Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)IV. ÚS 721/2013
PDF · 153.04 KB
No categories available
IV. ÚS 721/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť V. P., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 24 C 81/2008-117 z 24.
júna 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. P. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra
2013 doručená sťažnosť V. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J.
S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) č. k. 24 C 81/2008-117 z 24. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v postavení žalobcu v konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 24 C 81/2008, pričom jeho žaloba smeruje proti Slovenskej
republike (ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky. V označenom konaní sa sťažovateľ domáha náhrady škody z titulu nesprávneho
úradného postupu.
Napadnutým uznesením okresného súdu bola sťažovateľovi uložená povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania vo výške 4 992,59 €, a to do 30 dní od právoplatnosti
napadnutého uznesenia. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že proti napadnutému
uzneseniu nie je odvolanie prípustné a ak v ustanovenej lehote preddavok na trovy konania
nezloží, okresný súd konanie v súlade s § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „OSP“) zastaví.
Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza:
«Zaplatenie preddavku na trovy konania vo výške 4992,59 Eur je pre mňa na základe
mojich osobných majetkových pomerov a výdavkov samo o sebe nereálne. Dňa 22. 04. 2013
som súdu vydokladoval svoje aktuálne a majetkové pomery vyplnením príslušného tlačiva
a podpísaním čestného prehlásenia o pravdivosti a úplnosti údajov spolu s listom -
doplnenie žiadosti. Je síce pravda, že vlastním rodinný dom a pozemok a dostávam
pravidelný mesačný príjem, ale súd nezobral do úvahy aj mesačné výdavky, ktoré som
nútený vynaložiť a to jednak na starostlivosť o moju manželku, ktorá sa vinou lekárov - po
laparoskopickom vyšetrení nie je schopná sama o seba postarať a je nútená užívať
množstvo liekov, navštevovať pravidelne lekárov a to len za doprovodu zodpovednej osoby
(mňa, našej dcéry, alebo môjho otca). Ďalej výdavky, ktoré vynaložím na štúdium syna -
330 Eur mesačne, čo som uviedol len základné náklady. Rovnako aj náklady vynaložené na
starostlivosť o domácnosť.
Predať dom a kúpiť, resp. prenajať si byt, aby som mal na zaplatenie preddavku na
trovy konania považujem za formu vydierania, hlavne preto, že náhradu škody si
uplatňujem v dôsledku nesprávneho postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktorý mi v
osobnom, rodinnom, spoločenskom a profesijnom živote spôsobil nie malé problémy. V
konečnom dôsledku mám za to, že týmto by sa manželkin už aj tak zlý zdravotný stav ešte
výraznejšie zhoršil.
Navyše, právo na prístup na súd, hoci nie je absolútne, musí byť efektívne a ani súdy
nesmú toto právo obmedzovať, či redukovať spôsobom porušujúcim jeho samotnú podstatu.
Uloženie tak vysokého preddavku zasahuje do mojej Ústavou SR a právnymi prepismi SR
garantovanej možnosti domáhať sa ochrany môjho práva na nezávislom a nestrannom súde
a javí sa zjavne arbitrárne v myšlienkovom procese konajúceho súdu. Okrem toho
povinnosťou Okresného súdu bolo vychádzajúc z aplikácie ustanovenia § 141a ods. 1 OSP,
aby preskúmal a následne odôvodnil naplnenie všetkých jeho atribútov, resp. predpokladov
jeho uplatnenia. Zo štrukturálnej formulácie a obsahovej gradácie ust. § 141a ods. 1 OSP
vyplýva podmienenosť jeho použitia iba v príčinnej súvislosti s preskúmaním dvoch
základných predpokladov, ktoré musia byť kumulatívne naplnené a to jednak preskúmaním
predpokladu na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 OSP a jednak aj
preskúmaním výšky žalovaného návrhu vzhľadom na sumu životného minima. Je paradoxné,
že v danom prípade je uplatňovanie môjho nároku zo zákona oslobodené od súdnych
poplatkov, preto je nelogické požadovať splnenie tejto podmienky - skúmať, či sú splnené
podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov alebo nie. Okrem toho je podľa môjho
názoru potrebné rešpektovať princíp proporcionality, teda aby zásahy do majetkových práv
účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy
mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku.
Do úvahy v tomto prípade prichádza aj možnosť vysporiadať sa s platnou
legislatívou a dobrými mravmi. V niektorých prípadoch by mala platná legislatíva ustúpiť
do pozadia pred dobrými mravmi. Vysporiadanie sa s platnou legislatívou a jej súladu
s dobrými mravmi je nepochybne významnou skutočnosťou pre rozhodovanie súdov tak, aby
tieto boli v súlade s dobrými mravmi. V prípade, že platný právny predpis je v rozpore,
resp. jeho aplikácie nie celkom v súlade s dobrými mravmi je podľa môjho názoru
odôvodnené aplikovať a uprednostniť princíp dobrých mravom na úkor platných predpisov.
V opačnom prípade nerešpektovaním tejto zásady môže dochádzať k výrazným
deformáciám, ako aj v tomto prípade zbavenie možnosti domáhať sa svojho zákonného
práva cestou súdnej ochrany. Dôvodová správa k návrhu novely OSP, ktorou sa zaviedlo do
právneho poriadku SR ustanovenie § 141a OSP - inštitút preddavku na trovy konania
hovorí:
„V sporoch, v ktorých je uplatňovaná vyššia peňažná suma je strana vystupujúca ako
odporca často v situácii, že je voči nej uplatňovaný návrh, ktorý sa javí ako šikanózny.
Odporca platí trovy konania (napr. odmena advokáta) zo sumy, ktorá je voči nemu
uplatňovaná s rizikom, že ak bude v bránení práva úspešný, navrhovateľ jej trovy
nenahradí, keďže ešte počas konania podľa vývoja konania napr. postúpi pohľadávku na
inú osobu, u ktorej nie je zabezpečená vymožiteľnosť tejto pohľadávky. Inštitút preddavkov
na trovy konania má za cieľ eliminovať tieto šikanózne návrhy v čo najväčšej miere.“
Uvedená dôvodová správa, hovorí, že tento inštitút bol zavedený na ochranu
odporcu, voči ktorému sa niektoré návrhy javia ako šikanózne. Na druhej strane sa
nepočítalo s tým, že zloženie neprimerane vysokého preddavku na trovy konania, ktorý
navrhovateľ nie je schopný zaplatiť je šikanózne práve voči navrhovateľovi.
V tomto prípade je nepochybné:
1/ navrhovateľovi bola spôsobená škoda postupom OČTK,
2/ dôležitou sa taktiež javí otázka, prečo na konanie podľa zákona 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, ktoré je samo zo zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov bola uložená
povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania podľa § 141a OSP,
3/ odporca nemusí zložiť preddavok na trovy - povinnosť zložiť preddavok na trovy
konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa
osobitného predpisu o konkurznom konaní. Táto časť ust. § 141a OSP je šikanózna voči
navrhovateľovi, keďže odporcom je SR,
4/ odporca má silné právne oddelenie a vysokokvalifikovaných a odborne
fundovaných právnikov, ktorý poberajú mzdu a nevznikajú im žiadne nároky ak spor
vyhrajú,
5/ povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bráni navrhovateľovi na prístupu
k súdu, čím dochádza k spôsobeniu verejnou mocou k ďalšiemu výraznému poškodeniu,
resp. čím by došlo k ďalšiemu poškodeniu,
6/ súd pri skúmaní mojich majetkových a sociálnych pomerov zjavne nezobral do
úvahy výdavky, ktoré som nútený mesačne vynaložiť na starostlivosť o moju manželku, ktorá
nie schopná sama o seba sa postarať, na starostlivosť a štúdium syna - 330 Eur mesačne,
čo predstavuje len tie najzákladnejšie náklady. Rovnako aj náklady vynaložené na
starostlivosť o domácnosť.»
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo V. P... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a právo na právnu istotu vyplývajúce z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR
Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. 06. 2013,
č. k. 24 C/81/2008-117 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. 06. 2013, č. k. 24 C/81/2008 -117
sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.
Slovenská republika, zast. Okresným súdom Bratislava I., je povinná nahradiť
sťažovateľovi - V. P... trovy konania a právneho zastúpenia na účet JUDr. J. S., advokáta...
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľa, podľa ktorej
napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jeho základného
práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie, a to konkrétne do jeho
práva na prístup k súdu, keďže v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety OSP ak navrhovateľ
(sťažovateľ, pozn.) preddavok v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť
zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie
preddavku zastaví.
V súlade s § 141a ods. 1 OSP navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo
na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil
preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne
s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka
nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ
preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť
preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku
na trovy konania zastaví.
Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad zrejmé,
že napadnutým uznesením okresného súdu k neprípustnému zásahu do označeného
základného práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutého uznesenia, ale ani
nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu
prístupu k súdu pre sťažovateľa. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľ v sťažnosti poukazuje,
by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania v zmysle už
citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (obdobne pozri napr.
II. ÚS 129/2012, II. ÚS 135/2012).
Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1
poslednej vety OSP proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu
proti prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza
do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený § 237 písm. f) OSP.
Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému
uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľ možnosť uplatňovať
všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.
Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie
konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými
právami, porušenie ktorých sťažovateľ touto sťažnosťou namieta. Za týchto okolností
ústavný súd považuje podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy za predčasné, keďže
sťažovateľ bude mať v ďalšom priebehu konania vedeného pod sp. zn. 24 C 81/2008
k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako
neprípustnú.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľa
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2013