Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 133/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej A., s. r. o., B., vo veci

namietaného porušenia a ,

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava I č. k. -190 zo 14. februára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2012

doručená sťažnosť spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie a (ďalej len „“),

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -190 zo 14. februára 2012. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú

prepravu 17. apríla 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalobkyne v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. . Žaloba smeruje proti žalovanej Slovenskej

republike (ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky. Predmetom konania je náhrada materiálnej škody a nemajetkovej ujmy

vzniknutej nesprávnym úradným postupom.

Uznesením okresného súdu č. k. -190 zo 14. februára 2012 bola

sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 948 583,49 €,

a to do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Podľa názoru sťažovateľky uznesenie okresného súdu neobstojí, pretože je v rozpore

s ustanovením a , ďalej so zámerom

zákonodarcu v súvislosti s týmto ustanovením, taktiež s ustanovením § 4 ods. 1 písm. k)

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a napokon aj so zásadou

rovnosti účastníkov konania. Výrok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže

okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval.

Podľa sťažovateľky interpretácia ustanovenia § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku založená na premise, že súd je vždy povinný uložiť navrhovateľovi povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované

právo na zaplatenie peňažnej sumy, pričom u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, je nesprávna. Pri rozhodovaní súdu

o návrhu odporcu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nie je

totiž právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je totiž odporcom taký subjekt, ktorého

majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu

o konkurznom konaní, potom je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia ustanovenia

. Podľa ustanovenia štvrtej vety

ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote

nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote

15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví. Platí teda,

že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie zastaviť len vtedy, ak

kumulatívne dôjde k tomu, že navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezložil a odporca,

ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho aj zložil. Naopak, nie je možné, aby súd pre

nezloženie preddavku konanie zastavil, ak navrhovateľ preddavok v súdom určenej lehote

nezložil a odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil. Rovnako nie je

možné pre nezloženie preddavku konanie zastaviť, ak navrhovateľ preddavok v určenej

lehote nezložil a odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho zložil.

Právna úprava reflektuje vôľu zákonodarcu zachovávať zásady spravodlivého

súdneho konania aj v prípade rozhodovania o návrhu odporcu podľa ustanovenia § 141a

. Bolo by totiž porušením zásady rovnosti účastníkov

konania, ak by súd legálne mohol na návrh vecne oslobodeného odporcu, ktorý má

evidentný záujem na tom, aby konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť

navrhovateľa povinnosťou uhradiť bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú

sumu a previazať splnenie tejto povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania.

Obiter dictum, ak by odporca, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať

podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní (takýmto odporcom je aj žalovaná), mohol

svojím úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania, došlo

by k porušeniu základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu, a to osobitne práva

na prístup k súdu ako imanentnej súčasti tohto základného práva. Súd môže uložiť

navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa ustanovenia § 141a

ods. 1 len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh

odporcu, ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia bude mať, povinnosť zložiť

preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako navrhovateľ. V prípade, ak návrh

na zloženie preddavku podal odporca, ktorý takúto povinnosť nemá (pretože jeho majetkové

pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní),

musí súd takýto návrh zamietnuť v rámci ústavne súladnej interpretácie ustanovenia § 141a

ods. 1 . Uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť

preddavok na trovy konania tam, kde je odporca od takejto povinnosti vecne oslobodený,

postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj keď navrhovateľ zaťažený povinnosťou preddavok

nezloží, konanie nemožno zastaviť.

Sťažovateľka upozorňuje na to, že okresný súd si túto jej argumentáciu osvojil

v skutkovo a právne podobných konaniach, kde vystupujú tí istí účastníci a kde sa

rozhodovalo o totožných návrhoch žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok

na trovy konania. V týchto prípadoch bol návrh žalovanej zamietnutý (napr. uznesenia

okresného súdu č. k. -161 z 21. marca 2012 a č. k. -161

z 21. marca 2012).

Sťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že je v konaní vedenom okresným súdom vecne

oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona

o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé

konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná z pohľadu splnenia

predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tam, kde zákon presne stanoví, že

navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku v konaní, v ktorom sa domáha

náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, je bizarné, aby mu zároveň

stanovil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal aj

odporca.

Sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd ignoroval formálnu podmienku

ustanovenia , podľa ktorej je možné

rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok len vtedy, ak sa uplatňuje právo

na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 141a ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorého výška preddavku je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej

navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V danom prípade je zrejmé, že

sťažovateľkou uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minima pre jednu

plnoletú fyzickú osobu a požadovaná suma preddavku prevyšuje 5 % uplatňovanej istiny.

Napokon sťažovateľka zdôrazňuje, že návrh žalovanej neobsahoval žiadne

odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou

a dôvodmi vôbec nezaoberal. Pritom je zrejmé, že zloženie tak enormne vysokej sumy

nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívne nemôžu vzniknúť také

trovy, ktoré by mali byť kryté tak enormne vysokou sumou preddavku. Účel návrhu je preto

viac než zrejmý. Ide o to, aby bola sťažovateľka postavená do bezvýchodiskovej situácie

tak, aby rezignovala na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestala žiadať od žalovanej

náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov , dohovoru a dodatkového protokolu v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. s tým, aby bolo uznesenie zo 14. februára 2012

zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 500 €, ako aj náhradu trov konania na účet právneho zástupcu.

Z uznesenia okresného súdu č. k. -190 zo 14. februára 2012 vyplýva,

že ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške

948 583,49 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Sťažovateľka

sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 18 971 669,80 €. Výzvou z 12. januára 2012

bolo sťažovateľke doručené tlačivo na dokladovanie pomerov účastníka konania

požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov s tým, aby sa v lehote 10 dní

vyjadrila k svojim majetkovým pomerom podľa § 141a tretej vety Občianskeho súdneho

poriadku a zároveň v rovnakej lehote zaslala okresnému súdu vyplnené tlačivo dokladujúce

jej majetkové pomery. Sťažovateľka v odpovedi uviedla, že v danom konaní je vecne

oslobodená od súdnych poplatkov podľa .

Vecné oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka

posudzovaná z pohľadu splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Sťažovateľka argumentovala ďalej tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie

návrhu na zloženie preddavku. Je tiež toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú

vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie

preddavku na trovy konania považuje za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu

a na súdnu ochranu. Sťažovateľka požadované tlačivo o jej majetkových pomeroch

okresnému súdu nepredložila. Podľa názoru okresného súdu sú splnené podmienky

na uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania, lebo uplatňuje

právo na zaplatenie sumy 18 971 669,80 €, teda vo výške presahujúcej 400-násobok

životného minima, žalovaná navrhla uloženie tejto povinnosti sťažovateľke a zároveň

sťažovateľka napriek výzve okresného súdu nepreukázala existenciu majetkových pomerov

odôvodňujúcich jej oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 Občianskeho

súdneho poriadku. V prípade splnenia týchto podmienok je súd povinný zaviazať

sťažovateľku na zloženie preddavku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je táto vecne alebo

osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa ,

a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú. V zmysle

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie

majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna

príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia

a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku

alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa

nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka

Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií. Keďže v zmysle tohto

ustanovenia sa majetkové pomery štátu nemôžu usporiadať, s poukazom na ustanovenie

tretiu vetu nebola žalovaná zaviazaná

na zloženie preddavku na trovy konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú napriek tomu, že ústavný súd

vníma závažnosť námietok sťažovateľky, a napriek tomu, že neprehliadol skutočnosť, že

meritórna argumentácia sťažovateľky v tejto sťažnosti má výrazné ústavnoprávne dimenzie.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Jadrom sťažnosti je námietka sťažovateľky, podľa ktorej uznesením okresného súdu

došlo k zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva

na prístup k súdu, keďže v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety Občianskeho súdneho

poriadku ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť

zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie

preddavku zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je v danom prípade zrejmé už na prvý pohľad, že

uznesením okresného súdu č. k. -190 zo 14. februára 2012 k zásahu

do označeného základného práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie uznesenia, ale ani

nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá bez ďalšieho za následok stratu prístupu

k súdu pre sťažovateľku. K namietaným dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným

vydaním uznesenia o zastavení konania v zmysle už citovaného ustanovenia.

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1

poslednej vety proti uzneseniu o zastavení konania je

prípustné odvolanie a vo vzťahu voči prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu

rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj podanie dovolania, ktorého

prípustnosť by sa mohla opierať o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku. Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania voči

prípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosť

uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému

súdu. Všeobecné súdy preto budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre

nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými základnými

právami, porušenie ktorých sťažovateľka namieta.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012