Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 715/2014
PDF · 166.98 KB
No categories available
II. ÚS 715/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť J. T. a obchodnej spoločnosti T.,
zastúpených advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, ktorou
namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 25 C 163/2012
z 11. júla 2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. T. a obchodnej spoločnosti T. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2014
osobne doručená sťažnosť J. T. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), a obchodnej spoločnosti
T. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“; spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom
Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
25 C 163/2012 z 11. júla 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 25 C 163/2012 domáhajú od Slovenskej republiky
ako odporcu (ďalej len „odporca“) náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci. Odporca, zastúpený
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, navrhol svojím podaním z 26. novembra 2012
zloženie preddavku na trovy konania podľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“). Na základe predloženého návrhu okresný súd uznesením sp. zn. 25 C 163/2012
z 28. novembra 2013 vydaným vyšším súdnym úradníkom zaviazal sťažovateľa v 1. rade
na zloženie preddavku na trovy konania v sume 15 150 € a sťažovateľa v 2. rade na zloženie
preddavku na trovy konania v sume 4 012,15 €. Na základe odvolania sťažovateľov bolo
označené uznesenie okresného súdu potvrdené napadnutým uznesením okresného súdu
vydaným zákonným sudcom.
Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na účel § 141a OSP, ktorým je „zabezpečenie
reálnej vymožiteľnosti náhrady trov priznanej úspešnému odporcovi, keďže tento sporom
nedisponuje a môžu mu vzniknúť značné trovy, ktorých náhrady sa pre bezmajetnosť
neúspešného navrhovateľa reálne nedomôže. V tomto konaní však Odporcovi trovy,
na ktorých náhradu by mal nárok, z podstaty veci nevznikajú a zaviazanie sťažovateľov
na zloženie preddavku na trovy konania je proti účelu uvedeného ustanovenia. Naopak,
takéto rozhodnutie predstavuje vážny zásah do základných práv sťažovateľov na
spravodlivý proces a práva na majetok. Odporcom v konaní je totiž Slovenská republika
zastúpená ústredným orgánom štátnej správy, ktoré má vlastné právne oddelenie. Slovenská
republika je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. osobne od súdnych
poplatkov oslobodená, ktoré sa naviac v tomto konaní neplatia podľa úpravy účinnej v
relevantnom čase. Odporca nie je v konaní ani zastúpený advokátom, a keby aj bol, tak
vzhľadom na existenciu vlastného právneho oddelenia by mu podľa judikatúry náhrada trov
konania priznaná nemohla byť, nakoľko zastúpenia advokátom by pri existencii vlastného
právneho oddelenia bolo neúčelným. Výklad a uplatnenie/aplikácia predmetných zákonných
ustanovení zo strany OS BA I trpí vadou ústavnej nekonformity, keďže ide o uplatnenie
v rozpore so zmyslom a účelom právnej normy vyjadrenej v § 141a OSP. Postup OS BA I
nezabezpečuje budúcu pohľadávku na náhradu trov, keďže žiadna nemôže vzniknúť, ale
v rozpore so zmyslom a účelom zákona predstavuje prekážku v prístupe ku spravodivosti.“.
Podľa sťažovateľov uložením povinnosti zložiť preddavok na trovy konania
okresným súdom došlo k neprípustnému zásahu do ich základného práva vlastniť majetok
podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, pričom „Obmedziť ústavné právo na majetok je v zmysle čl. 13
ods. 4 ústavy SR možné iba v miere potrebnej na dosiahnutie ustanoveného cieľu, pričom sa
musí dbať na podstatu a zmysel tohto práva. Povinnosť ústavne konformného výkladu
a uplatňovania zákona vyplýva z čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého musí byť výklad
a uplatňovanie zákonov v súlade s Ústavou SR. OS BA I uplatnil ustanovenie zákona
ústavne nekonformne, teda v rozpore s Ústavou SR.“.
V napadnutom konaní vedenom okresným súdom je účastníkom na strane odporcu
štát, preto podľa sťažovateľov prichádzajú do úvahy ako trovy konania v súlade s § 137
OSP len odmena za zastupovanie advokátom a trovy dôkazov. Sťažovatelia k tomuto
uvádzajú:
«Ak by sa odporca nechal v konaní zastupovať advokátom, je pravdepodobné, že by
mu vznikli náklady na odmenu za zastupovanie. Takto vynaložené náklady sa však
nepovažujú za účelne vynaložené trovy, a preto by Odporcovi nevznikol nárok na ich
náhradu. Z rozhodovacej činnosti slovenských aj českých súdov vyplýva, že štátu ako
účastníkovi občianskoprávneho konania na súde nemožno úplne uprieť právo na zastúpenie
advokátom, ale nárok na náhradu takto vzniknutých trov štátu má len vo výnimočných
prípadoch, ak nie je orgán zastupujúci štát personálne vybavený na to, aby sa kvalifikovane
zastúpil sám. Ak by sa dal odporca v predmetnom konaní zastúpiť advokátom, nešlo by
o účelne vynaložené trovy, keďže má odporca v rámci svojej organizačnej štruktúry
k dispozícii právnu sekciu a dostatočné zázemie hradené zo štátneho rozpočtu, aby sa
kvalifikovane zastupoval sám. Podľa ust. § 141a ods. 3: „Povinnosť zložiť preddavok
na trovy konania nenahrádza povinnosť podľa § 141.“ Ak by súd považoval za potrebné
zaviazať niektorého z účastníkov na zloženie preddavku na trovy dôkazu má na to
k dispozícii postup podľa ust. § 141 ods. 1 OSP a nie je možný postup podľa ust. § 141a
ods. 1 OSP. Odporcovi v predmetnom konaní nemôžu vzniknúť trovy, ktoré by mohli byť
hradené z preddavku v zmysle ust. § 141a ods. 1 OSP. Zmysel ustanovenia § 141a OSP je
zabezpečenie prostriedkov na trovy konania žalovanej strany pri sporoch s vysokou
hodnotou predmetu sporu, keďže žalovaná strana sporom nedisponuje a môžu jej vzniknúť
značné trovy. V tomto konaní však Odporcovi trovy, na ktorých náhradu by mal nárok
nevznikajú. Z uvedeného dôvodu máme za to, že návrh Odporcu na zloženie preddavku
na trovy konania skôr smeruje k obmedzeniu práv Navrhovateľa na prístup k spravodlivosti
a možno ho považovať za šikanózne konanie zo strany štátneho orgánu zastupujúceho štát.
Z uvedeného dôvodu preto zastávame názor, že v predmetnom konaní nie je daný dôvod
na postup podľa ust. 141a ods. 1 OSP a na zaviazanie navrhovateľa k zloženiu preddavku
na trovy konania a súd je povinný predmetné ustanovenie neaplikovať. Správnosť právneho
názoru sťažovateľov je podporená aj rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 31. 01. 2013, č. k. 3 Co/45/2013-122 a rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 31. 07. 2013, č. k. 16 C/163/2012-141, v ktorých sa posudzovala totožná
otázka, založená na takmer identických skutkových okolnostiach a v ktorých bolo o žiadosti
SR na zloženie preddavku na trovy rozhodnuté presne naopak ako v prípade Sťažovateľov.»
Sťažovatelia odkazujú aj na právne názory vyslovené v náleze ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 112/2012 a zdôrazňujú, že uloženie povinnosti zložiť preddavok nesmie byť len
mechanickým určením vo výške 5 % z predmetu konania.
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11. 07. 2014, č. k. 25 C/163/2012-
286 porušil základné práva J. T. a spoločnosti T. zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1
Ústavy SR.
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 07. 2014, č. k. 25 C/163/2012-
286 sa zrušuje.
3. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť náhradu trov konania J. T.
a spoločnosti T. na účet ich právneho zástupcu do dvoch týždňov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľov, podľa ktorej
okresný súd ústavne nekonformne aplikoval § 141a OSP, v dôsledku čoho došlo
k neprípustnému zásahu do ich základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na ochranu
majetku. Napadnuté uznesenie okresného súdu je podľa ich názoru v rozpore so zmyslom
a účelom Občianskeho súdneho poriadku a predstavuje prekážku v prístupe
k spravodlivosti.
V súlade s § 141a ods. 1 OSP navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo
na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil
preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne
s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka
nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ
preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť
preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku
na trovy konania zastaví.
Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad zrejmé,
že napadnutým uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označených
základných práv dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani
nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok zásah
do základných práv sťažovateľov na súdnu ochranu a ochranu majetku. K dôsledkom,
na ktoré sťažovatelia v sťažnosti poukazujú, by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním
uznesenia o zastavení konania v zmysle už citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku (obdobne pozri napr. II. ÚS 129/2012, II. ÚS 135/2012).
Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1
poslednej vety OSP proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu
proti prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza
do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený § 237 písm. f) OSP.
Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému
uzneseniu okresného súdu o zastavení konania budú mať sťažovatelia možnosť uplatňovať
všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.
Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie
konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými
právami, porušenie ktorých sťažovatelia touto sťažnosťou namietajú. Za týchto okolností
ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy za predčasné, keďže
sťažovatelia budú mať v ďalšom priebehu konania vedeného pod sp. zn. 25 C 163/2012
k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy.
V súvislosti s konkrétnou námietkou sťažovateľov vzťahujúcou sa na odôvodnenie
nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012 ústavný súd dodáva, že
v citovanom náleze ústavný súd síce vyslovil porušenie práv podľa ústavy a dohovoru,
ku ktorým malo dôjsť uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 13 C 270/08-938
z 9. januára 2012, ktorým bola účastníkovi konania uložená povinnosť zložiť preddavok
na trovy konania, avšak zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím na ďalšiu rozhodovaciu
činnosť ústavného súdu (II. ÚS 129/2012, II. ÚS 130/2012, II. ÚS 131/2012,
II. ÚS 132/2012, II. ÚS 133/2012, II. ÚS 134/2012, II. ÚS 135/2012, IV. ÚS 721/2013,
IV. ÚS 112/2013, I. ÚS 537/2014) išlo o ojedinelý (menšinový) názor jedného zo senátov
ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazuje aj uznesenie toho istého senátu (I. ÚS),
ktorý v obdobnej veci uznesením sp. zn. I. ÚS 440/2012 z 3. októbra 2012 (teda po vydaní
uznesenia sp. zn. I. ÚS 112/2012) sťažnosť už meritórne neposudzoval, ale ju odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľov pri predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol
ako neprípustnú.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľov
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2014