Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)II. ÚS 133/2012
PDF · 136.75 KB
No categories available
II. ÚS 133/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej A., s. r. o., B., vo veci
namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava I č. k. 12 C 123/2010-190 zo 14. februára 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2012
doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) č. k. 12 C 123/2010-190 zo 14. februára 2012. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú
prepravu 17. apríla 2012.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalobkyne v konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 12 C 123/2010. Žaloba smeruje proti žalovanej Slovenskej
republike (ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky. Predmetom konania je náhrada materiálnej škody a nemajetkovej ujmy
vzniknutej nesprávnym úradným postupom.
Uznesením okresného súdu č. k. 12 C 123/2010-190 zo 14. februára 2012 bola
sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 948 583,49 €,
a to do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Podľa názoru sťažovateľky uznesenie okresného súdu neobstojí, pretože je v rozpore
s ustanovením § 141a ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej so zámerom
zákonodarcu v súvislosti s týmto ustanovením, taktiež s ustanovením § 4 ods. 1 písm. k)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a napokon aj so zásadou
rovnosti účastníkov konania. Výrok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže
okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval.
Podľa sťažovateľky interpretácia ustanovenia § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku založená na premise, že súd je vždy povinný uložiť navrhovateľovi povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované
právo na zaplatenie peňažnej sumy, pričom u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, je nesprávna. Pri rozhodovaní súdu
o návrhu odporcu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nie je
totiž právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je totiž odporcom taký subjekt, ktorého
majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu
o konkurznom konaní, potom je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia ustanovenia
§ 141a Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ustanovenia § 141a ods. 1 štvrtej vety
Občianskeho súdneho poriadku ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote
nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote
15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví. Platí teda,
že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie zastaviť len vtedy, ak
kumulatívne dôjde k tomu, že navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezložil a odporca,
ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho aj zložil. Naopak, nie je možné, aby súd pre
nezloženie preddavku konanie zastavil, ak navrhovateľ preddavok v súdom určenej lehote
nezložil a odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil. Rovnako nie je
možné pre nezloženie preddavku konanie zastaviť, ak navrhovateľ preddavok v určenej
lehote nezložil a odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho zložil.
Právna úprava reflektuje vôľu zákonodarcu zachovávať zásady spravodlivého
súdneho konania aj v prípade rozhodovania o návrhu odporcu podľa ustanovenia § 141a
Občianskeho súdneho poriadku. Bolo by totiž porušením zásady rovnosti účastníkov
konania, ak by súd legálne mohol na návrh vecne oslobodeného odporcu, ktorý má
evidentný záujem na tom, aby konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť
navrhovateľa povinnosťou uhradiť bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú
sumu a previazať splnenie tejto povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania.
Obiter dictum, ak by odporca, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní (takýmto odporcom je aj žalovaná), mohol
svojím úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania, došlo
by k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu, a to osobitne práva
na prístup k súdu ako imanentnej súčasti tohto základného práva. Súd môže uložiť
navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa ustanovenia § 141a
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh
odporcu, ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia bude mať, povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako navrhovateľ. V prípade, ak návrh
na zloženie preddavku podal odporca, ktorý takúto povinnosť nemá (pretože jeho majetkové
pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní),
musí súd takýto návrh zamietnuť v rámci ústavne súladnej interpretácie ustanovenia § 141a
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť
preddavok na trovy konania tam, kde je odporca od takejto povinnosti vecne oslobodený,
postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj keď navrhovateľ zaťažený povinnosťou preddavok
nezloží, konanie nemožno zastaviť.
Sťažovateľka upozorňuje na to, že okresný súd si túto jej argumentáciu osvojil
v skutkovo a právne podobných konaniach, kde vystupujú tí istí účastníci a kde sa
rozhodovalo o totožných návrhoch žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok
na trovy konania. V týchto prípadoch bol návrh žalovanej zamietnutý (napr. uznesenia
okresného súdu č. k. 16 C 162/2011-161 z 21. marca 2012 a č. k. 16 C 163/2011-161
z 21. marca 2012).
Sťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že je v konaní vedenom okresným súdom vecne
oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona
o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé
konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná z pohľadu splnenia
predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tam, kde zákon presne stanoví, že
navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku v konaní, v ktorom sa domáha
náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, je bizarné, aby mu zároveň
stanovil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal aj
odporca.
Sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd ignoroval formálnu podmienku
ustanovenia § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej je možné
rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok len vtedy, ak sa uplatňuje právo
na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 141a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého výška preddavku je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej
navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V danom prípade je zrejmé, že
sťažovateľkou uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu a požadovaná suma preddavku prevyšuje 5 % uplatňovanej istiny.
Napokon sťažovateľka zdôrazňuje, že návrh žalovanej neobsahoval žiadne
odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou
a dôvodmi vôbec nezaoberal. Pritom je zrejmé, že zloženie tak enormne vysokej sumy
nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívne nemôžu vzniknúť také
trovy, ktoré by mali byť kryté tak enormne vysokou sumou preddavku. Účel návrhu je preto
viac než zrejmý. Ide o to, aby bola sťažovateľka postavená do bezvýchodiskovej situácie
tak, aby rezignovala na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestala žiadať od žalovanej
náhradu škody a nemajetkovej ujmy.
Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu v konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 12 C 123/2010 s tým, aby bolo uznesenie zo 14. februára 2012
zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie finančného
zadosťučinenia v sume 500 €, ako aj náhradu trov konania na účet právneho zástupcu.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 12 C 123/2010-190 zo 14. februára 2012 vyplýva,
že ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške
948 583,49 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Sťažovateľka
sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 18 971 669,80 €. Výzvou z 12. januára 2012
bolo sťažovateľke doručené tlačivo na dokladovanie pomerov účastníka konania
požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov s tým, aby sa v lehote 10 dní
vyjadrila k svojim majetkovým pomerom podľa § 141a tretej vety Občianskeho súdneho
poriadku a zároveň v rovnakej lehote zaslala okresnému súdu vyplnené tlačivo dokladujúce
jej majetkové pomery. Sťažovateľka v odpovedi uviedla, že v danom konaní je vecne
oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch.
Vecné oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka
posudzovaná z pohľadu splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Sťažovateľka argumentovala ďalej tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie
návrhu na zloženie preddavku. Je tiež toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú
vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie
preddavku na trovy konania považuje za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu
a na súdnu ochranu. Sťažovateľka požadované tlačivo o jej majetkových pomeroch
okresnému súdu nepredložila. Podľa názoru okresného súdu sú splnené podmienky
na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania, lebo uplatňuje
právo na zaplatenie sumy 18 971 669,80 €, teda vo výške presahujúcej 400-násobok
životného minima, žalovaná navrhla uloženie tejto povinnosti sťažovateľke a zároveň
sťažovateľka napriek výzve okresného súdu nepreukázala existenciu majetkových pomerov
odôvodňujúcich jej oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 Občianskeho
súdneho poriadku. V prípade splnenia týchto podmienok je súd povinný zaviazať
sťažovateľku na zloženie preddavku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je táto vecne alebo
osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych poplatkoch,
a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú. V zmysle
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie
majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna
príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia
a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku
alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa
nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka
Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií. Keďže v zmysle tohto
ustanovenia sa majetkové pomery štátu nemôžu usporiadať, s poukazom na ustanovenie
§ 141a ods. 1 tretiu vetu Občianskeho súdneho poriadku nebola žalovaná zaviazaná
na zloženie preddavku na trovy konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú napriek tomu, že ústavný súd
vníma závažnosť námietok sťažovateľky, a napriek tomu, že neprehliadol skutočnosť, že
meritórna argumentácia sťažovateľky v tejto sťažnosti má výrazné ústavnoprávne dimenzie.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Jadrom sťažnosti je námietka sťažovateľky, podľa ktorej uznesením okresného súdu
došlo k zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva
na prístup k súdu, keďže v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety Občianskeho súdneho
poriadku ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť
zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie
preddavku zastaví.
Podľa názoru ústavného súdu je v danom prípade zrejmé už na prvý pohľad, že
uznesením okresného súdu č. k. 12 C 123/2010-190 zo 14. februára 2012 k zásahu
do označeného základného práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie uznesenia, ale ani
nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá bez ďalšieho za následok stratu prístupu
k súdu pre sťažovateľku. K namietaným dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným
vydaním uznesenia o zastavení konania v zmysle už citovaného ustanovenia.
Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1
poslednej vety Občianskeho súdneho poriadku proti uzneseniu o zastavení konania je
prípustné odvolanie a vo vzťahu voči prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj podanie dovolania, ktorého
prípustnosť by sa mohla opierať o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku. Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania voči
prípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosť
uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému
súdu. Všeobecné súdy preto budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre
nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými základnými
právami, porušenie ktorých sťažovateľka namieta.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2012