Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)IV. ÚS 112/2013
PDF · 230.63 KB
No categories available
IV. ÚS 112/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L. a. s., B., zastúpenej F., s. r. o., B.,
konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp
10215/2013, sp. zn. Rvp 10216/2013, sp. zn. Rvp 10217/2013, sp. zn. Rvp 10218/2013 a sp.
zn. Rvp 10219/2013 vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné
užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Bratislava I č. k. 26 C 124/2010-182, č.
k. 7 C 127/2010-297, č. k. 7 C 126/2010-231, č. k. 7 C 125/2010-282 a č. k. 18 C 66/2010-
205 z 10. januára 2013 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 10215/2013, sp.
zn. Rvp 10216/2013, sp. zn. Rvp 10217/2013, sp. zn. Rvp 10218/2013 a sp. zn. Rvp
10219/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp
10215/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. a. s., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. februára
2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L. a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F.,
vedené pod sp. zn. Rvp 10215/2013, sp. zn. Rvp 10216/2013, sp. zn. Rvp 10217/2013, sp.
zn. Rvp 10218/2013 a sp. zn. Rvp 10219/2013 vo veci namietaného porušenia jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) č. k. 26 C 124/2010-182, č. k. 7 C 127/2010-297, č. k. 7 C 126/2010-231, č. k. 7 C
125/2010-282 a č. k. 18 C 66/2010-205 z 10. januára 2013 (ďalej aj „napadnuté
uznesenia“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalobkyne v konaniach
vedených okresným súdom pod sp. zn. 26 C 124/2010, sp. zn. 7 C 127/2010, sp. zn.
7 C 126/2010, sp. zn. 7 C 125/2010 a sp. zn. 18 C 66/2010, pričom jej žaloby smerujú proti
Slovenskej republike (ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky. V označených konaniach sa sťažovateľka domáha náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu.
Napadnutými uzneseniami okresného súdu bola sťažovateľke uložená povinnosť
zložiť preddavky na trovy konania v sume 1 671 739 € (vo veci vedenej pod sp. zn.
26 C 124/2010), v sume 668 652,50 € (vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 127/2010), v sume
847 275 € (vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 126/2010), v sume 2 040 820 € (vo veci vedenej
pod sp. zn. 7 C 125/2010), a to do 60 dní od právoplatnosti napadnutých uznesení a v sume
5 435,16 € (vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 66/2010) do 30 dní od právoplatnosti
napadnutého uznesenia.
Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenia okresného súdu z ústavného
hľadiska neobstoja, pretože sú v rozpore s ustanovením § 141a ods. 1 a 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ďalej so zámerom zákonodarcu v súvislosti s týmto
ustanovením, taktiež s ustanovením § 4 ods. 1 písm. k) zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a napokon aj so zásadou
rovnosti účastníkov konania. Výrok v napadnutých uzneseniach je podľa sťažovateľky
založený na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže okresný súd na zistený skutkový
stav aplikoval síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval.
Podľa sťažovateľky interpretácia ustanovenia § 141a ods. 1 OSP založená na
premise, že súd je vždy povinný uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy
konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované právo na zaplatenie peňažnej
sumy, pričom u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov v celom rozsahu, je nesprávna.
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:
«Pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania
nie je totiž právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je odporcom subjekt, ktorého
majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o
konkurznom konaní..., je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia ustanovenia § 141a
OSP.
Podľa ustanovenia § 141a ods. 1 veta štvrtá OSP cit.: „Ak navrhovateľ preddavok na
trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho
zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy
konania zastaví.“ Platí teda, že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania
konanie zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú nasledovné právne skutočnosti:
- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;
- odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil;
Právne nie je možné, aby súd pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie
zastavil vtedy, ak:
- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;
- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil;
a ani v prípade, že
- navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenej lehote nezložil;
- odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho zložil.
Právna úprava reflektuje vôľu zákonodarcu zachovávať zásady spravodlivého
súdneho konania aj v prípade rozhodovania o návrhu odporcu podľa ustanovenia § 141a
OSP. Bolo by totiž porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd legálne mohol
na návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na tom, aby
konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť žalobcu povinnosťou uhradiť
bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto
povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Obiter dictum, ak by žalovaný,
ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu
o konkurznom konaní (v okolnosti daného prípadu Slovenská republika) mohol svojím
úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania (t. j. podať
bez odôvodnenia návrh na zloženie preddavku na trovy konania), a súd by o takom návrhu
rozhodol uložením povinnosti preddavok zložiť, došlo by k porušeniu základného práva
žalobcu na súdnu ochranu, osobitne práva na prístup k súdu, ktoré je jeho imanentnou
súčasťou.
Súd môže uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa
ustanovenia § 141a ods. 1 OSP len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh
žalovaného, ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia bude mať, povinnosť zložiť
preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako žalobca. V prípade, ak návrh na zloženie
preddavku podal žalovaný, ktorý nemá povinnosť, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia
súdu nebude mať povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako
žalobca, pretože jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného
predpisu o konkurznom konaní, musí súd takýto návrh zamietnuť a to s poukazom na
ústavne súladnú interpretáciu ust. § 141a ods. 1 OSP.
Uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania tam, kde je
žalovaný od takejto povinnosti vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj
keď žalobca zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť.»
Sťažovateľka upozorňuje na to, že okresný súd si túto jej argumentáciu osvojil
v skutkovo a právne podobných konaniach, v ktorých vystupujú tí istí účastníci a kde sa
rozhodovalo o totožných návrhoch žalovanej na uloženie povinnosti zložiť preddavok na
trovy konania. V týchto prípadoch bol ale návrh žalovanej zamietnutý (napr. uznesenia
okresného súdu č. k. 16 C 162/2011-161 z 21. marca 2012 a č. k. 16 C 163/2011-161
z 21. marca 2012).
Sťažovateľka ďalej zdôrazňuje, že je v konaní vedenom okresným súdom vecne
oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona
o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje na celé
konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná z pohľadu splnenia
predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tam, kde zákon presne ustanoví, že
navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku v konaní, v ktorom sa domáha
náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, je „bizarné“, aby mu zároveň
ustanovil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal
aj odporca.
Sťažovateľka ďalej namieta, že okresný súd ignoroval formálnu podmienku § 141a
ods. 1 OSP, podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosti zložiť preddavok len
vtedy, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v § 141a
ods. 2 OSP, podľa ktorého výška preddavku je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej
navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V posudzovaných prípadoch je
podľa sťažovateľky zjavné, že ňou uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a požadovaná suma preddavku prevyšuje 5 %
uplatňovanej istiny.
Napokon sťažovateľka zdôrazňuje, že návrh žalovanej neobsahoval žiadne
odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou
a dôvodmi vôbec nezaoberal. Pritom je zrejmé, že zloženie tak enormne vysokej sumy
nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívne nemôžu vzniknúť také
trovy, ktoré by mali byť kryté tak enormne vysokou sumou preddavku. Účel návrhu je preto
podľa sťažovateľky viac než zrejmý; ide o to, aby bola postavená do bezvýchodiskovej
situácie tak, aby rezignovala na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestala žiadať od
žalovanej náhradu škody a nemajetkovej ujmy.
V súvislosti s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu sťažovateľka upriamuje
pozornosť na vec vedenú pod sp. zn. I. ÚS 112/2012, v rámci ktorej sťažovateľ namietal
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru tým, že Okresný súd Poprad svojím uznesením uložil sťažovateľovi povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania vo výške 792 850 €. Ústavný súd uznesením sp. zn.
I. ÚS 112/2012 zo 7. marca 2012 prijal sťažnosť na ďalšie konanie a zároveň odložil
vykonateľnosť napadnutého uznesenia Okresného súdu Poprad a neskôr „nálezom
I. ÚS 112/2012-30 rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces bolo
porušené postupom a uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 13 C 270/08-938 z 9. januára
2012, t. j. vydaním uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy súdneho konania. ...
Z uvedeného sa javí, že v právne zhodných veciach, kde nevystupuje ako sťažovateľ
L. a. s. sa Ústavný súd SR bude meritórne zaoberať sťažnosťou a príjme ju na ďalšie
konanie a dokonca konštatuje porušenie základných práv sťažovateľa, avšak vo veciach, v
ktorých vystupuje ako sťažovateľ L. a. s. sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú. ...
Spomenutý postup Ústavného súdu SR a protichodné rozhodnutia v právne zhodných
veciach svedčia o nekonzistentnom rozhodovaní Ústavného súdu SR. Taký postup prispieva
k porušovaniu základných práv a právnej neistote.“.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom, ktorým
vysloví porušenie ňou označených článkov ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu
napadnutými uzneseniami okresného súdu, zruší napadnuté uznesenia a veci vráti na ďalšie
konanie. Požaduje tiež priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 €, ako aj úhradu
trov konania.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 26 C 124/2010-182 z 10. januára 2013 vyplýva, že
ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške
1 671 739 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Sťažovateľka sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 33 434 780,80 € ako náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Trenčín, pretože „odmietol prijať podania navrhovateľa doručené súdu dňa 24. 7.
2006 urobené elektronickými prostriedkami“ a žalovaná podaním doručeným okresnému
súdu navrhla, aby okresný súd vyzval sťažovateľku na zloženie preddavku na trovy konania
vo výške určenej podľa § 141a ods. 2 OSP. Okresný súd 17. januára 2012 vyzval
sťažovateľku na preukázanie majetkových pomerov a doručenie tlačiva na dokladovanie
pomerov účastníka konania požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
v lehote 15 dní. Sťažovateľka v odpovedi na výzvu doručenej okresnému súdu 15. februára
2012 uviedla, že v napadnutom konaní je vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4
ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie sa podľa sťažovateľky
vzťahuje na celé konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná
z pohľadu splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka
argumentovala ďalej tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu na
zloženie preddavku. Je tiež toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také
dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie preddavku na
trovy konania považuje za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a na súdnu
ochranu.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 7 C 127/2010-297 z 10. januára 2013 vyplýva, že
ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške
668 652,50 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Sťažovateľka sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 13 373 049,78 € ako náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Humenné, pretože „odmietol prijať podania navrhovateľa doručené súdu dňa 24. 7.
2006 urobené elektronickými prostriedkami“ a žalovaná podaním doručeným okresnému
súdu navrhla, aby okresný súd vyzval sťažovateľku na zloženie preddavku na trovy konania
vo výške určenej podľa § 141a ods. 2 OSP. Okresný súd 19. januára 2012 vyzval
sťažovateľku na preukázanie majetkových pomerov a doručenie tlačiva na dokladovanie
pomerov účastníka konania požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
v lehote 15 dní. Sťažovateľka v odpovedi na výzvu doručenej okresnému súdu 15. februára
2012 uviedla, že v napadnutom konaní je vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4
ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie sa podľa sťažovateľky
vzťahuje na celé konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná
z pohľadu splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka
argumentovala ďalej tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu na
zloženie preddavku. Je tiež toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také
dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie preddavku na
trovy konania považuje za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a na súdnu
ochranu.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 7 C 126/2010-231 z 10. januára 2013 vyplýva, že
ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške
847 275 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Sťažovateľka sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 16 945 556,78 € ako náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Zvolen, pretože „odmietol prijať podania navrhovateľa doručené súdu dňa 24. 7.
2006 urobené elektronickými prostriedkami“ a žalovaná podaním doručeným okresnému
súdu navrhla, aby okresný súd vyzval sťažovateľku na zloženie preddavku na trovy konania
vo výške určenej podľa § 141a ods. 2 OSP. Okresný súd 19. januára 2012 vyzval
sťažovateľku na preukázanie majetkových pomerov a doručenie tlačiva na dokladovanie
pomerov účastníka konania požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
v lehote 15 dní. Sťažovateľka v odpovedi na výzvu doručenej okresnému súdu 15. februára
2012 uviedla, že v napadnutom konaní je vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4
ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie sa podľa sťažovateľky
vzťahuje na celé konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná
z pohľadu splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka
argumentovala ďalej tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu na
zloženie preddavku. Je tiež toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také
dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie preddavku na
trovy konania považuje za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a na súdnu
ochranu.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 7 C 125/2010-282 z 10. januára 2013 vyplýva, že
ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške
2 040 820 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Sťažovateľka sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 40 816 844,99 € ako náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Zvolen, pretože „odmietol prijať podania navrhovateľa doručené súdu dňa 24. 7.
2006 urobené elektronickými prostriedkami“ a žalovaná podaním doručeným okresnému
súdu navrhla, aby okresný súd vyzval sťažovateľku na zloženie preddavku na trovy konania
vo výške určenej podľa § 141a ods. 2 OSP. Okresný súd 19. januára 2012 vyzval
sťažovateľku na preukázanie majetkových pomerov a doručenie tlačiva na dokladovanie
pomerov účastníka konania požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
v lehote 15 dní. Sťažovateľka v odpovedi na výzvu doručenej okresnému súdu 15. februára
2012 uviedla, že v napadnutom konaní je vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4
ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie sa podľa sťažovateľky
vzťahuje na celé konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná
z pohľadu splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka
argumentovala ďalej tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu na
zloženie preddavku. Je tiež toho názoru, že v konaní neboli a ani nebudú vykonávané také
dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie preddavku na
trovy konania považuje za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a na súdnu
ochranu.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 18 C 66/2010-205 z 10. januára 2013 vyplýva, že
ním bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške
5 435,16 € na účet okresného súdu do 30 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Sťažovateľka sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 108 703,28 € ako náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Svidník „v podobe neprijatia návrhov navrhovateľa na začatie občianskeho súdneho
konania zo dňa 24. 7. 2006, urobených elektronickou formou“ a žalovaná podaním
doručeným okresnému súdu navrhla, aby okresný súd vyzval sťažovateľku na zloženie
preddavku na trovy konania vo výške určenej podľa § 141a ods. 2 OSP. Okresný súd
8. marca 2012 a opätovne 15. mája 2012 vyzval sťažovateľku na preukázanie majetkových
pomerov a doručenie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníka konania požadujúceho
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Sťažovateľka na výzvy okresného súdu do
dňa vydania rozhodnutia nijakým spôsobom nereagovala, z čoho okresný súd „nemal na
základe čoho dospieť k tomu, že by navrhovateľ spĺňal predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov v celom rozsahu“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 10215/2013, sp. zn. Rvp 10216/2013, sp. zn. Rvp 10217/2013, sp. zn. Rvp 10218/2013
a sp. zn. Rvp 10219/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť
uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu,
proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné
konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového
protokolu postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
Zo sťažností možno vyvodiť, že ich podstatou je námietka sťažovateľky, podľa ktorej
napadnutými uzneseniami okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu do jej základného
práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže v zmysle
§ 141a ods. 1 poslednej vety OSP ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezloží
a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od
uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.
Podľa názoru ústavného súdu je v posudzovanom prípade už na prvý pohľad zrejmé,
že napadnutými uzneseniami okresného súdu k neprípustnému zásahu do označeného
základného práva dôjsť nemohlo. Samotné vydanie napadnutých uznesení, ale ani
nadobudnutie právoplatnosti týchto uznesení nemá totiž bez ďalšieho za následok stratu
prístupu k súdu pre sťažovateľku. K dôsledkom, na ktoré sťažovateľka v sťažnostiach
poukazuje, by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania
v zmysle už citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (obdobne pozri napr.
II. ÚS 129/2012, II. ÚS 135/2012).
Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1
poslednej vety OSP proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu
proti prípadnému nepriaznivému potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu prichádza
do úvahy aj podanie dovolania, a to s prihliadnutím na dôvod uvedený § 237 písm. f) OSP.
Tak v rámci odvolacieho konania, ako aj v rámci dovolacieho konania proti prípadnému
uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosť uplatňovať
všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažností podaných ústavnému súdu.
Všeobecné súdy preto v takomto prípade budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie
konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými
právami, porušenie ktorých sťažovateľka týmito sťažnosťami namieta. Za týchto okolností
ústavný súd považuje podanie sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy za predčasné, keďže
sťažovateľka bude mať v ďalšom priebehu napadnutých konaní k dispozícii účinné právne
prostriedky na ochranu svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosti sťažovateľky pri predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako
neprípustné.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia považoval ústavný súd za potrebné
vyjadriť sa aj k námietke nekonzistentnosti jeho rozhodovacej činnosti v obdobných či
rovnakých prípadoch. Sťažovateľka v tejto súvislosti s poukazom na nález ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012 uvádza, že ústavný súd sa „v právne zhodných
veciach, kde nevystupuje ako sťažovateľ L. a. s.“ sťažnosťou meritórne zaoberá, sťažnosť
príjme na ďalšie konanie a „dokonca konštatuje porušenie základných práv sťažovateľa,
avšak vo veciach, v ktorých vystupuje ako sťažovateľ L. a. s. sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú“. V súvislosti s uvedeným ústavný súd nemá síce dôvod spochybňovať
sťažovateľkou tvrdenú skutočnosť, že v obdobnej právnej veci nálezom sp. zn. I. ÚS
112/2012 zo 6. júna 2012 vyslovil porušenie práv podľa ústavy a dohovoru, ku ktorým malo
dôjsť uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 13 C 270/08-938 z 9. januára 2012, ktorým
bola účastníkovi konania uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, avšak
zároveň zdôrazňuje, že s prihliadnutím na ďalšiu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu (II.
ÚS 129/2012, II. ÚS 130/2012, II. ÚS 131/2012, II. ÚS 132/2012, II. ÚS 133/2012, II. ÚS
134/2012, II. ÚS 135/2012 zo 16. mája 2012) išlo o ojedinelý (menšinový) názor jedného zo
senátov ústavného súdu, ktorého ojedinelosť preukazuje aj uznesenie toho istého senátu (I.
ÚS), ktorý v obdobnej veci (nie vo veci sťažovateľky, pozn.) uznesením sp. zn. I. ÚS
440/2012 z 3. októbra 2012 (teda po vydaní uznesenia sp. zn. I. ÚS 112/2012) sťažnosť už
meritórne neposudzoval, ale ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pretože sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. februára 2013