Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 398/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

13. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LAS – IMEX spol.

s r. o., Palugyaya 1, Liptovský Mikuláš, zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou

Kapčákovou, Advokátska kancelária, Kúpeľná 1/A, Prešov, vo veci namietaného porušenia

základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom Okresného

súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti LAS – IMEX spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LAS – IMEX spol. s r. o., Palugyaya 1, Liptovský

Mikuláš (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sa sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne žalobou

z 22. februára 2007 domáha od obchodnej spoločnosti Mliekoservis Slovakia, a. s. (ďalej

len „žalovaná“), zaplatenia náhrady škody v sume 1 807 223 Sk s prísl., ktorá mala

sťažovateľke vzniknúť v dôsledku neodbornej činnosti žalovanej. Podľa sťažovateľky aj

napriek skutočnosti, že v danom prípade nejde o vec po právnej ani po skutkovej stránke

za náročnú, a tiež napriek tomu, že sťažovateľka poskytovala v predmetnom konaní

potrebnú súčinnosť, okresný súd koná v jej veci opäť so zbytočnými a neodôvodnenými

prieťahmi, čím sa prehlbuje stav právnej neistoty sťažovateľky a odďaľuje sa právoplatné

skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Sťažovateľ mal snahu i záujem dostaviť sa na každé pojednávanie súdu ako aj

na obhliadku, svoje tvrdenia preukázal výpoveďami štatutárnych zástupcov ako aj svedkov,

listinnými dôkazmi a má za to, že uvedený typ obchodného sporu patrí do bežnej

rozhodovacej agendy všeobecných súdov a tieto spory nepatria ani po právnej, ani

po skutkovej stránke medzi spory mimoriadnej zložitosti a sú založené na právnom posúdení

listinných dôkazov a výpovedí sporových strán a svedkov.

Rozhodovanie v tejto veci nevykazuje mimoriadnu zložitosť po právnej alebo

skutkovej stránke. Všeobecný konajúci súd v merite veci po poslednom pojednávaní vo veci

dňa 10.11.2010 odročil pojednávanie okrem iného aj z dôvodu, že sťažovateľovi poskytol

lehotu 30 dní za účelom sformulovania otázok znalcom stanovených súdom a v nadväznosti

na uvedené všeobecný konajúci súd mal preto jednoznačne za to, že je potrebné vykonať

doplňujúce dokazovanie v merite veci a uznesením č. k. -449 zo dňa 18.1.2012

nariadil vo veci doplňujúce dokazovanie a stanovil znalca tak, ako je uvedené z jeho strany

s prihliadnutím na výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku v tomto vyššie

uvedenom predmetnom uznesení zo dňa 18.1.2012.

Vychádzajúc z uvedeného má sťažovateľ za to, že namietaným postupom Okresného

súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. došlo nielen k odňatiu zákonného

sudcu ale aj k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na zákonného sudcu a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1

a ods. 2 , pretože je absurdné, aby obchodný spor všeobecný súd viedol 6,5 rokov! ...

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

119.977,62 € z dôvodov, ktoré uviedol už skôr vo svojej sťažnosti teda rozsah požadovaného

finančného zadosťučinenia a jeho primeranosť odôvodňuje všetkými tými skutočnosťami,

ktoré uvádzal už skôr v tejto sťažnosti, a to predovšetkým dĺžkou časového obdobia, ktoré

uplynulo od podania žalobného návrhu, posledného pojednávania vo veci a teda

od posledného procesného úkonu všeobecného súdu ale hlavne dĺžkou časového obdobia,

ktorá uplynula od doručenia žalobného návrhu na všeobecný konajúci súd, ďalej

skutočnosťou, že v namietanom konaní nejde o vec skutkovo alebo právne zložitú, žalovaný

sa zúčastňuje všetkých pojednávaní, pričom dĺžka súdneho konania mu spôsobuje právnu

neistotu, hlavne z dôvodu, že sťažovateľ (žalobca/navrhovateľ) si uplatňuje peňažný nárok,

ktorý jej podľa názoru sťažovateľa prináleží, vzhľadom na doposiaľ všeobecným súdom

zistený skutkový stav veci.

Neposkytnutie, včasnej súdnej ochrany obmedzuje sťažovateľa v dispozícii

s finančnými prostriedkami, sťažovateľ je v právnej neistote, daňovo-účtovné predpisy ho

prostredníctvom svojich nástrojov nútia vytvárať oprávky a rezervy, čo má negatívny dopad

na jeho činnosť a podnikanie.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie

konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti LAS - IMEX spol. s r. o., na odňatie

zákonného sudcu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1

a ods. 2 postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Zvolen prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb

47/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti LAS - IMEX spol. s r.o., priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 119.977,62 €, ktoré jej je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti

LAS - IMEX spol. s r.o. trovy konania v sume 1.519,30 € na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Kataríne Kapčákovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie

základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti s konaním okresného

súdu vo veci vedenej pod sp. zn. .

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Okresnému súdu bol 1. marca 2007 doručený návrh sťažovateľky, ktorým sa

domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie jej náhrady škody žalovanou v sume

1807 223 Sk s prísl., ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku neodbornej manipulácie žalovanou

s cisternou sťažovateľky. Dňa 3. marca 2007 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh, ktorý sťažovateľka zaplatila 28. marca 2007, a následne

10. apríla 2007 okresný súd vydal platobný rozkaz v rozsahu návrhu sťažovateľky.

Dňa 30. apríla 2007 podala žalovaná proti platobnému rozkazu odpor a 7. mája 2007 ju

okresný súd vyzval, aby zaplatila súdny poplatok za odpor. Následne okresný súd

21. mája 2007 zaslal odpor žalovanej na vyjadrenie právnej zástupkyni sťažovateľky, ktorá

sa vyjadrila 8. júna 2007, a 13. júna 2007 žalovaná zaplatila súdny poplatok za odpor.

Dňa 27. júla 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. september 2007, ktoré

po vypočutí sťažovateľky (jej štatutárneho zástupcu, pozn.) a jej právnej zástupkyne, ako aj

po vypočutí právneho zástupcu žalovanej (žalovaná, resp. jej štatutár na pojednávaní nebol

prítomný, pozn.) bolo odročené na 23. október 2007, a to pre účely predloženia listinných

dôkazov oboma sporovými stranami, na ktoré sa na pojednávaní odvolávali, pre účely

predvolania svedkov, ako aj pre účely vyžiadania od príslušnej poisťovne celého škodového

spisu o vzniknutej škode vrátane znaleckého posudku spracovaného pri tejto škodovej

udalosti poisťovňou. Následne okresný súd výzvami z 25. septembra 2007 vyzval

sťažovateľku, ako aj žalovanú na predloženie vo výzvach špecifikovaných listinných

dôkazov a tiež vyzval príslušnú poisťovňu na predloženie škodového spisu, pričom

1. októbra 2007 žalovaná predložila požadované listinné dôkazy, 5. októbra 2007 predložila

vyžiadané listinné dôkazy sťažovateľka a tiež predložila ďalšie návrhy na vykonanie

dokazovania a súčasne žiadala vykonať vecné opravy v zápisnici z posledného

pojednávania, a napokon 11. októbra 2007 poisťovňa zaslala listiny zo škodového spisu.

Dňa 18. októbra 2007 okresný súd oznámil právnej zástupkyni sťažovateľky, že nevyhovuje

jej žiadosti o vecnú opravu zápisnice z posledného pojednávania, pretože nevzniesla tieto

námietky už počas pojednávania, keď bola zápisnica diktovaná.

Pojednávanie konané 23. októbra 2007 bolo po vypočutí štatutárov a právnych

zástupcov sporových strán odročené na 22. november 2007, a to pre účely predloženia

listinných dôkazov oboma sporovými stranami, na ktoré sa na pojednávaní odvolávali,

a pre účely predvolania svedkov. Výzvou z 29. októbra 2007 okresný súd vyžiadal

od žalovanej predloženie listinných dôkazov a tiež žiadal o predloženie listinného dôkazu

(faktúry za dodávku tovaru – mlieka, pozn.) od odberateľa žalovanej, a súčasne právna

zástupkyňa sťažovateľky predložila ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom 31. októbra 2007

právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila aj údaje svedkov, ktorých navrhovala v konaní

vypočuť. Právny zástupca žalovanej predložil vyžiadané listinné dôkazy 2. novembra 2007

a 5. novembra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky zaujala stanovisko k záveru okresného

súdu o nevyhovení jej žiadosti o vykonanie vecných opráv v zápisnici z prvého

pojednávania. Dňa 14. novembra 2007 právny zástupca žalovanej predložil ďalšie listinné

dôkazy a 19. novembra 2007 odberateľ žalovanej predložil listinný dôkaz (faktúru

za dodávku tovaru – mlieka, pozn.).

Dňa 22. novembra 2007 sa konalo pojednávanie, ktoré po vypočutí svedkov, ako aj

štatutárov a právnych zástupcov účastníkov sporu bolo odročené na neurčito pre účely

predvolania ďalších svedkov. Dňa 29. novembra 2007 zákonná sudkyňa okresného súdu

(A. S.) oznámila predsedníčke okresného súdu svoju zaujatosť vo vzťahu k právnej

zástupkyni sťažovateľky a 29. januára 2008 predsedníčka okresného súdu rozhodla, že vec

bude náhodným výberom pridelená inému sudcovi okresného súdu, pričom elektronickou

podateľňou bola vec pridelená sudcovi B. H. Ďalší procesný úkon vykonal okresný súd

11. februára 2008, keď vyzval právneho zástupcu žalovanej, aby zaslala ešte jednu kópiu

ňou predložených listinných dôkazov pre účely ich postúpenia sťažovateľke,

a 25. marca 2008 okresný súd urgoval splnenie tejto svojej výzvy z 11. februára 2008,

pričom žalovaná na výzvu reagovala 1. apríla 2008, keď zaslala požadované kópie

listinných dôkazov. Následne 4. apríla 2008 okresný súd postúpil listiny zaslané mu

žalovanou právnej zástupkyni sťažovateľky a 24. apríla 2008 právna zástupkyňa

sťažovateľky predložila návrhy na dokazovanie (žiadala, aby okresný súd vyžiadal určité

listiny a aby predvolal navrhnutých svedkov, pozn.).

Okresný súd 28. apríla 2008 vyzval žalovanú na predloženie listín, sťažovateľku

vyzval, aby oznámila adresy svedkov, ktorých žiadala vypočuť, a tiež vyzval dodávateľa

žalovanej na predloženie faktúry. Dňa 2. mája 2008 žalovaná oznámila požadovaný údaj

a vyjadrila sa k návrhom sťažovateľky na dokazovanie, 9. mája 2008 dodávateľ žalovanej

predložil vyžiadanú faktúru a 21. mája 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila

adresy svedkov. Dňa 30. mája 2008 jeden z predvolaných svedkov ospravedlnil svoju

neprítomnosť na pojednávaní, ktoré sa konalo 10. júna 2008 a ktoré po vypočutí svedkov

v prítomnosti právnych zástupcov oboch sporových strán bolo odročené na neurčito

pre účely poskytnutia 7-dňovej lehoty žalovanej na oznámenie adries svedkov, ktorých

žiada vypočuť. Tieto adresy žalovaná oznámila 20. júna 2008.

Uzneseniami zo 7. júla 2008 okresný súd rozhodol o priznaní svedočného svedkom

a 10. júla 2008 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 25. september 2008, pričom

1. augusta 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť

na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, pričom z dôvodu, že v konaní mali

byť vypočutí dôležití svedkovia, žiadala o preročenie termínu pojednávania, takže

5. augusta 2008 okresný súd zmenil nariadený termín pojednávania na 9. október 2008.

Pojednávanie konané 9. októbra 2008 po vypočutí svedkov v prítomnosti právnych

zástupcov oboch sporových strán bolo odročené na neurčito pre účely nariadenia

znaleckého dokazovania s tým, že právnym zástupcom sporových strán bola stanovená 20-

dňová lehota na oznámenie otázok pre znalca.

Dňa 24. októbra 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila otázky pre znalca

a 30. októbra 2008 ich oznámil aj právny zástupca žalovanej. Okresný súd

4. novembra 2008 vyzval 5 znalcov, aby oznámili za akú cenu a v akom čase by boli

schopní vypracovať znalecký posudok v danej veci a odpovedať na zadané otázky, pričom

prvý znalec reagoval na výzvu okresného súdu 10. novembra 2008, druhý znalec reagoval

na výzvu 11. novembra 2008, tretí znalec reagoval na výzvu 13. novembra 2008, štvrtý

znalec reagoval 18. novembra 2008 a piaty znalec reagoval na výzvu okresného súdu

26. novembra 2008. Následne uznesením z 10. decembra 2008 okresný súd uložil

sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, proti čomu

sťažovateľka podala odvolanie 19. decembra 2008, a z tohto dôvodu bol 30. decembra 2008

spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) na konanie

o odvolaní, pričom krajský súd uznesením sp. zn. z 8. januára 2009 potvrdil

uznesenie okresného súdu z 10. decembra 2008 a 9. februára 2009 bol spis vrátený

okresnému súdu.

Dňa 24. februára 2009 sťažovateľka zložila preddavok na znalecké dokazovanie

a 17. marca 2009 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie a znalcovi uložil

povinnosť, aby posudok vypracoval do 60 dní „... od prevzatia spisu...“, pričom

21. apríla 2009 okresný súd dožiadal Okresný súd Žilina, aby doručil spis ustanovenému

znalcovi (Žilinská univerzita, pozn.) na vypracovanie znaleckého posudku, ktorému bol spis

doručený 5. mája 2009. Okresný súd 27. júla 2009 vyzval znalca na predloženie znaleckého

posudku a 12. augusta 2009 znalec žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku pre účely vykonania „experimentálneho pokusu“ s cieľom zistenia ako

v skutočnosti škoda na návese vznikla. Dňa 23. októbra 2009 a 7. decembra 2009 okresný

súd opätovne urgoval u znalca predloženie znaleckého posudku, a to aj pod hrozbou

uloženia poriadkovej pokuty. Znalec 28. decembra 2009 oznámil, že vypracovanie

znaleckého posudku je v procese vykonávania znaleckého experimentu, na vykonanie

ktorého je potrebné vyčkať vhodné klimatické podmienky, aké boli v čase vzniku škodovej

udalosti, a preto oznámil, že tento experiment bude vykonaný v januári alebo februári 2010.

Následne okresný súd 16. marca 2010 a 21. apríla 2010 urgoval u znalca predloženie

znaleckého posudku a 24. mája 2010 znalec oznámil, že na vykonanie posudku potrebuje

ešte ďalšie podklady, na vyžiadanie ktorých žiadal súhlas od okresného súdu, t. j. znalec

žiadal, aby tieto podklady mohol vyžiadať namiesto okresného súdu, pričom 15. júna 2010

okresný súd znalcovi oznámil, že súhlasí s navrhovaným postupom, a tiež ho žiadal

oznámiť meno a adresu svedka, ktorého navrhuje vypočuť. Dňa 28. júla 2010 okresný súd

pod hrozbou poriadkovej pokuty urgoval znalca, aby oznámil meno a adresu svedka,

ktorého navrhuje vypočuť, a 10. augusta 2010 znalec oznámil, že nežiada vypočuť svedka,

18. augusta 2010 znalec oznámil, že znalecký experiment sa uskutoční 6. septembra 2010.

Následne 22. septembra 2010 a 22. októbra 2010 okresný súd žiadal predloženie znaleckého

posudku, a to aj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Znalec 28. októbra 2010 oznámil

výsledky vykonanej znaleckej expertízy, ktorá bola vykonaná na materiáli podobnom

materiálu cisterny s tým, že bude v znaleckom dokazovaní pokračovať po zadovážení

obdobnej cisterny ako bola poškodená cisterna.

Okresný súd 9. novembra 2010 žiadal, aby mu znalec oznámil, akú lehotu žiada

na vypracovanie znaleckého posudku, a odpoveď na túto výzvu urgoval 30. novembra 2010

pod hrozbou poriadkovej pokuty. Dňa 29. novembra 2010 znalec žiadal predĺžiť lehotu

na vypracovanie znaleckého posudku do februára 2011 a 18. januára 2011 znalec

okresnému súdu oznámil, že 2. februára 2011 bude uskutočnený technický pokus

na rovnakej cisterne ako bola poškodená cisterna. Okresný súd následne 10. februára 2011

a 10. marca 2011 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty urgoval predloženie znaleckého

posudku, pričom 17. marca 2011 znalec oznámil, že znalecký posudok je v štádiu

spracovania, a 23. marca 2011 okresný súd znalcovi oznámil, že ak znalecký posudok

nebude predložený do 20. apríla 2011, bude znalcovi uložená poriadková pokuta. Dňa

31. marca 2011 zaslal znalec okresnému súdu na vedomie list, ktorým od poisťovne žiadal

zaslanie úplnej fotodokumentácie ku škodovej udalosti, a 7. apríla 2011 okresný súd žiadal

znalca, aby oznámil, v akej lehote je schopný vypracovať znalecký posudok, súčasne bol

okresnému súdu doručený na vedomie list, ktorým znalec žiadal od žalovanej poskytnutie

ďalších údajov potrebných k znaleckému posudku, ktoré podľa neho mali byť v spise

neúplné. Okresný súd 19. apríla 2011 pod hrozbou poriadkovej pokuty žiadal znalca, aby

oznámil, v akej lehote je schopný vypracovať znalecký posudok, a 20. apríla 2011 bol

okresnému súdu doručený na vedomie list, ktorým znalec žiadal poskytnutie ďalších údajov

potrebných k znaleckému posudku, ktoré podľa neho mali byť v spise neúplne uvedené.

Dňa 13. mája 2011 znalec zaslal okresnému súdu predbežne mailom odpovede

na otázky, ktoré mu boli položené s informáciou, že mu ešte nebola zaslaná žiadaná

fotodokumentácia od poisťovne a tiež odpovede na jeho dopyty, avšak 19. mája 2011

okresný súd pod hrozbou poriadkovej pokuty znalca žiadal, aby oznámil, v akej lehote je

schopný vypracovať znalecký posudok. Znalec mailom 20. mája 2011 okresnému súdu

oznámil, že mu ešte nebola zaslaná žiadaná fotodokumentácia od poisťovne a tiež

od sťažovateľky (ktorú mal od nej vyžiadať 29. marca 2011, pozn.) a v tej súvislosti žiadal

o súčinnosť okresný súd, v dôsledku čoho okresný súd 23. mája 2011 žiadal

od sťažovateľky zaslanie fotodokumentácie o škodovej udalosti pre znalca, ktorú

sťažovateľka zaslala 27. mája 2011. Znalec 31. mája 2011 oznámil, že znalecký posudok

bude vypracovaný do 2 – 3 týždňov. Dňa 13. júna 2011 znalec okresnému súdu oznámil, že

od žalovanej vyžiadal ďalšie podklady, pričom 15. júna 2011 okresný súd žiadal znalca

o zaslanie znaleckého posudku, a 20. júla 2011 okresný súd zaslal znalcovi CD nosič

s fotodokumentáciou škodovej udalosti od sťažovateľky. Znalec 25. júla 2011 okresnému

súdu oznámil, že termín vypracovania posudku do konca júna 2011 nebude môcť dodržať

z dôvodu, že mu ešte nebola doručená fotodokumentácia od sťažovateľky.

Okresný súd 2. augusta 2011 žiadal od znalca predložiť znalecký posudok

do 22. augusta 2011, pričom znalecký posudok bol okresnému súdu doručený

24. augusta 2011 (v rozsahu 235 strán, pozn.). Následne 26. augusta 2011 okresný súd

zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania, pričom právny zástupca

žalovanej sa vyjadril k znaleckému posudku 7. septembra 2011 a 20. septembra 2011 sa

vyjadrila aj právna zástupkyňa sťažovateľky. Dňa 22. septembra 2011 okresný súd nariadil

vo veci pojednávanie na 10. november 2011, ktoré po vypočutí znalca v prítomnosti oboch

právnych zástupcov bolo odročené na neurčito pre účely poskytnutia lehoty 30 dní právnej

zástupkyni sťažovateľky, aby sformulovala otázky na doplnenie znaleckého posudku.

Okresný súd 15. novembra 2011 dopytoval výrobcu „počítača – príjmu mlieka“, ako aj

výrobcu softvérového programu na umývanie cisterien, aby oznámili potrebné informácie.

Na dopyt dopytovaná spoločnosť reagovala 24. novembra 2011, pričom okresnému súdu

oznámila, že nemá vedomosť o softvérovom programe na umývanie cisterien a ani nemá

vedomosť, kto by takýmito informáciami disponoval, a súčasne bolo okresnému súdu

doručené vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľky k sporu. Dňa 13. decembra 2011

právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila otázky na doplnenie znaleckého dokazovania.

Uznesením z 18. januára 2012 okresný súd rozhodol o znalečnom a súčasne ďalším

uznesením nariadil doplnenie znaleckého dokazovania, a napokon tiež uznesením uložil

poriadkovú pokutu výrobcovi „počítača – príjmu mlieka“ (spoločnosť..., pozn.), ktorý

nereagoval na jeho výzvy. Dňa 25. januára 2012 okresnému súdu bola doručená odpoveď

výrobcu „počítača – príjmu mlieka“, a 14. februára 2012 podala sťažovateľka odvolanie

proti uzneseniu o znalečnom (č. l. 454, pozn.). Okresný súd 2. marca 2012 dožiadal Okresný

súd Žilina o doručenie spisu znalcovi na doplnenie znaleckého dokazovania. Znalec 5.

marca 2012 okresný súd žiadal o súčinnosť pri zabezpečení podkladov na doplnenie

znaleckého dokazovania a 21. marca 2012 okresný súd mailom znalcovi oznámil, že súhlasí

s ním navrhovaným postupom, pričom 24. mája 2012 znalec žiadal, aby okresný súd

vyžiadal potrebné informácie od spoločnosti... Okresný súd 31. mája 2012 znalcovi

oznámil, že vyžiadal potrebné informácie od spoločnosti... s tým, že odpoveď bude po jej

doručení znalcovi postúpená, pričom okresný súd dal súčasne znalcovi súhlas na priamu

komunikáciu s označenou spoločnosťou. Spoločnosť... zaslala 27. júna 2012 odpoveď

na výzvu, ktorú následne okresný súd preposlal znalcovi, a 13. augusta 2012 okresný súd

žiadal od znalca zaslanie doplneného znaleckého posudku, pričom 20. septembra 2012

znalec oznámil, že na doplnenie posudku potrebuje vykonať ohliadku „miesta činu“, t. j.

miesta vzniku škodovej udalosti, s tým, že táto sa má uskutočniť 3. októbra 2012.

Dňa 3. októbra 2012 sa uskutočnila ohliadka miesta vzniku škodovej udalosti,

záznam z ktorej bol zaslaný okresnému súdu, a 13. decembra 2012 a 30. januára 2013

okresný súd žiadal od znalca zaslanie doplneného znaleckého posudku aj pod hrozbou

poriadkovej pokuty. Okresnému súdu bol doplnený znalecký posudok doručený

20. marca 2013 a 11. apríla 2013 okresný súd zaslal doplnenie znaleckého posudku

na vyjadrenie účastníkom konania. Dňa 30. apríla 2013 okresný súd uznesením rozhodol

o znalečnom za doplnenie znaleckého posudku. Právny zástupca žalovanej sa vyjadril

k doplnenému posudku 18. apríla 2013 a 3. mája 2013 sa vyjadrila aj právna zástupkyňa

sťažovateľky. Znalec podal 23. mája 2013 odvolanie proti uzneseniu o znalečnom

z 30. apríla 2013 a 29. mája 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. jún 2013.

Sťažovateľka podala 30. mája 2013 odvolanie proti uzneseniu o znalečnom

z 30. apríla 2013 (č. l. 517, pozn.). Dňa 11. júna 2013 konateľ sťažovateľky telefonicky

ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu zahraničnej služobnej cesty

s tým, že na pojednávaní chce byť osobne prítomný, v dôsledku čoho okresný súd

12. júna 2013 zrušil nariadený termín pojednávania a nový termín nariadil na 2. júl 2013.

Dňa 26. júna 2013 právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila z dôvodu kolízie termínov

svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 2. júl 2013 a zo zdravotných dôvodov aj

neprítomnosť konateľa sťažovateľky a žiadala nariadiť nový termín pojednávania, a súčasne

okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania a nový termín nariadil na 23. júl 2013.

Právna zástupkyňa sťažovateľky 18. júla 2013 ospravedlnila z dôvodu svojej

zahraničnej dovolenky svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 23. júl 2013

a žiadala nariadiť nový termín pojednávania, a súčasne okresný súd zrušil nariadený termín

pojednávania a nový termín nariadil na 27. august 2013, avšak 7. augusta 2013 znalec

ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 27. august 2013 z dôvodu

čerpania dovolenky. Následne 15. augusta 2013 okresný súd zrušil nariadený termín

pojednávania a nový termín nariadil na 19. september 2013. Toto pojednávanie bolo

po vypočutí znalca a oboch právnych zástupcov účastníkov konania odročené na neurčito

pre účely zváženia, či nebude vo veci nariadené kontrolné znalecké dokazovanie. Právny

zástupca žalovanej 23. septembra 2013 vyjadril nesúhlasné stanovisko k nariadeniu

kontrolného znaleckého dokazovania. Uznesením z 8. októbra 2013 okresný súd rozhodol

o znalečnom za účasť na pojednávaní a 2. decembra 2013 okresný súd oslovil štyroch

znalcov, aby oznámili, či sú schopní a v akej dobe vypracovať kontrolný znalecký posudok.

Dňa 3. decembra 2013 jeden z oslovených znalcov (A. S., pozn.) oznámil, že požadované

posúdenie nie je v jeho kompetencii, 3. januára 2014 druhý z oslovených znalcov (M. B.,

pozn.) oznámil, že požadované posúdenie tiež nie je v jeho kompetencii, 9. januára 2014

tretí z oslovených znalcov (R. J., pozn.) oznámil, že na požadované posúdenie nemá

k dispozícii špeciálne laboratórne podmienky, a 14. februára 2014 posledný z oslovených

znalcov (Vysoké učení technické v Brne, pozn.) oznámil, že vypracovanie kontrolného

znaleckého posudku bude rozsiahle s nejasným výsledkom, keďže od škodovej udalosti

uplynulo 7,5 roka. Okresný súd 24. februára 2014 dožiadal Okresný súd Brno o doručenie

sľubu znalca znalcovi – Vysoké učení technické v Brne, z dôvodu, že pre účely súdneho

konania v Slovenskej republike je možné ustanoviť znalca z iného štátu iba s jeho súhlasom

a po zložení sľubu pred tunajším súdom. Dňa 25. februára 2014 okresný súd oznámil

účastníkom konania, že oslovil znalca zo zahraničia s tým, že predpokladaná suma nového

znaleckého dokazovania bude cca 500 000 Kč, pričom 4. marca 2014 právny zástupca

žalovanej vyjadril negatívny postoj k opakovaniu znaleckého dokazovania. Právna

zástupkyňa sťažovateľky 12. marca 2014 oznámila, že nemá vedomosť, či okresný súd

oslovil aj znalcov zo Slovenska. Okresný súd 21. marca 2014 konštatoval, že odvolania

na č. l. 454 a č. l. 517 nepredložil odvolaciemu súdu, pretože nesmerujú proti rozhodnutiu

vo veci samej, a teda ich podanie mu nebráni pokračovať v konaní vo veci samej (§ 209 ods.

2 , pozn.).

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

V danom prípade preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov

okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. ústavný súd v tomto skúmanom

postupe okresného súdu nezistil žiadne závažné obdobie absolútnej nečinnosti, ktoré by

mali za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v .

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných okresným súdom v skúmanej veci síce

nevyplýva, žeby bol okresný súd v niektorom období konania absolútne nečinný, avšak

na strane druhej by bolo síce možné okresnému súdu vytknúť málo rázny postup proti

znalcovi, ktorý namiesto 60 dní vykonával znalecké dokazovanie viac ako 2 roky

(od 5. mája 2009 do 24. augusta 2011), avšak ani táto skutočnosť nie je sama osebe

postačujúca na konštatovanie porušenia sťažovateľkou označeného základného práva

zaručeného v , pretože najmä s ohľadom na náročnosť určenej znaleckej

úlohy, ktorej riešenie si vyžadovalo opakovanie časovo, priestorovo, materiálne i finančne

náročných znaleckých experimentov (odskúšanie poškodenia návesovej cisterny

pod vplyvom rôznych teplôt a rôznych technológií pri jej čistení, pozn.), ani túto lehotu

v konečnom dôsledku nemožno považovať za neprimeranú.

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(, ), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku,

ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, , ,

, ).

Okrem toho ústavný súd podotýka, že ani sťažovateľka ako účastníčka namietaného

konania dostatočne aktívne nepristupovala k ochrane svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , pretože

nevyužila v tomto smere zákonom jej priznaný účinný prostriedok nápravy, ktorého využitie

má predchádzať podaniu sťažnosti podľa , za ktorý ústavný súd

považuje sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi všeobecného súdu [podľa

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)].

V uvedenej súvislosti ústavný súd už viackrát rozhodol (napr. ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu

a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil

označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch ( ),

avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Špecifickosť sťažnosti podanej ústavnému súdu podľa totiž

spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel

a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci

nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej

moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých

ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany

pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť

[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) označeného zákona].

Podľa zistenia ústavného súdu z listu okresného súdu sp. zn. Spr 635/14

zo 7.apríla 2014 sťažovateľka sťažnosť na prieťahy podľa zákona o súdoch v postupe

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. predsedovi okresného súdu

nepodala.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade nevyužitie

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo (sťažnosť na prieťahy

v konaní) podľa zákona o súdoch, je dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky už

po jej predbežnom prerokovaní aj pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

).

Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi zaručeného v , ústavný súd konštatuje, že aj v tomto

smere bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, pretože

v tomto smere sťažovateľka svoju sťažnosť nijak neodôvodnila.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

okresnému súdu vo veci konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia a priznanie úhrady trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva

alebo slobody sťažovateľky ( prvej vety ), ústavný súd sa už uvedenými

nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014