Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 537/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť B. A. a J. B., zastúpených advokátom JUDr. Jozefom

Sabóom, Obchodná 187/6, Sečovce, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , základného

práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základného práva na obhajobu podľa Slovenskej

republiky a práva na prípravu obhajoby podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 86/08-123 z 30. septembra 2013 vrátane

postupu, ktorý vydaniu uznesenia predchádzal, a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. A. a J. B. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. novembra 2013 doručená sťažnosť B. A. a J. B. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva na rovnosť

účastníkov v konaní podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

základného práva na obhajobu podľa a práva na prípravu obhajoby

podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru a namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) č. k. VII/2 Gv 86/08-123

z 30. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý jeho vydaniu

predchádzal.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia

Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Východ trestne

stíhaní okrem iného aj pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. b) zákona

č. v znení neskorších predpisov. Uznesením prokurátora úradu

špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-27 z 19. novembra 2008 bolo trestné stíhanie

sťažovateľov podľa zastavené, keďže dospel

k záveru, že je nepochybné, že skutok nespáchali obvinení. Tým istým prokurátorom úradu

špeciálnej prokuratúry však bolo autoremedúrou uvedené uznesenie zrušené uznesením

č. k. VII/2 Gv 86/08-27 z 15. januára 2009 podľa .

Následne podanú sťažnosť sťažovateľa B. A. proti uzneseniu prokurátora úradu špeciálnej

prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-27 z 15. januára 2009 špeciálny prokurátor uznesením

č. k. VII/2 Gv 86/08-35 zo 6. marca 2009 zamietol z dôvodu, že sťažnosť nepovažoval

za prípustnú. Návrhu sťažovateľa B. A. na postup podľa

vybavil generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

upovedomením vydaným pod č. k. VII/2 Gv 86/08-44 z 22. októbra 2009 dospejúc

k záveru, že vo vzťahu k uzneseniu špeciálneho prokurátora č. k. VII/2 Gv 86/08-35

zo 6. marca 2009 dôvody na navrhovaný postup podľa

nezistil. V označenej trestnej veci sťažovateľov však mal špeciálny prokurátor uznesením

č. k. VII/2 Gv 86/08-123 z 30. septembra 2013 (teda napadnutým uznesením) opätovne

zrušiť uznesenie prokurátora špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-18 z 19. novembra

2008 a prokurátorovi špeciálnej prokuratúry uložil, aby vo veci konal a rozhodol.

Sťažovatelia namietajú, že špeciálny prokurátor „obišiel a nerešpektoval svoje

vlastné rozhodnutie a svoj právny názor uvedený v uznesení zo 6.3.2009

č. k. VII/2 Gv 86/08-35 a právny názor generálneho prokurátora SR v oznámení

z 22.10.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-44 podľa ktorých rozhodnutie prokurátora vydané podľa

(tvz. autoremedúra) v danom prípade uznesenie prokurátora

z 15.1.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-27, je takým rozhodnutím prokurátora, proti ktorému zákon

nepripúšťa opravný prostriedok“. Súčasne poukazujú na v sťažnosti bližšie označený

komentár k , podľa ktorého je nové uznesenie vydané autoremedúrou

na podnet sťažnosti podanej proti pôvodnému uzneseniu z hľadiska prípustnosti riadneho

opravného prostriedku uznesením orgánu v prvom stupni, proti ktorému je sťažnosť

prípustná. Podľa názoru sťažovateľov však v danom prípade autoremedúra do úvahy

neprichádzala, lebo „zmena pôvodného uznesenia sa dotýkala práv obvinených...

K uvedeným porušeniam procesných pravidiel pristupuje tá skutočnosť, že sťažnosť pošk. Š.

nebola doručená obvineným ani obhajcom...

Napriek skutočnostiam, že uznesenie prokurátora ÚŠP GP SR z 15.1.2009 č. k.

VII/2 Gv 86/08-27 ktorým autoremedúrou zrušil svoje uznesenie z 19.11.2008 č. k.

VII/2 Gv 86/08-18 je naďalej právoplatné a nezrušil ho ani špeciálny prokurátor uznesením

z 6.3.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-35 na základe sťažnosti podanej sťažovateľom v 1. rade

špeciálny prokurátor uznesením z 30.9.2013 č. k. VII/2 Gv 86/08-123 podľa § 194 ods. 1 Tr.

por. zrušil uznesenie prokurátora ÚŠP GP SR z 19.11.2008 č. k. VII/2 Gv 86/08-18

o zastavení trestného stíhania a súčasne podľa uložil

prokurátorovi ÚŠP GP SR aby vo veci znova konal a rozhodol.

Špeciálny prokurátor nerešpektoval ani svoj vlastný právny názor vyjadrený

v uznesení z 6.3.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-35 a právny názor generálneho prokurátora

z 22.10.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-44, že proti uzneseniu prokurátora ÚŠP GP SR

z 15.1.2009 č. k. VII/2 Gv 86/08-27 sťažnosť nie je prípustná....

Uznesením špeciálneho prokurátora z 30.9.2013 č. k. VII/2 Gv 86/08-123 došlo

k porušeniu zásady právnej istoty, porušeniu ústavného príkazu konať iba podľa

a zákonov, porušeniu práva na inú právnu ochranu podľa čl. 1 ods. 1, čl.2 ods.2, čl. 46

ods. 1 a dohovoru.“ .

K namietanému porušeniu základného práva na obhajobu a práva na spravodlivý

proces sťažovatelia ďalej poukazujú na obsah vybranej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva a ústavného súdu a nadväzne na to uvádzajú, že „uznesenie prokurátora ÚŠP

GP SR z 19.11.2008 č. k. VII/2 Gv 86/08-18 ktorým podľa

zastavil trestné stíhanie je meritórne rozhodnutie vo veci. Ak teda poškodená... toto

uznesenie prokurátora napadla sťažnosťou, a boli zabezpečené údaje prostredníctvom

Generálnej prokuratúry SR, bolo povinnosťou prokurátora obe tieto podania doručiť

obvineným a ich obhajcom a určiť primeranú lehotu na zaujatie stanoviska...

Niet pochýb o tom, že prokurátor ÚŠP GP SR uznesením z 15.1.2009 č. k.

VII/2 Gv 86/08-27 zrušil uznesenie o zastavení trestného stíhania práve na základe

sťažností pošk. ... a údajov získaných prostredníctvom GPSR, teda podaní, o ktorých

obvinený ani obhajcovia nevedeli.

U sťažovateľa v 1. rade je toto pochybenie zvýraznené o to viac, že uznesenia

prokurátora o zastavení trestného stíhania a uznesenie o zrušení tohto uznesenia mu bolo

doručené v jeden deň. V takom prípade a za takýchto okolností je uplatňovanie práv

na obhajobu a spravodlivý trestný proces skutočne iba iluzórne.

Rozhodnutie špeciálneho prokurátora z 30.9.2013 č. k. VII/2 Gv 86/08-123

iba prehĺbilo nezákonný postup a porušovanie procesných pravidiel, lebo predmetné

uznesenie vydal na základe sťažnosti pošk. ..., ktoré ako už bolo viackrát uvedené, ešte ani

v súčasnosti nebolo doručené obhajobe.“.

Na základe uvedeného sa sťažovatelia svojím návrhom domáhajú vydania takéhoto

rozhodnutia:

Základné práva B. A. a J. B. na inú právnu ochranu podľa ...

a čl. 6 ods. 1 dohovoru ... v spojení so zásadou právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods.

2 ... b o l o p o r u š e n é uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2013 č. k. VII/2 Gv 86/08-123 a konaním,

ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo.

Základné právo B. A. a J. B. na obhajobu podľa ... a

písm. b) Dohovoru... v spojení s právom na spravodlivé konane podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3 ... a Dohovoru... b o l o p o r u š e n é uznesením Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 30.9.2013 č. k.

VII/2 Gv 86/08-123 a konaním, ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo.

Uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky zo dňa 30.9.2013 č.k. VII/2 Gv 86/08-123 sa zrušuje.“

Zároveň sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd každému zo sťažovateľov priznal

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur a na účet právneho zástupcu sťažovateľov úhradu

trov ich právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súvislosti s namietaným porušením základných práv sťažovateľov napadnutým

uznesením špeciálneho prokurátora ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že nie je

súčasťou sústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý okrem iného rozhoduje

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prípadoch, pri ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich

garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre

opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,

v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať,

resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách

trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno

na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré

neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch

spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v (m. m. pozri

napr. , , , ).

Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu

predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,

ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa generálny prokurátor ak rozhoduje

bez návrhu podľa odseku 1, môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov

od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia; ak rozhoduje na základe návrhu podľa

odseku 1, môže rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 zrušiť do šiestich mesiacov

od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Medzi mimoriadne opravné prostriedky v trestnom konaní patrí aj inštitút zrušenia

právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa a nasl. .

Právomoc rušiť takéto rozhodnutia má generálny prokurátor Slovenskej republiky, a to tak

na návrh, ako aj bez neho. Aj právoplatné uznesenia špeciálneho prokurátora patria medzi

rozhodnutia v prípravnom konaní, ktoré možno uvedeným postupom preskúmať.

Sťažovatelia teda mali možnosť podať návrh na zrušenie napadnutého uznesenia, ktorým

bolo zrušené uznesenie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 86/08-18

z 19. novembra 2008.

Z podanej sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovatelia tento mimoriadny opravný

prostriedok využili. Možno preto dospieť k záveru, že sťažovatelia nevyčerpali opravný

prostriedok, ktorý im na ochranu označených základných práv účinne

poskytoval a na ktorého použitie boli oprávnení. Treba tiež dodať, že sťažovatelia ani len

netvrdili (tým menej preukazovali), že návrh na zrušenie napadnutého uznesenia nepodali

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného súdu neprichádzal

do úvahy prípadný postup podľa .

Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh navyše vyplýva, že sťažovatelia si musia byť

existencie uvedeného mimoriadneho opravného prostriedku vedomí, keďže proti inému

uzneseniu špeciálneho prokurátora vydanému pod č. k. VII/2 Gv 86/08-35 zo 6. marca 2009

už v minulosti generálnemu prokurátorovi podali návrh na postup podľa § 363 ods. 1

.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

praxou (napríklad , , a iné) ústavný súd

sťažnosť sťažovateľov podľa odmietol ako

neprípustnú.

Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľov v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014