žalovanej na prerušenie konania. Uviedol, že vzhľadom na zásadu hospodárnosti súdneho konania, na vykonané dôkazy od 22.11.2011 a na rozhodnutie súdu, ktorým súd žalovanej vyhovel v merite veci, súd už nepovažoval za potrebné, aby vyhovel aj dvom návrhom žalovanej na prerušenie súdneho konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu konania podľa jeho výsledku, ak podanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie JUDr. T. X.. Namietal, že v tejto registrovej veci nejde o klasické sporové súdne konanie, ale o konanie, v ktorom súd postupuje a koná ex offo, bez návrhu. Registrový súd o podaniach však rozhoduje, akoby šlo o procesné návrhy v sporovom súdnom konaní. Výsledok civilného konania pod sp. zn. 9C 250/2008 nemá žiaden vplyv na zrušenie spoločnosti A & B, v.o.s. súdom, pretože ak spoločnosť uvedený civilný spor prehrá, právna situácia sa nezmení vôbec a prípade ak spor vyhrá, súd ju bude musieť zrušiť, avšak s likvidáciou majetku. Dodal ďalej, že spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti si môžu v spoločenskej zmluve vymieniť a dohodnúť prísnejšie podmienky jej fungovania ako vyžaduje zákon, t. j. môžu si dohodnúť napr. existenciu a právomoci valného zhromaždenia, čo sa stalo aj v tomto prípade, pričom v čl. 8 a čl. 9 Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti A & B, v.o.s. zo dňa 17.03.1993 je zakotvená existencia a právomoci valného zhromaždenia, ktoré podľa písm. c) schvaľuje ročnú účtovnú závierku. Zdôraznil, že živnostenské oprávnenie bolo spoločnosti opätovne vydané až dňa 12.06.2012, čím tento dôvod na zrušenie spoločnosti zanikol. Namietal, že hoci boli chýbajúce ročné účtovné závierky doložené, musia byť v zmysle čl. 9 písm. c) Spoločenskej zmluvy schválené valným zhromaždení tak, ako si to vymienili obaja spoločníci. Ďalej dodal, že spoločnosť nemá už takmer 10 rokov legálne sídlo tak, ako to vyžaduje Obchodný zákonník. Uviedol, že registrový súd všetky tieto argumenty vo svojich rozhodnutiach obchádza a tvrdí, že valné zhromaždenie pri v.o.s. neexistujú, resp. ich zákon nevyžaduje, avšak sa vyhýba argumentu, že spoločníci v.o.s. si môžu existenciu valného zhromaždenia vymieniť. Dodal, že súd nereaguje na námietky, že účtovné závierky neboli schválená valným zhromaždením a taktiež nereaguje na to, že spoločnosť nevie preukázať svoj vzťah k nehnuteľnosti, v ktorej si uvádza sídlo. Žiadal preto, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa vyjadrila aj T. H.. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je riadne preskúmateľné a nemožno mu vytknúť arbitrárnosť. Namietala, že i keď spoločenská zmluva kreovala orgán valného zhromaždenia, pre vyvodenie záveru, či ide o porušenie zákona alebo nie, je primárny zákon, nakoľko iba na základe porušenia hypotézy konkrétnej právnej normy možno konštatovať nezákonnosť, pričom u spoločnosti žiadna norma zákona či spoločenskej zmluvy porušená nebola. Dodala ďalej, že zákon ukladá zakladať účtovné závierky, pričom však nemožno postupovať natoľko extenzívnym výkladom, ktorý by sa priečil zneniu zákonnej normy, teda že musí ísť o účtovné závierky, ktoré by boli schválené. Uviedla ďalej, že názor, že spoločnosť nemá sídlo, resp. žiadny vzťah k sídlu je iba v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne právne potvrdil.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnututé uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), a zistil, že toto rozhodnutie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ podal dňa 25.01.2010 návrh na zrušenie spoločnosti súdom v súlade s § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, pričom uviedol, že v spoločnosti sa nekonajú valné zhromaždenia v zmysle spoločenskej zmluvy. Ďalšími podaniami rozšíril navrhovateľ dôvody zrušenia spoločnosti aj v zmysle ustanovenia § 68 ods. 6 písm. c), f) a g) Obchodného zákonníka, pričom namietal, že v spoločnosti sa nekonajú valné zhromaždenia, spoločnosť nemá k nehnuteľnosti, ktorá je uvádzaná ako adresa jej sídla, vlastnícke právo a namietal aj, že spoločnosť nemá živnostenské oprávnenie.
Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že Obvodný úrad Nitra, Živnostenské oddelenie dňa 21.12.1992 vydal spoločnosti A & B, verejná obchodná spoločnosť živnostenské oprávnenie na vykonávanie ohlasovanej živnosti. T. H. ako spoločníčka a štatutárny orgán spoločnosti podala dňa 29.06.2011 návrh na prerušenie konania v súlade s § 109 ods. 2 písm. c) OSP z dôvodu, že spoločnosť A & B verejná obchodná spoločnosť je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v obchodnom registri ako adresa jej sídla, pričom svojich vlastníckych práv k danej nehnuteľnosti sa domáha žalobou o určenie vlastníckeho práva v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. značkou 9C/250/2008. Uviedla, že v predmetnom konaní sa rieši otázka neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá môže mať dopad aj na dôvod zrušenia spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. g) Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa uznesením 29CbR/5/2010-95 zo dňa 22.11.2011 konanie až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. značkou 9C/250/2008 prerušil, pričom toto uznesenie odvolací súd rozhodnutím 15Cob/21/2012-113 zo dňa 26.03.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolaciemu súdu nebolo z odôvodnenia uznesenia zrejmé, v čom vidí súd prvého stupňa význam otázky riešenej v konaní pod sp. zn. 9C/250/2008. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (§ 167 ods. 2 OSP).
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tak, aby bola preukázaná správnosť súdneho rozhodnutia.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu.
Podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Podľa § 68 ods. 6 písm. a), c), f) a g) Obchodného zákonníka, súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak a) sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti, c) zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti, f) spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe, g) spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Dôvod na zrušenie spoločnosti podľa ods. 6 písm. c) vyššie uvedeného ustanovenia treba odlíšiť od dôvodov neplatnosti spoločnosti (68a). Právna úprava neplatnosti spoločnosti upravuje dôvody na rozhodnutie o neplatnosti spoločnosti, pre ktoré je charakteristické, že ide o dôvody, ktoré nastali pred vznikom spoločnosti. Právna úprava ods. 6 písm. c) sa použije v prípade, keď predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti zanikli až po vzniku spoločnosti.
V ods. 6 písm. f) citovaného ustanovenia je upravený ďalší dôvod na zrušenie spoločnosti súdom, a to nesplnenie si povinnosti uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku najmenej za obdobie dvoch rokov. Ide o dôvod zrušenia spoločnosti súdom, ktorý bol do nášho právneho poriadku doplnený novelou - zákonom č. 432/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2004 s cieľom vymazať z obchodného registra tzv. mŕtve spoločnosti, pretože ak spoločnosť neukladá do zbierky listín účtovné závierky, možno predpokladať, že nevykonáva žiadnu činnosť. Právna úprava takto súčasne vytvára tlak na podnikateľov rešpektovať určité - zákonom ustanovené štandardy transparentného podnikania.
Novelou - zákonom č. 19/2007 Z. z. - bol s účinnosťou od 01.02.2007 do odseku 6 písm. g) citovaného ustanovenia doplnený ďalší dôvod zrušenia spoločnosti súdom, a to ak spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý spoločnosti ukladá povinnosť preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo zapísaná v obchodnom registri, vlastnícke právo alebo oprávnenie túto nehnuteľnosť užívať.
Podľa § 76 Obchodného zákonníka, verejnou obchodnou spoločnosťou je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom.
Podľa § 78 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločenská zmluva musí obsahovať tieto obligatórne náležitosti: a) obchodné meno a sídlo spoločnosti, b) určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby, c) predmet podnikania spoločnosti.
Zmyslom spoločenskej zmluvy pri verejnej obchodnej spoločnosti je založenie spoločnosti, ale aj úprava fungovania spoločnosti ako celku vrátane úpravy vzájomných vzťahov medzi jednotlivými spoločníkmi. Okrem vyššie uvedených podstatných náležitostí spoločenskej zmluvy sa vzhľadom na pomerne stručnú zákonnú úpravu verejnej obchodnej spoločnosti v spoločenskej zmluve upravujú aj ďalšie otázky. Vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 85 Obchodného zákonníka každému zo spoločníkov vzniká oprávnenie konať v mene spoločnosti samostatne, spoločenská zmluva by mala určiť, na ktoré z dôležitých právnych úkonov urobených v mene spoločnosti sa vyžaduje súhlas najmenej dvoch, prípadne všetkých spoločníkov súčasne, pričom rozhodnutie o tejto otázke závisí vždy od konkrétnych vnútorných pomerov spoločnosti.
V uvedenom prípade sa spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti v Spoločenskej zmluve o založení verejnej obchodnej spoločnosti v článku 8 a článku 9 dohodli, že spoločnosť má Valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti a rozhoduje o všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa spoločnosti samej a jej činnosti. Medzi iným sa v čl. 9 ods. 2 písm. c) Spoločenskej zmluvy dohodli, že Valné zhromaždenie rozhoduje aj o schválení ročnej účtovnej závierky a rozdelení zisku spoločnosti. V
článku 7 Spoločenskej zmluvy sa v bode a) spoločníci zaviazali rešpektovať ustanovenia Spoločenskej zmluvy a plniť ňou uložené povinnosti.
Napriek tomu, že žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka neustanovuje, aby bolo vo verejnej obchodnej spoločnosti zriadené valné zhromaždenie, žiadne z ustanovení Obchodného zákonníka túto možnosť spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti nezakazuje. Keďže však spoločníci prejavili v Spoločenskej zmluve vôľu zriadiť si ako najvyšší orgán valné zhromaždenie, je pre nich toto rozhodnutie záväzné, nakoľko spoločenská zmluva upravuje fungovanie spoločnosti ako celku vrátane úpravy vzájomných vzťahov medzi jednotlivými spoločníkmi. Z uvedeného preto súdu vyplýva, že ak bolo Valné zhromaždenie spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti zriadené v spoločenskej zmluve, platia pre spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti rovnaké zákonné pravidlá, ako pre kapitálové spoločnosti, v ktorých sa Valné zhromaždenie zriaďuje zo zákona.
Keďže právna úprava verejných obchodných spoločností neobsahuje žiadne ustanovenie upravujúce vznik a pôsobenie valného zhromaždenia vo verejnej obchodnej spoločnosti, treba v uvedenom prípade analogicky postupovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a organizáciu, fungovanie ako aj činnosť podriadiť ustanoveniam upravujúcim práva a povinnosti Valného zhromaždenia.
Spoločníci sa ďalej v článku 9 písm. j) Spoločenskej zmluvy zaviazali, že spôsob zvolávania valného zhromaždenia a jeho rokovanie bude interne dohodnuté medzi spoločníkmi.
Podľa § 128 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.
Z uvedeného vyplýva, že o zvolaní valného zhromaždenia rozhodujú konatelia spoločnosti. Zákon však vyžaduje, aby valné zhromaždenie bolo zvolané aspoň raz ročne, pričom slovné spojenie „raz ročne“ znamená, že valné zhromaždenie musí byť zvolané jedenkrát za kalendárny rok. Rokom treba rozumieť kalendárny rok a nie rok počítaný odo dňa vzniku spoločnosti. Z tejto skutočnosti preto vyplýva, ak by sa v príslušnom „kalendárnom“ roku nekonalo valné zhromaždenie, súd v zmysle § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka rozhodne o zrušení spoločnosti.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 Obo 280/2000 zo dňa 30.07.2002, podmienky pre zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka musia byť splnené v čase rozhodovania súdu.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu, vyplýva aj z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).
Neobstojí tu preto konštatovanie súdu prvého stupňa, že valné zhromaždenie nie je zákonným orgánom verejnej obchodnej spoločnosti. V prípade, ak si spoločníci valné zhromaždenie vymienili v spoločenskej zmluve, ktorá je pre nich záväzná a upravuje základné princípy fungovania spoločnosti ako celku, ako aj vzájomné vzťahy medzi jednotlivými spoločníkmi, je treba v zmysle § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka pre nekonanie valných zhromaždení zrušiť verejnú obchodnú spoločnosť. Tým boli podľa názoru odvolacieho súdu splnené predpoklady pre zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka. Z hľadiska posudzovania dôvodov pre zrušenie spoločnosti nie je významné, z akých dôvodov sa valné zhromaždenie nekonalo. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto bode prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil.
Podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka, sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo
jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom.
S ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 Obo 280/2000 zo dňa 30.07.2002 je potrebné opätovne zdôrazniť, že podmienky pre zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka musia byť splnené v čase rozhodovania súdu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zrušení spoločnosti neprihliadal na skutočnosť, či spoločnosť spĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka, t. j. či spoločnosť preukázala, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo spoločnosti zapísaná v obchodnom registri, vlastnícke právo alebo užívacie právo, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla podnikania do obchodného registra. Ak v čase rozhodovania súdu spoločnosť túto podmienku nespĺňa, je daný zákonný dôvod na jej zrušenie podľa § 68 ods. 6 písm. g) Obchodného zákonníka.
Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
V zmysle § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.