Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 462/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. R. – RJ, Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom

Fabiánom, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 19. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. R. – RJ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája

2014 doručená sťažnosť J. R. – RJ (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalovaný“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 19. decembra 2013.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ je

v procesnom postavení žalovaného v konaní „o odstránenie vád diela“ vedenom na návrh

žalobcu Spoločenstva vlastníkov bytového domu, Lidické námestie, Košice, na Okresnom

súde Košice II pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom z 21. januára 2013

žalobe vyhovel a sťažovateľovi uložil povinnosť odstrániť namietané vady. Súčasne mu

uložil nahradiť žalobcovi trovy konania a nahradiť trovy štátu. O odvolaní sťažovateľa

rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. -496 z 19. decembra 2013 (ďalej aj

„namietaný rozsudok“), ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu z 21. januára 2013.

3. Podstatou námietok sťažovateľa je jeho tvrdenie, že „vykonaným znaleckým

dokazovaním nebola relevantným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom preukázaná

dôvodnosť žaloby žalobcu...“.

4. Podľa názoru sťažovateľa „od začiatku súdneho konania vyplývali skutočnosti,

ktoré odôvodňovali pochybnosti o nezaujatosti znalca... so zreteľom na pomer k veci, ako aj

k účastníkovi súdneho konania – žalobcovi... Z týchto dôvodov... bez toho, aby bolo

potrebné z mojej strany vzniesť námietku zaujatosti proti predmetnému znalcovi, bola už

v čase rozhodovania súdu o ustanovení predmetného znalca... v konaní, známa jeho

zaujatosť... a predmetný znalec mal byť bez ďalšieho z konania vylúčený.“. Súdom

ustanovený kontrolný znalec „Znalecký ústav – Technická univerzita v Košiciach –

Stavebná fakulta“ sa podľa názoru sťažovateľa zameral „výlučne na preskúmanie obsahu

znaleckého posudku znalca... bez posúdenia všetkých možných dôvodov vzniku vád...“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo J. R. – RJ... na súdnu ochranu podľa ...

a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... rozsudkom

Krajského súdu... sp. zn. zo dňa 19. 12. 2013 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu... sp. zn. zo dňa 19. 12. 2013 zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd... je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy súdneho konania vrátane

trov právneho zastúpenia sťažovateľa v celkovej výške 340,90 €...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

10. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

11. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivý proces zaručeného

dohovoru postupom a rozhodnutím krajského súdu (bod 5).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

12. Ústavný súd už uviedol, že „Predpokladom uplatnenia práva na spravodlivý

proces, ktoré sa zaručuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je nezávislosť a nestrannosť súdu.

Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru.“ (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

13. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a inú právnu

ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie

v konaní pred ním (). Základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími

zákonmi (napr. ). Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

ods. 1 neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym)

súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo

v občianskoprávnom spore (, ).

14. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už

spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch

rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že

účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou

úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. V nadväznosti na to nie je

ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

15. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru označeným rozhodnutím krajského

súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky

výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní sťažovateľa

rozsudkom č. k. -496 z 19. decembra 2013 sú zlučiteľné s označeným

článkom , resp. dohovoru.

16. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom namietaného rozsudku krajského súdu

dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho

argumentácia vychádzajúca z výsledkov vykonaného dokazovania a z neho vychádzajúcich

právnych záverov. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd oboznámil podstatu

skutkových a právnych záverov okresného súdu a odvolacej argumentácie sťažovateľov.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

«Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a (ďalej len ) bez

nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a jeho

odôvodnenia ( ). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalovaný vytýkal súdu prvého stupňa, že za znalca v tomto spore ustanovil..., ktorý

už skôr podal znalecký posudok o vadách zateplenia na objednávku žalobcu, namietal, že

ustanovený znalec ho neprizval k odberu vzoriek, na vyhodnotení ktorých založil závery

znaleckého posudku a tvrdil, že v konaní z týchto dôvodov namietal zaujatosť znalca.

Žalobca podanou žalobou uplatňuje proti žalovanému práva zo zodpovednosti

za vady zhotoveného diela, pre rozhodnutie vo veci bolo preto potrebné na posúdenie

rozhodujúcich skutočností nariadiť znalecké dokazovanie z príslušného odboru. Súd prvého

stupňa uznesením zo dňa 6. 10. 2009 č. k. -77 ustanovil..., znalca z odboru

Stavebníctvo, odvetvie Poruchy stavieb a uložil mu v znaleckom posudku odpovedať na

otázky predložené účastníkmi konania.

O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo

tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo

samosudca ( ).

Citované ustanovenie upravuje postup pri vylúčení zapisovateľa alebo iného

pracovníka súdu, ako aj znalca alebo tlmočníka. Pre posúdenie toho, či súd tieto osoby

vylúči, platí primerane ustanovenie , to znamená, že aj znalca možno

vylúčiť z podania znaleckého posudku, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom

alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. O vylúčení znalca

rozhodne zákonný sudca konajúci vo veci.

Uznesenie zo dňa 6. 10. 2009 o ustanovení znalca... prevzal právny zástupca

žalovaného a k ustanoveniu tohto znalca nemal žalovaný výhrady, hoci mu bolo známe, že

súčasťou listinných dôkazov pripojených k žalobe bol aj znalecký posudok..., ktorý vyhotovil

pred podaním žaloby na objednávku žalobcu. Námietku zaujatosti... z tohto dôvodu

nevzniesol žalovaný ani v priebehu konania a ani v liste doručenom súdu prvého stupňa dňa

16. 3. 2011, na ktorý v odvolaní poukazuje. V tomto podaní sa žalovaný vyjadroval k

znaleckému posudku..., pričom znalcovi vytýkal, že neprizval žalovaného na vyrezanie

vzoriek, čím porušil povinnosť podľa , a tvrdil, že... nie je znalcom pre

odvetvie Poruchy stavieb, ale pre Oceňovanie nehnuteľností (toto tvrdenie bolo vyvrátené

osvedčením, ktoré znalec následne predložil). Uvedené námietky nemožno ani podľa obsahu

posudzovať ako námietku zaujatosti znalca... a žalovaný pred súdom prvého stupňa

výslovne námietku zaujatosti tohto znalca nevzniesol.

Podľa názoru odvolacieho súdu na postup znalca pri obstaraní podkladov pre

znalecký posudok nemožno aplikovať ustanovenia § 122 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, pretože vyhotovenie znaleckého posudku znalcom a tomu predchádzajúce úkony

nie je dokazovaním vykonávaným súdom podľa citovaného ustanovenia. Dôkazom podľa

je až znalecký posudok, s ktorým musí súd účastníkov oboznámiť na

pojednávaní. Ak by tento dôkaz oboznamoval mimo pojednávania, napríklad dožiadaným

súdom, účastníci konania majú právo byť prítomní pri takto vykonávanom dokazovaní

( veta druhá ).

Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje

skutočnosti, ktoré boli súdom určené a vo svojom posudku oznamuje súdu subjektívny

výsledok tohto posúdenia. Je vecou znalca, aký postup zvolí pre zistenie údajov, ktoré

potrebuje pre vypracovanie znaleckého posudku. Účastníkovi, prípadne i niekomu inému

môže však súd uložiť, aby sa ustanovil k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal

mu potrebné vysvetlenia, podrobil sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo

aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné (§ 127

ods. 3 ). Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva

povinnosť znalca prizývať účastníkov konania k úkonom, ktoré vykonáva v súvislosti

s vypracovaním znaleckého posudku, nie je to však ani vylúčené, najmä v prípade, ak by

úkony vykonané znalcom v súvislosti s vypracovávaním znaleckého posudku mohli viesť

k pochybnostiam o ich správnosti. Ak mal žalovaný v posudzovanej veci pochybnosti

o správnosti odberu vzoriek zo zateplenia bytového domu žalobcu, mohol žiadať, aby znalec

zopakoval tento úkon za jeho prítomnosti, takúto požiadavku však žalovaný v konaní

nepredniesol.

S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že žalovaný nevzniesol námietku

zaujatosti znalca... v konaní pred súdom prvého stupňa, o zaujatosti uvedeného znalca však

nesvedčia ani dôvody, uvádzané žalovaným v odvolaní, preto túto odvolaciu námietku

považoval odvolací súd za nedôvodnú.

Za podstatné považoval žalovaný to, že znaleckými posudkami nebola komplexne

zodpovedaná jeho otázka, či zatepľovací systém realizovaný na fasáde obytného domu má

vady, a ak áno, aké sú presné príčiny ich vzniku a ako je možné ich odstrániť (v zozname

otázok pre znalca ako otázka č. 1).

Uvedenú otázku zodpovedal znalec... na strane 5. znaleckého posudku č. 45/2010 zo

dňa 13. 10. 2010. V podaniach z 18. 2. 2011 a 16. 3. 2011 (č. l. 204 a 220) vyjadril

žalovaný nesúhlas so znaleckým posudkom a k jeho námietkam znalec podal odborné

vyjadrenie č. 36/2011 zo dňa 30. 4. 2011, ktoré právny zástupca žalovaného prevzal 2. 6.

2011. Vo vyjadrení zo dňa 19. 7. 2011 k tomuto podaniu žalovaný navrhol vykonať

kontrolné znalecké dokazovanie, okrem iného aj na zodpovedanie otázky, či zatepľovací

systém realizovaný na fasáde obytného domu má vady, a ak áno, aké sú presné príčiny ich

vzniku a ako je možné ich odstrániť, lebo mal za to, že ustanovený znalec sa s jeho

námietkami k znaleckému posudku dostatočne nevyporiadal. Aj k tomuto stanovisku

žalovaného podal znalec... odborné vyjadrenie č. 12/2012 zo dňa 18. 3. 2012, ktoré právny

zástupca žalovaného prevzal 23. 3. 2012 a bolo doručené aj znaleckému ústavu. Znalecký

ústav sa so závermi znalca... v plnom rozsahu stotožnil aj v posúdení otázky č. 1 žalovaného

a znaleckým úkonom č. 23/2012 zo dňa 1. 10. 2012 odpovedal aj na výhrady žalovaného ku

kontrolnému znaleckému posudku. Je pravdou, že v podaní zo dňa 24. 10. 2012 opätovne

žalovaný tvrdil, že jeho otázka č. 1 nebola komplexne zodpovedaná ani jedným zo

znaleckých posudkov, v tomto podaní však nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie a na

následnom poslednom pojednávaní súdu prvého stupňa uviedol, že nemá návrhy na

doplnenie dokazovania.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná

a prejednacia zásada, to znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa

dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti

a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom určitých

skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje

pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností

tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie jeho tvrdení, vychádza súd pri

zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané.

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, čo v odvolaní potvrdil aj žalovaný,

v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne, uviedol, z akých skutočností a dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. S poukazom na závery znaleckých

posudkov konštatoval, že vady zatepľovacieho systému sú dôsledkom nesprávneho

technologického postupu žalovaného pri realizácii zateplenia obytného domu.

Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zateplenie vykonal podľa žalobcom zabezpečeného

projektu zateplenia a vyslovil pochybnosti o stave bytového domu vzhľadom na systémové

poruchy, odvolací súd poukazuje na zoznam systémových porúch bytového domu, ktorý je

prílohou č. 3 k výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho, rozvoja SR z 23. 12. 2004 č. V

- 1/2006 (č. 1. 212). Podľa tohto zoznamu sa v stavebnej sústave P1.14 vyskytuje porucha

stykov obvodového plášťa s vrstvenými dielcami s tepelnoizolačnou vrstvou hrúbky 80 mm

bytového domu, ktorá sa prejavuje zatekaním dažďovej vody stykmi obvodového plášťa

a koróziou výstuže spojov. Táto porucha sa dá odstrániť vyčistením škár (v prípade

potreby), odstránením zdegradovaného betónu a opravou povrchu, celoplošným zateplením

obvodového plášťa s prikotvením membrány k nosnej časti (v prípade potreby). V projekte

zateplenia v časti prieskumné práce je uvedené, že „Ohliadkou bolo zistené, že obvodové

žb. vrstvené panely nie sú poškodené statickými poruchami. Poškodenie javí len omietka

v rozsahu 5-10%. Na posudzovanom objekte boli styky od zrealizovania stavby

vyspravované. Známky poškodenia týchto stykov nesú len dielce na prízemí pri vstupe

do objektu.“

Z projektu zateplenia teda nepochybne vyplýva, že pred zateplením boli styky

obvodového plášťa bytového domu opravované, ak by tomu tak nebolo a tento projekt bol

súčasťou zmluvy o dielo, bolo povinnosťou žalovaného na to žalobcu ako objednávateľa

upozorniť a upozorniť ho aj na prípadné nedostatky, ktoré by v dôsledku toho pri zateplení

mohli vzniknúť.

Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že postupoval podľa projektu zateplenia, pretože

tento projekt podrobne neupravoval postup prác pri zateplení, ale v článku E2 v poslednej

vete odkazoval na nutnosť riadiť sa predpismi a technologickým postupom daného

zatepľovacieho systému, ako i všeobecne platnými zásadami pri zatepľovaní. Vzhľadom na

uvedené súd prvého stupňa správne zdôraznil, že žalovaný ako odborník v oblasti zateplenia

mal postupovať podľa podmienok dohodnutých v zmluve, ale aj príslušných predpisov, či

poznatkov známych v rozhodnom čase v tejto oblasti.

Odvolací súd má za to, že znalecké posudky zodpovedali všetky žalovaným položené

otázky. Žalovaný nežiadal doplniť znalecké dokazovanie o zodpovedanie ďalších otázok,

podstatných pre rozhodnutie vo veci, a nežiadal ani, aby znalci podrobnejšie zodpovedali už

položené otázky. V konaní bolo znaleckými posudkami preukázané, že žalovaný nedodržal

technologický postup pre zvolený systém zateplenia, v dôsledku čoho došlo k vadám,

odstránenia ktorých sa žalobca domáha podanou žalobou. Vzhľadom na to, že žalovaný

nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie, resp. nenavrhol doplniť už vykonané dokazovanie,

súd prvého stupňa správne postupoval, keď vychádzal zo zisteného skutkového stavu (ktorý

aj žalovaný označil za dostatočne zistený), a na základe ktorého dospel k svojim právnym

záverom.

Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam nie je preto dôvodná, lebo súd prvého stupňa

založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov

a prednesov účastníkov, v hodnotení dôkazov alebo skutočností z hľadiska ich závažnosti,

zákonnosti či pravdivosti súdom prvého stupňa nie je logický rozpor a s poukazom

na závery znaleckého ústavu sa súd prvého stupňa vyporiadal aj so žalovaným v odvolaní

uvádzanom odbornom posudku...

Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalovaného, že súd prvého stupňa vec

nesprávne právne posúdil, teda že na zistený skutkový stav použil nesprávny právny

predpis, alebo správny právny predpis nesprávne aplikoval.

V posudzovanej veci účastníci konania uzavreli nepochybne zmluvu o dielo podľa

, ktorého príslušné ustanovenia § - 564

súd prvého stupňa aj použil. Žalovaný v odvolaní neuviedol, v čom spočíva nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a v odvolaní uvádzané skutočnosti neumožňujú

záver, že súd prvého stupňa použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo

aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav

inak nesprávne aplikoval, preto tento odvolací dôvod tiež nie je daný.

Pokiaľ žalovaný s odkazom na ustanovenie čl. VI bodu 4 predmetnej zmluvy o dielo

tvrdil, že neporušil žiadnu povinnosť, v dôsledku ktorej došlo k zníženiu kvality alebo

funkčnosti diela, a preto podľa tohto ustanovenia zmluvy za vady diela nezodpovedá, ani

táto jeho odvolacia námietka nie je dôvodná, pretože v konaní bolo znaleckým dokazovaním

preukázané, že príčinou vád zateplenej fasády bol práve nesprávny technologický postup

žalovaného pri zatepľovaní, svojej zodpovednosti za vady diela sa preto nezbavil a preto mu

súd prvého stupňa správne uložil napadnutým rozsudkom povinnosť odstrániť vady diela.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 ako vecne správny potvrdil.»

17. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského

súdu konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona [ Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)], ako aj obsah relevantných

dôkazov je napadnuté rozhodnutie krajského súdu aj náležite odôvodnené. Ústavný súd

považuje preto postup krajského súdu pri preskúmavaní rozhodnutia okresného súdu za

legitímny s ústavne korešpondujúcou mierou interpretácie na vec použitých zákonných

ustanovení a vylučujúci porušenie základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

18. Na základe uvedeného ústavný súd v danej veci dospel k záveru, že napadnuté

(namietané) rozhodnutie krajského súdu nie je svojvoľné. Podľa názoru ústavného súdu

základné právo na súdnu ochranu v zmysle (resp. právo podľa

ods. 1 dohovoru) nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy

nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že

z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať

za arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.

19. V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s postupom krajského súdu

ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(resp. dohovoru) nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude

spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v

súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie

základných práv (obdobne napr. , ).

20. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom krajského súdu

a sťažovateľom namietaným porušením označených práv, sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

21. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku nebol už právny dôvod zaoberať

sa jeho ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie namietaného rozhodnutia a priznaním

mu úhrady trov konania (pozri bod 5).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014