Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 537/2014
PDF · 186.77 KB
No categories available
III. ÚS 537/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť B. A. a J. B., zastúpených advokátom JUDr. Jozefom
Sabóom, Obchodná 187/6, Sečovce, vo veci namietaného porušenia ich základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného
práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prípravu obhajoby podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 86/08-123 z 30. septembra 2013 vrátane
postupu, ktorý vydaniu uznesenia predchádzal, a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. A. a J. B. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. novembra 2013 doručená sťažnosť B. A. a J. B. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci
namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť
účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),
základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a práva na prípravu obhajoby
podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru a namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2
ústavy uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/2 Gv 86/08-123
z 30. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý jeho vydaniu
predchádzal.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia
Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Východ trestne
stíhaní okrem iného aj pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona
č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Uznesením prokurátora úradu
špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-27 z 19. novembra 2008 bolo trestné stíhanie
sťažovateľov podľa § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zastavené, keďže dospel
k záveru, že je nepochybné, že skutok nespáchali obvinení. Tým istým prokurátorom úradu
špeciálnej prokuratúry však bolo autoremedúrou uvedené uznesenie zrušené uznesením
č. k. VII/2 Gv 86/08-27 z 15. januára 2009 podľa § 190 ods. 1 Trestného poriadku.
Následne podanú sťažnosť sťažovateľa B. A. proti uzneseniu prokurátora úradu špeciálnej
prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-27 z 15. januára 2009 špeciálny prokurátor uznesením
č. k. VII/2 Gv 86/08-35 zo 6. marca 2009 zamietol z dôvodu, že sťažnosť nepovažoval
za prípustnú. Návrhu sťažovateľa B. A. na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku
vybavil generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
upovedomením vydaným pod č. k. VII/2 Gv 86/08-44 z 22. októbra 2009 dospejúc
k záveru, že vo vzťahu k uzneseniu špeciálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 86/08-35
zo 6. marca 2009 dôvody na navrhovaný postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku
nezistil. V označenej trestnej veci sťažovateľov však mal špeciálny prokurátor uznesením
č. k. VII/2 Gv 86/08-123 z 30. septembra 2013 (teda napadnutým uznesením) opätovne
zrušiť uznesenie prokurátora špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-18 z 19. novembra
2008 a prokurátorovi špeciálnej prokuratúry uložil, aby vo veci konal a rozhodol.
Sťažovatelia namietajú, že špeciálny prokurátor „obišiel a nerešpektoval svoje
vlastné rozhodnutie a svoj právny názor uvedený v uznesení zo 6.3.2009
č. k. VII/2 Gv 86/08-35 a právny názor generálneho prokurátora SR v oznámení
z 22.10.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-44 podľa ktorých rozhodnutie prokurátora vydané podľa
§ 190 ods. 1 Tr. por. (tvz. autoremedúra) v danom prípade uznesenie prokurátora
z 15.1.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-27, je takým rozhodnutím prokurátora, proti ktorému zákon
nepripúšťa opravný prostriedok“. Súčasne poukazujú na v sťažnosti bližšie označený
komentár k Trestnému poriadku, podľa ktorého je nové uznesenie vydané autoremedúrou
na podnet sťažnosti podanej proti pôvodnému uzneseniu z hľadiska prípustnosti riadneho
opravného prostriedku uznesením orgánu v prvom stupni, proti ktorému je sťažnosť
prípustná. Podľa názoru sťažovateľov však v danom prípade autoremedúra do úvahy
neprichádzala, lebo „zmena pôvodného uznesenia sa dotýkala práv obvinených...
K uvedeným porušeniam procesných pravidiel pristupuje tá skutočnosť, že sťažnosť pošk. Š.
nebola doručená obvineným ani obhajcom...
Napriek skutočnostiam, že uznesenie prokurátora ÚŠP GP SR z 15.1.2009 č. k.
VII/2 Gv 86/08-27 ktorým autoremedúrou zrušil svoje uznesenie z 19.11.2008 č. k.
VII/2 Gv 86/08-18 je naďalej právoplatné a nezrušil ho ani špeciálny prokurátor uznesením
z 6.3.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-35 na základe sťažnosti podanej sťažovateľom v 1. rade
špeciálny prokurátor uznesením z 30.9.2013 č. k. VII/2 Gv 86/08-123 podľa § 194 ods. 1 Tr.
por. zrušil uznesenie prokurátora ÚŠP GP SR z 19.11.2008 č. k. VII/2 Gv 86/08-18
o zastavení trestného stíhania a súčasne podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. uložil
prokurátorovi ÚŠP GP SR aby vo veci znova konal a rozhodol.
Špeciálny prokurátor nerešpektoval ani svoj vlastný právny názor vyjadrený
v uznesení z 6.3.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-35 a právny názor generálneho prokurátora
z 22.10.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-44, že proti uzneseniu prokurátora ÚŠP GP SR
z 15.1.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-27 sťažnosť nie je prípustná....
Uznesením špeciálneho prokurátora z 30.9.2013 č. k. VII/2 Gv 86/08-123 došlo
k porušeniu zásady právnej istoty, porušeniu ústavného príkazu konať iba podľa ústavy
a zákonov, porušeniu práva na inú právnu ochranu podľa čl. 1 ods. 1, čl.2 ods.2, čl. 46
ods. 1 ústavy a čl.6 ods. 1 dohovoru.“ .
K namietanému porušeniu základného práva na obhajobu a práva na spravodlivý
proces sťažovatelia ďalej poukazujú na obsah vybranej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva a ústavného súdu a nadväzne na to uvádzajú, že „uznesenie prokurátora ÚŠP
GP SR z 19.11.2008 č. k. VII/2 Gv 86/08-18 ktorým podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por.
zastavil trestné stíhanie je meritórne rozhodnutie vo veci. Ak teda poškodená... toto
uznesenie prokurátora napadla sťažnosťou, a boli zabezpečené údaje prostredníctvom
Generálnej prokuratúry SR, bolo povinnosťou prokurátora obe tieto podania doručiť
obvineným a ich obhajcom a určiť primeranú lehotu na zaujatie stanoviska...
Niet pochýb o tom, že prokurátor ÚŠP GP SR uznesením z 15.1.2009 č. k.
VII/2 Gv 86/08-27 zrušil uznesenie o zastavení trestného stíhania práve na základe
sťažností pošk. ... a údajov získaných prostredníctvom GPSR, teda podaní, o ktorých
obvinený ani obhajcovia nevedeli.
U sťažovateľa v 1. rade je toto pochybenie zvýraznené o to viac, že uznesenia
prokurátora o zastavení trestného stíhania a uznesenie o zrušení tohto uznesenia mu bolo
doručené v jeden deň. V takom prípade a za takýchto okolností je uplatňovanie práv
na obhajobu a spravodlivý trestný proces skutočne iba iluzórne.
Rozhodnutie špeciálneho prokurátora z 30.9.2013 č. k. VII/2 Gv 86/08-123
iba prehĺbilo nezákonný postup a porušovanie procesných pravidiel, lebo predmetné
uznesenie vydal na základe sťažnosti pošk. ..., ktoré ako už bolo viackrát uvedené, ešte ani
v súčasnosti nebolo doručené obhajobe.“.
Na základe uvedeného sa sťažovatelia svojím návrhom domáhajú vydania takéhoto
rozhodnutia:
Základné práva B. A. a J. B. na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy ...
a čl. 6 ods. 1 dohovoru ... v spojení so zásadou právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods.
2 Ústavy... b o l o p o r u š e n é uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2013 č. k. VII/2 Gv 86/08-123 a konaním,
ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo.
Základné právo B. A. a J. B. na obhajobu podľa čl. 50 ods.3 Ústavy ... a čl. 6 ods. 3
písm. b) Dohovoru... v spojení s právom na spravodlivé konane podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 3 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... b o l o p o r u š e n é uznesením Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2013 č. k.
VII/2 Gv 86/08-123 a konaním, ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo.
Uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky zo dňa 30.9.2013 č.k. VII/2 Gv 86/08-123 sa zrušuje.“
Zároveň sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd každému zo sťažovateľov priznal
finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur a na účet právneho zástupcu sťažovateľov úhradu
trov ich právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju
zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súvislosti s namietaným porušením základných práv sťažovateľov napadnutým
uznesením špeciálneho prokurátora ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že nie je
súčasťou sústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa čl. 124 ústavy je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý okrem iného rozhoduje
o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V prípadoch, pri ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou
garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre
opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,
v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných
v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať,
resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách
trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno
na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré
neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch
spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. pozri
napr. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).
Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné
rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu
predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,
ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
Podľa § 364 ods. 3 Trestného poriadku generálny prokurátor ak rozhoduje
bez návrhu podľa odseku 1, môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia; ak rozhoduje na základe návrhu podľa
odseku 1, môže rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 zrušiť do šiestich mesiacov
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Medzi mimoriadne opravné prostriedky v trestnom konaní patrí aj inštitút zrušenia
právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.
Právomoc rušiť takéto rozhodnutia má generálny prokurátor Slovenskej republiky, a to tak
na návrh, ako aj bez neho. Aj právoplatné uznesenia špeciálneho prokurátora patria medzi
rozhodnutia v prípravnom konaní, ktoré možno uvedeným postupom preskúmať.
Sťažovatelia teda mali možnosť podať návrh na zrušenie napadnutého uznesenia, ktorým
bolo zrušené uznesenie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-18
z 19. novembra 2008.
Z podanej sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovatelia tento mimoriadny opravný
prostriedok využili. Možno preto dospieť k záveru, že sťažovatelia nevyčerpali opravný
prostriedok, ktorý im Trestný poriadok na ochranu označených základných práv účinne
poskytoval a na ktorého použitie boli oprávnení. Treba tiež dodať, že sťažovatelia ani len
netvrdili (tým menej preukazovali), že návrh na zrušenie napadnutého uznesenia nepodali
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného súdu neprichádzal
do úvahy prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh navyše vyplýva, že sťažovatelia si musia byť
existencie uvedeného mimoriadneho opravného prostriedku vedomí, keďže proti inému
uzneseniu špeciálneho prokurátora vydanému pod č. k. VII/2 Gv 86/08-35 zo 6. marca 2009
už v minulosti generálnemu prokurátorovi podali návrh na postup podľa § 363 ods. 1
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
praxou (napríklad I. ÚS 320/2011, II. ÚS 187/2012, IV. ÚS 461/2011 a iné) ústavný súd
sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako
neprípustnú.
Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch
sťažovateľov v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2014