Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 465/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie

legionárov 5, Prešov, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska

kancelária, J. Kráľa 5/A, Lučenec, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 11. marca 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna

2014 doručená sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len

„sťažovateľ“, v citáciách aj „vedľajší účastník“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 11. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ „vstúpil

na základe... ... v pozícii vedľajšieho účastníka

na strane žalovaného do súdneho konania vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom

pod č. k. “.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„... je občianskym združením založeným v zmysle o ochrane

spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch

v znení neskorších predpisov, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa

podľa uvedeného zákona.

Združenie vstúpilo do predmetného súdneho konania za účelom ochrany žalovaného

spotrebiteľa...

Predmetom žalobného nároku bolo uplatňovanie finančného plnenia

zo spotrebiteľskej zmluvy vo výške 278,13 € s prísl.

Žalobcom v konaní v pozícii dodávateľa bola obchodná spoločnosť EOS KSI

Slovensko, s. r. o... Uvedená spoločnosť sa domáhala finančného plnenia od žalovaného

spotrebiteľa fyzickej osoby...

Sťažovateľovi bol dňa 02. 12. 2013 doručený žalobný návrh... Platobný rozkaz č. k.

16 -27 zo dňa 24. 04. 2013 vydaný prvostupňovým súdom nebol sťažovateľovi

doposiaľ doručený.

Okrem vyššie uvedeného bolo sťažovateľovi doručené uznesenie prvostupňového

súdu sp. zn. 16 Rob/286/2G13-41 zo dňa 18. 11. 2013, ktorým bol pripustený vstup

sťažovateľa ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných...

Dňa 23. 01. 2014 bolo sťažovateľovi prvostupňovým súdom doručené odvolanie

žalobcu zo dňa 16. 12. 2013 proti vyššie citovanému uzneseniu.

Dňa 31. 01. 2014 sťažovateľ podal proti predmetnému odvolaniu vyjadrenie...,

O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením sp. zn.

-78 zo dňa 11. 03. 2014 tak, že uznesenie okresného súdu zmenil tak, že

vstup sťažovateľa ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných nepripustil. Zároveň

zaviazal sťažovateľa na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu vo výške 23,32 €.“

4. Podľa názoru sťažovateľa „postupom a citovaným rozhodnutím Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. -78 zo dňa 11. 03. 2014 bolo porušené jeho

základné právo na súdnu ochranu podľa ... a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

Podľa názoru sťažovateľa bolo porušené najmä jeho právo implikované a obsiahnuté

vo vyššie uvedených garanciách – právo na prístup k súdu...

Uvedené bolo spôsobené v dôsledku aplikácie ústavne nekonformného a

arbitrárneho výkladu relevantných procesnoprávnych noriem.“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv

napadnutým rozhodnutím (pozri bod 1), zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie. Súčasne požiadal o priznanie mu náhrady trov právneho zastúpenia

a odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva podľa 6 ods. 1 dohovoru uznesením

krajského súdu sp. zn. z 11. marca 2014.

10. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

11. Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie,

z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

12. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojich a dohovorom

garantovaných základných práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu. Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa krajský súd týmto rozhodnutím porušil

označené základné právo (resp. právo) predovšetkým namietaným postupom uvedeným

v bode 4. Bolo preto úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti posúdiť,

či medzi odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu týkajúceho sa uvedených

námietok a sťažovateľom označeným základným právom podľa , resp. právom podľa

dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po eventuálnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody na vyslovenie ich porušenia.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

14. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa

(resp. podľa dohovoru) označeným rozhodnutím krajského

súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo iba posúdenie, či účinky výkonu

právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní uznesením sp. zn.

z 11. marca 2014 sú zlučiteľné s označeným článkom , resp.

dohovorom.

15. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým

zmenil rozhodnutie okresného súdu a nepripustil vstup sťažovateľa do konania ako

vedľajšieho účastníka, ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie

náležite odôvodnil na s. 2 až s. 4 po opísaní právnej argumentácie Okresného súdu Žiar nad

Hronom, námietok navrhovateľa uvedených v odvolaní a vyjadrenia sťažovateľa

k odvolaniu. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd okrem všeobecnej právnej

úvahy, kedy môže dôjsť k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka,

vychádzajúc z ustanovení a (ďalej len „OSP“)

konkrétne uviedol, že je «nutné rozlišovať sporové a nesporové konania, ako aj jednotlivé

fázy sporového konania a to z hľadiska právnej úpravy a špecifík týchto fáz sporového

konania (predovšetkým rozkazného konania a samotného sporového konania

prejedávaného vecne súdom). Otázkou prípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v štádiu

rozkazného konania sa zaoberal Najvyšší súci SR aj vo svojom uznesení sp. zn. 6 Cdo

420/2012 zo dňa 22. 01. 2014, v ktorom vyslovil jednoznačne neprípustnosť účasti

vedľajšieho účastníka v rozkaznom konaní. Najvyšší súd SR vyslovil, že z ustanovenia § 93

ods. 3 možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď

dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov, To

však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu

konania. Vzhľadom na zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému

z účastníkov). treba ustanovenie .. vykladať tak. že účinky vzniku

vedľajšieho účastníctva môžu vzniknúť len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho

obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí pre

také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom)

konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz. Skrátené konanie v

porovnaní s obvyklým priebehom sporového konania vykazuje výrazné odlišností, keďže sa

realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonaného dokazovania. Akceptovaná je tu

rýchlosť a hospodárnosť konania a vo vzťahu k žalovanému zásada „bdelým patrí právo“.

Pokiaľ žalovaný v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu a teda žalovaný v

tomto štádiu konania neuplatňuje svoje procesné práva, nemôže tak procesné účinne urobiť

ani subjekt, ktorý oznámi súdu. že vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník.

Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva. ktorým je .,pomoc v spore“. Táto

pomoc sa môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor...

... v danom konaní bol vydaný platobný rozkaz..., ktorý bol riadne doručený do

vlastných rúk obom odporcom: odporca v 1. rade ho prevzal... 30. 04. 2013 a odporkyňa

v 2. rade ho prevzala 06. 05. 2013...

Zákonná lehota na podanie odporu obom odporcom tak už uplynula a nastali právne

účinky vymienené v ustanovení , teda márnym uplynutím lehoty

na podanie odporu platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Za daného

stavu tak už ohlásený vstup subjektu... do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

odporcov v štádiu po vydaní platobného rozkazu už nemohlo nadobudnúť právne účinky...

Súd prvého stupňa preto vzhľadom na právoplatnosť skončenia veci nadobudnutím

právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu č. k. -27 zo dňa 24.

04. 2013, tak nerozhodol správne, pokiaľ pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania

právoplatne skončeného v štádiu rozkazného konania, ktorého účasť v právoplatne

skončenej veci nemá žiadne procesné opodstatnenie.

Odvolací súd... zdôrazňuje..., že vedľajší účastník v konaní nie je oprávnený podať

proti platobnému rozkazu odpor...».

16. Vychádzajúc z uvedených dôvodov uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 11. marca 2014, ktorý sa opiera aj o judikatúru najvyššieho súdu, ústavný

súd preto uzavrel, že právne závery krajského súdu vychádzajúce z okolností tohto prípadu

sú v danej veci jasné, zrozumiteľné a dostatočne logické. Rozhodnutie krajského súdu

nevykazuje znaky svojvôle a arbitrárnosti, a keďže obsahom základného práva na súdnu

ochranu (a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade

s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne

napr. , , ), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

17. Vzhľadom na to, že sťažovateľova sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jeho ďalšími návrhmi uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014