Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 471/2014
PDF · 113.35 KB
No categories available
III. ÚS 471/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. augusta 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. C., zastúpenej JUDr. Barborou Šrutekovou, Advokátska
kancelária, Hlavná 44, Trnava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 236/2010
a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2014
doručená sťažnosť M. C. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 236/2010 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde bol 1. decembra 2010
podaný proti sťažovateľke ako odporkyni návrh na rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
Prezentujúc chronologický prehľad procesných úkonov konania sťažovateľka
namieta, že predmetné súdne konanie je poznačené neúmernými prieťahmi, ktorými došlo
podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľka argumentuje, že nejde o vec ani
právne a ani fakticky zložitú a zo strany sťažovateľky ako účastníčky konania je okresnému
súdu poskytovaná dostatočná súčinnosť, teda že sťažovateľka svojím správaním nijako
k zbytočným prieťahom v konaní neprispela.
Ďalej sťažovateľka argumentuje, že na ochranu svojich práv využila prostriedok
nápravy poskytovaný jej právnou úpravou, a to sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú
predsedníčke okresného súdu, ktorá však bola z jej strany posúdená ako nedôvodná.
Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti
nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 236/2010, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľky
bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,
ako aj trovy právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
Z obsahu súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že posudzované konanie sa začalo
podaním návrhu 1. decembra 2010.
Po podrobnom preskúmaní súdneho spisu ústavný súd zistil, že posudzované konanie
vykazuje isté nedostatky, ktoré sa negatívne premietli do plynulosti posudzovaného
konania. Ide v prvom rade o zrušenie prvostupňového rozsudku v časti výroku napadnutého
odvolaním navrhovateľa na základe rozhodnutia odvolacieho súdu a vrátenie veci na nové
konanie, čo svedčí o neefektívnom postupe okresného súdu vo veci sťažovateľky. Ďalším
nedostatkom konania je neefektívny postup súdu, kde pre účely znaleckého dokazovania
ustanovil okresný súd znalca, ktorý mu avizoval svoju nadmernú zaťaženosť. Uvedenú
okolnosť neriešil okresný súd konštruktívnym spôsobom garantujúcim primeranú rýchlosť
konania a namiesto ustanovenia iného znalca lehotu na vypracovanie znaleckého posudku
znalcovi predĺžil. Pokiaľ ide o ďalšie predĺženie konania dané potrebou ustanovenia nového
znalca z dôvodu úmrtia znalca pôvodne ustanoveného, túto okolnosť kvalifikuje ústavný
súd ako objektívnu okolnosť okresným súdom nezavinenú, ktorú ako takú nemožno pripísať
na vrub okresnému súdu.
Ústavný súd zo spisového materiálu okresného súdu zároveň zistil, že vec
sťažovateľky bola na pojednávaní vykonanom 20. júna 2014 ukončená prijatím rozsudku,
ktorým bola schválená rodičovská dohoda o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa
a o úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom, kde sa súčasne účastníci konania
vzdali odvolania.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví
porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),
prípadne návrhu nevyhovie (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietne ako zjavne
neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Vychádzajúc zo zistených skutočností, reflektujúc na označenú judikatúru ústavného
súdu, kvalifikuje ústavný súd zistené momenty neefektívneho postupu okresného súdu ako
ojedinelý prieťah, ktorý v spojení s ďalšími relevantnými okolnosťami posudzovanej veci
(keď sa konajúcemu súdu podarilo prijať meritórne rozhodnutie v celkovej dobe konania
predstavujúcej 3 a pol roka a v priebehu konania o sťažnosti odstrániť stav právnej neistoty
sťažovateľky právoplatným rozsudkom) nevykazuje takú intenzitu, že by komplexný postup
všeobecného súdu signalizoval také významné prieťahy, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy.
Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako
zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. augusta 2014