Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 715/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť J. T. a obchodnej spoločnosti T.,

zastúpených advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, ktorou

namietajú porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 11. júla 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. T. a obchodnej spoločnosti T. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2014

osobne doručená sťažnosť J. T. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), a obchodnej spoločnosti

T. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“; spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom

Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 11. júla 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. domáhajú od Slovenskej republiky

ako odporcu (ďalej len „odporca“) náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

a nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci. Odporca, zastúpený

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, navrhol svojím podaním z 26. novembra 2012

zloženie preddavku na trovy konania podľa (ďalej aj

„OSP“). Na základe predloženého návrhu okresný súd uznesením sp. zn.

z 28. novembra 2013 vydaným vyšším súdnym úradníkom zaviazal sťažovateľa v 1. rade

na zloženie preddavku na trovy konania v sume 15 150 € a sťažovateľa v 2. rade na zloženie

preddavku na trovy konania v sume 4 012,15 €. Na základe odvolania sťažovateľov bolo

označené uznesenie okresného súdu potvrdené napadnutým uznesením okresného súdu

vydaným zákonným sudcom.

Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na účel , ktorým je „zabezpečenie

reálnej vymožiteľnosti náhrady trov priznanej úspešnému odporcovi, keďže tento sporom

nedisponuje a môžu mu vzniknúť značné trovy, ktorých náhrady sa pre bezmajetnosť

neúspešného navrhovateľa reálne nedomôže. V tomto konaní však Odporcovi trovy,

na ktorých náhradu by mal nárok, z podstaty veci nevznikajú a zaviazanie sťažovateľov

na zloženie preddavku na trovy konania je proti účelu uvedeného ustanovenia. Naopak,

takéto rozhodnutie predstavuje vážny zásah do základných práv sťažovateľov na

spravodlivý proces a práva na majetok. Odporcom v konaní je totiž Slovenská republika

zastúpená ústredným orgánom štátnej správy, ktoré má vlastné právne oddelenie. Slovenská

republika je podľa ust. osobne od súdnych

poplatkov oslobodená, ktoré sa naviac v tomto konaní neplatia podľa úpravy účinnej v

relevantnom čase. Odporca nie je v konaní ani zastúpený advokátom, a keby aj bol, tak

vzhľadom na existenciu vlastného právneho oddelenia by mu podľa judikatúry náhrada trov

konania priznaná nemohla byť, nakoľko zastúpenia advokátom by pri existencii vlastného

právneho oddelenia bolo neúčelným. Výklad a uplatnenie/aplikácia predmetných zákonných

ustanovení zo strany OS BA I trpí vadou ústavnej nekonformity, keďže ide o uplatnenie

v rozpore so zmyslom a účelom právnej normy vyjadrenej v . Postup OS BA I

nezabezpečuje budúcu pohľadávku na náhradu trov, keďže žiadna nemôže vzniknúť, ale

v rozpore so zmyslom a účelom zákona predstavuje prekážku v prístupe ku spravodivosti.“.

Podľa sťažovateľov uložením povinnosti zložiť preddavok na trovy konania

okresným súdom došlo k neprípustnému zásahu do ich základného práva vlastniť majetok

podľa , pričom „Obmedziť ústavné právo na majetok je v zmysle

ods. 4 SR možné iba v miere potrebnej na dosiahnutie ustanoveného cieľu, pričom sa

musí dbať na podstatu a zmysel tohto práva. Povinnosť ústavne konformného výkladu

a uplatňovania zákona vyplýva z SR, v zmysle ktorého musí byť výklad

a uplatňovanie zákonov v súlade s SR. OS BA I uplatnil ustanovenie zákona

ústavne nekonformne, teda v rozpore s SR.“.

V napadnutom konaní vedenom okresným súdom je účastníkom na strane odporcu

štát, preto podľa sťažovateľov prichádzajú do úvahy ako trovy konania v súlade s § 137

len odmena za zastupovanie advokátom a trovy dôkazov. Sťažovatelia k tomuto

uvádzajú:

«Ak by sa odporca nechal v konaní zastupovať advokátom, je pravdepodobné, že by

mu vznikli náklady na odmenu za zastupovanie. Takto vynaložené náklady sa však

nepovažujú za účelne vynaložené trovy, a preto by Odporcovi nevznikol nárok na ich

náhradu. Z rozhodovacej činnosti slovenských aj českých súdov vyplýva, že štátu ako

účastníkovi občianskoprávneho konania na súde nemožno úplne uprieť právo na zastúpenie

advokátom, ale nárok na náhradu takto vzniknutých trov štátu má len vo výnimočných

prípadoch, ak nie je orgán zastupujúci štát personálne vybavený na to, aby sa kvalifikovane

zastúpil sám. Ak by sa dal odporca v predmetnom konaní zastúpiť advokátom, nešlo by

o účelne vynaložené trovy, keďže má odporca v rámci svojej organizačnej štruktúry

k dispozícii právnu sekciu a dostatočné zázemie hradené zo štátneho rozpočtu, aby sa

kvalifikovane zastupoval sám. Podľa ust. § 141a ods. 3: „Povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania nenahrádza povinnosť podľa § 141.“ Ak by súd považoval za potrebné

zaviazať niektorého z účastníkov na zloženie preddavku na trovy dôkazu má na to

k dispozícii postup podľa ust. a nie je možný postup podľa ust.

ods. 1 . Odporcovi v predmetnom konaní nemôžu vzniknúť trovy, ktoré by mohli byť

hradené z preddavku v zmysle ust. . Zmysel ustanovenia je

zabezpečenie prostriedkov na trovy konania žalovanej strany pri sporoch s vysokou

hodnotou predmetu sporu, keďže žalovaná strana sporom nedisponuje a môžu jej vzniknúť

značné trovy. V tomto konaní však Odporcovi trovy, na ktorých náhradu by mal nárok

nevznikajú. Z uvedeného dôvodu máme za to, že návrh Odporcu na zloženie preddavku

na trovy konania skôr smeruje k obmedzeniu práv Navrhovateľa na prístup k spravodlivosti

a možno ho považovať za šikanózne konanie zo strany štátneho orgánu zastupujúceho štát.

Z uvedeného dôvodu preto zastávame názor, že v predmetnom konaní nie je daný dôvod

na postup podľa ust. 141a ods. 1 a na zaviazanie navrhovateľa k zloženiu preddavku

na trovy konania a súd je povinný predmetné ustanovenie neaplikovať. Správnosť právneho

názoru sťažovateľov je podporená aj rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 31. 01. 2013, č. k. -122 a rozhodnutie Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 31. 07. 2013, č. k. -141, v ktorých sa posudzovala totožná

otázka, založená na takmer identických skutkových okolnostiach a v ktorých bolo o žiadosti

SR na zloženie preddavku na trovy rozhodnuté presne naopak ako v prípade Sťažovateľov.»

Sťažovatelia odkazujú aj na právne názory vyslovené v náleze ústavného súdu sp. zn.

a zdôrazňujú, že uloženie povinnosti zložiť preddavok nesmie byť len

mechanickým určením vo výške 5 % z predmetu konania.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11. 07. 2014, č. k.

286 porušil základné práva J. T. a spoločnosti T. zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1

SR.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 07. 2014, č. k.

286 sa zrušuje.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť náhradu trov konania J. T.

a spoločnosti T. na účet ich právneho zástupcu do dvoch týždňov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľov, podľa ktorej

okresný súd ústavne nekonformne aplikoval , v dôsledku čoho došlo

k neprípustnému zásahu do ich základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na ochranu

majetku. Napadnuté uznesenie okresného súdu je podľa ich názoru v rozpore so zmyslom

a účelom a predstavuje prekážku v prístupe

k spravodlivosti.

V súlade s navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo

na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil

preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne

s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka

nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ

preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť

preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku

na trovy konania zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad zrejmé,

že napadnutým uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označených

základných práv dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani

nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok zásah

do základných práv sťažovateľov na súdnu ochranu a ochranu majetku. K dôsledkom,

na ktoré sťažovatelia v sťažnosti poukazujú, by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním

uznesenia o zastavení konania v zmysle už citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku (obdobne pozri napr. , ).

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu

proti prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza

do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený .

Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému

uzneseniu okresného súdu o zastavení konania budú mať sťažovatelia možnosť uplatňovať

všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie

konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými

právami, porušenie ktorých sťažovatelia touto sťažnosťou namietajú. Za týchto okolností

ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa za predčasné, keďže

sťažovatelia budú mať v ďalšom priebehu konania vedeného pod sp. zn.

k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a .

V súvislosti s konkrétnou námietkou sťažovateľov vzťahujúcou sa na odôvodnenie

nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 6. júna 2012 ústavný súd dodáva, že

v citovanom náleze ústavný súd síce vyslovil porušenie práv podľa a dohovoru,

ku ktorým malo dôjsť uznesením Okresného súdu Poprad č. k. -938

z 9. januára 2012, ktorým bola účastníkovi konania uložená povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania, avšak zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím na ďalšiu rozhodovaciu

činnosť ústavného súdu (, , ,

, , , , ,

, ) išlo o ojedinelý (menšinový) názor jedného zo senátov

ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazuje aj uznesenie toho istého senátu (I. ÚS),

ktorý v obdobnej veci uznesením sp. zn. z 3. októbra 2012 (teda po vydaní

uznesenia sp. zn. ) sťažnosť už meritórne neposudzoval, ale ju odmietol

podľa .

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľov pri predbežnom

prerokovaní podľa v spojení s odmietol

ako neprípustnú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľov

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2014