Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 500/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

10. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpeného advokátom

JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária, J. Kráľa 5/A, Lučenec, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. zo 17. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. apríla 2014 doručená sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej

len „sťažovateľ“, v citáciách aj „vedľajší účastník“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 17. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ „vstúpil

na základe... ... v pozícii vedľajšieho účastníka

na strane žalovaného do súdneho konania vedeného Okresným súdom Zvolen

pod sp. zn. “ (ďalej len „okresný súd“).

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že:

„... je občianskym združením založeným v zmysle o ochrane

spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch

v znení neskorších predpisov, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa

podľa uvedeného zákona.

Združenie vstúpilo do predmetného súdneho konania za účelom ochrany žalovaného

spotrebiteľa...

Predmetom žalobného nároku bolo uplatňovanie finančného plnenia

zo spotrebiteľskej zmluvy.

Žalobcom v konaní v pozícii dodávateľa bola obchodná spoločnosť EOS KSI

Slovensko, s. r. o... Uvedená spoločnosť sa domáhala finančného plnenia od žalovaného

spotrebiteľa fyzickej osoby A. K.“

4. Podľa názoru sťažovateľa „postupom a citovaným rozhodnutím Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 17. decembra 2013 bolo porušené jeho základné právo na súdnu

ochranu podľa ... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru...

Podľa názoru sťažovateľa bolo porušené najmä jeho právo implikované a obsiahnuté

vo vyššie uvedených garanciách – právo na prístup k súdu...

Uvedené bolo spôsobené v dôsledku aplikácie ústavne nekonformného a

arbitrárneho výkladu relevantných procesnoprávnych noriem.“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv

napadnutým rozhodnutím (pozri bod 1), zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie. Súčasne požiadal o priznanie mu náhrady trov právneho zastúpenia

a odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva podľa 6 ods. 1 dohovoru uznesením

krajského súdu zo 17. decembra 2013.

10. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

11. Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie,

z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

12. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojich a dohovorom

garantovaných základných práv napadnutým rozhodnutím krajského súdu. Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa krajský súd týmto rozhodnutím porušil

označené základné právo (resp. právo) predovšetkým namietaným postupom uvedeným

v bode 4. Bolo preto úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti posúdiť,

či medzi odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu týkajúceho sa uvedených

námietok a sťažovateľom označeným základným právom podľa , resp. právom podľa

dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po eventuálnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody na vyslovenie ich porušenia.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

14. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa

(resp. podľa dohovoru) označeným rozhodnutím krajského

súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo iba posúdenie, či účinky výkonu

právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní uznesením

zo 17. decembra 2013 sú zlučiteľné s označeným článkom , resp. dohovorom.

15. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým

zmenil rozhodnutie okresného súdu a nepripustil vstup sťažovateľa do konania ako

vedľajšieho účastníka, ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie

náležite odôvodnil, po opísaní právnej argumentácie okresného súdu, námietok

navrhovateľa uvedených v odvolaní a vyjadrenia sťažovateľa k odvolaniu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd okrem všeobecnej právnej úvahy,

kedy môže dôjsť k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka, vychádzajúc

z ustanovení a (ďalej len „OSP“), konkrétne

uviedol:

«... je nutné rozlišovať sporové a nesporové konania, ako aj jednotlivé fázy

sporového konania, a to z hľadiska právnej úpravy a špecifík týchto fáz sporového konania

(predovšetkým rozkazného konania a samotného sporového konania prejedávaného vecne

súdom). Otázkou prípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v štádiu rozkazného konania sa

zaoberal Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa

30. 10. 2013, v ktorom vyslovil jednoznačne, že „... vedľajší účastník odpor voči

platobnému rozkazu podať nemôže.“

Z tohto rozhodnutia vyplýva, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu,

t. j. urobiť uplatnený nárok sporným má len odporca v zmysle

Ide o významné dispozičné oprávnenie odporcu napĺňajúce jednu zo základných zásad

občianskeho súdneho konania. Len odporca rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni

platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa

prejednacej zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, došlo by tým k popretiu dispozičného práva

odporcu. Na rozdiel od odvolania má podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné dôsledky –

zrušuje sa ním platobný rozkaz. Ak by mal vedľajší účastník právo podať odpor a odpor by

podal, potom by zisťovanie stanoviska odporcu bolo bezpredmetné, lebo odporca by účinky

odporu nemohol zvrátiť.

Okrem toho Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal záver, že oznámením tretieho

subjektu, vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v štádiu skráteného

konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to

zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom k inštitútu

skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu

týmto subjektom.

Aj z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd rozhodnutie okresného súdu

za vecne správne, a preto ho potvrdil v zmysle , “»

16. Vychádzajúc z uvedených dôvodov uznesenia krajského súdu

zo 17. decembra 2013, ktorý sa opiera aj o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ústavný súd preto uzavrel, že právne závery krajského súdu vychádzajúce

z okolností tohto prípadu sú v danej veci jasné, zrozumiteľné a dostatočne logické.

Rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a arbitrárnosti, a keďže obsahom

základného práva na súdnu ochranu (a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

17. Vzhľadom na to, že sťažovateľova sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jeho ďalšími návrhmi uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014