Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 497/2014
PDF · 153.33 KB
No categories available
I. ÚS 497/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
10. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti EX
CREDIT, a. s., Šustekova 49, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom
Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv zaručených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj vo veci namietaného porušenia
čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Galanta
sp. zn. 17 Er 387/2011 z 31. decembra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. februára 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv zaručených v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy
a čl. 14 dohovoru postupom a uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 17 Er 387/2011 z 31. decembra 2013.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnosti
poskytla dlžníkovi „pôžičku“, ktorú bol dlžník povinný vrátiť podľa podmienok
dojednaných v uzavretej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník dobrovoľne
nepristúpil k úhrade svojho záväzku, stala sa pohľadávka sťažovateľky splatnou, a preto
pristúpila k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 38 a nasl. zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
V priebehu exekučného konania sa sťažovateľka „... z dôvodu obavy o právny a fakticky
osud pohľadávky rozhodla podať exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora
a za nového súdneho exekútora navrhla ustanoviť JUDr. Rudolfa Krutého“. Uznesením
okresného súdu sp. zn. 17 Er 387/2011 z 31. decembra 2013 bolo rozhodnuté
„... o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu pôvodného exekútora“.
Podľa názoru sťažovateľky postupom a napádaným uznesením okresného súdu boli
porušené jej označené práva, predovšetkým základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže
okresný súd:
„a) bez toho, aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa
13. 04. 2011, sp .zn.: III ÚS 322/2010-37;
b) bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo
objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného
konania;
c) bez toho, aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom
a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;
d) bez toho, aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny
priebeh exekúcie;
e) bez toho, aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: III. ÚS 322/2010;
rozhodol s konečnou platnosťou... o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto
rozhodnutie vyvolalo právne účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa
možnosti dosiahnuť vymoženie pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej
súdnym exekútorom – JUDr. Rudolfom Krutým.“
Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré odôvodňuje tým, že „Všeobecný
súd svojím rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad
spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom,
ktorý je nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 Ústavy SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1.
Napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku
sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu
majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.
Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č.20 ods. 1 Ústavy SR a článku č. 1 Protokolu č. 1
majetok chránený Dohovorom, o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím
všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.
K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľka
uvádza, že ,,... aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť
rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním
zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd
rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným exekútorom a toto
rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako
povinný. Z okolností daného prípade nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by
mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné
zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením
oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako
dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uznesením
okresného súdu sp. zn. 17 Er 387/2011 z 31. decembra 2013, aby zrušil toto uznesenie
okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby sťažovateľke priznal primerané
finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako tiež úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie
základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy
a čl. 14 dohovoru postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. 17 Er 387/2011
z 31. decembra 2013.
V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľky ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že
v konaní o tejto sťažnosti je sťažovateľka kvalifikovane právne zastúpená advokátom, ktorý
bol už aj v minulosti v súvislosti zo zastupovaním inej sťažovateľky [obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, v mene ktorej (rovnako ako
v posudzovaných prípadoch, pozn.) koná konateľ J. F.] viackrát poučený o všeobecných aj
osobitných náležitostiach návrhu na začatie konania požadovaných ustanoveniami § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde, ktoré sú predpokladom úspešného uplatnenia námietky
porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom, ako aj o podmienkach
prípustnosti a včasnosti podania sťažnosti vyplývajúcich z ustanovení § 53 zákona
o ústavnom súde, pričom tomuto právnemu zástupcovi je dobre známa aj konštantná
judikatúra ústavného súdu týkajúca sa komplexu danej problematiky, počnúc rozhodnutiami
všeobecných súdov o ne/udelení poverenia na vykonanie exekúcie tomu-ktorému súdnemu
exekútorovi, rozhodnutiami o zamietnutí žiadosti na zmenu súdneho exekútora a končiac
vydaním meritórnych rozhodnutí všeobecných súdov.
Napriek tomu, že na úvodnej strane sťažnosti (koncipovanej advokátom),
sťažovateľka deklarovala, že ústavnému súdu ako prílohy sťažnosti predkladá „dokumenty
podľa textu“, v skutočnosti ústavnému súdu okrem splnomocnenia žiadne iné písomné
podklady nedoručila (napádané uznesenie s vyznačením doložky právoplatnosti, pozn.).
Tento nedostatok zákonom predpísaných náležitostí neumožňuje ústavnému súdu náležite
preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ani to, či bola
podaná v lehote vyplývajúcej z § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.
Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,
IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010, III. ÚS 430/2012 a iné).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí na jej prerokovanie
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého
rozhodnutia, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a
úhrady trov konania sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky
(čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto nárokoch už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2014